Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-62-2017.pdf
PDF · 142.45 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/62/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci manželky: O. O., nar. XX.XX.XXXX, Z. C., Nemecko zastúpená advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec a druhého manžela: O. O., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Peružek, Radlinského 1, Hlohovec, o rozvod manželstva a úpravu pomerov na čas po rozvode k maloletým deťom: Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec na čas po rozvode, na odvolanie druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 18P 54/2013-427 zo dňa 3. augusta 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného p o t v r d u j e a vo výrokoch o nedoplatku na výživnom, úprave styku a o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške 140 eur mesačne a na maloletú D., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne, na obe deti od 9.11.2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 9.11.2015 do 3.8.2016 vo výške 349,33 eur povolil otcovi zaplatiť od právoplatnosti tohto rozsudku v pravidelných splátkach po 20 eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Upravil styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú prvú sobotu v párnom mesiaci od 14:00 hod. do 17:00 hod. prvých osem stretnutí za prítomnosti matky, následne po ôsmych stretnutiach každú prvú sobotu v mesiaci od 13:00 hod. do 18:00 hod. Otec je povinný informovať matku najneskôr 48 hodín vopred o plánovanom styku s maloletými deťmi. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi na začiatku styku v mieste obvyklého pobytu detí, kde je otec povinný maloleté deti matke po ukončení styku vrátiť. Každý z rodičov je povinný oznámiť druhému rodičovi vážne dôvody, pre ktoré sa styk nemôže uskutočniť a to najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Trnava súdny poplatok 33 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otcovi uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike cestou Okresného súdu Trnava trovy konania 47,94 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti sa náhrada trov konania nepriznáva a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 100 CMP, § 24 ods. 1 až 4, § 28 ods. 1 písm. a) až c), § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vecne tým, že Z. a D. pochádzajú z manželstva ich rodičov, ktoré bolo právoplatne rozvedené v tomto konaní dňa 9.11.2015. Z. má 9 rokov, D. má 6 rokov. Obaja sa narodili na Slovensku a žili tu v obci G. ako rodina až do
22.8.2013, kedy navrhovateľka s deťmi opustila spoločnú domácnosť pre nezhody s otcom maloletých detí a odišli bývať do Nemecka k sestre navrhovateľky. Matka tam aj pracuje, deti navštevujú školské a predškolské zariadenie, obe budú chodiť do rovnakej školy, Z. do tretieho ročníka, D. do prvého. Obvyklý pobyt detí sa medzičasom zmenil a je momentálne v Nemecku, kde sa cítia byť doma, je im dobre a majú tam všetkých kamarátov. Na Slovensko chodiť nechcú. Matka mesačne zarobí 582,94 eur v čistom a dostáva príspevky na obe deti okolo 989,23 eur. Otec platí výživné zrážkami zo mzdy po 200 eur mesačne, 120 eur na Z. a 80 eur na D.. Súd prihliadol na zavádzajúce informácie poskytnuté otcom maloletých detí ohľadom nesprávne uvedeného príjmu jeho zamestnávateľom s cieľom vyhnúť sa plateniu vyššieho výživného, keď v konaní bolo preukázané, že mesačný príjem otca bol oznámený v náležitej výške a predstavuje v priemere od mesiaca 11/2015 doteraz v čistom 898,81 eur, zohľadnil príjem jeho priateľky 450 eur v čistom, ktorá sa podieľa spolu s otcom na chode ich spoločnej domácnosti. Výdavky otca predstavujú spolu 534 eur mesačne, pričom súd zobral zreteľ i na prípadné priemerné náklady každý (spočiatku druhý) mesiac na vycestovanie do Nemecka Z. C. z obce G. (cca 800 km) za maloletými deťmi v rámci úpravy styku otca s nimi, ktoré zahrnul do jeho výdavkov pri stanovení výživného vo výške 80 eur. Výživné na obe deti v sume 240 eur, ktoré predstavuje 27% z čistého príjmu otca, teda 140 eur na Z. a 100 eur na D. považoval súd za primerané. Súd zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania výsluchom mzdovej účtovníčky, lebo tento dôkaz považoval za nadbytočný, keď mal opätovným potvrdením od zamestnávateľa dokázanú správnu výšku jeho príjmu. Navyše, otec najskôr na pojednávaní dňa 28.6.2016 spochybnil svoj príjem z obdobia 1/2016 až 3/2016 a na pojednávaní dňa 3.8.2016 zas spochybňoval výšku mzdy za obdobie apríla 2016. Teda bol to práve a výlučne otec, ktorý nemal jasno v tom, kedy a či vôbec mu bola nesprávne vyplatená mzda a za aké obdobie. Súd mal príjem otca za riadne preukázaný a zdokladovaný bez pochybností. Nedoplatok na výživnom vo výške 349,33 eur (alikvotná časť za 22 dní mesiaca november 2015, t.j. od právoplatnosti výroku o rozvode dňa 9.11.2015, predstavuje 29,33 eur plus 40 eur za 8 mesiacov od 12/2015 do 7/2016 činí 320 eur, lebo rozdiel medzi tým čo otec platil doteraz, t.j. 200 eur a tým, čo má platiť od právoplatnosti rozsudku o rozvode na obe deti, t.j. 240 eur je 40 eur mesačne), povolil súd otcovi vzhľadom na jeho finančnú situáciu splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, ktorý dlh bude splatený vcelku za rok a pol. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Súd akceptuje právo otca na styk s maloletými deťmi, právo na spoznanie ich identity, zároveň však zohľadňuje obvyklý pobyt detí v Nemecku, kde sa deti cítia dobre, sú začlenené do školskej dochádzky, majú tam všetkých kamarátov a blízke osoby. Na Slovensku sú im blízki len babka a dedko zo strany matky, ktorí sa s deťmi stýkajú tiež v Nemecku. Vo veci bol síce vypracovaný v roku 2014 znalecký posudok, v ktorom sa skôr neodporúča prítomnosť matky pri styku, súd však musel prihliadnuť na skutočnosť, že maloleté deti sa tri roky nestretávali s otcom, za ktoré obdobie sa navzájom úplne odcudzili a sám otec súhlasil s prítomnosťou matky pri počiatočných štyroch stykoch s deťmi. Spočiatku súd upravil stretávanie na prvých osem stretnutí každý párny mesiac, čo považoval za primerané vzhľadom na časový odstup otca v kontakte s deťmi a ich odmietavý postoj k nemu, za prítomnosti matky, ktorá sama prisvedčila stretávaniu otca s deťmi v mieste ich obvyklého pobytu, preto by mali obaja rodičia vo vlastnom záujme a v záujme ich spoločných detí vytvárať vhodnú atmosféru a podmienky na nerušené obnovenie vzťahu otca s deťmi za účelom získania si ich stratenej dôvery v jeho osobu, ktorá je ako mužský prvok pri výchove nenahraditeľná. Uplynutím času možno predpokladať, že vyprchali v minulosti prítomné nenávistné prejavy a agresie medzi rodičmi. Ak otec bude chcieť skutočne za deťmi chodievať a stretávať sa s nimi rešpektujúc ich obvyklý pobyt a zázemie v Nemecku a má úprimný záujem o obnovenie kontaktov s nimi, ich narušený vzťah sa môže následne zlepšovať a prípadne je v budúcnosti otvorená možnosť domáhať sa na príslušnom súde rozšírenia styku otca s deťmi, ktorý by sa začal plynule a postupne rozvíjať. S ohľadom na väčšiu vzdialenosť medzi bydliskom otca a obvyklým pobytom detí súd stanovil rodičom povinnosť najneskôr 48 hodín vopred sa vzájomne informovať o dôvodoch neuskutočnenia styku. Návrh otca na doplnenie dokazovania vypracovaním nového znaleckého posudku považoval súd za nadbytočný s ohľadom na dostatočne zistený skutočný stav veci osobným výsluchom detí, ich totožné a jasné vyjadrenia ku vzťahu k otcovi; nevidel preto dôvod pre opätovné výsluchy maloletých detí a ich ďalšie (nadmerné) zaťažovanie týmto konaním, ktoré na nich a ich okolie napriek citlivému prístupu všetkých zúčastnených, vplýva dosť rozrušujúco, preto ho zamietol. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. Súd zohľadnil pri platení súdneho poplatku i pri náhrade trov konania štátu celkové oslobodenie matky od súdnych poplatkov a čiastočné oslobodenie otca v rozsahu 50%, preto mu uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny poplatok 33 eur za návrh z celkovej poplatkovej povinnosti 66 eur (položka 7 písm. a/ sadzobníka) a 47,94 eur náhradu trov konania za znalečné, ku ktorým dospel nasledovne: 491,74 eur bola priznaná a vyplatená odmena znalkyni uznesením tunajšieho súdu č.k. 18P/54/2013-310 z 15.6.2015, z čoho otcova polovica činí 245,87 eur mínus 150 eur za zložený preddavok je 95,87 eur a z toho 50%né oslobodenie od súdnych poplatkov znamená povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 47,94 eur. Vo zvyšku súd štátu náhradu trov konania nepriznal. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie druhý manžel prostredníctvom advokáta proti všetkým výrokom z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia neumožnil procesným stranám a to otcovi dieťaťa záverečnú reč. Potreba záverečnej reči a nových dôkazov spočívala v tom, že na pojednávaní dňa 03.08.2016 boli sudcom vypočuté maloleté deti, ich výpoveď síce bola prečítaná, bola daná možnosť vyjadriť sa, ale nakoľko išlo o veľmi závažné vyjadrenie maloletých detí bolo dôvodné dať priestor na vykonanie nového dôkazu, teda posudku či deti boli navedené na uvedenú výpoveď. Na dôvažok nebola zabezpečená ani rovnosť strán, pretože otec sa dozvedel, že deti budú vypočuté až dňa 01.08.2016. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia nevykonal navrhovaný dôkaz a to znalecký posudok, ktorý by vyhodnotil okolnosť, či deti boli ovplyvnené pred svojim výsluchom na súde 03.08.2016 a to hlavne na výpoveď maloletej D.. Otec dieťaťa nemá inú možnosť len znaleckým posudkom preskúmať oprávnenosť tvrdení maloletých detí. Otec zároveň namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam keď konajúci súd vôbec nevyhodnotil okolnosť, že otec má príjem po celé obdobie len 757 eur a nie ako uviedol súd prvej inštancie. Na preukázanie tohto tvrdenia predkladá potvrdenie vypracované zamestnávateľom otca. Matka detí a samotné deti majú vyššiu životnú úroveň ako otec, čo je neprípustné. Súd prihliadol na príjem partnerky otca, avšak opomenul, že má dve vyživovacie povinnosti. Súd uviedol, že vytvoril rezervu na cestovanie hoci opomenul, že pri spotrebe motorového vozidla by tak potreboval 136 eur bez diaľničných známok, preto je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné. Z tohto dôvodu žiada ponechať výživné na obe deti vo výške 200 eur mesačne. Ďalej súd bez náležitého odôvodnenia určil rozsah stretávania a miesto stretávania sa ako obvyklý pobyt maloletých detí, nakoľko otec požiadal súd, aby dochádzalo k stretávaniu na území SR aspoň počas letných prázdnin, vianočných sviatkov a prázdnin, ktoré boli špecifikované v podaní otca zo dňa 13.07.2016. Tvrdil, že deti sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, teda nesprávne bez náležitého odôvodnenia sa priklonil k tvrdeniu maloletých detí ako aj matky, že nenavštevujú svoju rodinu na území SR a rozhodol v styku otca detí v Nemecku. K tomu uvádza, že takto rozhodnuté stretávanie nemá pre otca zmysel, pretože cestovať 800 km a vidieť deti len na pár hodín, pričom navyše deti tu strávia letné prázdniny. Súd nerešpektoval závery znaleckého posudku, teda odporúčanie, že ak sa deti budú nachádzať na území SR malo by mu byť umožnené stretávanie sa na území SR a teda jednoznačný záver, že už deti boli navádzané matkou, že o otcovi detí uvádzala nepravdivé skutočnosti. Zároveň súd odignoroval odporúčanie znalkyne, aby deti nestratili svoju identitu a mali vedomosť o vetve rodiny zo strany otca. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dodatočne právny zástupca otca zaslal fotografie z ktorých je zrejmé, že deti sa zdržovali na území Slovenskej republiky aj po pojednávaní dňa 03.08.2016.
4. K odvolaniu sa vyjadrila manželka prostredníctvom advokáta. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne. Čo sa týka námietky ohľadom porušenia práva záverečnej reči, poukázala na zápisnicu o pojednávaní keď po oboznámení s výsluchom detí sa otec vyjadril a navrhol vykonanie znaleckého
dokazovania, teda zo strany otca tak bolo využité právo vyjadriť sa k vykonanému výsluchu. Za odňatie procesného práva však nemožno považovať taký postup kedy sa s predneseným návrhom na vykonanie dokazovania vysporiadal tak, že tento ak nadbytočný zamietol. Čo sa týka námietky porušenia zásady rovnosti strán, súd nemá vôbec povinnosť oboznamovať otca o tom, že vo veci bude vykonaný výsluch maloletých detí. Obaja boli v rovnakom postavení, pretože boli oboznámení s výpoveďami detí súčasne na pojednávaní bezprostredne po ich vykonaní. Obe maloleté deti sa vyjadrovali konzistentne, potvrdili to čo už tvrdili vo výsluchoch pred Obvodným súdom Stuttgarte a Najvyšším krajinským súdom Stuttgart, ktoré sú obsahom spisu. Kolízny opatrovník, ktorý bol prítomný pri výsluchu detí, nemal absolútne pochybnosti o autentickosti výpovedi maloletých detí ako osoba háji najlepší záujem maloletých detí. Námietka otca voči nesprávne zistenej výške jeho príjmu je nedôvodná, pretože súd vychádzal z potvrdenia o príjme predloženého zamestnávateľom z ktorého vyplýva, že priemerná mesačná mzda otca predstavuje 885,07 eur. Súd sa s otázkou výživného vysporiadal správne. Určenie miesta obvyklého pobytu matky ako miesta stretávania otca s maloletými deťmi je jedinou objektívnou možnou úpravy styku, je tomu tak z dôvodu, že legálny obvyklý pobyt maloletých detí je preukázateľne v Nemecku, teda nemožno prisvedčiť k akýmkoľvek úvahám o tom, že by stretávanie sa malo realizovať inde. Otec žiadal stretávanie počas školských prázdnin a vianočných sviatkov na území SR. Tento návrh je neprijateľný v rozpore so záujmami maloletých detí, aby maloleté deti boli nútené k tomu aby pravidelne cestovali na územie Slovenskej republiky, museli by cestovať autobusom spolu viac ako 1600 km, čo je odtrhnuté od reality, pretože matka ako samoživiteľka musí chodiť do práce a zamestnávateľ ju za týmto účelom neuvoľní. Je pravdou, že maloleté deti v minulosti navštevovali starých rodičov v SR, avšak nejednalo sa o pravidelné návštevy ani návštevy v rozsahu celých prázdnin. Starí rodičia sa stretávajú s maloletými deťmi v súčasnosti v Nemecku. Nie je v záujme detí, aby museli za účelom styku s otcom, ktorý je zdravý, mobilný a vlastní motorové vozidlo kdekoľvek cestovať a nieto ešte 1600 km. Otec nesprávne interpretoval aj znalecký posudok PhDr. Kataríny Haidovej, ktorá konštatovala, že styk má byť upravený aspoň na obdobie pobytu detí v Slovenskej republike, teda, že stretávanie by sa malo realizovať v Slovenskej republike, znalecké dokazovanie bolo vykonané v čase keď matka spolu s deťmi bola len v Nemecku 5 mesiacov, kedy nebolo zrejmé či sa tam ešte natrvalo usadí. Deti postupom času nadobudli obvyklý pobyt v Nemecku, na územie v SR cestovali len zriedkavo. Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť.
5. Druhý manžel prostredníctvom advokáta zaslal sobášny list ako aj tehotenský preukaz manželky p. L. O. z ktorého vyplýva, že otec uzatvoril 24.09.2016 manželstvo s L. W. a zároveň z tehotenského preukazu vyplýva, že sa narodí dieťa otcovi, pribudne mu vyživovacia povinnosť.
6. K uvedenému sa vyjadril advokát manželky, ktorý uviedol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, je bez právneho významu argumentovať skutočnosťami ktoré sa majú nastať v s budúcnosti. Čo sa týka predložených fotografií matka spochybňuje autenticitu týchto fotografií. Nie sú dôkazom, že boli vyhotovené v Slovenskej republike, prípadne sú bez akejkoľvek výpovednej hodnoty.
7. Advokát druhého manžela podaným doručením 04.05.2017 oznámil, že dňa XX.XX.XXXX sa narodí ďalšie dieťa otca, čo bude mať vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Navrhuje preto, aby súd ponechal výživné na obe deti vo výške 200 eur.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ďalej len „CMP“), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti nedoplatku na výživnom a úpravy styku zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním otca napadnutý v celom rozsahu, teda predmetom odvolacieho konania boli výroky o určení výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, úprava styku otca s maloletými deťmi a náhrada trov konania účastníkov a štátu. Rozhodnutie o rozvode manželstva a zverenie maloletých detí nadobudlo právoplatnosť 9.11.2015.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti určenia výživného skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
11. Pretože odvolací súd preberá v rozsahu určenie výživného súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.
12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v časti určenia výživného riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať nasledovné:
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
15. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
17. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov rodičov maloletých detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o deti. Matka maloletých detí má v súčasnosti príjem z pracovného pomeru vo výške 582,94 eur a poberá príspevky na obe deti vo výške 989,23 eur. Otec má priemerný mesačný príjem zistený od novembra 2015 do júla 2016 vo výške 898,81 eur. Rodičia maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Pokiaľ otec žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že mu v blízkej budúcnosti pribudne vyživovacia povinnosť, nakoľko jeho manžela očakáva narodenie dieťaťa, súd nemohol na túto skutočnosť prihliadnuť, nakoľko nenastala.
18. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvoinštančného súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na maloletého Z. vo výške 140 eur a na maloletú D. 100 eur. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloleté deti spolu vo výške 240 eur zodpovedá tejto hranici.
19. Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď bez akéhokoľvek odôvodnenia neumožnil procesným stranám a to otcovi dieťaťa záverečnú reč.
20. Z obsahu spisu, zo zápisnice o pojednávaní z 3.8.2016 vyplýva, že pred vyhlásením rozsudku sa vyjadril právny zástupcovia otca a matky obsahom ktorých bolo predovšetkým vyjadrenie k dokazovaniu, a po vyjadrení, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a tomu predchádzalo vyhlásenie uznesenia, ktorým súd návrhy otca na doplnenie dokazovania zamietol. Z uvedených skutočností potom možno uzavrieť, že nedošlo k porušeniu § 182 CSP.
21. K námietke odvolateľa, že nebola zabezpečená ani rovnosť strán, pretože otec sa dozvedel, že deti budú vypočuté až dňa 01.08.2016 odvolací súd uvádza, že porušenie rovnosti strán v uvedenom procesnom postupe odvolací súd nezistil. Pokiaľ súd prvej inštancie oznámil otcovi až dňa 1.8.2016, že na pojednávaní 3.8.2016 budú maloleté deti vypočuté, z uvedeného nevyplýva porušenie žiadneho konkrétneho zákonného ustanovenia aj s ohľadom na skutočnosť, že maloleté deti boli vypočuté bez prítomnosti rodičov a až následne po ich výsluchu a po oboznámení rodičov s ich výpoveďou majú právo sa k nim vyjadriť. Keďže otec nebol prítomný pri výsluchu detí, nemohol im prípadne klásť otázky, z toho logicky vyplýva, že na výsluch detí osobitná príprava nebola ani potom potrebná. Zároveň sa žiada dodať, že súd ani nemal povinnosť otca o takomto výsluch vopred upovedomiť.
22. Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia nevykonal navrhovaný dôkaz a to znalecký posudok, ktorý by vyhodnotil okolnosť, či deti boli ovplyvnené pred svojim výsluchom na súde 03.08.2016 a to hlavne na výpoveď maloletej D.. Vychádzajúc z odôvodenia napadnutého rozsudku nemožno považovať uvedený argument za dôvodný, nakoľko súd prvej inštancie
sa týmto návrhom zaoberal a uviedol, že návrh otca na doplnenie dokazovania vypracovaním nového znaleckého posudku považoval za nadbytočný s ohľadom na dostatočne zistený skutočný stav veci osobným výsluchom detí, ich totožné a jasné vyjadrenia ku vzťahu k otcovi; nevidel preto dôvod pre opätovné výsluchy maloletých detí a ich ďalšie (nadmerné) zaťažovanie týmto konaním, ktoré na nich a ich okolie napriek citlivému prístupu všetkých zúčastnených, vplýva dosť rozrušujúco, preto ho zamietol.
23. Podľa odvolateľa súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nevyhodnotil okolnosť, že otec má príjem po celé obdobie len 757 eur a nie ako uviedol súd prvej inštancie. Na preukázanie tohto tvrdenia predkladá potvrdenie vypracované zamestnávateľom otca.
24. Súd prvej inštancie postupoval správne keď zisťoval zárobok otca za dlhšie obdobie a výpočet priemerného zárobku rodiča jednoduchým aritmetickým priemerom za vykázané obdobie slúži na zistenie, s akým príjmom môže počítať povinný rodič každý mesiac. Súd prvej inštancie mal príjem otca za riadne preukázaný, zdokladovaný a overený bez pochybností. K uvedenému sa žiada iba dodať, že aj v odvolacom konaní otec pokračuje v neodôvodnenom spochybňovaní postupu súdu pri zisťovaní jeho zárobku.
25. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletým deťom, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti správne.
26. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 9.11.2015, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 9.11.2015 do 3.8.2016, ktorý súd prvej inštancie vyčíslil, avšak neuviedol a ani nezisťoval nedoplatok na výživnom na každé dieťa osobitne. Požiadavka na určenie nedoplatku na zročnom výživnom na každé dieťa osobitne je potrebná z dôvodu, že iba takto naformulovaný výrok zodpovedá požiadavke určitosti a vykonateľnosti. Súd prvej inštancie v tomto pochybil.
27. V prípade napadnutého výroku rozsudku o úprave styku otca s deťmi, tu je potrebné mať na mysli, že kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je skutočne významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa. Nie v každej rodine sú však vzťahy medzi jej členmi ideálne. V individuálnych prípadoch môže naopak zachovávanie nepriaznivých vzťahov viesť k ohrozeniu zdravého vývinu maloletého dieťaťa.
28. V zmysle § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
29. V zmysle § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
30. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia.
31. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
32. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
33. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
34. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí...
35. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
36. Podľa § 38 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Rovnako platí i § 116 CMP, podľa ktorého ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
37. V zmysle § 120 ods. 2 OSP pritom vo veciach, v ktorých možno konanie začať aj bez návrhu..., ktorým je v zmysle § 81 ods. 1 OSP i konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
38. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
39. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
40. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.
41. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
42. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že deti odmietajú kontakt s otcom, čo vyplýva z ich výsluch pred súdom prvej inštancie, aj znalkyňa PhDr. Katarína Haidová zistila, že maloleté deti v priebehu vyšetrenia (v roku 2014) nepreukázali pozitívne citové väzby k otcovi, na kvalite citovej väzby k otcovi sa podpísal konfliktná, napätá situácia medzi rodičmi. Znalkyňa uviedla, že úvaha o úprave styku je zložitá, komplikujúcou okolnosťou je pobyt matky v zahraničí, zo strany matky celkove nie je priaznivý, žičlivý postoj k styku otca s deťmi, skôr naopak, je tu zámer deti od otca izolovať. Znalkyňa ďalej uviedla, že v konečnom dôsledku je však ona kľúčovou osobou, ktorá by mala deti k styku s otcom motivovať. Ak im styk nedovolí, resp. im bude v ňom zámerne brániť, deti jej môžu v
budúcnosti vyčítať, že im zamedzila spoznať časť ich identity. Znalkyňa odporučila, že styk otca by mal byť upravený - aspoň na obdobie pobytu detí v SR /ak iná možnosť nie je/, či však bude funkčný, je otázne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na obvyklý pobyt detí v Nemecku, pričom obe deti zhodne vypovedali, že sa v Nemecku cítia dobre, majú tam kamarátov. Maloleté deti sa s otcom odcudzili. Rozsah a podmienky úpravy styku v napadnutom rozhodnutí však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za primerané. Právny zástupca otca podaním zo dňa 13.7.2016 navrhol upraviť stretávanie otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi bez prítomnosti matky (okrem prvých 4 dní trvania styku) a to tak, že matka je povinná obe maloleté deti priviesť do miesta trvalého bydliska otca a to každý rok od 9.00 hod. dňa 15. augusta do 31. augusta do 18.00 hod., každý rok od 9.00 hod. dňa 31. decembra do 5. januára do 18.00 hod., každý nepárna rok v čase od začiatku prázdnin „Osterferien“ od 9.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 13.00 hod. nepretržite, každý párna rok v čase od začiatku prázdnin „Pfingstferien“ od 9.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 13.00 hod. nepretržite.
43. S poukazom na už uvedené sa za daných okolností veci javí ako nevyhnutné, aby si súd zabezpečil dostatok podkladov pre rozhodnutie o úprave styku, dôsledne vychádzal z najlepšieho záujmu maloletých detí, zohľadnil konkrétne okolnosti danej veci, zvážil rozdelenie povinnosti rodičov pri odovzdaní a prevzatí detí, vypočul k uvedenému účastníkov konania. Pokiaľ súd prvej inštancie aj uvedené okolnosti zvažoval v snahe rešpektovať záujem detí tak podrobnejšie úvahy v tomto smere nie súd obsiahnuté v odôvodnení.
44. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).
45. Keďže s poukazom na vyššie uvedené prvoinštančný súd náležitým nezisťovaním rozsahu a spôsobu uskutočňovania styku otca s maloletými deťmi, ako i náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie zročného výživného, pričom nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu, čím potom vec i nesprávne právne posúdil, odvolací súd s použitím ust. § 369 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 35 a 36 CMP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, včítane závislého výroku o trovách konania, odvolaniami nenapadnutého, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
46. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nedoplatku na výživnom a v otázke styku doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až následne po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu majúcich vplyv na úpravu styku otca s deťmi, opätovne vo veci rozhodol, pričom rozhodnutie je potrebné v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3 CSP náležite odôvodniť.
47. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 52 až § 58 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
48. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).