Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8C/209/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici sudkyňou JUDr. Annu Irikovskou v právnej veci žalobkyne J. X., V.. XX. X. XXXX, P. Y. P., I. XXXX-XX, právne zastúpená JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanému R. Š., V.. X. X. XXXX, P. Y. P., I. XXXX/XX-XX, právne zastúpená JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, v konaní o zaplatenie 2.248,08 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2.248,08 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 12. 9. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný žil určitú dobu s jej dcérou, mal záujem podnikať, požiadal teda žalobkyňu, či by si nevzala hotovostnú pôžičku, pretože jemu by ju neposkytli, a túto pôžičku, aby preúčtovala na jeho účet. Prisľúbil, že túto pôžičku bude splácať až do úplného vyrovnania dlhu. Žalobkyňa preto uzavrela zmluvu o pôžičke s Home Credit Slovakia, na základe ktorej jej bol dňa 27.02.2014 poskytnutý úver vo výške 2.800,- € a túto sumu previedla na účet žalovaného tak, že dňa 27.02.2014 mu poukázala sumu vo výške 1.000,- €, dňa 28.2.2014 sumu 1.000,- € a dňa 1.3.2014 sumu 800,- €. Žalovaný splácal úver mesačne po 57,38 €. Nakoľko žalovaný sa rozišiel s jej dcérou, prestal po 15.02.2016 splácať úver. Žalobkyňa sa ho snažila kontaktovať, najskôr sľuboval, že úver vyrovná naraz, neskôr sa jej vyhýbal, napokon vyrovnala celý dlh sama žalobkyňa, aby jej prestali narastať úroky. Vzhľadom na uvedené, sa žalobkyňa proti žalobcovi domáha zaplatenia sumy 2.248,08 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 12.09.2016 do zaplatenia.

2. K žalobe žalobkyňa pripojila úverovú zmluvu, prehľad transakcií, splátkový kalendár zmluvy, príkaz na vklad, výzvu na úhradu žalovanej sumy.

3. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe dňa 6.02.2017. Pripustil, že žil s dcérou žalovanej, s ktorou vychovával aj syna. V dobe uzavretia zmluvy o pôžičke bol nezamestnaný a aj s partnerkou žili v dome jeho matky. Poprel, že by si žalobkyňa vzala pôžičku, aby mu pomohla „rozbehnúť“ podnikanie, pôžičku si vzala žalovaná vo februári 2014 a žalovaný začal podnikať až v septembri 2015. Tieto peniaze darovala žalobkyňa žalovanému a jeho vtedajšej partnerke ako pomoc, pretože vychovávali mal. T. a nemali žiadny iný príjem. V danom čase žil žalovaný spolu s dcérou žalobkyne v byte jeho matky, na ktorý si vzala jeho matka úver 32.000,- €. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa túto pôžičku darovala žalovanému a jeho dcére. Žalovaný sa snažil svoju polovicu úveru vrátiť a splatil svoju polovicu. Vzhľadom na uvedené, žiadal žalobu zamietnuť.

4. Dodatočne na pojednávaní dňa 8.03.2017 žalovaný predložil výpisy z účtu v Tatrabanke ohľadom prijatej sumy od žalobkyne, splátok a ostatných transakcií na účte.

5. Súd vec prejednal dňa 8.3.2017 a 22.5.2017, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu a výsluchom strán.

6. Podľa úverovej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2.800,- €, ktorý sa zaviazala splácať 84 splátkami po 57,38 €. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 16,39 % ročne.

7. Vyplatenú istina úveru 2.800 € žalobkyňa postupne poukázala na účet IBAN SK XXXX XXXX XXXX XX XXXX XXXX tak, že dňa 28.02.2014 poukázala sumu 1.000,- €, dňa 28.02.2014 sumu 1.000,- € a dňa 3.03.2014 sumu 800,- € (viď č.l. 21 spisu a nasledujúce). Podľa prehľadu transakcií (č.l. 5 spisu) boli sumy odoslané z účtu žalobkyne nasledovne: 1.000,- € dňa 27.02.2014, 1.000,- € dňa 28.02.2014 a 800,- € dňa 1.03.2014. pri platbách chýba správa pre príjemcu.

8. Podľa výpisu z účtu uhradil žalovaný sumu 57,38 € dňa 18.03.2014 € (pri platbe je uvedené detail: splátka tesco).

9. Zo splátkového kalendára zmluvy súd zistil, že na uvedenú zmluvu boli uhradené nasledovné platby: vo výške 57,38 € dňa 19.03.2014, vo výške 57,38 € dňa 11.04.2014, vo výške 57,38 € dňa 14.05.2014, vo výške 57,38 € dňa 13.06.2014, vo výške 57,38 € dňa 15.07.2014, vo výške 57,38 € dňa 14.08.2014, vo výške 57,38 € dňa 17.09.2014, vo výške 57,38 € dňa 16.10.2014, vo výške 57,38 € dňa 19.11.2014, vo výške 57,38 € dňa 15.12.2014, vo výške 57,38 € dňa 13.01.2015, vo výške 57,38 € dňa 16.02.2015, vo výške 57,38 € dňa 12.03.2015, vo výške 57,38 € dňa 16.04.2015, vo výške 57,38 € dňa 18.05.2015, vo výške 57,38 € dňa 15.06.2015, vo výške 57,38 € dňa 16.07.2015, vo výške 57,38 € dňa 10.08.2015, vo výške 57,38 € dňa 17.09.2015, vo výške 57,38 € dňa 13.10.2015, vo výške 57,38 € dňa 12.11.2015, vo výške 57,38 € dňa 8.12.2015, vo výške 57,38 € dňa 14.01.2016, vo výške 57,38 € dňa 16.02.2016, čo je spolu 1.377,12 €

10. Dňa 29.07.2016 žalobkyňa zaplatila sumu 2.248,08 €, čím vyrovnala celkový dlh titulom predmetného úveru.

11. Dňa 5.9.2016 vyzvala právna zástupkyňa žalobkyne žalobcu, aby žalobkyni uhradil sumu 2.248,08 €.

12. Na pojednávaní dňa 8.03.2017 vypovedala žalobkyňa, že trvá na podanej žalobe a navrhla vypočuť žalovaného aj dcéru žalobkyne a žiadala tiež, aby bola vypočutá aj ona.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 8.03.2017 uviedol, že ak by súd neakceptoval jeho žalobnú obranu, namieta výšku žalovanej sumy, pretože žalobkyňa mu odovzdala sumu 2.800,- € a nebolo preukázané, že by boli dohodnuté úroky. Tiež nebol dohodnutý termín vrátenia. Poukázal na to, že ak žalobkyňa mu zamýšľala poskytnúť peniaze ako pôžičku, a nie ako dar, mohla do referencie uviesť „pôžička“. K účtu, na ktorý boli peniaze vyplatené, boli poskytnuté 2 platobné karty, jedna pre neho a druhá pre dcéru žalobkyne (s ňou vtedy žil, pozn. súdu). Vo výpise z účtu, ktorý predložil, je aj vklad 3.360,- € na jeho účet, tieto peniaze tam vložila jeho matka, pretože v tom čase boli on aj jeho partnerka nezamestnaní a pomáhali im obaja rodičia. K účtu bol aj podúčet, preto nevie, z ktorého odchádzali platby a zaplatil celkom sumu 1.377,12 €, a to spolu s dcérou žalobkyne, hoci platby šli z jeho účtu, lebo dcéra žalobkyne v tom čase účet nemala.

14. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 8.03.2017 uviedla, že sumu vyplatila žalovanému na trikrát, pretože naraz sa jej nedala poslať. Myslí si, že ak by sa jej dcéra nerozišla so žalovaným, dosplácal by celý úver a nie len 24 splátok. Ak by žalobkyňa predčasne nesplatila celú čiastku, nežalovala by sumu 2.248, ale sumu 4.400 €, pretože tak boli nastavené úroky, žalovaný bol prítomný pri vybavovaní úveru, bol s úrokmi oboznámený, preto považuje jeho výpoveď za účelovú. Obranu žalovaného, že peniaze boli mu poskytnuté ako dar, vylučuje jeho následné konanie, keď splácal čiastočne pôžičku.

15. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.05.2017 vypovedala, že žalovaný žil s jej dcérou a nebol dôvod, aby mu nedôverovala, keďže 3x ju už predtým požiadal, aby vo svojom mene vybavila lízing na kúpu auta s tým, že on lízingové splátky bude splácať. V r. 2011 cez lízing bolo kúpené auto Honda Cupé,

ona si zobrala lízing vo výške 2.765 Eur, v r. 2013 chcel kupovať Audi, opätovne ona zabezpečila lízing 3.040 eur a 16. 12. 2013 si vzala pôžičku ďalších 3.430 Eur na kúpu vozidla pre žalovaného . Všetky lízingové splátky platil a aj splatil, preto keď prišla za ňou dcéra, že by chcel žalovaný začať podnikať a že si chce na tento účel kúpiť auto a požiadala ju, či by si nezobrala pôžičku, nepochybovala, že ju splatí tak, ako splatil aj predchádzajúce pôžičky na jednotlivé autá. Lízingové splátky boli platené Home Creditu, okrem toho ešte jej manžel si zobral pôžičku aj na kúpu počítača, ktorú odovzdal žalovanému a ten aj túto pôžičku splatil. Medzitým ju dcéra žiadala aj o poskytnutie ďalších drobných pôžičiek, o ktoré žiadal zase žalovaný, nikdy jej však peniaze z týchto drobných pôžičiek nevrátili. Čo sa týka tejto veci, prostredníctvom internetbankingu poukázala na účet žalovaného v 3 splátkach 2x 1000 Eur, raz 800 eur, lebo viac sa cez internet banking nedalo. Žalovanému odovzdala, nevie či sama alebo prostredníctvom dcéry, zmluvu o pôžičke, ako aj splátkový kalendár, na základe ktorého on z vlastného účtu platil splátky vo výške 57,38 eur s tým, že zaplatil však len 24 splátok a zvyšných asi 50 nechal na ňu, pričom pôvodne bolo dohodnuté, že splátky bude poukazovať po dobu 7 rokov. So žalovaným sa dohodla na splácaní podľa tých istých podmienok ako mala dohodnuté v Tesco pôžičke. Po tom, ako sa rozišiel s jej dcérou, nechal dcéru bez akýchkoľvek prostriedkov, neplatil jej ani na dieťa. Nevie, či z daných peňazí aj auto skutočne kúpil, ale vie, že keď dcéra prišla k nim, nedoniesla si žiadne veci, ktoré by boli z tejto pôžičky zakúpené. Najskôr žalovaný po rozchode s dcérou tvrdil, že polovicu splatí on a polovicu nech splatí ona (žalobkyňa), s čím však nesúhlasila. 6alovaný už neplatil žiadne splátky a ona, keďže sa obávala, že by mala platiť ďalších 5 rokov, čím by sa navýšili úroky, zaplatila celú pôžičku naraz. Keďže ona splatila celú pôžičku naraz, vyhla sa úrokom, zaplatila na istine 2.200 Eur, zvyšok na úrokoch a žalovaný zaplatil na istine 600 Eur, keďže splátky , ktoré poukazoval sa započítavali časť na úroky a časť na istinu. Žalovaný autá kupoval a predával a chcel v tom aj začať podnikať. Robil tak v čase, keď bol nezamestnaný.

16. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.05.2017 uviedol, že je pravda, že žalobkyňa si zobrala 2 lízingy na 2 autá, nie na 3 ako ona tvrdí a tie jej splatil. Dohoda o splácaní lízingových splátok a úverov bola rovnaká ako v tomto prípade. Doplnil, že to znamená dohoda nebola žiadna, a zmluvy neboli uzatvorené písomne. Chceli si s partnerkou kúpiť auto, potom sa im prestalo páčiť, tak si kúpili ďalšie. On neobchodoval s autami, jeho otec má autobazár. Čo sa týka pôžičky na počítač, je pravda, že ju splatil, ale ten bol kupovaný preto, lebo ex partnerka mu jeho pokazila. Nie je pravda, že by len on chcel danú pôžičku od žalobkyne, ale dohodli sa spolu s ex partnerkou na nej, keďže boli nezamestnaní. Žalobkyňa im ponúkla, že si zoberie pôžičku, aby im pomohla, peniaze si aj za týmto účelom spoločne s ex partnerkou - dcérou žalobkyne požičali od žalobkyne s tým, že jemu nebola predložená zmluva, ktorú uzatvorila žalobkyňa. Je pravda, že mal k dispozícii splátkový kalendár, podľa neho aj platil, ale nedohodli sa so žalobkyňou na čase splatenia tejto pôžičky. Hovorila, že ju majú splácať, že niekedy splátky poskytne aj ona. Peniaze použili aj na nákup oblečenia, televízora, ponorného mixéra, na nákup vecí pre dieťaťa, na ošatenie. Televízor mu zostal, mixér si zobrala ex priateľka. S ex priateľkou sa nedohodli, ako danú pôžičku, ktorú si spoločne od žalobkyne zobrali, ako ju budú splácať, on ju začal splácať, ale dohoda s ex priateľkou o splátkach nebola žiadna. Nebola žiadna dohoda o dobe vrátenia sumy 2800 Eur, on to len platil podľa splátkového kalendára a keď žalobkyňa nedodržala sľub, že aj ona nejakú splátku zaplatí, a rozišiel sa s jej dcérou, tak to prestal platiť. Pokiaľ sa týka súm, ktoré mu prichádzali na jeho účet, tak nie je možné z účtu zistiť, od koho mu platby na účet chodili, pretože tie vždy chodili najskôr na účet, mal podúčet ku každému účtu a keď chcel niečo cez účet platiť, tak si cez mobil zadal požiadavku a príslušná suma mu bola pripísaná na jeho účet, ktorý využíval. Peniaze na podúčte boli od rodičov, z predaja auta a pod. Nie je pravda, že by neplatil dieťaťu. Predchádzajúce lízingy splatil sám.

17. Žalobkyňa v reakcii na výpoveď žalovaného poprela, že by iniciatíva na poskytnutie pôžičky bola z jej strany.

18. Na pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa E. X., ktorá uviedla, že predchádzajúce lízingové úvery, ktoré brala jej mama - žalobkyňa pre žalovaného, on riadne splatil. A potom, keď chcel ďalšiu pôžičku od jej mamy, pýtal sa jej, či by to vybavila u mamy a keďže mama vedela, že prechádzajúce splátky riadne platil, tak nebol problém, ona si vybavila úver, on chcel začať podnikať s autami, ona pôžičku nepotrebovala, mala rodičovský príspevok, pomáhala jej mama ako aj matka ex priateľa. Pôžičku si bral on, aj si kúpil za ňu auto, asi Škodu Fabia, zaplatil za ňu cca 2.000 Eur, zvyšok peňazí nevie, na čo minul, nevidela ich, nemala dispozičné právo s jeho účtom. Ex priateľ začal pôžičku riadne splácať neskôr prestal. Poprela, že by si pôžičku od jej mamy zobrali obaja, zobral si ju len on, ako aj v predchádzajúcich prípadoch a tiež nie je pravda, že by matke navrhla, že si zoberú pôžičku pre žalovaného a pre ňu. Matka

pôžičku zobrala vyslovene pre žalovaného. Žalovaný splátky realizoval až do doby, než sa ich vzťahy zhoršili. Čo sa týka podmienok pôžičky, tak tie si žalovaný dohodoval s jej mamou cez telefón, bola pri tom, súhlasil s tým, že bude splácať jednotlivé splátky tak, ako sú v splátkovom kalendári, že všetky splatí. Nepamätá si už, či mama prišla za nimi alebo nie, ale vie, že obaja sa na pôžičke dohodli. Po tom, ako dostal žalovaný predžalobnú výzvu, spolu telefonovali, tak mu navrhla, že buď nech zaplatí celú sumu, on to však odmietal, tak aspoň chcela, nech uhradí polovicu, čo tiež odmietol, keď sa ho opýtala, akú sumu by bol schopný zaplatiť, tak povedal, že žiadnu. Vlastný účet nemala preto, lebo žalovaný jej hovoril, že načo by im boli 2 účty, na jeho účet mu chodila aj materská aj prídavky na dieťa. Na jeho účet nemala žiaden prístup, keď bolo treba niečo platiť, platil to on. Škodu Fábiu, ktorú kúpil za tieto peniaze, používala málokedy, sama nie, vozil ju žalovaný. Auto mohla používať aj ona, ale ho nevyužívala, lebo ex priateľ jej stále hovoril, že zle šoféruje. Predchádzajúce lízingy splácal riadne a včas, nebol s tým problém, autá, ktoré za peniaze kúpil, používal on.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Po vyhodnotení dôkazov dospel súd k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalovaný si peniaze od žalovanej požičiaval aj v minulosti, čo žalovaný nepoprel, aj keď uvádzal počet týchto predchádzajúcich pôžičiek iný, než uviedla žalobkyňa, čo však nie je rozhodujúce pre posúdenie tohto prípadu. . Súd jednoznačne dospel k záveru, že sa jedná o pôžičku od žalobkyne, ktorú prevzal žalovaný a ktorú aj riadne splácal podľa podmienok zmluvy, ktorú mala uzatvorenú žalobkyňa. Je teda nesporné, že akceptoval rovnaké podmienky vrátenia peňazí žalobkyni, aké platili pre žalobkyňu podľa úverovej zmluvy. Nepriamo to potvrdzuje aj skutočnosť, že už v minulosti si žalobkyňa v jeho prospech zobrala „ lízingy“ a tie jej splatil v celom rozsahu tak , ako ich ona mala splatiť veriteľovi, teda prijal podmienky, za akých mala peniaze požičané žalobkyňa.

22. Súd poukazuje na špekulatívny postoj žalovaného, keď najskôr rozhodne popieral , že by sa jednalo o pôžičku a tvrdil, že sa jedná o dar, neskôr tvrdil, že to bola pôžička daná jemu a jeho partnerke, dcére žalobkyni. Toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal, naopak, z dôkazov vyplýva, že pôžičku splácal on so svojich peňazí získaných či už z predaja áut, ako tvrdil, že ich mal na účte, alebo od svojej matky a opätovne podporne táto skutočnosť vyplýva aj z existencie predchádzajúcich pôžičiek, ktoré riadne splatil a sám. To, že sa jedná o pôžičku a nie o dar, dosvedčuje aj výpoveď žalovaného, ktorý sám uviedol, že vrátil žalobkyni sumu 1.377,12 €, pričom v prípade, ak by šlo o dar, nemusel by vracať nič. Súd opätovne zdôrazňuje , že je toho názoru, že aj v tomto prípade boli dohodnuté podmienky splácania pôžičky rovnako, ako to bolo v podmienkach pôžičky medzi Home Credit a žalobkyňou, čo vyplýva zo svedeckej výpovede aj z toho, že žalovaný uhrádzal spočiatku splátky v rovnakej výške, ako to bolo v úverovej zmluve medzi Home Credit a žalobkyňou. Pokiaľ žalovaný uviedol, že podmienky splácania pôžičky neboli dohodnuté , súd mu neuveril, keďže splátky hneď aj poukazoval.

23. Žalovaný pôvodne tvrdil, že pôžičkou financoval nákup vecí do spoločnej domácnosti s dcérou žalobkyne, no po tom, ako žalobkyňa aj dcéra - bývalá partnerka žalovaného zhodne uviedli, že predmetnou pôžičkou bol financovaný nákup auta, ich tvrdenie nepoprel a ani nijakým iným spôsobom nevyvrátil. Tvrdenia o nákupe auta nepoprel ani právny zástupca žalovaného, naopak, svedkyne sa opýtal, či ju vozil kúpeným autom žalovaný, resp. či toto auto mohla používať. Z uvedeného súd vyvodil, že poskytnuté peniaze žalovaný kúpil auto, tak ako to tvrdila žalobkyňa.

24. Tomu, že pôžička bola vyplatená len pre žalovaného, podporne svedčí aj skutočnosť, že dcéra žalobkyne v čase poskytnutia pôžičky nemala príjem, teda ani nemohla pôžičku splatiť. Naopak žalovaný sám vypovedal, že na účte mal peniaze aj z predaja áut, preto mohol požičanú sumu na rozdiel od svojej vtedajšej partnerky splatiť.

25. Len pre úplnosť súd dodáva, že aj v prípade, ak by žalovaný preukázal poskytnutie pôžičky obom, t. j. jemu aj jeho družke, jednalo by sa o solidárny záväzok, a teda by žalobkyňa mohla žiadať vrátenie dlžnej sumy od hociktorého z dlžníkov a nie je nutné žalovať oboch solidárne zaviazaných dlžníkov.

26. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný síce časť požičanej sumy uhradil, no po tom, ako sa rozišiel s dcérou žalobkyne, prestal splácať dlžnú sumu. Nie je možné vytýkať žalobkyni, že zvyšok úveru zaplatila naraz, čím znížila konečnú sumu , ktorú bola povinná veriteľovi vrátiť a takéto splatenie je rozhodne aj na prospech žalovaného. Jej postup bol v súlade s úverovou zmluvou, ktorá umožňovala predčasné splatenie úveru a keďže súd ustálil, že žalovaný prijal podmienky pre vrátenie úveru, ktoré platili pre žalobkyňu, je teda zrejmé, že prijal aj túto možnosť - úver splatiť naraz a predčasne. Žalobkyňa preukázateľne zaplatila titulom zvyšku úveru 2.248,- € a v takejto výške je podľa názoru aj dlh žalovaného voči nej, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy dňa 5.09.2016 a v prípade, ak by súd počítal na doručenie výzvy 3 dni, táto by bola žalovanému doručená 8.09.2016, preto bol žalovaný v omeškaní už dňa 11.09.2016 a žalobkyňa sa dôvodne domáha zaplatenia úroku z omeškania 12.09.2016. Výška úroku z omeškania sa určí tak, že sa k základnej úrokovej sadzbe ECB platnej v prvý deň omeškania pripočíta 5 percentuálnych bodov, a preto súd priznal úrok z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením tun. súdu, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.

1,2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 C.s.p. ).