Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Pc-20-2016.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Area
Subarea
35Pc/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: G.. D. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XA, XXX XX I., proti žalovanej: N. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Š. XXX/XX, XXX XX I., zast. Mgr. Alexandrou Rapiovou, advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 25.11.2016 domáhal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli manželstvo 3.5.2008, čím vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dňa 15.3.2016 podala žalovaná na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. So žalovanou nežijú v na spoločnom mieste pobytu a netvoria domácnosť od 25.4.2016. Žalovaná má nového partnera, ktorý sa so žalovanou zdržiava na adrese jej trvalého pobytu. Závažné dôvody, pre ktoré by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, spočívajú v tom, že so žalovanou fakticky ukončili životné spoločenstvo 25.4.2016, od tej doby žijú a hospodária oddelene. Samotné konanie o rozvod vedené na súde smeruje k zrušeniu majetkového spoločenstva so žalovanou, to však nie je doposiaľ skončené v dôsledku odlišných názorov na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Ďalšími dôvodmi sú skutočnosti, že žalovaná má nového partnera ako aj to, že žalobca ako podnikateľ má v úmysle využiť možnosť získania podnikateľského úveru, ktoré však banka podmieňuje získaním písomného súhlasu manžela s tým, že v prípade nesplácania úveru by sa banka uspokojila i z bezpodielového majetku manželov. Nie je reálne predpokladať, že by žalovaná takýto súhlas banke udelila, a žalobca má za to, že to od nej nemôže spravodlivo žiadať. Výsledkom by však bola diskvalifikácia z možnosti získania podnikateľského úveru za účelom rozvoja jeho podnikania a tým vlastne vznik nežiaduceho obmedzenia podnikania. Vzhľadom na okolnosti a doterajšiu dĺžku sa jedná o trvalý a neodčiniteľný stav bez nádeje na obnovu manželského spolužitia, pričom v dôsledku oddeleného života so žalovanou sa obaja nepodieľajú na vytváraní spoločného majetku, pričom jeho vytváranie by bolo za daných okolností nežiaduce a neefektívne. Inštitút BSM neplní svoj účel, ktorým je zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti. Žalobca poukázal na rozhodnutie NSSR R 104/1967.
2. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní 22.5.2017, kde uviedla, že s návrhom nesúhlasí a pre nedostatok zákonných dôvodov ho navrhuje zamietnuť. Ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu závažných dôvodov v dôsledku ktorých by trvanie BSM odporovalo dobrým mravom. Samotný fakt, že manželia spolu nežijú, nezakladá dôvod pre zrušenie BSM, a to ani v situácii, keď je zrejmé, že spolužitie neobnovia. Závažnými dôvodmi môže
byť, ak by jeden z manželov krátil majetok v BSM, nepracoval a pod. V súvislosti s úkonmi, ktoré manželia vykonávali vo vzťahu k ich BSM poukázala na notárske zápisnice, ktorými sa v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka zužovalo BSM. Žalobcovi nič nebráni, aby obdobný spôsob zvolil aj v súčasnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, prednesmi strán sporu, výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - sobášny list, potvrdenie o zápise do zoznamu advokátov, návrh na rozvod manželstva, návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, listinnými dôkazmi predloženými žalovanou - notárske zápisnice č. N 228/2013, N 229/2013, N 230/2013, a zistil tento skutkový stav veci:
4. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo 3.5.2008.
5. Na základe návrhu manželky je na Okresnom súde Galanta od 15.3.2016 pod sp. zn. 12P/92/2016 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
6. Podľa predloženej notárskej zápisnice spísaných 25.6.2013 na Notárskom úrade JUDr. Fedora Klimu č. N 230/2013 uzavreli strany manželskú dohodu a v zmysle § 143a ods. 1 OZ sa dohodli na zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to tak, že nehnuteľnosti vymedzené v notárskej zápisnici (pozemky vo H. G.) mal na základe kúpnej zmluvy nadobudnúť do výlučného vlastníctva žalobca, pričom kúpna cena 46.200,- Eur mala byť uhradená z prostriedkov úveru poskytnutého výlučne žalobcovi. Odkúpené nehnuteľnosti a v celosti a dlh voči peňažnému ústavu s príslušenstvom mali byť podľa § 143a ods. OZ výlučnými aktívami a pasívami žalobcu.
7. Podľa predloženej notárskej zápisnice spísanej 25.6.2013 na Notárskom úrade JUDr. Fedora Klimu č. N 229/2013 uzavreli strany manželskú dohodu, na základe ktorej sa dohodli za zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že nehnuteľnosti uvedené v notárskej zápisnici (pozemok v G.) odpredajú tretej osobe za dohodnutú kúpnu cenu 33.000,- Eur, s tým, že celá kúpna cena 33.000,- Eur bude podľa § 143a ods. 1 OZ výlučným aktívom žalobcu.
8. Podľa predloženej notárskej zápisnice spísanej 25.6.2013 na Notárskom úrade JUDr. Fedora Klimu č. N 228/2013 uzavreli žalobca ako budúci darca a žalovaná ako budúca obdarovaná zmluvu o budúcej darovacej zmluve, na základe ktorej sa dohodli, že žalobca po vymazaní celého záložného práva v prospech Tatra banky a.s. Bratislava k nehnuteľnostiam vymedzeným v notárskej zápisnici (byt, v ktorom v súčasnosti býva žalovaná), najneskôr do 4.4.2014 daruje uvedené nehnuteľnosti bez akýchkoľvek tiarch, záloh či iných obmedzení žalovanej.
9. Žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že manželka žije v domácnosti s niekým iným, púšťa do ich majetku cudzieho človeka a umožňuje užívať hnuteľné veci v ich BSM cudzím ľuďom, a to napriek jeho výzve, aby tak nerobila. Zároveň už pred časom vyhlásila, že s ním do úveru nepôjde. Existujú medzi nimi spory týkajúce sa oddeleného majetku. Žalobca uviedol, že nemá v budúcnosti žiadnu záruku, že by mu žalovaná vyšla v ústrety vo forme spísania notárskej zápisnice, keďže je to pomstychtivá osoba a jej konanie považuje za úmyselné a tendenčné. Žalobca má úvery oddelené od BSM a ak bude BSM pokračovať a on bude svoje príjmy používať na krytie vlastných výdavkov žalovaná to pri vyporiadaní BSM použije proti nemu. V júni 2014 žalovaná výslovne odmietla podpísať notársku zápisnicu, čo žalobcu viedlo k podaniu návrhu na rozvod, keďže Tatra banka umožňovala požiadať osobitne o úver už v čase, keď je podaný návrh na rozvod manželstva. Po podaní návrhu na rozvod bol žalobcovi úver poskytnutý.
10. Právna zástupkyňa žalovanej k tvrdeniu, že v júni 2014 žalovaná odmietla uzavrieť notársku zápisnicu poukázala na bod 3 notárskej zápisnice N 228/2013, v ktorej sa žalobca a žalovaná dohodli, že do 4.4.2014 žalobca daruje žalovanej byt na A. Š., ktorý jej pôvodne patril a ktorý ešte pred uzavretím manželstva previedla na žalobcu. Keďže k darovaniu nedošlo, žalovaná odmietla podpísať akúkoľvek ďalšiu notársku zápisnicu.
11. Žalovaná vo výsluchu pred súdom potvrdila, že má nové partnera, nežije s ním však v spoločnej domácnosti. Vylúčila, že je pomstychtivá, žalobca ju obral o majetok, ktorý mala po rodičoch, ona sa
neobohacuje o nič, čo by jej právnom nepatrilo. To, že byt v roku 2014 prerábali bolo ich spoločným úsilím. Uviedla, že nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie so žalobcom. Nie je ochotná vyplatiť žalobcovi investície, ktoré v celkovej výške okolo 15.000,- Eur investovali do bytu v rokoch 2009 a 2014 z prostriedkov pochádzajúcich z oddeleného majetku žalobcu, na oplátku za to, že na ňu prevedie vlastníctvo k predmetnému bytu, pretože žili v spoločnej domácnosti, ona žalobcu k ničomu nenútila. Spolu tam vychovávali deti, ona sa starala o domácnosť a platila nájomné od roku 2009 do 2016, asi do mája. So zrušením BSM nesúhlasí z dôvodu, že doteraz jej žalobca byt nevrátil, vždy si kládol podmienky. Žalovaná súhlasila, aby si bral úvery, keď to už bol 3-4, to už nepovažovala za normálne, aby takto zadlžil rodinu. Z jeho strany to boli vždy špekulácie. Žalovaná uviedla, že ona majetkom patriacim do BSM nijako nenakladá, užíva ho len žalobca. Na vytváraní spoločného majetku sa podieľa tým, že pracuje a má príjem zo zamestnania.
12. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že v júni 2014, keď boli v odlúčení, žalovaná odmietla podpísať notárske zápisnice, potom ešte nejakú podpísala. Vždy to bolo podľa toho či chcela zotrvať v manželstve alebo nie. Nie je pravda, že byt bol rekonštruovaný zo spoločného majetku, rekonštruovaný bol z pôžičky, ktorú mu dala jeho matka a z úveru čerpaného v roku 2014, na čom sa dohodli v roku 2013, a v tejto súvislosti došlo k zúženiu BSM. Z peňazí, ktoré žalobca získal z výlučného majetku, nemalú čiastku investoval aj do majetku spoločného. Naproti tomu žalovaná opakovane vyhlasovala, že ona financuje celú rodinu, čo však z materskej nebolo možné. A všetky náklady a všetky výlety financoval on. Od začiatku chcel, aby spolu hospodárili, a to skutočne, v roku 2010 keď sa po odluke dali dokopy, zriadil prístup žalovanej ku všetkým účtom, ona však rovnaký krok neurobila. Nikdy spoločne nehospodárili, žalovaná financovala len to, na čo z materskej mala, a to bol byt. Všetky ostatné náklady platil on. Investície do bytu boli vykonané výhradne z jeho oddeleného majetku a on trvá na tom, aby mu ich žalovaná vrátila. K vyjadreniu, že jej priateľ nežije v spoločnej domácnosti žalobca uviedol, že to nie je pravda, je tam takmer každý víkend, žalovaná používa motorové vozidlo v jeho vlastníctve, resp. ktoré používa jej priateľ, pričom podľa názoru žalobcu takéto konanie nie je v súlade s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná užívaním cudzieho auta vstupuje do právnych vzťahov s tým spojených. Podľa názoru žalobcu potreby žalovanej financuje jej priateľ, žalovaná asi financuje len potreby detí. S priateľom žalovaná tvorí bližšie konzumné spoločenstvo než so žalobcom. Rodičovský byt žalovanej žalobca nadobudlo do vlastníctva už pred uzavretím manželstva. Niekedy vo februári alebo marci 2015 žalovaná dobrovoľne podpísala dodatok k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorým dali byt ohodnotiť a úver sa refinancoval. V týchto vzťahoch to bolo medzi nimi ako na hojdačke. Žalobca uviedol, že so žalovanou nechce zotrvať v žiadnom vzťahu. Nikdy nebol odkázaný na to, aby sa úkor niekoho obohacoval. To žalovaná bola vypočítavá, a z toho dôvodu vstupovala aj do manželstva. Ak mal niekto myšlienky sa obohatiť, tak to bola ona, keď ho nechala dvakrát investovať do bytu bez toho, aby mu tie peniaze chcela vrátiť. Žalobca prejavil ochotu kedykoľvek previesť na žalovanú byt. Ani jednej úver nie je na spoločný majetok, pričom žalobca doteraz všetky úvery riadne splácal. Spoločné hnuteľné veci sa nachádzajú na adrese A. v byte, ide o kuchynskú linku, zostavu do kuchyne, zariadenie do kúpeľne, pričom tieto užíva výhradne žalovaná, ktorá ho do bytu nechce pustiť.
13. Právny zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že skutočnosti, ktoré zo strany žalobcu odzneli, by mali byť skôr predmetom rozvodového konania alebo konania o vyporiadaní BSM. Neodznel žiadny právny dôvod pre zrušenie BSM v zmysle § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná do BSM stále prispieva svojím príjmom a BSM žiadnym spôsobom svojím konaním neohrozuje. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.
14. Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 3.5.2008, pričom toto doposiaľ trvá. Na Okresnom súde Galanta je vedené konanie o rozvod manželstva pod sp.zn. 12P/92/2016, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené. V konaní nebolo sporné, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2016. Manželia odvtedy spoločne nehospodária, každý sám uhrádza vlastné náklady na základné životné potreby. Žalovaná potvrdila, že v súčasnosti má nového partnera, ktorý s ňou však nežije v spoločnej domácnosti.
16. Za závažné dôvody umožňujúce súdu vyhovieť návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 148ods. 2 Občianskeho zákonníka možno považovať také konanie jedného z manželov, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny, prípadne, že jeden z manželov sa nepričiňuje o vytváranie spoločného majetku, nezáujem jedného z manželov o rodinu, ničenie spoločného majetku a podobne. V takýchto prípadoch možno usúdiť, že ďalšie trvanie BSM by odporovalo dobrým mravom, pretože neplní svoj účel. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval, že by sa žalovaná správala uvedeným spôsobom. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná žije v domácnosti s niekým iným, umožňuje užívať hnuteľné veci patriace do BSM cudzím ľuďom, neboli v konaní preukázané. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o užívanie vecí patriacich do BSM žalovanou, nachádzajúcich sa v byte, ktorý spolu s maloletými deťmi obýva a v ktorom ich navštevuje aj jej priateľ, takéto správanie nemožno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže nebolo preukázané, že by v dôsledku tohto konania dochádzalo k znehodnoteniu či ohrozeniu majetku patriaceho BSM. Pokiaľ žalobca opieral svoj návrh najmä o to, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti a že sa spoločne nepodieľajú na vytváraní a udržiavaní spoločného majetku, túto skutočnosť súd nepovažoval za relevantnú pre zrušenie BSM. Z vyjadrenia žalovanej, ktoré žalobca nenamietal, vyplýva, že sa na tvorbe a udržiavaní spoločného majetku naďalej podieľa príjmom zo svojho zamestnania. Z vyjadrení strán vyplýva, že manželia nemajú spoločné záväzky, na ktorých by sa mali podieľať. Podstatou sporov medzi manželmi sú nároky, ktoré si jeden voči druhému uplatňujú v súvislosti s oddeleným majetkom nepatriacim do BSM (vrátenie bytu, preplatenie investícií do rekonštrukcie a pod.). Z judikatúry ako i z aplikačnej praxe súdov jednoznačne vyplýva, že zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM manželov, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá ďalej i po zrušení spoločného hospodárenia a na právach a povinnostiach manželov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva sa tým nič nemení.
17. Z judikatúry, na ktorú odkazoval žalobca vyplýva, že súd musí v každom prípade veľmi starostlivo skúmať a posúdiť všetky konkrétne okolnosti prípadu s cieľom zistiť existenciu závažných dôvodov, pre ktoré môže za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Zo všeobecného hľadiska možno konštatovať, že ide o také dôvody, pre ktoré inštitút bezpodielového spoluvlastníctva neplní svoj účel, a to zabezpečenie rovnoprávneho postavenia oboch manželov v majetkovej oblasti. Z predložených notárskych listín je zrejmé, že manželia v priebehu trvania manželstva uskutočňovali na základe vzájomnej dohody úkony smerujúce k zúženiu zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň však bolo preukázané, že žalobca záväzky, ktoré na seba v súvislosti s týmito dohodami voči žalovanej prevzal, neplní (zmluva o budúcej darovacej zmluve). V tejto situácii súd považuje za neprijateľné, keď žalobca ním vopred prezumovaný nesúhlas žalovanej s čerpaním podnikateľského úveru, označuje za konanie odporujúce dobrým mravom, hoci tento môže dôvodne vyplývať z nedôvery žalovanej vyvolanej správaním žalobcu pri neplnení predchádzajúcich dohôd.
18. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky podľa ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre ktoré by súd mohol zrušiť počas trvania manželstva BSM, keď nezistil v správaní žalovanej žiadne závažné nedostatky, ktoré by mali za následok ohrozenie hospodárskej integrity spoločného majetku. Rovnako nezistil skutočnosti, pre ktoré by trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporovalo dobrým mravom. Naviac strany sporu sú od marca 2016 v rozvodovom konaní a je možné očakávať, že BSM zanikne v dohľadnej dobe v dôsledku rozvodu manželstva. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Žalovanej ako strane, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal súd právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.