Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-187-2016.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/187/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Korenecová, Slnečná 3, Malinovo, proti žalovanému: L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K. I. B., o zaplatenie 4.979,10 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.319,39 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.5.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.979,10 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.979,10 € od 31.10.2006 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 31.8.2006 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 3.319,39 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.659,71 € v 5 mesačných splátkach po 995,82 €, počnúc dňom 26.9.2006. Vzhľadom na to, že poskytnutý úver nebol riadne a včas splácaný, žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval, čím stratil výhodu splátok a dňa 31.10.2006 sa dlh stal splatný. Žalobca podal dňa 31.1.2007 trestné oznámenie na T. B. G. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere s úmyslom úver vôbec nesplácať. Žalobca mal za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobila mu tým škodu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/28/2009 zo dňa 25.5.2009 súd uznal žalovaného vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a žalobcu ako poškodeného odkázal so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.5.2009. Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Právna zástupkyňa žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnila, súhlasila s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti.
Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti obidvoch strán sporu.
5. Súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhu žalobcu a to oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, fotokópiou rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 2T/28/2009-542 zo dňa 25.5.2009, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník, uzatvorili dňa 31.8.2006 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.319,39 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.659,71 € v 5 mesačných splátkach po 995,82 €, počnúc dňom 26.9.2006. Žalovaný svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 31.8.2006.
7. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/28/2009-542 zo dňa 25.5.2009 bol žalovaný uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 31.8.2006 v K. I. B. v mieste svojho bydliska na H. U. XX uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava Zmluvu na poskytnutie úveru vo výške 3.319,39 €, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 5 mesačných splátkach po 995,81 €, pričom v žiadosti o úver zo dňa 29.8.2006 predstieral vykonávanie živnostenskej činnosti a mesačný príjem 663,87 €, hoci v čase uzatvárania zmluvy bol bez pracovného pomeru a peňažných prostriedkov, živnosť reálne neprevádzkoval a bol si tak vedomý svojej neschopnosti uhrádzať dohodnuté splátky úveru, ktorá riadne neplatil, čím spôsobil žalobcovi škodu väčšieho rozsahu, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody 2 roky s podmienečným odkladom v trvaní 1 rok. Poškodený žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.5.2009.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 27.5.2009 vo výške 1,00%. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
9. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru že žaloba je čiastočne dôvodná. Vzhľadom na žalobcom uvedený opis rozhodujúcich skutočností, právnym dôvodom nároku uplatneného žalobou je náhrada škody vo výške 4.979,10 €, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil trestným činom, za spáchanie ktorého bol právoplatné odsúdený. Táto pozostáva zo skutočnej škody v sume 3.319,39 € zodpovedajúcej istine poskytnutého úveru, teda peňažných prostriedkov vyplatených žalovanému v hotovosti na základe úverovej zmluvy pri jej podpise a vo výške ušlého zisku 1.659,71 € ako zmluvného poplatku, ktorý mal žalovaný vrátiť spolu s istinou poskytnutého úveru. Zároveň sa domáha aj príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.979,10 € od 31.10.2006 do zaplatenia.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom ako veriteľom úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 3.319,39 €, ktorý bol žalovanému vyplatený v hotovosti pri podpise zmluvy dňa 31.8.2006. Nakoľko žalovaný uzavretím úverovej zmluvy uviedol žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, svojím konaním súčasne naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 222 ods. 1,3 Trestného zákona, za ktorú trestnú činnosť bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/28/2009-542 zo dňa 25.5.2009, právoplatne odsúdený. V zmysle ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný citovaným rozhodnutím Okresného súdu Trnava v otázke, že sa žalovaný dopustil trestného činu úverového podvodu, a že ním spôsobila škodu, k náhrade ktorej však nebol v adhéznom konaní zaviazaný, ale žalobca, ako poškodený, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na samostatné občianske súdne konanie.
11. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje kumulatívne splnenie základných zákonných predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Obsahom zodpovednostného vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Žalobca preukázal splnenie podmienok zodpovednosti za škodu, preukázal i vznik škody, ktorá bola v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej. Škoda je pritom chápaná ako ujma, ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Z hľadiska rozsahu náhrady škody z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
12. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v zmenšení majetku poškodeného. Skutočná škoda tak predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Nejde pritom iba o škodu spôsobenú na veciach, ide tiež o škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových právach. Skutočnú škodu v konkrétnom prípade predstavuje istina úveru vo výške 3.319,39 €, ktorú ako bolo v trestnom konaní preukázané, čerpal žalovaný jednorázovo v hotovosti dňa 31.8.2006. Ide teda o peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanému reálne poskytnuté, a o ktoré bol zmenšený majetok žalobcu ako poškodeného. V konaní nebolo preukázané ani čiastočné uhradenie dlžnej sumy.
13. Ušlý zisk, resp. to, čo poškodenému ušlo predstavuje ujmu spočívajúcu v tom, že u neho nedôjde v dôsledku protiprávneho konania alebo škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. V tejto súvislosti súd uvádza, že nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného. Ak v čase uzatvárania zmluvy, žalovaný nemal vôľu poskytnutú sumu vrátiť, nemal ani vôľu dohodnúť príslušný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1.659,71 €, preto ak by zmluvu uzatvoril riadne, nie je zrejmé, či by si dohodol poplatok za poskytnutie úveru, a v akej výške. Uplatnený (zmluvný) poplatok, ktorý reprezentuje sčasti aj výšku ušlého zisku žalobcu sa taktiež spravuje ustanoveniami o náhrade škody z dôvodu, že režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo. Požiadavka, aby tvrdenie o ušlom zisku bolo preukázané dosiahnuteľnými okolnosťami nasvedčujúcimi tomu, že k takémuto zisku by skutočne došlo, a nešlo by iba o pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného je v súlade aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani nenavrhol súdu vykonať dôkazy, ktoré by boli podkladom pre záver, že mal príležitosť uzavrieť totožnú zmluvu o úvere za rovnakých podmienok aj s iným subjektom ako so žalovaným. Preto, ak si žalobca v konaní uplatnil
nárok na zaplatenie ušlého zisku bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, lebo zo zmluvy o úvere nie je možné vychádzať pre jej neplatnosť. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha vznikla následkom trestného činu úverového podvodu, teda za okolností, keď žalovaný v čase uzatvárania úverovej zmluvy nemal úmysel poskytnutý úver vrátiť. Preto ak nemal úmysel vrátiť istinu poskytnutého úveru, nemohol mať v úmysle dohodnúť a platiť akékoľvek poplatky v súvislosti s touto istinou, lebo u žalovaného neexistovala v tom smere vôľa (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/15/2011 z 27. septembra 2012).
14. V súvislosti s požiadavkou, aby tvrdenie o ušlom zisku bolo zo strany poškodeného riadne preukázané, a nešlo by iba o pravdepodobnosť zvýšenia majetku poškodeného, ktorý by bolo možné očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, súd ďalej uvádza, že úverové zmluvy štandardne uzatvárané medzi žalobcom, ako veriteľom a jednotlivými dlžníkmi neobsahujú obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, nevynímajúc ani konkrétny prípad, keďže v nich absentujú údaje o ročnej úrokovej sadzbe, a o hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere by mala za následok, že spotrebiteľský úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov, a žalobcovi by aj tak vzniklo len právo na vrátenie sumy poskytnutého úveru. Preto s ohľadom na okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára zmluvy o úveroch s neurčitým okruhom dlžníkov nemožno očakávať, že by nárok na ušlý zisk reprezentovaný úrokmi z úveru bolo možné preukázať.
15. Ako už bolo uvedené, režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, preto aj právna povaha úrokov z omeškania, ako príslušenstva pohľadávky sa v konkrétnom prípade spravuje ustanoveniami o náhrade škody. Nie je dôvod vychádzať zo skutočnosti, že ide o plnenie zo zmluvy a omeškanie posudzovať podľa konečnej, resp. predčasnej splatnosti zmluvnej pohľadávky. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je páchateľ trestného činu v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že má dlh zaplatiť a v akej výške. Žalobca nepredložil a v konaní ani nenavrhol jediný dôkaz na preukázanie, že vyzval žalovaného zaplatenie škody, v akej výške, kedy a kedy žalovaný prevzal výzvu. Z vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný sa prvýkrát dozvedel, že má zaplatiť škodu a aj jeho výšku až dňa 25.5.2009, teda v deň rozhodnutia súdu v trestnej veci. Prvýkrát mohol plniť dňa 26.5.2009 a nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania, t.j. od 27.5.2009.
16. Súd v zmysle vyššie uvedeného zaviazal žalovaného na zaplatenie len skutočnej škody vo výške 3.319,39 € a úroku z omeškania v uplatnenej výške 5,05% z priznanej istiny od 27.5.2009 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 61% (istina 3.319,39 € a príslušenstvo 1.339,66 € ku dňu vyhlásenia rozsudku) a žalovaný vo výške 39%, t.j. celkový úspech žalobcu je 22% (61-39), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).