Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23P-44-2016.pdf
PDF · 114.31 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
S. S., J.. XX.X.XXXX,
Z. S., J.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov : matky Z. S., J.. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XX, Q. S. a otca S. S., J.. X.X.XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XX, Q. S., prechodne bytom H. H. Č.. XX, Q. O. N., maloleté deti bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého S. S., J.. XX.X.XXXX, a to vo výške 100,-Eur mesačne a na maloletú Z. S., J.. XX.X.XXXX vo výške 100,-Eur mesačne, počínajúc od 5.10.2016, so splatnosťou vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok na výživnom splatný za obdobie od 5.10.2016 do 31.5.2017 v celkovej výške po 240,-Eur na každé z maloletých detí súd povoľuje zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne na každé maloleté dieťa s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 21P/56/2013-58 zo dňa 27.9.2013, právoplatný dňa 22.10.2013 v časti výšky výživného na maloleté deti S. S. M. Z. S..
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Matka mal. detí S. S., J.. XX.X.XXXX M. Z. S., J.. XX.X.XXXX sa návrhom osobne podaným na Okresnom súde Martin dňa 5.10.2016 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 21P/56/2013-58 zo dňa 27.9.2013, právoplatným dňa 22.10.2013 ( vo výške po 70,-Eur mesačne na každé mal. dieťa ), na sumu 140,-Eur mesačne na mal. S. a 120,-Eur mesačne na mal. Z., počínajúc od podania návrhu. Vo svojom návrhu uviedla, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom sa pomery na jej strane ako aj u mal. detí zmenili a určené výživné je v súčasnosti nedostatočné. V spoločnej domácnosti býva s priateľom Z. O., jeho dvomi mal. deťmi a s ich spoločným synom N. O., J.. XX.X.XXXX. Priateľ je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a ona je na rodičovskej dovolenke s mal. N.. Poberá rodičovský príspevok a
prídavky na tri deti. Otec je SZČO v oblasti servisných a montážnych prác plynových kotlov, pričom jeho príjem nevie uviesť. Mal. S. navštevuje N. N. Š. I. S., t.č. je v X. V.H. I. Q. S. - D.. Mal. Z. chodí do X. V. L. I. H. J. Y.. Otec výživné platí, ale pravidelne sa nepodieľa nad rámec výživného na potrebách detí. Občas zakúpi oblečenie a prispel im na okuliare čiastkou 70,-Eur a pred dvomi rokmi 80,-Eur.
2.
Otec v písomne podanom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.11.2016 uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvýšenie výživného a trvá na dohode, aby výživné zostalo vo výške po 70,-Eur mesačne, kým neprebehne súdne pojednávanie o zverení detí do opatery otca. Manželke s deťmi nechal po rozvode komplet zariadený a vybavený dom, pričom s exmanželkou sa pred rozvodom dohodli, že jej bude platiť určené výživné a nebude si nárokovať zvyšovanie, keďže on začína od nuly. Toto nie je prvý raz, čo exmanželka uznáva, že nie je schopná sa samostatne postarať o deti a o dom. Deti s exmanželkou majú relatívne vyšší štandard, nakoľko on si musel zabezpečiť dom, rozbiehať firmu a starať sa o syna M. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Takisto jeho terajšia manželka je na rodičovskom príspevku, stará sa o dieťa, domácnosť a po nociach vedie firmu. Živnosť si síce založil v roku 2013, no reálne začal vykonávať v roku 2014 a od 31.8.2016 túto pozastavil kvôli vysokému odvodovému zaťaženiu. Majú len sezónne príjmy cez vykurovaciu sezónu a v lete žijú z pôžičiek. S deťmi je v aktívnom takmer dennom telefonickom kontakte a prispieva im okrem určeného výživného aj na darčeky k meninám, narodeninám, Vianociam a vždy, keď sa s nimi vidí ( 50-100,-Eur ). Dcére vybavil na prelome rokov takmer komplet šatník za 300-400,-Eur a obe deti dostali 2 ks počítačov, 2 ks notebookov, monitor, tlačiareň, scaner, fotoaparáty, usb kľúče a ďalšie veci. Zvyšok zabezpečujú starí rodičia. Tieto veci majú u starých rodičov, nakoľko jej terajší partner vyhádzal z domu veľa cenných vecí, ako solárne vyhrievanie či dielňu. Partner matky má každé dieťa s inou ženou a nevie prečo nemá na dieťa určené výživné resp. prečo matka nevyužije možnosť ísť pracovať a nechať poberať rodičovský príspevok partnera.
3.
Uznesením č.k. 23P/44/2016-11 zo dňa 17.10.2016 súd maloletým deťom pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. 4. Matka sa na pojednávaní pridržiavala písomne podaného návrhu. Naviac uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného aj po 90,-Eur mesačne. Vypovedala, že je stále na rodičovskej dovolenke s mal. synom N., teda poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti. Priateľ si privyrába brigádnicky. V spoločnej domácnosti s nimi žijú ešte dve priateľove mal. deti a tento má ešte jedno dieťa, ktoré s nimi nebýva. Náklady na deti sa zvýšili, keďže syn začal chodiť na N. Š. I. S. a dcéra navštevuje už ôsmy ročník základnej školy. Deti si s otcom občas telefonujú s tým, že syn bol u otca za sedem rokov dvakrát a dcéra jedenkrát. K otázke vysporiadania BSM sa vyjadrila, že sa jednalo o rodinný dom v Ž. ako i pozemky, pričom bývalý manžel chcel vyplatiť 25.000,-Eur, na čo nemala peňažné prostriedky a spláca tiež úver, ktorý bol braný počas manželstva. Nehnuteľnosti majú teda v spoluvlastníctve v rovnakých podieloch. Firma otca má sídlo na adrese Ž. Č.. XX, lebo jej dal podpísať nejaký papier, aby vyjadrila súhlas, že tam bude sídlo firmy, čo zistila až neskôr. Reálne tam prevádzka nie je zriadená, chodí tam pošta. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľností v k.ú. X., z tohto nemala doteraz nič, iba starosti, lebo sa jednalo o podvod.
5.
Otec sa pred súdom pridržiaval svojho písomne podaného vyjadrenia. Ďalej vypovedal, že je invalidný dôchodca a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Pozastavil živnosť z dôvodu, že nezvládal platiť odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Manželka je nezamestnaná už štvrtý rok. Živnosť prerušil tiež z dôvodu, že začína rozbiehať činnosť s.r.o., ktorá bude vykonávať rovnakú činnosť ako bola predmetom živnosti, ale v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným. Firma bola založená 1.10.2016 a názov je Y.; N. M. Q. I., N..V..Q... Firmu má v polovičnom podiele s manželkou. Manželka poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti, iný príjem nemá. Zmenili sa pomery bývania, nakoľko predtým bývali u svokrovcov a teraz bývajú v dome, ktorý kúpil. Jedná sa o starý dom, ktorého stav je veľmi zlý ako vidno na predložených fotografiách. Na ďalšom pojednávaní vypovedal, že od predchádzajúceho obdobia došlo u neho k tej zmene, že sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav. Problémy má s chrbticou, platničkami aj s oboma nohami. Toho času nie je PN, nakoľko potrebuje pracovať, aby bol schopný z niečoho žiť. Okrem platenia výživného prispieva aj iným spôsobom, kupovaním vecí, čo preukazujú predložené doklady. Minimálne po 50,-Eur mesačne okrem výživného ide na deti takýmto spôsobom.
Matke sám hovoril, že pokiaľ maloleté deti budú niečo potrebovať, tak im prispeje, kúpi. Naposledy napr. čo sa týka S., tento potreboval do školy laboratórny zdroj, ktorý mu kúpil za sumu 58,-Eur. Čo sa týka prevádzkovania živnosti, tak toho času vykonáva v podstate len také práce, aké môže, teda napr. opravy alebo keď ide spustiť kotol, teda nejaké montáže už vykonávať nechodí. Pokiaľ niekto chce montáž, tak osloví iné firmy, známych. Ako živnostník - fyzická osoba ani ako s.r.o. nezamestnáva pracovníkov. Má jedného brigádnika. Manželka je stále na predĺženej materskej dovolenke s tým, že maloletý syn má zdravotné problémy, astmu. Takisto manželka má zdravotné problémy. Manželka je tiež vlastníčkou spoločnosti, avšak venuje sa riadeniu firmy, pracuje s počítačom. Matka býva s partnerom, ktorý má množstvo exekúcií, teda riadne pracovať nebude, aby mu neboli peniaze strhávané. Zarába si však, príjmy má. Dcéra mu hovorila, že pokiaľ má S. prax, čo býva týždeň, tak v tom období býva u jeho rodičov v J., teda že býva u matky v podstate osem dní do mesiaca. Takisto ku nim chodí aj dcéra Z.. Dom, ktorý vyhorel chce rekonštruovať, avšak je problém s nejakým úverom, pôžičkou. Hypotekárny úver im nedajú, nakoľko sú to v podstate už len základy, nemá žiadnu hodnotu. Spolu s rodinou toho času bývajú u svokry na adrese H. H. XX. Ide o rodinný dom, kde býva dokopy osem osôb. Za bývanie platia ako rodina 300,-Eur. Činnosť s.r.o. je v podstate rovnaká, ktorú vykonával ako fyzická osoba v rámci živnosti s tým, že s.r.o. bola založená z toho dôvodu, že sa znížili poplatky, t.j. odvody do Sociálnej poisťovne o 50,-Eur mesačne. Takisto neručí celým svojím majetkom. Inak činnosť je tá istá, neexpandovali, obdobné sú aj príjmy. Sídlo spoločnosti prihlásil na adrese Ž. XX. V podstate tak urobil len z toho dôvodu, aby príslušným bol daňový úrad ako aj ostatné úrady v S., nakoľko v O. N. je veľký problém niečo vybaviť. Dom je v podielovom spoluvlastníctve jeho a bývalej manželky v rovnakých podieloch. Doposiaľ k dohode o vyporiadaní nedošlo. Pokiaľ matka uvádza splácanie úveru, jednalo sa o úver, ktorý bol braný počas manželstva na kolektory.
6.
Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť vopred ospravedlnil, pričom nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Návrhu matky na zvýšenie výživného navrhol vyhovieť s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. detí. Súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 CMP a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
7.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prečítaním listinných dôkazov, oboznámením fotografií nachádzajúcich sa v súdnom spise ako aj pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7C/247/2009, 9C/17/2013, 21P/56/2013 a zistil tento skutkový a právny stav veci : Rodičia mal. detí sú bývalí manželia, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 7C/247/2009-23 zo dňa 28.1.2010, právoplatným dňa 28.1.2010. Týmto rozsudkom boli mal. deti pochádzajúce z manželstva S. S., J.. XX.X.XXXX M. Z. S., J.. XX.X.XXXX na základe schválenej rodičovskej dohody zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať výživným po 100,-Eur mesačne na každé z maloletých detí, splatné vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s mal. deťmi nebol upravený. O výške výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 21P/56/2013-58 zo dňa 27.9.2013, právoplatným dňa 22.10.2013, ktorým súd na návrh otca znížil výživné na každé z mal. detí na sumu 70,-Eur mesačne s účinnosťou od 15.5.2013. V období rozhodovania súdu bývala matka v tom istom mieste bydliska ako v súčasnosti. Zamestnaná bola v N.. G., N..V..Q.. ako predavačka a dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 409,55,-Eur. Poberala prídavky na dve deti. Splácala pôžičku na dom, ktorú si vzali počas manželstva vo výške 10.000,-Eur. Mal. S. bol žiakom 7. ročníka a mal. Z. 5. ročníka L. Š. H. J. Y.. Otec býval v obci H. H. Č.. XX spolu s manželkou S. U. a ich mal. synom M., J.. XX.X.XXXX. Nové manželstvo uzavrel X.X.XXXX. Zamestnaný bol v N.. I. N., M..N.., kde utrpel pracovný úraz a z toho dôvodu dňom 30.9.2012 došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Od 1.10.2012 bol vedený na ÚPSVaR Martin ako uchádzač o zamestnanie. Sociálnou poisťovňou mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý od r. 2013 poberal vo výške 230,10,-Eur mesačne. Na obdobie 6 mesiacov mu bola priznaná i dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 52,6468,- Eur.
8. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle ustanovení Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.
10.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. S. S. M. Z. S. je čiastočne dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným zmenám pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Výživné na mal. deti bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 21P/56/2013-58, právoplatným dňa 22.10.2013 vo výške po 70,- Eur mesačne na každé z mal. detí. Týmto rozsudkom došlo ku zníženiu výživného na návrh otca s účinnosťou od 15.5.2013, nakoľko prišiel o zamestnanie z dôvodu pracovného úrazu, poberal dávku v nezamestnanosti a bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Od tohto obdobia došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb mal. detí predovšetkým z dôvodu vyššieho veku ako i školskej dochádzky. Maloletý S. už skončil dochádzku na ZŠ a navštevuje X. V. N. N. Š. I. S., Q. S. - D.. Mal. Z. chodí do X. V. L. I. H.M. J. Y.. V súvislosti so školskou dochádzkou matka špecifikovala výdavky u syna S. na 50,-Eur mesačne t.j. 20,-Eur stravné, 20,-Eur cestovné a 10,- Eur vreckové. Ďalšie výdavky podľa potrieb - mobil 13-15,-Eur mesačne, okuliare ( 120 - 140,-Eur ), kožný lekár, zubár ( 3 x ročne 100,-Eur ), školský výlet, exkurzie, pomôcky a potreby do školy. U mal. Z. sú výdavky najmä na cestovné do školy 6,-Eur mesačne, triedny fond 10,-Eur, koncoročný školský výlet 17,-Eur + vreckové 20,-Eur, okuliare ( 90 - 110,-Eur ), lieky okolo 130,-Eur ročne ( kožné, očný lekár, ortopédia, časté zápaly hrdla a mandlí ), mobil 7,-Eur mesačne. S. je poberateľkou rodičovského príspevku na syna N. O.F., J.. XX.X.XXXX vo výške 203,20,-Eur a prídavkov na tri deti po 70,56,-Eur mesačne. Býva v spol. domácnosti s partnerom - otcom mal. N. a jeho ďalšími dvomi maloletými deťmi. Výdavky na bývanie uvádzala - elektrina 74,50,-Eur/mesačne, plyn 12,-Eur/mesačne, Magio 17,-Eur/ mesačne, voda 200,-Eur/ročne, poplatky za komunálny odpad 56,-Eur za 4 osoby, daň z nehnuteľností 24,-Eur a pokračovanie splácania úveru braného ešte počas manželstva v K. N. N., kde sú splátky po 87,15,-Eur mesačne.
11.
Na strane otca sa zmenili pomery tým, že začal prevádzkovať živnosť ako fyzická osoba pod obchodným menom S. S., F. : XXXXXXXX, pričom živnostenské oprávnenie mu vzniklo 1.11.2013 v predmetoch podnikania : Opravy vyhradených technických zariadení plynových, Informatívne testovanie, meranie,
analýzy a kontroly, Opravy vyhradených technických zariadení elektrických, Opravy vyhradených technických zariadení tlakových v rozsahu VSE - expanzné TN a VSO /vzdušníky kompresorov/, médium
- vzduch/voda a ďalšie. Od 1.9.2016 do 31.8.2017 má živnosť pozastavenú. Pozastavenie živnosti ako fyzickej osoby odôvodnil tým, že spolu s manželkou založili obchodnú spoločnosť Y.; N. M. Q. I., N..V..Q.., ktorá vykonáva rovnakú činnosť, avšak je to výhodnejšie, nakoľko sú nižšie odvody do Sociálnej poisťovne a obmedzenie ručenia za záväzky. Podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť má dvoch spoločníkov - S. S. s manželkou S. U., v rovnakých podieloch a obaja sú i konateľmi spoločnosti. Predmetom činnosti sú - opravy vyhradených technických zariadení - plynových, vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo, informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, maloobchod, veľkoobchod, prenájom hnuteľných vecí, sprostredkovateľská činnosť a administratívne služby. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby je preukázané, že otec dosahuje zo živnosti zisk, pričom podľa jednotlivých daňových priznaní dosiahol za rok 2014 príjmy 13.804,50,-Eur ( daňové výdavky 9.934,82,-Eur; rozdiel + 3.869,68,- Eur ); za rok 2015 príjmy 39.072,47,-Eur ( daňové výdavky 31.840,31,-Eur; rozdiel + 7.232,16,-Eur ) a za rok 2016 príjmy 19.966,83,-Eur ( daňové výdavky 18.417,94,-Eur; rozdiel + 1.548,89,-Eur ). Priemerný hrubý príjem v roku 2015 potom predstavoval sumu 3.256,-Eur mesačne a za osem mesiacov roku 2016 sumu 2.495,-Eur mesačne. Od 1.9.2016 má živnosť pozastavenú, avšak podnikateľskú činnosť vykonáva v rovnakej oblasti v rámci novozaloženej obchodnej spoločnosti. Daňové priznanie za spoločnosť Y.; N. M. Q. I., N..V..Q.. ešte nepodal s tým, že má povolený odklad do 30.6.2017. Naďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 238,30,-Eur mesačne. Jeho manželka je na predĺženej rodičovskej dovolenke so synom M.. V súvislosti s bývaním preukazoval výdavky na elektrinu 46,35,-Eur/mesačne, plyn 20,-Eur/mesačne, konces. poplatok, teplo a teplá voda 180,-Eur mesačne, žumpa 20,-Eur, poplatky za odvoz komunálneho odpadu 48,-Eur za tri osoby, daň z nehnuteľností 7,55,-Eur, poistenie domu 31,49,-Eur/ročne. Čo sa týka aktuálnych nákladov na bývanie, tieto sú 300,-Eur mesačne, čo je platba za ubytovanie, ktoré jeho rodine poskytla manželkina matka D. S.Č. ( čestné vyhlásenie na č.l. 179 spisu ), vzhľadom na požiar ich rodinného domu v Q. H.Ľ. H. N.. Č.. XX. O požiari RD otec predložil správu od Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v O. N. ( č.l. 180 spisu ), podľa ktorej došlo k požiaru dňa 27.3.2017 asi o 17.15 hod. a pravdepodobnou príčinou bol skrat na elektroinštalácii. V súvislosti s príčinou požiaru nedošlo k porušeniu právnych predpisov z oblasti ochrany pred požiarmi. Vlastníkom uvedeného domu je manželka otca.
12.
Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení výživného na mal. deti zo sumy po 70,-Eur na 100,-Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Zvýšenie výživného podľa záveru súdu zodpovedá zmeneným pomerom, možnostiam, schopnostiam, zárobkovým pomerom rodičov ako aj veku a odôvodneným potrebám mal. detí. V konaní bolo preukázané, že od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom výdavky na maloletých vzrástli z dôvodov, ktoré súd špecifikoval v odseku 10/ odôvodnenia. Uvedené výdavky na mal. deti možno nepochybne považovať za opodstatnené. V zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne, podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa zohľadňuje aj celková životná úroveň rodičov, na ktorej má dieťa právo primerane sa podieľať. Z preukázaných okolností vyplýva, že osobnú starostlivosť i ďalšie potreby ako bývanie, stravovanie, obliekanie, veci súvisiace so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou ( návštevy lekárov ) a pod. zabezpečuje matka, pričom otec sa s deťmi stretáva len vtedy, keď príde na návštevu ku svojim rodičom. Deti ku nemu nechodia vôbec. Okrem platieb výživného sa otec čiastočne na potrebách detí podieľa vecnými plneniami, ako je zrejmé z predložených dokladov v prílohe - najmä kúpou oblečenia pre obidve deti, potrieb do školy pre mal. S. ( merač, digitálny multimeter, laboratórny zdroj a pod. ), iných vecí ako napr. mikroskop, kalendár, knihy, puzdro na telefón, vešiak + polička, náhradné hlavice na el. zubné kefky, kazeta do tlačiarne, darčeky. Podľa predložených dokladov išlo zväčša o kúpu vecí v roku 2015, 2016 a čiastočne tiež v roku 2017. Na preukázané vecné plnenia v prospech mal. detí súd pri určení výšky výživného prihliadol, avšak tieto nemôžu v celom rozsahu kompenzovať povinnosť otca platiť výživné. Kúpou predmetných vecí je pokrytá iba časť zo spektra životných potrieb detí tzn. najmä obliekanie, školské pomôcky, záujmová činnosť, aj to nie v plnom rozsahu. Nič to nemení na skutočnosti, že podstatnú časť vyživovacích potrieb detí znáša matka. Nemožno opomenúť skutočnosť, že pri predchádzajúcom konaní pred tunajším súdom vo veci sp. zn. 21P/56/2013 bolo výživné znížené z toho dôvodu, že otec utrpel pracovný úraz, prišiel o zamestnanie a bol posudzovaný ako invalidný. Od tej doby začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, z ktorej má príjmy a dosahuje aj primeraný zisk. Od septembra minulého roku si založil spolu s manželkou obchodnú spoločnosť Y.; N. M. Q. I.,
N..V..Q.., čo je podľa neho výhodnejšie najmä z hľadiska výšky odvodov a ručenia, pričom predmet činnosti zostáva rovnaký ako v rámci živnosti, ktorú si pozastavil. Okrem príjmu z podnikateľskej činnosti stále poberá aj invalidný dôchodok. Oproti minulému obdobiu sa teda príjmy otca zvýšili. Na strane matky došlo k tej zmene, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým sa im dňa XX.X.XXXX narodil syn N.. V súčasnosti je s ním na rodičovskej dovolenke. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu má aj otec ( syn M. ). Pri rozhodovaní o zvýšení výživného však súd musel zohľadňovať aj skutočnosť, že dňa 27.3.2017 došlo k požiaru rodinného domu, v ktorom býval otec so svojou rodinou. Z tohto dôvodu je dom neobývateľný a preto si musia zabezpečiť náhradné bývanie. Toho času im poskytla ubytovanie manželkina matka, kde podľa výpovede otca býva spolu osem osôb. Jedná sa len o núdzové bývanie, takže do budúcnosti im s manželkou vzniknú výdavky na rekonštrukciu domu, ktoré sú odhadované na 36 tisíc eur. Táto okolnosť tiež otcovi do istej miery komplikuje vykonávanie podnikateľskej činnosti. Taktiež pokiaľ ide o zdravotný stav otca, tento sa nezlepšuje, skôr naopak zhoršuje, pretože okrem postihnutia ľavej dolnej končatiny, ktoré bolo dôvodom pre priznanie invalidity u neho pribudli i problémy s chrbticou, o čom predložil lekársku správu neurologickej ambulancie ( č.l. 175 spisu ). Na základe uvedených skutočností súd čiastočne vyhovel návrhu a výživné zvýšil na 100,-Eur mesačne u oboch mal. detí, ktoré považoval za primerané súčasným pomerom rodičov a zodpovedajúce preukázaným potrebám maloletých detí.
13.
Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa, v ktorom bol podaný návrh na začatie konania tzn. od 5.10.2016, ku ktorému dňu už bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Otcovi potom vznikol za obdobie do 31.5.2017 nedoplatok na výživnom za osem mesiacov vo výške po 240,-Eur na každé z maloletých detí [ 8 mesiacov x ( 100,-Eur - 70,-Eur ) ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi s poukazom na ust. § 232 ods. 4 CSP povolil zaplatiť v splátkach po 10,-Eur mesačne na každé dieťa, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.
14.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).