Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-18-2016.pdf
PDF · 113.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-11Csp/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČ: 24 785 199, právne zastúpený JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: S. C., H. XX.XX.XXXX, R. C. D. XX, E. o zaplatenie 2767,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.109,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.109,32 eur od 07.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.07.2016 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2767,16 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 2014,09 eur od 07.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce z uhradeného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Uviedol, že dňa 16.05.2008 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. IČO: 00 151 653 a žalovaný zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému zo strany K. K., B..K.. poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1991,64 eur. Žalovaný sa zaviazal úver hradiť formou 119 mesačných splátok vo výške 30,50 eur vždy ku 20 dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 11,75% p.a.. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 1676,70 eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila sumu 3668,34 eur. Úver bol čerpaný v plnej výške. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver nehradil tak ako sa zmluvne zaviazal, dostal sa do omeškania, pričom právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval k úhrade a upozornil ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia. Keďže žalovaný výzve nevyhovel právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňa 03.10.2014. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil do dňa postúpenia pohľadávky 5495,43 eur (údaj zo žaloby). Predmetná pohľadávky vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014. Istina činila 2014,09 eur a príslušenstvo (zmluvný úrok 577,30 eur, zmluvný úrok z omeškania 67,92 eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 25,44 eur a pôvodné poplatky 107,85 eur) činilo 778,51 eur. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 11.11.2014. Žalovaný bol zo strany žalobcu pred podaním žaloby vyzvaný na úhradu dlžnej čiastka, avšak bezvýsledne.
3. Súd uznesením č.k.: 11Csp/18/2016-31 zo dňa 02.12.2016 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu. Spolu s predmetným uznesením súd doručoval žalovanému aj žalobu s prílohami. Žalovaný si opakovane na adrese trvalého pobytu uvedeného v Registri obyvateľov SR zásielku neprevzal. Súdu sa aj napriek rozsiahlemu šetreniu (lustrácia v ZVJS, SP, MEO, doručovanie prostredníctvom príslušného OR PZ v Košiciach) nepodarilo zistiť inú adresu pobytu žalovaného, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalobu s prílohami ako aj s predmetným uznesením doručil žalovanému prostredníctvom oznámenia na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu a to dňa 02.03.2017.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.05.2017, pričom žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť riadne neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Predvolanie bolo žalovanému doručované v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s § 111 ods. 3 CSP, pričom zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, a teda súd ju považoval za doručenú dňa 02.05.2017. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 12.05.2017, v ktorom ďalej uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti súd pojednával v neprítomnosti strán sporu. (ust. § 180 CSP)
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom: žalobou, žalobou, doručenou súdu dňa 28.7.2016, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 5 - 10, Zostavou prehľadu úveru nad archívom na č.l. 11 - 14, výzvou zo dňa 8.9.2014 spolu s fotokópiou doručenky, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.10.2014 spolu s fotokópiou doručenky, Zmluvou o postúpení pohľadávok na č.l. 19 - 20 zo dňa 29.10.2014 a jej prílohou, oznámením o postúpením pohľadávky na č.l. 23, predžalobnou výzvou zo dňa 15.6.2016 spolu s podacím hárkom, doplnením žaloby zo dňa 5.5.2017 a doplnením žaloby zo dňa 9.5.2017 a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 a žalovaný dňa 16.05.2008 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXX (ďalej len "úverovú zmluvu"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1991,63 eur. Obsahom záväzku právneho predchodcu žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovaného klasický spotrebiteľský úver bez určenia účelu vo výške 1991,63 eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 119 mesačných splátkach po 30,50 eur, pričom splatnosť prvej splátky istiny bola určená dňa 20.06.2008 a periodicita a splatnosť splátok istiny bola určená mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola určená dňa 20.04.2018. Splatnosť úrokov bola určená mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná úroková sadzba bola určená ako premenlivá vo výške 11,75 %, RPMN bola označená určená v rozsahu 14,97%, priemerná hodnota RPMN nebola určená respektíve v príslušnom riadku úverovej zmluvy bolo uvedené X%. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu.
8. Zo zostavy prehľadu nad archívom účtu žalovaného ako aj z doplnenia žaloby zo dňa 05.05.2017 súd zistil, že dňa 16.05.2008 došlo zo strany žalovaného k čerpaniu bezúčelového úveru v sume 1991,63 eur (29,84+1961,79 podľa zostavy prehľadu) a žalovaný uhradil v jednotlivých splátkach celkovo čiastku 882,31 eur, pričom z toho 182,79 eur pripadalo na istinu; 240,27 eur na poplatky; 457,70 eur na riadny úrok a 1,55 na úrok z omeškania.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil riadne včas svoj záväzok voči žalobcovi resp. pôvodnému veriteľovi ten ho výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval na uhradenie dlžnej sumy vo výške 1113,13 eur v lehote 15tich dní od doručenia tejto výzvy, pričom ho zároveň poučil o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ak si svoju povinnosť nesplní.
10. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 03.10.2014 mimoriadnu splatnosť v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy v celkovej sume 2767,16 eur v lehote 15tich dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie doručoval na adresu trvalého pobytu žalovaného, pričom zásielka sa mu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Napriek tomu si žalovaný svoju povinnosť nesplnila.
11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 ako aj z pripojenej Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/CE zo dňa 29.10.2014 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou , a.s. a žalobcom mal súd za preukázané, že v súlade s ustanovením § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľni, a.s. na žalobcu, a to na základe vyššie uvedenej zmluvy.
12. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
13. Podľa ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
17. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa ust. § 524 OZ, Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa ust. § 526 OZ, Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22. Podľa ust. § 1 ods. 1zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
23. Podľa ust. § 2 písm. a), b), zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
24. Podľa ust. § 3 ods.1, 2 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie
25. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
27. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
28. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
29. Podľa ustanovenia § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len"CSP"), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
30. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
31. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) zo dňa 16.05.2008. Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a vzťahy, ktoré v ňom upravené nie sú, sa riadia zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené právnym predchodcom žalobcu bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 16.05.2008 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti: podľa § 4 ods. 2 písm. i) a k) citovaného zákona. V úverovej zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje splatiť úver v 119 mesačných splátkach vo výške po 30,50 eur (919,- Sk). Prvá splátka istiny je splatná 20.06.2008, periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci; splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, splatnosť splátky úrokov a poplatkov: posledný deň kalendárneho mesiaca. Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky jednotlivých zložiek každej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok tak ako je to vyššie uvedené, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických či iných operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom resp. kedy dôjde k splatnosti každej jednotlivej splátky čerpaného úveru. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín (gramatický výklad tohto slova znamená presný dátum), na ktorý pripadá splatnosť jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súvislosti s náležitosťou podľa § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd navyše konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaný je povinná zaplatiť 119 mesačných splátok po 30,50 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Právny predchodca žalobca v úverovej zmluve uviedol len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Vo Všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu v bode 7.3.2 Splácanie splátkového úveru sa uvádza, že pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčastí a príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Zo zmluvy predloženej žalobcom však nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej úverovej splátky a priemerný spotrebiteľ ani nemá možnosť si ich vypočítať. Spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.
32. Súd tiež zistil, že v zmluve nie je uvedená priemerná RPMN . V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2. Pri preskúmavaní obsahu úverovej zmluvy, súd zistil, že pri položke priemerná RPMN je uvedený údaj: X%, čo jednoznačne a preukázateľne nezodpovedá numerickej hodnote priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, tak ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch vo vyššie uvádzanom ustanovení.
33. Súd teda vo vyššie naznačenej skutkovej situácii zdôrazňuje, že zákonným následkom absencie čo i len jednej z náležitosti uvedených v § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), je bezúročnosť a bezpoplatkovosť takto poskytnutého spotrebiteľského úveru. (§ 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z.)
34. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranami sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
35. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej sume istiny 1991,63 eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 882,31 eur. Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené, považuje takto poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov. Z týchto dôvodov súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a priznal žalobcovi sumu 1109,32 (1991,63-882,31) eur a vo zvyšku žalovanej istiny z dôvodov vyššie uvedených, žalobu zamietol.
36. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 07.10.2014 (deň po oznámení vyhlásenia mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu) vo výške 0,05%.
39. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu 1109,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 07.10.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad sumu vo výške 1109,32 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol.
40. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
41. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.
42. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol aj o rozsahu nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol úspešný vo veci samej len v rozsahu 40 % a neúspešný v rozsahu 60 % (teda úspešnejší bol žalovaný), súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal a to z toho dôvodu, že mu žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli.
46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.