Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-31-2017.pdf
PDF · 131.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5Csp/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová v spore žalobkyne: W. G., T.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XXX, C. H., zast. Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO 47 256 907, Legionárska 7158/5, Trenčín proti žalovanému: Consumer finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egidia 93, IČO: 44 250 029 o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančného zadosťučinenia takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 435,88 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 435,88 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Konanie v časti o zaplatenie 841,04 Eur z a s t a v u j e.
Ž i a d n a zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1.112,80 Eur a poskytnúť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 Eur. Uviedla, že so žalovaným uzatvorila dňa 18.7.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7121906, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.100 Eur, ktoré sa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 36,88 Eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 37 %, RPMN 37 %, priemernej RPMN 48,52 % a konečnej splatnosti úveru júl 2018. Celkom sa tak zaviazala splatiť úver vo výške 2.212,80 Eur. Poukázala na skutočnosť, že napadnutá zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm.f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje uvedenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na § 11 ods.1 písm.a) zákona o spotrebiteľských úveroch treba preto považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový. Ďalej namietala výšku 37 % tných v zmluve dojednaných úrokov, ktoré považovala za neprimerane vysoké a v rozpore s § 39 OZ, keďže v čase ich dojednania, t.j. v júli 2013 sa podľa informácií NBS SR priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch pohybovala vo výške 15,56 %. Na základe uvedeného bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému len reálne čerpané finančné prostriedky vo výške 1.100,- Eur. Keďže žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 2.212,80 Eur, že žalovaný povinný žalobkyni vrátiť bezdôvodné obohatenie vo výške 1.112,80 Eur. Žalobkyňa si tiež uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 Eur, ktoré odôvodnila výrazným zásahom žalovaného do jej práv, neprimeranými praktikami žalovaného pri vymáhaní úveru ako aj s ohľadom na osobu žalobkyne ako spotrebiteľa. Rovnako neustále výzvy
a navyšovanie dlžnej sumy značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný a psychický stav žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 18.7.2013, splátkový kalendár, list zo dňa 26.7.2013 a Potvrdenie o ukončení Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.11.2014.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že zmluva o úvere bola dojednaná v súlade s platným právom a nie je možné túto považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V súvislosti s tvrdeniami o počte, výške a termínoch splatnosti splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že zmluva tieto skutočnosti obsahuje, výška splátky bola stanovená na 36,88 Eur, termín splatnosti splátky je uvedený v bode 6.2. Podmienky splácania Zmluvných podmienok, a to do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Ďalej je samostatne uvedená aj konečná splatnosť mesiacom a rokom 7/2018. Počet splátok bol stanovený na 60. Uviedol, že zákon platný a účinný v čase podpisu Zmluvy o pôžičke nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov a istiny, pričom takáto požiadavka by mala opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátky a pod. Naviac, zmluva o pôžičke obsahovala výšku splátky, termín splatnosti a počet splátok, ktoré údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s jeho argumentáciou a tiež na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Ohľadne ročnej úrokovej sadzby podstatne prevyšujúcej odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobných prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata bola dojednaná vo výške 37 % (úroková sadzba poskytnutého spotrebiteľského úveru sa rovnala RPMN), teda je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ nepožadoval od žalobkyne nad rozsah úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o pôžičke. S poukazom na § 53 ods.6 OZ je potrebné odplatu dojednanú v zmluve porovnávať s údajom RPMN zverejneným NBS. Výška odplaty podľa citovaného ustanovenia stanovovala ako kritérium neprijateľnosti jej podstatné prevýšenie, čo podľa názoru žalovaného znamená niekoľkonásobne prekračujúcu a zároveň zjavne neprimeranú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vzhľadom na ostatné obdobné finančné produkty, ktoré veritelia poskytovali v mieste a v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke. V tomto prípade je potrebné vziať na zreteľ, že úver poskytoval žalovaný ako nebankový subjekt nie ako banka,kde priemerné výšky odplát (RPMN) v rozhodnom období medzi nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje zverejnené na stránke NBS, nakoľko tam sú zverejnené priemerné odplaty bánk. Taktiež je potrebné brať na zreteľ nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré stanovuje najvyššie prípustnú výšky odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu. Podľa citovaného ustanovenia bola v rozhodnom období najvyššia prípustná odplata (RPMN) 16,13 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 32,26 % a nakoľko v zmluve je uvedená nižšia RPMN, mal žalovaný za to, že výška odplaty bola dojednaná v súlade s relevantnými právnymi predpismi. Ďalej poukázal na nepravdivo uvedené údaje žalobkyňou, keď uvádza, že uhradila žalobcovi sumu 2.212,80 Eur, pričom z potvrdenia zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že poslednú splátku uhradila žalobkyňa dňa 11.11.2014 vo výške 1019,56 Eur, teda celkom uhradila sumu 1.535,04 Eur. Žalobkyňa teda uhradila nad istinu 435,04 Eur. Žalovaný ďalej s poukazom na § 107 ods.3 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne, keďže táto uhradila poslednú splátku 11.11.2014, čo je deň, kedy žalobkyňa objektívne nadobudla vedomosť o okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčal dňa 11.11.2016.
3. Písomným podaním zo dňa 28.3.2017 žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 676,92 Eur a tiež o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 164,12 Eur z dôvodu, že na strane žalobkyne došlo k výpočtovej chybe. Potvrdila, že žalovanému uhradila 14 splátok po 36,88 Eur a poslednú zvýšenú splátku vo výške 1.019,56 Eur, teda celkom mu uhradila sumu 1.535,88 Eur, a preto ďalej žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vrátiť jej bezdôvodné obohatenie vo výške 435,88 Eur a finančné zadosťučinenie vo výške 435,88 Eur. Žiadala, aby súd
na vec aplikoval 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného treba považovať za úmyselné s poukazom na to, že žalovaný použil nekalé obchodné praktiky, keď žalovaný poskytol žalobkyni úver, pri ktorom dohoda o výške úrokov presiahla mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia úverovej zmluvy, keď žalovaný pripravil spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje podmienky nesúladné so zákonom (napr. absentujúci rozpis splátok). Praktiky a konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7121906 zo dňa 18.7.2013, splátkového kalendára, listu zo dňa 26.7.2013, Potvrdenia o ukončení Zmluvy o pôžičke zo dňa 12.11.2014, Prehľadu splátok a úhrad, poštových poukazov, Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Na základe Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7121906 podpísanej medzi stranami sporu dňa 18.7.2013, žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.100 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala tento splatiť v 60 mesačných splátkach po 36,88 Eur (vrátane úrokov). Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť bola 2.212,80 Eur, RPMN bola stanovená na 37 %, ročná úroková sadzba 37 % a priemerná RPMN za úver 48,52 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 1.112,80 Eur. Termín konečnej splatnosti bol určený na 7/2018.
6. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. VII Zmluvy, v ktorých bode 6.2. bola dojednaná splatnosť jednotlivých splátok na 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca a tiež Splátkový kalendár, ako to vyplýva z bodu 6.1. Zmluvných podmienok.
7. Zo splátkového kalendára vyplýva, že výška mesačnej splátky bola určená na sumu 36,88 Eur a je tvorená sumou istiny a úroku, splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci tak, ako je to rozpísané v pripojenom splátkovom kalendári, s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2013 a posledná dňa 20.7.2018.
8. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalobkyňa uhradila žalovanému z poskytnutého úveru celkom sumu 1.535,88 Eur, teda uhradila 14 splátok po 36,88 Eur a poslednú splátku uhradila dňa 11.11.2014 vo výške 1.019,56 Eur.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 18.7.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 7121906 (ďalej len úverová zmluva), ktorou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.100,- Eur a žalobkyňa sa tento zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 36,88 Eur. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný zaslal spolu s listom zo dňa 26.7.2013 žalobkyni splátkový kalendár.
19. Z predloženej úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným žalobkyni túto charakteristiku spĺňa, žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe úver, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy je ďalej zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré rovnako žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko taktiež bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
20. V danom spore sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného tvrdiac, že zmluva o úvere nespĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods.2 písm.f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež namietala neprimeranú výšku úrokov, čo považovala za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ. Súd preto pristúpil k skúmaniu samotnej úverovej zmluvy za účelom posúdenia nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
21. Predmetná zmluva o úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú treba aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade ich absencie. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej stranami sporu mal súd za preukázané, že vyššie uvedené údaje v zmluve absentujú. V samotnej úverovej zmluve bol ako termín konečnej splatnosti uvedený údaj 7/2018 mesiacov, pričom súd má za to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom (dňom, mesiacom, rokom) a nie len mesiacom a rokom. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozsudok SDEU vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová zo dňa 9.11.2016 pod č. C 42/15 v ktorom sa konštatuje, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, nemožno prehliadnuť, že citovaný rozsudok zároveň stanovuje, že zmluva musí obsahovať také podmienky, ktoré umožnia spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V danom prípade bola splatnosť splátok (20. deň príslušného kalendárneho mesiaca), neprehľadne zakomponovaná v bode 6.2 Zmluvných podmienok, ktorý údaj mohol spotrebiteľ pri podpise zmluvy ľahko prehliadnuť a nevenovať mu pozornosť, v dôsledku čoho mohol mať priemerný spotrebiteľ problém s identifikáciou presných dátumov splátok v čase podpisu zmluvy. Hoci presný termín splatnosti splátok a konečnej splatnosti úveru (deň poslednej splátky 20.7.2018) vyplýva zo splátkového kalendára, tento bol doručený žalobkyni až na základe listu zo dňa 26.7.2013, teda najskôr jej bol doručený až na 8. deň od podpisu zmluvy, napriek tomu, že nevyhnutné náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch mali byť jej súčasťou už v čase jej uzatvorenia. Pokiaľ teda niektoré zo zákonom vyžadovaných náležitostí úverovej zmluvy obsahoval len splátkový kalendár (nie samotná zmluva), ktorý nebol podpísaný zmluvnými stranami a s ktorým sa žalobkyňa nemohla oboznámiť pred uzavretím zmluvy, nemožno v danom prípade považovať úverovú zmluvu za obsahujúcu všetky zákonom stanovené náležitosti. Rovnako v zmluve nie sú uvedené aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a opätovne táto skutočnosť vyplýva iba zo splátkového kalendára. Spotrebiteľ má pritom právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky platí. Z obsahu rozsudku SDEÚ vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová zo dňa 9.11.2016 pod č. C 42/15 vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere bola vyhotovená v jednom dokumente, avšak je nutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa skutočne mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosti, čo sa v danom prípade nestalo. Po zhodnotení uvedeného súd dospel k jednoznačnému záveru, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom a z toho dôvodu predbežne posúdil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Uvedený právny názor je v súlade aj doterajšou judikatúrou vyšších súdov a iný právny záver by znamenal narušenie právnej istoty strán sporu.
22. Naviac súd udáva, že v citovanom rozsudku SDEÚ vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová zo dňa 9.11.2016 pod č. C 42/15 sa riešila otázka výkladu niektorých článkov Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/Es č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS, pričom tejto Smernici nemožno priznať v danom prípade priamy účinok ( a ani nepriamy účinok - viď rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 20Co/50/2015), keďže súd rozhoduje o spore veriteľa a spotrebiteľa, teda o spore jednotlivcov. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, ktorý poskytujú len vnútroštátne súdy.
23. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN, a to v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. Nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti / nevýhodnosti úveru pôsobiť negatívnejšie ako samostatné neuvedenie priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu, s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť)je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácií podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 13.7.2013, pričom podľa údajov zverejnených na stránke www.finance.gov.sk bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch neuvedených v r.1 od 1 do 5 rokov vo výške do 1.500,- Eur v druhom štvrťroku 2013 vo výške 46,06 % a nie ako v zmluve uviedol žalovaný vo výške 48,52 %. V zmluve teda bola nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov(§ 11 ods. 1 písm.d) ZoSÚ). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje neuvedenie priemernej RMPN bez úročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Teda ak zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciu na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Pri tom ide o konanie o omyle, čím vzniká hrozba ujmy. Preto nesprávne uvedenie priemernej RMPN je vážnym porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Za nesprávne uvedenie priemernej RPMN treba považovať rovnako stav, keď priemerná RPMN je zavádzajúca a potenciálne ohrozuje spotrebiteľa pri jeho rozhodnutí o záväzku, ktorý je predmetom vadnej koncentrácie. Zákonodarca preto zakotvil povinnosť uvádzať priemernú RPMN z dôvodu ľahšej orientácie sa spotrebiteľ vzhľadom na neúnosný stav pri drahých až úžerníckych úverových vzťahov. Žalovaný evidentne zavádzal žalobkyňu o priemerných celkových nákladoch na obdobné úverové vzťahy. Vyšším nesprávnym uvedením priemernej RPMN sa môžu spotrebitelia domáhať, že ich dojednaný úver nie je až tak drahý a je tu preto riziko, že tento údaj ovplyvní ich ekonomické rozhodnutie. Inak povedané môže to mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok úveru. (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co 243/2016 zo dňa 2.2.2017).
24. Z predmetnej úverovej zmluvy súd ďalej zistil, že strany sporu si dojednali úrok vo výške 37 % ročne a následne súd vyhodnotil úverovú zmluvu v časti takto dohodnutých úrokov za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.
25. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.
26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 26.4.2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011, keď uviedol, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
27. Podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v mesiaci júl 2013 bol pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov priemerný úrok vo výške 15,56 % ročne. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že medzi stranami sporu bola dohodnutá ročná úroková sadzba 37 %, čo predstavuje viac ako 2-násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami (obdobný záver prijal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v Rozsudku sp.zn. 14Co 432/2012 zo dňa 26.6.2013). Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku úroku z úveru za v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa uhradiť žalovanému len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.100 Eur. Súd mal za preukázané , že žalobkyňa uhradila žalovanému celkom sumu 1.535,88 Eur, teda čo do sumy 435,88 Eur došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, a preto je žalovaný povinný jej s poukazom na § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka toto bezdôvodné obohatenie vydať. Súd preto žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel.
28. Námietku žalovaného o premlčaní uplatneného nároku žalobkyne súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom najneskôr sa premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa keď k nemu došlo.
29. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, súd konštatuje, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnená osoba z bezdôvodného obohatenia v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil, a teda rozhodujúci je subjektívny moment, kedy sa dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva, pričom nie je rozhodujúce, že oprávnená osoba mala možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela v podstate až v čase, kedy splnomocnila právneho zástupcu na zastupovanie dňa 2.12.2016, opak, teda že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení skôr, žalovaný v priebehu konania nepreukázal. Subjektívna lehota tak bola zachovaná. Pokiaľ ide o lehotu objektívnu, súd poukazuje na to, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem. Neuvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov, neuvedenie termínu konečnej splatnosti a dojednanie neprimeraných úrokov, napriek skutočnosti, že viaceré súdy opakovane konštatovali
bezúročnosť, bezpoplatkovosť ním uzavretých úverových zmlúv, resp. neprimeranosť ním dojednaných úrokových sadzieb, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom a treba vychádzať z desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty (rovnaký právny názor zaujal aj Krajský súd v Prešove v Rozsudku sp.zn. 3Co 243/2016 zo dňa 2.2.2017). Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že splátkou zo dňa 11.11.2014 vo výške 1019,56 € mala žalobkyňa uhradenú spolu sumu 1.535,88 €, teda týmto dňom začala plynúť i objektívna desaťročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobkyňa podala žalobu dňa 21.2.2017, je nepochybné, že jej nárok premlčaný nie je.
30. Žalobkyňa sa ďalej domáhala vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 435,88 Eur. Súd mal za to, že i tento nárok žalobcu je v zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa dôvodný. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. V danom prípade je nepochybné, že žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa tým, že požadoval od žalobkyne úroky v rozpore so zákonom a tým, že úverová zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, čím vzniklo na jeho strane bezdôvodné obohatenie vo výške 435,88 Eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške požadovaného bezdôvodného obohatenia 435,88 Eur, nakoľko považoval za logické a spravodlivé, aby toto vychádzalo z ujmy vzniknutej žalobkyni, v čoho dôsledku bola nútená domáhať sa svojich práv v tomto konaní. Vzhľadom na intenzitu zásahu do práv žalobkyne súd považoval toto finančné zadosťučinenie za primerané.
31. Podľa § 144 C.s.p. Žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods.1,2 C.s.p. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. Podľa § 146 ods.1 C.s.p. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ešte pred začatím pojednávania, vzala žalobu v časti o zaplatenie 841,04 Eur späť, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie v tejto časti zastavil aj bez súhlasu žalovaného.
35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 C.s.p. Žalobkyňa pôvodne žalovala sumu 1.712,80 Eur, pričom neúspešná bola čo do sumy 841,04 Eur, v ktorej časti vzala žalobu späť z dôvodu jej nesprávneho vyčíslenia a úspešná bola v časti o zaplatenie sumy 871,76 Eur, čo znamená, že pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného je približne rovnaký, a preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.