Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/175/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. mája 2017 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

J.. V. V. L. T. Í. N. - nar. XX.XX.XXXX M. K. E., trvale bytom D., V.. T.. Š. Č.. XXXX/X, Y. D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

- z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 25.12.2016 v čase asi o 22:45 hod. vo Vysokých Tatrách, časť Nový Smokovec, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktoré zvýšili hladinu alkoholu v jeho krvi najmenej na 0,96 mg/l zistenú z vydychovaného vzduchu, viedol motorové vozidlo továrenskej značky Toyota Rav, Z. D., po miestnej komunikácii od kostola na cestu č. II/537, smerom k hotelu Smokovec, pričom pravou stranou vozidla zišiel mimo vozovku a ostal stáť v snehovom záveji, následne bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vysoké Tatry,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 16 / šestnásť/ mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona mu u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 5 /päť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov.

odôvodnenie:

Obžalovaný J.. V. V. v prípravnom konaní priznal spáchanie žalovaného skutku i konanie kladené mu za vinu v obžalobnom návrhu, oľutoval ho a uviedol, že v žalovaný deň požil alkoholické nápoje /štyri 12° pivá o objeme 0,5 l/, po ich požití cestou z pohostinstva zv. Poľská krčma na parkovisko ku kostolu v Starom Smokovci motorovým vozidlom zn. Toyota dostal šmyk, pravou stranou vozidla zišiel mimo vozovku, zapadol do snehového záveja a že pri dychovej skúške vykonanej policajnou hliadkou, ktorá prišla na miesto činu mu bola nameraná hodnota 0,96 mg/l alkoholu v krvi, neskôr hodnota 1,01 mg/l. V konaní pred súdom svoje priznanie ku skutku odvolal tvrdiac, že na žalované konanie si nepamätá pre bolesti hlavy a že si nepamätá ani to, či pil pred skutkom alebo až neskôr a tieto rozpory, na ktoré ho súd postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku upozornil odôvodnil opäť len tým, že ho bolela hlava, že si na tieto okolnosti nepamätá aj z toho dôvodu, že neskôr bol liečený a hospitalizovaný v príslušnom psychiatrickom zariadení. Konajúci súd však zmenenej výpovedi obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju len ako účelovú, použitú v snahe vyviniť sa z následkov trestno-právnej zodpovednosti za svoje konanie, pretože jeho pôvodné priznanie zodpovedalo všetkým ďalším dôkazom, ktoré zabezpečilo a vykonalo prípravné konanie v podobe zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obžalovaného ako osoby podozrivej, zápisnici o výsluchu obžalovaného v procesnom postavení podozrivej osoby, úradnému záznamu hliadky OO PZ Vysoké Tatry, písomnému záznamu o skutku a predovšetkým však zápisom o dychových skúškach. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obžalovaného je zrejme, že tento bol zadržaný dňa 25.12.2016 o 22:49 hod., teda ihneď po spáchaní skutku a zo zápisnice o výsluchu obžalovaného ako podozrivej osoby to, že obžalovaný aj pri tomto procesnom úkone sa ku skutku priznal a oľutoval ho. Z úradného záznamu hliadky OO PZ Vysoké Tatry zo dňa 25.12.2016 vyplýva, že službukonajúca policajná hliadka zaznamenala osobné motorové vozidlo zn. Toyota Rav-4 ev. č. D. XXXBU idúce z miestnej komunikácie od miestneho kostola na hlavnú cestu II./537 veľmi pomaly, ktoré následne odbočilo vpravo v smere k hotelu Smokovec, pravou stranou zišlo mimo vozovku a ostalo stáť v snehovom záveji, vodič osobného motorového vozidla sa opakovane snažil vozidlom dostať späť na vozovku i to, že jeho vodič už na prvý pohľad reagoval zmätene, otváral a zatváral okno na ľavých predných dverách, pričom po vykonaní dychovej skúšky na mieste činu bola u vodiča predmetného motorového vozidla zistená hladina alkoholu v krvi s výsledkom 0,96 mg/l a neskôr na OO PZ Vysoké Tatry s výsledkom 1,01 mg/l, čomu korešpondoval aj záznam z vykonania dychovej skúšky analyzátorom dychu na zistenie prítomnosti alkoholu zo dňa 25.12.2016, ďalej správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 26.12.2016 a zápisom o dychových skúškach zo dňa 25.12.2016 v čase o 22:49:00 hod. a zo dňa 25.12.2016 v čase o 23:04:02 hod., čo podľa prílohy č. 25 k Vyhláške č. 310/2000 Z.z. pri prepočte hladiny alkoholu v krvi s výsledkom 0,96 mg/l predstavuje hodnotu 2,00 promile.

Takto vykonaným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a tak, že o ňom dôvodné pochybnosti nie sú a že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie vo veci, že predmetné dôkazné prostriedky boli zabezpečené, získané a vykonané zákonne a preto ďalšie dôkazy obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania vyšetrením duševného stavu obžalovaného alebo odborným vyjadrením k zdravotnému stavu obžalovaného alebo k prevereniu hodnovernosti jeho pôvodnej výpovede z prípravného konania zamietol, keďže išlo o dôkazy, ktoré sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie vo veci. Vyššie uvedené dôkazy boli konajúcim súdom zároveň vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a podľa jeho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne a nezávisle od toho, kto ich obstaral, pričom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný J.. V. V. tým, že dňa 25.12.2016 v čase asi o 22:45 hod. vo Vysokých Tatrách, časť Nový Smokovec, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ktoré zvýšili hladinu alkoholu v jeho krvi najmenej na 0,96 mg/l zistenú z vydychovaného vzduchu, viedol motorové vozidlo továrenskej značky Toyota Rav, EČ D., po miestnej komunikácii od kostola na cestu č. II/537, smerom k hotelu Smokovec, pričom pravou stranou vozidla zišiel mimo vozovku a ostal stáť v snehovom záveji, následne bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vysoké Tatry. Pri ustálení predmetného skutkového stavu /ktorý zostal oproti obžalobe nedotknutý/ a ustálení osoby obžalovaného J.. V. V. ako páchateľa predmetného skutku vychádzal súd predovšetkým z pôvodných

výpovedí samotného obžalovaného v procesnom postavení obvinenej a podozrivej osoby, ako aj z listinných dôkazov v podobe zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obžalovaného ako osoby podozrivej, zápisnice o výsluchu obžalovaného v procesnom postavení podozrivej osoby, úradného záznamu hliadky OO PZ Vysoké Tatry, písomného záznamu o skutku a predovšetkým však zápisov o dychových skúškach vzhľadom nato, že všetky citované dôkazy na seba vzájomne nadväzovali a boli v objektívnej zhode, bez relevantných a pre rozhodnutie súdu podstatných rozporov, na rozdiel od výpovede obžalovaného urobenej na hlavnom pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil len ako neobjektívnu, nedôveryhodnú, účelovú a absolútne v rozpore so všetkými ďalšími dôkaznými prostriedkami. Záveru súdu o účelovosti obrany obžalovaného svedčí aj to, že táto bola obžalovaným použitá až v konaní pred súdom, pričom v stave prípravného konania alebo po podaní obžalobného návrhu, či v čase vydania trestného rozkazu v tzv. super rýchlom konaní podľa § 237 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný ani raz nezmienil o tom, aby užíval lieky alebo aby sa liečil na psychiatrii v dôsledku zlého psychického stavu v čase skutku alebo pred jeho spáchaním a túto obranu obžalovaný použil až v čase po nariadení hlavného pojednávania, čo jednoznačne svedčí pre to, že obžalovaný sa touto zmenenou výpoveďou a odvolaním svojho pôvodného priznania snažil dosiahnuť zbavenie následkov trestno-právnej zodpovednosti, predovšetkým trestu a na tomto závere súdu nič nemení ani to, že následne došlo objektívne k zlyhaniu alebo zhoršeniu psychického zdravotného stavu obžalovaného, keďže táto okolnosť na strane obžalovanej osoby vznikla až po spáchaní žalovaného skutku. Tomuto záveru súdu o vyššie uvedených skutkových zisteniach konania obžalovaného J.. V. V. zodpovedala právna kvalifikácia skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí každá trestne zodpovedná fyzická osoba, ktorá v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonáva zamestnanie alebo činnosť, pri ktorej mohol byť ohrozený, život, zdravie ľudí alebo majetok. Za stav vylučujúci spôsobilosť je možné považovať také ovplyvnenie fyzických a psychických schopností návykovou látkou, ktoré vylučuje túto spôsobilosť. Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Trestnoprávna prax akceptuje to, že schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je zásadným spôsobom ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu /hladina 1 promile alkoholu v krvi/, v danom prípade to bolo 0,96 mg/l, pričom nezanedbateľný je aj výsledok druhého merania predstavujúceho hodnotu 1,01 mg/l, čo preukázateľne svedčí preto, že obžalovaný viedol motorové vozidlo len krátko po tom, čo požil alkoholické nápoje. Ide o ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím vykonávania zakázaného konania za súčasného naplnenia niektorého z alternatívnych znakov - možnosť ohrozenia života či zdravia ľudí alebo možnosť spôsobenia značne škody na majetku, stačí teda vzdialená možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania zakázanej činnosti a z hľadiska naplnenia znakov tohto trestného činu je bezvýznamné, že páchateľ vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť zakázanú činnosť inak bez závad. Obžalovaný J.. V. V. z hľadiska subjektívnej stránky konal ako plne trestne zodpovedná osoba a vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania, tieto záujmy aj porušil. Z hľadiska subjektívnej stránky sa teda vyžaduje úmysel /§ 15 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona/, ktorý zahŕňa vedomie páchateľa, že po užití návykovej látky vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a pre posúdenie zavinenia nie je významné vedomie páchateľa v čase užívania návykovej látky. Takéto konanie obžalovaného je vždy pre spoločnosť neprijateľné, pretože takýmto konaním sa porušujú záujmy chránené Trestným zákonom a spočívajúce v ochrane života a zdravia ľudí a majetku pred ohrozením výkonom zamestnania alebo inej činnosti v stave vylučujúcom spôsobilosť na výkon tohto zamestnania alebo inej činnosti, ktorý bol spôsobený vplyvom návykovej látky. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný pre rovnaký trestný čin na základe trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 0T 12/2012, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, skúšobnou dobou v trvaní 1 roka a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na

1 rok, vo veci bolo rozhodnuté o svedčení sa obžalovaného s účinkami zahladenia podľa § 93 ods. 1 Trestného zákona a v evidencii priestupkov nemá záznam. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aby trest iných odradil od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, prihliadol však aj na spôsob spáchania činov, ich následky, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, bez zistenia poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Trestného zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného J.. V. V. sa tento účel trestu dosiahne výhradne uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a skúšobnou dobou v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov, spolu s trestom zákazu činnosti uloženého mu v zmysle zásad uvedených v § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pretože súd odsudzoval páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin odsúdený. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iných druhov trestu či inej výmery trestu odňatia slobody, skúšobnej doby a zákazu činnosti, vyššie uložené tresty zodpovedajú tak konkrétnym okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu, povahu a rozsah spôsobených následkov/, ako aj samotnej osobe obžalovaného a tomu, že trest bude účinne pôsobiť tak na obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti. Hrozba možnej premeny podmienečného trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaný nebude v budúcnosti viesť riadny spôsob života mu dostatočným spôsobom zabráni v ďalšom protiprávnom konaní predovšetkým rovnakého charakteru ako v tejto konkrétnej trestnej veci, o to viac, že ani predchádzajúce trestné stíhanie obžalovaného ani predchádzajúci trest odňatia slobody a zákazu činnosti neviedol k prevýchove a náprave obžalovaného.

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.