Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/45/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich Mgr. Hyacinty Ballekovej a Ing. Dušana Matanina, v trestnej veci obžalovaného C. C., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1 Pv 454/14/7702-57 zo dňa 17. marca 2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. mája 2017 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný C.Á. C., U.. XX.XX.XXXX H. G., F. R. R. XX, XXX XX T.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 19.08.2014 v čase okolo 21.00 hod. v byte bytového domu č. XX H. O. R., O. T. pod vplyvom alkoholických nápojov sa vyhrážal svojej matke K. C., U.. XX.XX.XXXX a svojím mladším bratom G.. A. C., U.. XX.XX.XXXX K. G.. G. C., U.. XX.XX.XXXX, že im podreže krky s nožom, podusí ich a vyhádže von z balkóna, pričom títo zo strachu pred ním utiekli k ich tete Ľ. L., kde za nimi C. C. prišiel a vyhrážal sa opäť matke K. C., že keď nepríde domov tak zoberie štilku a poreže dvere na byte a aj na byte Ľ. L., a tohto konania sa dopustil voči menovaným s vedomím, že sa voči jeho konaniu nepostavia na aktívny odpor,

teda

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránených osobách - voči dvom bratom mladším ako osemnásť rokov a voči svojej matke, čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok a (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykoná ústavnou formou.

odôvodnenie:

O obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, okresný súd rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. októbra 2015 rozsudkom č. k. 1T/45/2015-680 tak, že uznal obžalovaného za vinného pre konanie, ktorým naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody na jeden rok a dva mesiace, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Tým istým rozsudkom súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, súd obžalovaného pre skutok, ktorý mal podľa obžaloby spáchať tak, že: „sa im vyhrážal aj v minulosti, najmenej od roku 2013, čím im spôsoboval psychické utrpenie opakovaným vyhrážaním sa, že ich pozabíja, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktorým ohrozoval ich psychické zdravie, následkom čoho bola jeho matka aj s jeho mladšími súrodencami nútená pred ním utekať z domu a skrývať sa“ spod obžaloby v dotknutej časti oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Dôkazy vykonané v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu v poradí prvého rozsudku okresného súdu súd hodnotí rovnako a iba pre pripomenutie ich uvádza opäť:

Obžalovaný pri možnosti vyjadriť sa ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu sa vyjadril len k udalostiam zo dňa 19.08.2014, ktoré podrobne popísal s tým záverom, že i keď povedal svojej matke, že ich pozabíja, tak odišiel preč, pretože by im nikdy neublížil. Vo vzťahu ku svojim súrodencom uviedol, že mladšieho brata G. vodil do školy, pričom každé ráno navštevoval aj vlastnú babku - matku jeho mamy a potom nastupoval do práce, kde v čase od 07.30 hod. do 15.30 hod. pre obec R. vykonával murárske práce. Vo voľných chvíľach sa venoval súrodencom, chodil s nimi k rieke M.. Uviedol, že v minulosti sa liečil na závislosť na alkohole v psychiatrickej ambulancii u G.. G. L., avšak práve v kritický deň 19.08.2014 porušil liečebný režim.

Poškodená (matka obvineného) K. C. v procesnom postavní svedka uviedla, že obvinený syn C. je takej povahy, že určite neublíži, akurát si nesmie vypiť. Zdôraznila, že nepotrebuje väzenie, skôr sa potrebuje liečiť. Ju ani deti nikdy nebil. Problém bol v tom, že dňa 19.08.2014 si vypil a sama zavolala políciu iba preto, že chcela, aby ho polícia ukľudnila, po tom čo jej povedal, že ich „vyhádže“.

Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o skoršom výsluchu svedkyne (čl. 74), na čo svedkyňa uviedla, že i keď slová, ktoré jej boli prečítané obvinený uviedol, nebol by schopný urobiť a polícia bola zavolaná len preto, aby sa ukľudnil. Vzťah obžalovaného k súrodencom vyhodnotila ako pozitívny. Podľa jej výpovede ju obžalovaný nikdy fyzicky nenapadol ani svojich bratov. Psychické problémy, ktorými trpí pramenia z nevydareného manželstva, pretože nebohý manžel sa jej neustále vyhrážal a nadával jej. K. C. ďalej popísala psychické problémy syna A. (U.. XX.XX.XXXX), ktorý je mentálne postihnutý od narodenia, navyše bol v roku XXXX obeťou trestného činu sexuálneho zneužívania.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2015 predseda senátu v súlade s § 135 ods. 2 Trestného poriadku, vykonal dôkaz prečítaním zápisnice o výsluchu maloletého G. C., U.. XX.XX.XXXX zo dňa 03.10.2014, ktorý bol realizovaný za prítomnosti zákonného zástupcu, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obhajcu obvineného. Obsah výpovede osemročného dieťaťa zodpovedá jeho veku - brat Janík sa k nemu správa dobre, niekedy na neho kričí. Na strane 7 sú zápisnice sú zaznamenané otázky D.. L. F.: „C. Ti niečo urobil?“, „Ani mamke, no a kto bil mamku?“, v ďalšej otázke D.. L. pripomína osemročnému dieťaťu: „Keď si bol pri mne, si mi hovoril, že niekto bil mamku, predtým, a že niekto vyvádzal, kto vyvádzal?“ Po odpovediach maloletého G. typu „nie, nepamätám si“, D.. L. opäť zopakovala otázky typu: „C. buchol A.?“, „Aj mamku buchol ten?“ Aj v ďalšej časti výpovede maloletého D.. L. kládla otázky spôsobom, ktorý je pre súd zarážajúci a súd spôsob kladenia otázok znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia: Klinická psychológia detí a Klinická psychológia dospelých, zapísanej v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov považuje

za nevhodný - pochybnosti o odbornej spôsobilosti znalkyne súd rozoberal podrobne vo svojom v poradí prvom rozsudku.

Za dôkaz nemôže slúžiť to, čo uviedla osoba posudzovaná znalcom pri vyhotovovaní znaleckého posudku, ktorého predmetom bolo posúdenie osobnosti svedka (podobne R 49/1968 -I.) Je neprípustné, aby sa vyššie uvedené obchádzalo takým postupom znalca, že znalec - prítomný pri výsluchu, ktorý vedie vyšetrovateľ pripomínal maloletému dieťaťu skutočnosti, ktoré mu dieťa uvádzalo pri vlastnom vyšetrení dieťaťa v procese znaleckého posudzovania osobnosti svedka.

Na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2015 bola vypočutá svedkyňa Ľ. L., švagriná K. C., ktorá popísala skutok zo dňa 19.08.2014 tak, že v čase, keď mal vypité, jej zaklopal na dvere a povedal, že dvere štilkou prereže. Predtým k nej prišla K. C. s deťmi a povedala, že on je doma a robí vojnu. Jej samotnej sa nikdy predtým nevyhrážal, vypil si v čase výplaty, pričom nie vždy, keď si vypil aj vystrájal, nemá z neho strach. Potvrdila, že nebohý manžel K. C. často pil. Po prečítaní skoršej výpovede potvrdila, že mohlo to byť aj raz za mesiac, že prišla K. C. s deťmi k nej, pretože C. vystrájal. Toto obdobie mohlo trvať pol roka predtým, než bol vzatý do väzby.

Svedok O. G. uviedol, že býva s rodinou C. v jednej bytovke, v jednom vchode a potvrdil, že pokiaľ je C. C. triezvy, je to dobrý brat aj syn. Nikdy však nebol svedkom psychického alebo fyzického násilia. Z bytu však občas začul krik - hádku medzi Jánom a K. C.. Potvrdil, že obžalovaný vodil mladšieho brata G. do školy aj zo školy domov a že v čase, keď žil ešte ich otec bolo počuť krik z bytu C. aj vtedy, keď C. nebol doma.

Svedkyňa M. E. býva v rovnakej bytovke asi tri roky a vtedy, keď mal vypité bolo počuť hádku s mamou, žiadne vyhrážky však nepočula, len K. C. sa jej raz zverila, že sa jej syn vyhrážal.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. júna 2015, súd podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí svedkov F. U., H. U., G. D.L., E. T..

Svedkyňa F. U. uviedla, že rodinu C. pozná najmenej 30 rokov. V minulosti dochádzalo k hádkam medzi K. C. a jej manželom pre jej časté ponocovanie mimo domu. C. mali päť detí, z ktorých syn D. zomrel asi v roku 2011. Dcéra E. žije v K.. K. C. s deťmi k nej pred synom C. nikdy neutekala, nikdy nepočula, že by sa jej Ján vyhrážal, keď je triezvy, je slušný, keď si vypije počuť jeho krik.

Svedok H. U. vypovedal zhodne ako jeho manželka F. s tým, že vo svojej výpovedi vylúčil, že by obžalovaný týral svoju matku, alebo svojich súrodencov, pretože ich mal rád a to aj A., hoci je mentálne postihnutý.

Svedkyňa G. D. uviedla, že C. pozná veľmi dobre, sú susedia už 35 rokov. Obžalovaný je keď je triezvy, normálny, ale keď má vypité, počula, že C. C. nadával svojej matke, že je piča, kurva a podobne a to preto, že matka mu nechcela dať poeniaze, keď už mal vypité. O tom, že by mal svoju matku biť, nevie a potvrdila, že so súrodencami má dobrý vzťah.

Svedkyňa E. T., suseda C. uviedla, že keď má C. C. vypité, počuť z bytu C. krik, nemá však vedomosť o tom, že by obžalovaný svoju matku, alebo súrodencov týral.

Podľa záverov znaleckého posudku G.. K. D. XXX/XXXX K. G.. G. L. XX/XXXX bol u posudzovaného zistený syndróm závislosti na alkohole a emočne nestabilná porucha osobnosti - impulzívny typ. V dôsledku objektivizovaného zistenia množstva požitého alkoholu znalci konštatovali u posudzovaného tempore criminis stredne ťažký stupeň jednoduchej alkoholovej opitosti a preto ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku, znalci vyhodnotili ako znížené podstatnou mierou. Podľa názoru znalcov je u obvineného účelná a indikovaná PAL, ktorá by sa mala realizovať ústavnou formou.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2015 bola ako svedkyňa vypočutá G.. K. R.Á.. Súd jej výsluch zameral na zistenie - presné stanovenie časových období hospitalizácie maloletého A. v zdravotníckych zariadeniach, na zistenie dôvodov liečby maloletého A. a prípadný súvis s konaním obvineného Jána C.. Svedkyňa časovo vymedzila hospitalizácie maloletého A. H. N. D. M. T. od

07.01.2013 do 04.03.2013 a od 11.07.2013 do 04.03.2014. Zdôraznila, že maloletého A. lieči od detstva pre mentálnu retardáciu a v období od 17.02.2009 do 19.12.2012 bol šesťkrát hospitalizovaný. Vylúčila akýkoľvek vplyv konanie obvineného C. C. na zdravotný stav a dôvody hospitalizácií maloletého A.. Stresové poruchy u maloletého A. plynúce z toho, že bol v roku 2011 obeťou sexuálneho zneužívania boli liečené počas hospitalizácie od 07.01.2013 do 04.03.2013. Z vyjadrenia maloletého A. psychiater G.. K. R. usúdila, že po tom, čo bol jeho brat C. vzatý do väzby, želal si, aby sa vrátil domov. Nepovažoval svojho brata C. za ohrozujúceho. Za „potátora“ v rodine považoval maloletý A. nebohého otca.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2015 bola vypočutá znalkyňa D.. E. L., ktorá v prípravnom konaní na základe uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 19.09.2014 vypracovala znalecký posudok č. 3/2014.

Pre už v poradí prvom rozsudku podrobne popísané pochybnosti, súd v zmysle § 146 Trestného poriadku, pribral iného znalca. Nakoľko orgán činný v trestnom konaní a súd má možnosť vybrať si zo zoznamu znalcov osobu odborne spôsobilú pre výkon špecializovanej pracovnej činnosti „Klinická psychológia“, súd rozhodol tak, že uznesením č.k. 1T/45/2015-559 pribral do konania znalca z odboru: Psychológia, odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, D.. G. I., miesto výkonu činnosti: E. XX, XXX XX D., zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, oddiel: znalci, časť: fyzické osoby, evidenčné číslo: 914350.

Znalcovi súd uložil, aby v znaleckom posudku posúdil osobnosti K. C. a jej dvoch maloletých synov, ako aj osobnosť obvineného. Znalec, D.. G.. I. podal súdu znalecké posudky č. 18/2015 (K. C.Á.), 19/2015 (mal. A. C.), 20/2015 (mal. G. C.), 21/2015 obvinený C. C., na ktorých závery sa v plnom rozsahu odvolal, preto predseda senátu postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecké posudky (v prípade, že znalec sa na závery odvolá, možno prečítať znalecký posudok aj bez súhlasu procesných strán). Po prečítaní znaleckých posudkov bolo umožnené procesným stranám vykonať výsluch znalca. Znalec zdôraznil, že „syndróm týranej osoby“ nie je diagnostickou jednotkou a nie je ani v zozname diagnóz podľa MCHK 10 - Medzinárodná klasifikácia chorôb. Znalec nezistil u poškodených osôb žiadne poruchy osobnosti u maloletého G. C.. U maloletého A. C. zistil defekt intelektu na úrovni mentálnej retardácie, pričom aj podľa jeho názoru maloletý A. nepovažuje obvineného za ohrozujúceho, či trýzniteľa. Ani u poškodenej K. C., matky obvineného nezistil zmeny, alebo poruchy osobnosti.

Proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 1T/45/2015-680 zo dňa 7. októbra 2015, podal prokurátor odvolanie. Odvolací súd o odvolaní porkurátora rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) TP, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odvolací súd zdôvodnil tým, že okresný súd sa dopustil procesnej chyby tým, že rozdelil skutok uvádzaný v obžalobe, čím vlastne o tom istom skutku rozhodol odsudzujúcim a oslobodzujúcim výrokom zároveň. Odvolací súd ďalej uložil okresnému súdu vyhodnotiť závery znaleckého posudku D.. E. L. a konfrontovať ich so závermi znalca D.. G. I..

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2017 súd umožnil procesným stranám predniesť návrhy na dokazovanie. Obhajca aj prokurátor nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Prokurátor navrhol súdu „zvážiť“ možnosť pribratia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vzhľadom na konštatovanie krajského súdu, že znalci z odboru psychológie nie sú oprávnení konštatovať ani zisťovať prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, pretože táto je duševnou poruchou.

Súd prednes porokurátora nevyhodnoitil ako návrh na na doplnenie dokazovania, preto o ňom osobitne nerozhodoval - na tomto mieste súd upozorňuje, že sú to procesné strany, ktoré majú obstarávať dôkazy.

V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 35/2015, zo dňa 14. decembra 2015, najvyšší súd uviedol: „S poukazom aj na rozhodnutím ŠTS reflektovanú aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu (R 118/2014) neostáva iné, len opätovne zdôrazniť dôkazné bremeno prokurátora v súdnom konaní a v tomto smere jeho autonómiu, pokiaľ ide o obsahovú kvalitu ním navrhovaných dôkazov. Na druhej strane, nebude úlohou súdu na hlavnom pojednávaní napomáhať dokazovaniu, tvoriacemu podklad pre uznanie viny. To platí aj pre eventuálne nedostatky znaleckých posudkov, a to vo vzťahu k pochybnostiam o ktoromkoľvek kvalifikačnom momente, vrátane okolností, podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby (rozsahu činu a iné).

Súd je oprávnený do dokazovania na hlavnom pojednávaní v rozsahu zákonnej úpravy aktívne vstúpiť, napr. (typicky) pri výsluchu znalca (dokonca aj vykonať stranami nenavrhnutý dôkaz) - jeho úloha je však negatívne vymedzená vyššie (nenahrádza prokurátora).“

V zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2014 bola zverejnené rozhodnutie č. 116 (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. januára 2014, sp. zn. 2 Tdo 1/2014), z ktorého plynie inter alia táto právna veta: „Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.“

Súd teda vykonal všetky dôkazy navrhnuté prokurátorom (aj obhajobou), o čom svedčí vyjadrenie prokurátora a obhajcov a obžalovaných, že ďalšie dôkazy už nenavrhujú vykonať.

Úlohou okresného súdu tak bolo rozhodnúť o skutku uvedenom v obžalobe tak, aby nebola narušená jeho jednota a totožnosť a vyrovnať sa s protichodnými zábermi zanleckých posudkov znalcov odboru psychológia, odvetvia: klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých a to D.. E. L. K. D.. G. I.. Súd sa stotožnil so závermi znalca D.. G. I., ktoré považuje za komplexné, vyčerpávajúce - ale najmä korešpondujúce s obsahom výpovede svedkyne G.. K. R. - psychiater, ktorá je ošetrujúcou lekárkou psychiatričkou maloletého A. C. a ktorá dôsledne pozná amamnézu rodiny C..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. júla 2015 bola ako svedkyňa vypočutá G.. K. R., psychiater. Svedkyňa zdôraznila, že maloletého A. lieči od detstva pre mentálnu retardáciu a v období od 17.02.2009 do 19.12.2012 bol šesťkrát hospitalizovaný. Vylúčila akýkoľvek vplyv konanie obvineného C. C. na zdravotný stav a dôvody hospitalizácií maloletého A.. Stresové poruchy u maloletého A. plynúce z toho, že bol v roku 2011 obeťou sexuálneho zneužívania boli liečené počas hospitalizácie od 07.01.2013 do 04.03.2013. Nepovažoval svojho brata C. za ohrozujúceho. Za „potátora“ v rodine považoval maloletý A. nebohého otca.

Poukazujúc na obsahovú zhodu záverov znaleckých posudkov znalca PhDr. G.. I. K. H. G.. K.. R.j, psychiatričky v procesnom postavení svedkyne, súd konštatuje, že u posudzovaných poškodených K. C. a jej maloletých synov neboli zistené žiadne závažné zásahy do ich psychického a fyzického zdravia, ktoré by mali svoj pôvod v správaní sa obžalovaného.

Znalec D.. G. I. v znaleckom posudku nezistil u poškodených osôb žiadne poruchy osobnosti u maloletého G. C.. U maloletého A. C. zistil defekt intelektu na úrovni mentálnej retardácie, pričom aj podľa jeho názoru maloletý A. nepovažuje obvineného za ohrozujúceho, či trýzniteľa. Ani u poškodenej K. C., matky obvineného nezistil zmeny, alebo poruchy osobnosti. Bol to práve znalec D.. G. I., ktorý upozornil súd na skutočnosť, že syndróm týranej osoby nie je samostatnou nozologickou jednotkou a v zozname diagnóz MCHK10 sa nenachádza. Naproti tomu znalkyňa D.. E. L. v znaleckom posudku konštatuje, že: „Psychologickým vyšetrením bola u ml. diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha, tzv. sy. týranej osoby“.(čl. 193 - ale aj 192, 194).

Pri vyhodnocovaní záverov znaleckého posudku D.. E. L. (znalkyňa v čase vyhotovenia znaleckého posudku bez absolvovasnia špecializačného štúdia a bez vykonanej atestačnú skúšku pre odbor klinická psychológia), súd upozorňuje aj na rozdielne závery znalkyne a G.. K. Š., D. N. T., U.. O.., ktorá v prepúšťacej správe konštatuje u maloletého A. C. akútnu stresovú reakciu - po úmrtí otca (čl. 503). Súd upozorňuje aj na protirečivé závery D.. E. L., nakoľko v znaleckom posudku je za pôvodcu porúch osobnosti označený obvinený, avšak pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalkyňa pripustila, že pôvodcom problémov, ktoré majú poškodení je primárne nebohý C. C. (otec obvineného, ktorý bol tyranom v rodine). V znaleckom posudku u maloletého A. navyše nezohľadnila skutočnosť, že tento bol v roku 2011 sexuálne zneužitý.

Vzhľadom na nejasností pri znaleckom posudzovaní osobností poškodených a zistení syndrómu týranej osoby, súd považuje za potrebné uviesť:

Posttraumatická stresová porucha, označovaná skratkou PTSP (anglicky Posttraumatic stress disorder, PTSD), sa v Medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH) vyskytuje v kategórii, zahrňujúcej neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktorá je zaradená v kapitole V. „Duševné poruchy a poruchy správania“ MKCH-10-SK-2013 - revízia MKCH platná v Slovenskej republike od 1. septembra 2013.

Posttraumatická stresová porucha vzniká ako reakcia na traumatickú udalosť. Postihnutý opakovane prežíva udalosť v myšlienkach, snoch a fantáziách a vyhýba sa miestam a situáciám, v ktorých k udalosti došlo. Ide o duševnú poruchu, ktorá vzniká po náhlych, život či osobnú integritu ohrozujúcich udalostiach.

Syndróm týranej osoby (z angl. Baerd Person Syndrom „BPS“) - v medicínskej terminológii pojem a ani diagnostická kategória „syndróm týranej osoby“ neexistuje a nie je teda ani psychickou poruchou, či kategóriou definovanou v Medzinárodnej klasifikácií chorôb. „Syndróm týranej osoby“ ako súbor znakov osobnosti, ktorej bola spôsobená ujma inou osobou, spočívajúca v bití, odopieraní jedla či základných životných potrieb, zneužívaním, vynucovaním sexuálneho styku, izoláciou, vyhrážaním a pod., je používaný laickou (sčasti aj odbornou) verejnosťou.

V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z viacerých dôkazov, o ktoré súd spravidla opiera svoje rozhodnutie, pričom dôkazy vzájomne nie sú sebe nadradené a každý z nich súd vyhodnocuje jednotlivo, ale aj v ich súhrne a vzájomnom vzťahu - a navyše z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu aj skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je znalecky zistená posttraumatická stresová porucha. Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, t. j. syndróm týranej osoby nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Týranie všeobecne je správanie vedúce k fyzickej alebo psychickej ujme druhého človeka. Týranie môže byť telesné, ktoré sa navonok prejavuje bitím, odopieraním jedla či základných životných potrieb. Týranie môže byť sexuálne ktoré sa navonok prejavuje zneužívaním, vynucovaním bolestivého alebo nepríjemného sexu a podobne. Týranie môže byť citové - izolácia obete, vyhrážanie, nerešpektovanie osobnosti druhého a citové vydieranie.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas - za súčasného splnenia podmienky, že týraná osoba konanie páchateľa pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Z uvedeného je zrejmé, že nie každý stav, počas ktorého sú poškodenému spôsobené telesné, či duševné bolesti (disharmóniu, konflikty a napätie), ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života poškodenej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas, možno vyhodnotiť ako týranie. Kritérium spôsobeného príkoria, ktoré poškodená osoba musí pociťovať v intenzite kvantifikovanej ako „ťažké“ je preto rozhodujúcim pre posúdenie povahy konania osoby obvinenej zo spáchania zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Úlohou súdu bolo posúdiť, či poškodení zažili zo strany obvineného také správanie, aby to mohli vnímať ako príkorie, aby ich to ovplyvnilo na každodennom ich bežnom živote. Súd posudzoval aktuálny stav osobností poškodených z psychologického hľadiska - či a do akej miery súvisí s násilným správaním obvineného.

Poškodení konanie obvineného nepociťovali ako ťažké príkorie (čo plynie z obsahu ich výpovedí). Okresný súd opäť poukazuje na skutočnosť, že psychické alebo fyzické utrpenie musí poškodený pociťovať sám - ani jeden z poškodených nevyjadril svoj vnútorný pocit tak, aby to bolo možné vyhodnotiť ako prejavenie prežitého psychického či fyzického utrpenia, či ťažké príkorie.

Súd poukazuje na to, že poverený príslušník OO PZ Humenné uznesením zo dňa 20.08.2014 ČVS: ORP-748/HE-HE-2014, podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, vzniesol C. C. obvinenie pre skutok ktorého sa mal dopustiť tak, že: „ dňa 19.08.2014 v čase okolo 21.00 hod. v mieste trvalého pobytu a to v bytovom dome Č.. XX U. F. D. H. O. R., O. T. sa vyhrážal svojej matke a to K. C. a svojím mladším bratom A. C., U.. XX.XX.XXXX K. G. C., U.. XX.XX.XXXX, že im podreže krky s nožom, podusí ich a vyhádže von z balkóna a následne nato odišiel na toaletu v uvedenom byte, pričom jeho matka K. C. so

svojimi deťmi a to A. C. a G. C. utiekli zo strachu na prvé poschodie k švagrinej Ľ. L., kde za nimi v čase o 21.15 hod. dňa 19.08.2014 prišiel C. C., ktorý pristúpil k dverám Ľ. L. na prvom poschodí bytového domu Č.. XX H. O. R. a vyhrážal sa svojej matke K. C. že keď nepríde domov, tak uvidí a že ide po štilku a poreže ich dvere ako aj dvere Ľ. L. a odišiel preč“., pričom skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Neskôr - po podaní znaleckého posudku znalkyňou D.. L. bol C. C. obvinený zo spáchania ďalšieho skutku - uznesením vyšetrovateľa ČVS: ORP-398/1-VYS-HE-2014 zo dňa 23.10.2014, pre skutok: „po dlhšiu dobu, najmenej od roku 2013 až do 22.10 hod. dňa 19.08.2014, kedy bol obmedzený na osobnej slobode a následne vzatý do väzby, v byte bytového domu Č.. XX H. O. R., O. T., opakovane týral svoju matku K. C., U.. XX.XX.XXXX, a svojich bratov G.. A.Ó. C., U.. XX.XX.XXXX, K. G.. G. C., U.. XX.XX.XXXX, H. R. R. XX, O. T., tým spôsobom, že im spôsoboval psychické utrpenie opakovaným vyhrážaním sa, že ich pozabíja, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktorým ohrozoval ich psychické zdravie, následkom čoho bola jeho matka aj s jeho mladšími súrodencami nútená pred ním utekať z domu a skrývať sa.“ Tento skutok vyšetrovateľ právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Prokurátor v odôvodnení obžaloby zdôraznil, že C. C. je zo spáchania skutku „usvedčovaný predovšetkým vykonaným znaleckým dokazovaním z odboru psychológie D.. E. L., ktorá vyšetrením zistila, že všetci traja poškodení, teda K. C., G.. A. C. K. G.. G. C. trpia posttraumatickou stresovou poruchovou, tzv. syndrómom týranej osoby, pričom pôvodcom poruchy je obvinený C. C..“

Súd upozorňuje, že v prípravnom konaní došlo k vzneseniu obvinenia pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, len na základe znaleckého posudku vypracovaným znalkyňou D.. L..

Zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, v sebe zahŕňa množstvo čiastkových útokov, tieto v prípade, že sa naplnia znaky citovaného ustanovenia, nemožno vnímať ako pokračovací trestný čin. V prípade naplnenia znakov zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, ide skôr o spôsob spáchania trestného činu, ktorý možno označiť ako trváci trestný čin v zmysle § 122 ods. 12 Trestného zákona.

Prokurátor v konaní nepreukázal, žeby obvinený dlhodobo, sústavne spôsoboval poškodeným také utrpenie, ktoré by poškodení pociťovali ako ťažké príkorie.

V prípadoch, kedy páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne, ide o trestný čin, ktorý je spáchaný opakovane (§ 122 ods. 9 - takéto samostatné činy však musí prokurátor v konaní pred súdom preukázať ale najmä už v obžalobe uviesť s náležitosťami uvedenými v ustanovení § 235 (najmä uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným).

Tak, ako je podstatnou náležitosťou obžaloby pri pokračovacom trestnom čine ak právna kvalifikácia takého činu sa vzťahuje na pokračovací trestný čin ako celok, popísanie a tým identifikovanie každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu (rozhodnutie č. 51 publikované v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2016, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2015, sp. zn. 2Tost 35/2015), tak je takýto popis a tým aj časová a priestorová identifikácia každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu podstatnou náležitosťou rozsudku, ak súd spáchanie trestného činu pokračovacím spôsobom podľa §122 ods. 10 , konštatuje.

V konaní boli prezentované okolnosti svedčiace tomu, že obžalovaný sa konania, ktoré by mohli naplniť znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, dopustil opakovane. Prokurátor však v konaní pred súdom nepreukázal časovú, ani priestorovú identifikáciu každého do úvahy pripadajúceho čiastkového útoku - s výnimkou skutku uvedeného v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku.

Súd pri vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ktoré uviedol vo svojom v poradí prvom rozsudku - vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku. V skutkovej vete výroku o vine súd uvádza okolnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní preukázané - okolnosti skutku, ktoré preukázané neboli, súd v skutkovej vete výroku o vine v rozsudku neuvádza. Týmto spôsobom súd nenarušil jednotu skutku.

Konanie obvineného, ktoré je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, súd posúdil ako konanie, ktorým sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránených osobách - voči dvom bratom mladším ako osemnásť rokov a voči svojej matke, čím naplnilo znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) - bol už za trestný čin odsúdený.

Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho dôvodu súd nepristúpil k úprave zákonom stanovenej trestnej sadzby (šesť mesiacov až tri roky).

Za vyššie uvedené súd odsúdil obžalovaného na rovnaký trest, aký mu bol uložený v poradí prvým rozsudkom okresného súdu - trest odňatia slobody na jeden rok a dva mesiace, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Takýto trest súd považuje za dostatočný už aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný po tom, čo bol dňa 07.10.2015 prepustený príkazom predsedu senátu prepustený z väzby, nedopustil sa žiadneho trestného činu, ba dokonca ani priestupku.

Podľa záverov znaleckého posudku G.. K. D. XXX/XXXX K. G.. G. L. XX/XXXX znalci konštatovali u posudzovaného tempore criminis stredne ťažký stupeň jednoduchej alkoholovej opitosti a preto ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku, znalci vyhodnotili ako znížené podstatnou mierou. Podľa názoru znalcov je u obvineného účelná a indikovaná PAL, ktorá by sa mala realizovať ústavnou formou.

Podmienky uloženia ochranného liečenia sú Trestným zákonom upravené v ustanovení § 73 takto:

(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. (2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. (3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť. (4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Poukazujúc na vyššie uvedené závery znalcov a citované zákonné ustanovenie, súd popri treste súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona, uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykoná ústavnou formou.

Takúto kombináciu trestu a ochranného opatrenia (ochranné liečenie ústavnou formou), súd považuje za najvhodnejšiu na dosiahnutie ochrany spoločnosti pred obžalovaným a pre vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.