Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_23Sa-25-2016.pdf
PDF · 132.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/25/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská energetika, a. s., so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom: Jelenecká 49, 950 38 Nitra, o preskúmanie zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Nitra, č. INA-20-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18. 05. 2016 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30. 06. 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobou zo dňa 25. 07. 2016 sa žalobca domáhal aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného protokolu č. INA-20-46-2.2/P-J1-16 zo dňa zo dňa 18. 05. 2016 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 30. 06. 2016, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že sa žalobca domáha už tretieho preskúmavania tretieho protokolu žalovaného vo veci smrteľného úrazu. Žalovaný prostredníctvom inšpektorov práce vykonal kontrolu u žalobcu ako zamestnávateľa na vyšetrenie príčin pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť zamestnancovi žalobcu p. Y.. Uvedený pracovný úraz bol evidovaný pod č. 004/12-INA/2.2, ktorý sa stal dňa 25. 06. 2012 pri prácach pod napätím v Obci Zbehy.
2. Dňa 20. 08. 2012, 14. 11. 2013 a 18. 05. 2016 bol žalovaným prostredníctvom inšpektorov práce ako výsledok inšpekcie práce v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 125/2006 Z. z. vypracovaný protokol o výsledku inšpekcie práce , ktorý bol prerokovaný dňa 18. 05. 2016.
Protokol bol žalobcovi doručený dňa 23. 05. 2016.
Žalobca v rámci v Protokole poskytnutej lehoty 5 dní odo dňa doručenia Protokolu na vyjadrenie, listom zo dňa 01. 06. 2016 zaslal žalovanému vyjadrenie, v ktorom vyslovil svoj nesúhlas so závermi uvedenými v Protokole a rovnako namietal aj nevykonateľnosť nariadených opatrení.
Dňa 06. 07. 2016 bol žalobcovi žalovaným doručený Dodatok č.: 1 zo dňa 30. 06. 2016 k Protokolu, ktorým žalovaný neakceptoval námietky vyjadrenia žalobcu a napriek tomu trval naďalej na všetkých
zisteniach a zmenil pôvodné znesenie Protokolu v časti G zistených nedostatkov príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu doplnením ustanovenia § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukázal na to, že Protokol v znení dodatku je opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do subjektívnych práv a povinnosti žalobcu, ktoré možno spolu s postupom žalovaného preskúmať správnym súdom podľa SSP. Žalobca žiada o preskúmanie Protokolu v znení Dodatku, ktorý mu predchádzal, resp. s jeho vydaním súvisí, pričom tento napáda v celom rozsahu, pretože v konaní žalovaného súvisiacom s vydaním protokolu nastali vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť Protokolu v znení Dodatku, tento je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvod a čiastočne zmätočný, zistenia žalovaného uvedené v Protokole ako aj v Dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinnosti žalobcu nevychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, zistenia žalovaného uvedené v Protokole ako aj v Dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinnosti žalobcovi vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, opatrenia nariadenie žalobcovi v Protokole v znení Dodatku sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné a v tejto časti je Protokol ako aj Dodatok nepreskúmateľný, a to pre nezrozumiteľnosť.
V ďalšej časti žaloby žalobca poukazuje na vady Protokolu a postupu žalovaného pri jeho vydaní. Cituje konkrétne ustanovenia zákona o inšpekcii. Namieta, že ani Protokol ani Dodatok neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii. Žalovaný vykonal šetrenie o príčinách pracovného úrazu, avšak napriek totožnosti skutočností zistených v súvislosti s vyšetrovaním príčin pracovného úrazu žalovaný v Protokole dospel k odlišným zisteným nedostatkom v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, pri pôvodnom Protokole 1, Protokole 2 ako aj v napadnutom Protokole. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za účelové a dáva do pozornosti, že na základe zistených skutočností, ktoré sú totožné, žalovaný pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu dospel trikrát k zisteniu rôznych nedostatkov. Žalobca má za to, že pri vydaní Protokolu v znení Dodatku došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o inšpekcii práce, ktoré mohlo mať za dôsledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Protokol a Dodatok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a čiastočne zmätočný. Stanovisko žalovaného ako orgánu kontroly k vyjadreniu žalobcu ako zamestnávateľa a kontrolovaného subjektu k Protokolu o výsledku inšpekcie práce, predstavujú formu skutkového a právneho vyhodnotenia nielen výsledkov vykonanej inšpekcie práce ale aj tvrdení kontrolovaného zamestnávateľa Inšpekciou práce, ako orgánom kontroly. Žalobca v písomnom vyjadrení kontrolovaného zamestnávateľa ku skutočnostiam uvedeným v Protokole o vyšetrení príčin pracovného úrazu zo dňa 01. 06. 2016 uviedol, že má za to, že adresátom sú vedúci zamestnanci a nie zamestnávateľ, že z uvedeného ustanovenia § 6 ods. 8 zákona o BOZP nie je zrejmé k porušeniu akej povinnosti malo dôjsť, keďže uvedené ustanovenie neukladá zamestnávateľovi žiadnu povinnosť a z tohto dôvodu považoval žalobca protokol za nepreskúmateľný. V Dodatku žalovaný neuviedol relevantné stanovisko k vyjadreniu žalobcu ako to vyplýva z dodatku trvá naďalej na svojich záveroch aj napriek tomu, že zmenil protokol.
Podľa žalobcu takýto postup nemá oporu v zákone o inšpekcii práce a Dodatok nie je možné považovať za náležité a riadne stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu, ktoré by bolo súdne preskúmateľné, a to je dôvodom, aby bol Protokol a Dodatok zrušený pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Taktiež žalobca považuje Protokol a Dodatok za zmätočný, pretože skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v protokole vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu. Poukázal na tú skutočnosť, že p. I. ako aj postihnutý Y. boli poverení pre výkon funkcie vedúci práce pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ak žalovaný dospel k záveru, že p. I. ako vedúci práce by skutočne mal byť vedúcim zamestnancom na stupni riadenia, tak aj nebohý p. Y.k ako vedúci práce, musel by byť taktiež druhým zamestnancom, čo je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a v konečnom dôsledku každý zamestnanec žalobcu vo funkcii technik sieťového servisu by mal mať poverenie na vedúceho práce, by mal byť považovaný automaticky za vedúceho zamestnanca na stupni riadenia, čo je v rozpore s § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.
Žalobca dáva do pozornosti, že podľa podnikovej normy PN 34 3100-1, na základe ktorej má žalovaný za to, že vedúci práce je vedúcim zamestnancom na stupni riadenia, tá je záväzná nielen pre zamestnancov žalobcu ale aj pre všetkých cudzích organizácií vykonávajúcich prácu pod napätím vykonávať u žalobcu.
Zo spisového materiálu ako aj z vyjadrenia žalobcu k Protokolu je jednoznačne preukázané, že p. I. V. bol vedúcim práce ale nie vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Z toho vyplýva,
že p. I. ako vedúci práce konal ako vedúci zamestnanec na stupni riadenia žalobcu, je teda v rozpore s dokumentmi predloženými žalobcom žalovanému ako aj so samotnými zisteniami žalovaného.
Žalobca ďalej poukazuje na to, že pokyny dané žalobcom ako zamestnávateľom, prostredníctvom internej normy svojvoľne a úmyselne porušil a určil postup práce v rozpore s normou, pričom on aj nebohý p. E. z titulu ich kvalifikácie a pracovných skúseností museli rozpoznať hroziace rizika z takéhoto svojvoľného a nezodpovedného konania porušujúceho pokyny zamestnávateľa. Žalobca tvrdí, že preukázateľne vykonal všetky opatrenia a splnil všetky povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré mu vyplývajú zo zákona o BOZP a iných príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca poukazuje na to, že akékoľvek konanie zamestnanca ako vedúceho práce v rozpore s platnými právnymi predpismi nemôže byť automaticky posudzované ako nedostatok zo strany žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca by tak bol vždy zodpovedný za pracovný úraz aj napriek skutočnosti, že by boli prijaté a vykonané všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, t.j. žalobca by neporušil žiadnu povinnosť a zamestnanec by sa rozhodol konať v rozpore s platnými právnymi predpismi. Zistené nedostatky, ktoré uvádza žalovaný v časti G Protokolu nemožno považovať za príčinnú súvislosť so vznikom pracovného úrazu zo strany žalobcu ako zamestnávateľa.
Ďalej žalobca uviedol, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnej a mylnej aplikácii BOZP na vyššie uvedený skutkový stav, čo malo za následok nesprávne posúdenie veci. Žalobca má za to, že adresátom sú vedúci zamestnanci a nie zamestnávateľ a že z uvedeného ustanovenia § 6 ods. 8 zákona BOZP nie je zrejmé k porušeniu akej povinnosti malo dôjsť, keď uvedené ustanovenie neukladá zamestnávateľovi žiadnu povinnosť. Uviedol, že žalovaný vec nesprávne posúdil, keď interpretoval ustanovenia § 6 ods. 8 zákona o BOZP ako aj ustanovenie § 9 písm. d/ zákona BOZP zjavne účelovým spôsobom, s cieľom bez ohľadu na skutočný stav veci zistiť porušenie zákona zo strany žalobcu.
Žalobcovi uložené povinnosti a opatrenia v Protokole sú podľa jeho názoru nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné a Protokol je v tejto časti nepreskúmateľný aj pre nezrozumiteľnosť.
3. Z predloženého spisového materiálu ako aj z vyjadrenia žalobcu k Protokolu je jednoznačne preukázané, že p. I. V. nebol zamestnancom na stupni riadenia žalobcu, žalovaný zmenil Dodatkom Protokol, zistil porušenie podľa § 6 ods. 8 zákona BOZP, z ktorého nevyplýva k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť.
Nariadené opatrenie však nespĺňa požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Žalobcovi totiž nie je zrejmé, čo by mal vykonať aby splnil jeho enunciát. Poukázal pritom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25. 08. 2011, v zmysle ktorého povinnosti nariadená v Protokole, okrem všeobecného uloženia povinnosti odstrániť zistené nedostatky, tiež konkrétne vymedzenie žalobcových povinností. Z týchto dôvodov, aby krajský súd napadnutý Protokol a Dodatok zrušil a žalovanému vec vrátil na ďalšie konanie.
II.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26. 09. 2016 žiadal žalobu nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že Protokol ako aj Dodatok obsahuje náležitosti v zmysle § 7 ods. 3 písm. b/ zákona o Inšpekcii práce. Ako to vyplýva z Protokolu, žalovaný nedával porušenie I. ale žalobcovi, teda spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., preto sa aj k týmto skutočnostiam vyjadrovala ona a nie pracovník Vladimír V.. Žalovaný správny orgán uviedol, že po zrušení vecí krajským súdom sa správny orgán pridŕžal pri vydaní ďalšieho Protokolu názoru súdu, ktorý bol vyslovený v rozsudku 26S/2/2014-133 zo dňa 22. 10. 2015 a na základe opätovného posúdenie zistených skutočností pri vyšetrovaní príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektor práce dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu právnych predpisov, a to k porušeniu § 9 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z.z., nakoľko zamestnávateľ, teda žalobca nezabezpečil úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce, a to tým, že nevyžadoval u podriadeného pracovníka používanie predpísaných ochranných pracovných pomôcok a nevyžadoval od podriadeného pracovníka správny postup práce. Preto nemôže byť konanie žalovaného za účelové.
Žalovaný k zmene protokolu v časti G zistenia nedostatkov v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu uviedol, že pri vydávaní protokolu v zmysle Dodatku bol postup žalovaného správne, v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Žalovaný vyhotovil Protokol, ktorý so žalobcom prerokoval, a tento si vyžiadal 10 dňovú lehotu do doručenia protokolu na vyjadrenie. Po posúdení vyjadrenia žalobcu inšpektor práce vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom zaujal stanovisko k tomuto vyjadreniu.
Keďže boli akceptované niektoré pripomienky žalobcu, ktoré uviedol vo vyjadrení k Protokolu, Dodatkom č. 1 zmenil pôvodné znenie zisteného nedostatku zo strany žalobcu. Keďže Dodatok je súčasťou Protokolu a žalovaný Dodatkom menil porušenia právnych predpisov, považoval za správne nové znenie nedostatku so žalobcom prerokovať, čo však žalobca odmietol. Aj keď zákon o inšpekcii výslovne neustanovuje, že protokol možno meniť Dodatkom, žalovaný má za to, že postupoval správne. Inšpektorát práce by v opačnom prípade nemohol na základe námietok kontrolovaného subjektu, ktorý predostrel závažné skutočnosti, ktoré by pozmeňovali nedostatky zistené v Protokole vykonať zmenu tohto Protokolu, ale urobiť to tak Dodatkom.
K námietke žalobcu, že žalovaný nezaujal v Dodatku svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu, žalovaný uvádza, že zákon o inšpekcii v ustanovení § 14 ods. 3 písm. a/ neurčuje ako sa má žalovaný vysporiadať s vyjadreniami žalobcu a už vôbec neurčuje, že je povinný sa riadne vysporiadať s vyjadrením žalobcu a odôvodniť svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu tak, aby toto stanovisko predstavovalo skutkovú a právnu úpravu v protokole uvedených záverov a zistení.
Inšpektor práce v Dodatku č. 1 reflektoval na všetky skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení a dokonca na základe tvrdenia uvedeného v bode II. vyjadrenia zmenil pôvodné znenie nedostatku v bode G. Preto tvrdenie žalobcu považuje za jeho subjektívny názor bez právnej opory.
K žalobnej námietke nesprávnosti zisteného skutkového stavu žalovaný správny orgán uviedol, že na základe príkazu B PPN č. 021778 bol I. určený za vedúceho prác na akciu, pri realizácii ktorej došlo k pracovnému úrazu. Žalovaný má za to, že vedúce práce v zmysle PN 34 3100-1/2005 je vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 a je irelevantné ako danú pozíciu žalovaný nazýva, hlavným kritériom sú podstatné znaky pre vedúceho zamestnanca.
V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
V zmysle čl. 8-2 podnikovej normy PN 34 3100-1/2005: „Od okamihu, keď je pracovnej skupine dovolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce na celý čas práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok. Za správny pracovný postup zodpovedá vedúci práce. Pracujúci môžu vykonávať len tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce“.
P. Rajčáni bol ako vedúci práce v zmysle interných noriem oprávnený vyžadovať riadne používanie OOPP od ostatných pracovníkov pracovnej skupiny a rovnako bol oprávnený zakázať ostatným pracovníkom pracovnej skupiny nesprávny postup práce, ak by sa ho dopustili. Rovnako má žalovaný za to, že tieto oprávnenia sa vzťahovali aj na kontrolu vedúceho zamestnanca, voči ostatným zamestnancom pracovnej skupiny. Ostatní pracovníci skupiny boli povinní rešpektovať jeho pokyny. Z uvedeného dôvodu bol oprávnený vyžadovať od podriadeného p. Hrebíka používanie OOPP a dodržanie správneho pracovného postupu.
Z tohto vyplýva podľa názoru žalovaného, že I.ol v čase úrazu voči Y. E. vedúcim zamestnancom na stupni riadenia vedúci práce v zmysle podnikovej normy PN 343100-1. Túto skutočnosť nemení ani fakt, že na danú pozíciu mohli byť delegovaní obidvaja zamestnanci. Na skutočnosť, že Vladimír Rajčáni bol v čase úrazu voči Tiborovi E. vedúcim zamestnancom na stupni riadenia vedúci práce v zmysle podnikovej normy PN 343100-1 nemá vplyv ani fakt, že spoločnosť danú funkciu nezaradila do organizačnej štruktúry. Spoločnosť však sama vydala podnikovú normu PN 34 3100-1 a v nej určila práva a kompetencie, či už vedúceho práce alebo pracovníkov pracovnej skupiny.
Práce pod napätím sú práce spojení s vyšším rizikom, preto žalobca vypracoval STN 34 3100 a prijal podnikovú normu PN 34 3100-1, v ktorej upravil niektoré činnosti na svoje podmienky. V tejto norme určil tak kompetencie a povinnosti vedúceho práce ako aj povinnosti jeho podriadeného, a to, že vedúci práce neriadil a nekontroloval prácu pracovníkov v jeho pracovnej skupine, malo priamy vplyv na vznik pracovného úrazu. Žalovaný preto správne uplatnil kód príčiny úrazu „6“ nesprávna organizácia práce.
K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nezistil správne skutkový stav, že údaje v Protokole Dodatku nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu, žalovaný uviedol, že v zmysle § 6 ods. 10 zákona č. 124/2004 Z.z. o BOZP, povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca si sám vytvára pracovnej skupiny zamestnancov určuje pracovné postupy, preškoľuje zamestnancov a určuje spôsob preškolenia a overenia, určuje, kto bude riadiť jednotlivé pracovné skupiny a ako budú pracovné skupiny kontrolované. Žalovaný napokon skonštatoval porušenie predpisov zo strany žalobcu, a to porušenie ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. (zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov). Je teda na žalobcovi, aby sústavne kontroloval dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP a je na žalobcovi, akým spôsobom dodrží ustanovenia zákona, nemôže sa vyviniť tvrdením, že išlo o ľahkomyseľné konanie pracovníkov, keď zamestnávateľ má povinnosť kontroly.
K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec sa žalovaný vyjadril v tom smere, že sa pridŕža svojho vyjadrenia v predchádzajúcej časti a žalobca v žalobe poukazuje na rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcich konaniach.
K ďalšej námietke žalobcu, že povinnosti a opatrenia, ktoré uložil žalovaný v Protokole sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné a Protokol je v tejto časti nepreskúmateľný, a to pre jeho nezrozumiteľnosť - porušenie právnej istoty, žalovaný uviedol, že časť Protokolu 5 opatrenia napĺňa požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Žalovaný v Protokole nenariaďoval žalobcovi odstrániť zistené porušenia právnych predpisov, nakoľko podľa názoru žalovaného išlo o také nedostatky, ktoré sa dodatočne zo strany žalobcu odstrániť nedali. Z tohto dôvodu uložil v súlade ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení a ich príčin v lehote 30 dní od prevzatia tohto protokolu. Keďže žalovaný nenariadil žalobcovi odstrániť nedostatok, neuviedol v enunciáte opatrenia, pretože je len na úvahe a rozhodnutí žalobcu, aké opatrenie príjme na odstránenie zistených porušení právnych predpisov.
Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný aby súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. III.
5. Žalobca sa následne písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe nad rámec svojej argumentácie, ktorú uvádzal v žalobe žalobca zdôraznil, že medzi členmi pracovnej skupiny pri výkone prác pod napätím nie sú určujúce vzťahy podriadenosti a nadriadenosti v zmysle predpisov pracovného práva je tomu z dôvodu, že pracovné skupiny sa zostavujú podľa potreby konkrétneho projektu ad hoc, pričom členom takejto pracovnej skupiny môžu byť zamestnanci žalobcu ale aj externí dodávatelia a výkon práce, ktorý je zabezpečený prostredníctvom obchodno-právnych zmlúv. Podniková norma PN 34 3100-1/2005 je záväzná nielen pre zamestnancov žalobcu, ale aj pre všetkých pracovníkov cudzích organizácii, ktoré vykonávajú prácu pod napätím dodávateľským spôsobom a majú poverenie od žalobcu uvedené práce pod napätím vykonávať.
V ďalších odsekoch svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného žalobca poukazuje na dôvody žaloby uvedené v žalobe. Žiadal opatrenie žalovaného zrušiť.
IV.
6. Krajský súd uznesením 23Sa/25/2016-127 zo dňa 21. 12. 2016 priznal odkladný účinok správnej žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 01. 2017.
Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP (Správny súdny poriadok), sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách a veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujúc v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žalobca nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistí dôvody uvedené v písmene a-g/ citovaného ustanovenia.
7. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu zistil, že toto rozhodnutie je vecne správne, a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Predmetom preskúmavania je Protokol žalovaného č. INA-20-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18. 05. 2016 a Dodatku č. 1 č. INA-18-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18. 05. 2016, ktorý je vlastne už tretím Protokolom týkajúci sa šetrenia smrteľného pracovného úrazu pracovníka žalobcu Y., dňa 25. 06. 2012. Predchádzajúce Protokoly žalovaného boli zrušené rozsudkami Krajského súdu v Nitre č. 26S/57/2012-122 zo dňa 18. 07. 2013 a 26S/2/2014-133 zo dňa 22. 10. 2015. V predmetnom Protokole, okrem základných ustanovení, ktoré sú náležitosťami Protokolu v bode E je popísaný charakter deja úrazu a okolností, za ktorých došlo k vzniku smrteľného pracovného úrazu.
V časti F Protokolu boli uvedené ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré boli šetrením zistené.
Zistené nedostatky boli uvedené v časti G Protokolu, pričom pod bodom a/ boli zistené nedostatky postihnutého zamestnanca, a to porušenie ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a, f/ zákona č. 124/2006 Z.z. tým, že nepoužíval poskytnutý osobný ochranný pracovný prostriedok dielektrické rukavice po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie. Ďalej nedodržal príkazný list č. 1-43 v časti prípravné práce - označenie miesta práce a v časti priebeh práce - zakrytie neživých územných, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení, si nepočínal pri práci tak, aby chránil seba a neohrozoval život a zdravie svojich spolupracovníkov.
Pod bodom b/ zo strany zamestnávateľa poškodeného Západoslovenská energetika a.s. Bratislava bol zistený nedostatok tým, že v zmysle § 6 ods. 8 zákona č. 124/2004 Z.z. ako zamestnávateľ dňa 25. 06. 2012 pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy pracovníkmi Y. úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nezabezpečil prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce pri prácach pod napätím, a to v rozsahu úloh vyplývajúcich z tejto funkcie (vedúceho práce ustanovenú príkazom PPNN a podľa čl. 2.31 PN 34 3100 /2005) tým, že
- vedúci práce I. poverený zamestnávateľom prostredníctvom príkazu PPNN 021778 a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN (osoba poverená vedením pracovnej skupiny pri vykonávaní PPN, ktorá vykonáva dozor pri práci a je zodpovedná za dodržiavanie bezpečnostných predpisov), nezabezpečil u podriadeného pracovníka Y. pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy používanie predpísaných ochranných a pracovných pomôcok, a to dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1.43 v zmysle čl. 8.2 PN 34 3100:2005 (od okamihu, keď je pracovnej kupine dovolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok)
- vedúci práce Vladimír Rajčáni poverený zamestnávateľom prostredníctvom príkazu PPNN 021778 a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN (osoba poverená vedením pracovnej skupiny pri vykonávaní PPN, ktorá vykonáva dozor pri práci a je zodpovedná za dodržiavanie bezpečnostných predpisov) ako osoba, ktorá zodpovedá za správny postup práce v zmysle čl. 8.2 PN34 3100:2005 nezakázal podriadenému pracovníkovi Y. pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy nesprávny postup práce nakoľko Tibor Hrebík nedodržal stanovený pracovný postup č. 1.43 a vykonával prácu bez bodu č. 3 (označenie a zabezpečenie miesta práce) v časti prípravné práce tohto stanoveného
pracovného postupu a bez bodu č. 2 (zakrytie neživých uzemnených, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení) v časti priebeh práce tohto stanoveného pracovného postupu.
V časti V. Protokolu bolo prijaté opatrenie inšpektora v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., tak, že uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení a odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 30 dní od prevzatia tohto protokolu. Obsah Protokolu bol prerokovaný so zástupcami žalobcu, ktorí podali písomné vyjadrenie ku skutočnostiam uvedených v Protokole o vyšetrení príčin. Podľa žalobcu, adresátom tohto opatrenia sú vedúci zamestnanci a nie zamestnávateľ, navyše, z uvedeného ustanovenia § 6 ods. 8 zákona BOZP nie je zrejmé k porušeniu akej povinnosti malo dôjsť, keďže uvedené ustanovenie neukladá zamestnávateľovi žiadnu povinnosť. Z toho dôvodu považuje protokol za nepreskúmateľný a taktiež nie je možné zamieňať si pojem vedúci práce, s pojmom vedúci zamestnanec, ktorý bližšie cituje vo svojom vyjadrení. Ani I. ani postihnutý Y. neboli vedúcimi zamestnancami ale vedúcimi práce v zmysle pracovných postupov na rovnakom organizačnom stupni. Obaja disponovali osvedčeniami o odbornej spôsobilosti pre práce nad napätím na elektrických inštaláciách vydané osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie v zmysle príslušných ustanovení zákona o BOZP. Obaja disponovali povereniami, na základe preukázaných vedomostí a záverečnej skúšky podľa interného predpisu spoločnosti pre výkon funkcie vedúci práce pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn. I. bol príkazom B PPN č. 021778 určený za vedúceho prác na akciu, pri realizácii ktorej došlo k pracovnému úrazu. Obaja zamestnanci spoločnosti neboli vedúcimi zamestnancami ale boli na rovnocennom organizačnom stupni. Podľa názoru žalobcu spoločnosť preukázateľne vykonala všetky opatrenia, aby splnila všetky povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré vyplývajú zo zákona o BOZP a iných príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný ďalej vo vyjadrení voči Protokolu uviedol, že nesúhlasí so záverom inšpektorov uvedených v Protokole, kde uviedli za príčinu úrazu nesprávnu organizáciu práce. Spoločnosť ma zato, že vzhľadom na zistený skutkový stav za jednu z príčin vzniku pracovného úrazu možno aplikovať príčinu 11. Ohrozenie inými osobami (odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky a iné nesprávne a nebezpečné konanie), čo by zohľadňovalo všetky preukázané skutkové zistenia, ktoré viedli k vzniku Pracovného úrazu, nakoľko do tejto skupiny sa zaraďujú aj prípady ohrozenia inou osobou, v dôsledku jej neopatrnosti a použitím pracovných postupov alebo porušením iných bezpečnostných predpisov.
V Protokole č. V. Opatrenia boli uložené žalobcovi povinnosti, ktoré podľa žalobcu sú nezrozumiteľné a nevykonateľné, pretože vydala, prijala, kontrolovala a zabezpečila všetky interné predpisy, prostriedky a činnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s platnou legislatívou. Zo strany žalobcu nie je možné zabezpečiť prijatie opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ktoré neboli zo strany Inšpektorátu práce Nitra zistené. Zistené porušenia pracovníkmi spoločnosti nie je možné odstrániť žalobcom.
Na základe tohto vyjadrenia žalobcu vyhotovil žalovaný Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 30. 06. 2016, kde vzhľadom na vyjadrenie žalobcu inšpektor zaujal nasledovné stanovisko.
I.i bol príkazom BPPN č. 021778 určený za vedúceho prác na akciu, pri realizácii ktorej došlo k pracovnému úrazu a má za to, že vedúci práce v zmysle PN 34 3100-1/2005 je vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. a je irelevantné ako sa daná pozícia nazýva, hlavným kritériom sú znaky pre vedúceho zamestnanca.
Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny).
Z ďalej uvedeného vyplýva, že pán I. bol na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa a bol oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny a zamestnanci (Y. E.) mali povinnosť dbať na všetky pokyny vedúceho práce a vykonávať vylúčenie tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce.
- p. I. bol príkazom B PPN č. 021778 určený za vedúceho prác na akciu, pri realizácii ktorej došlo k Pracovnému úrazu.
- oprávnenie (vo výlučnej kompetencii vedúceho práce dovoliť pracovníkom začatie práce (bod 4.6.1 Podnikovej normy PN 34 3100-1);
- povinnosť vedúceho práce nedovoliť pracovníkovi práce pod napätím v prípade podozrenia o nespôsobilosti pracovníka na práce pod napätím (bod 6.9 Podnikovej normy PN 34 3100-1);
- povinnosť vedúceho práce prebrať na celý čas práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1);
- povinnosť vedúceho práce prebrať zodpovednosť za správny pracovný postup (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1);
- povinnosť pracovníkov vykonávať výlučne tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1);
- povinnosť pracovníkov dbať na všetky pokyny vedúceho práce a dôsledne dodržiavať všetky platné bezpečnostné a pracovné predpisy (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1);
- oprávnenie (vo výlučnej kompetencii) vedúceho práce dovoliť pracovníkom začatie práce (bod 4.6.1 Podnikovej normy PN 34 3100-1).
Ďalej žalovaný uviedol v Dodatku Protokolu, že v čase úrazu bol I. vedúcim zamestnancom na stupni riadenia vedúci práce v zmysle podnikovej normy PN 343100-1 a túto skutočnosť nemení fakt, že na danú pozíciu mohli byť delegovaní obidvaja zamestnanci. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani fakt, že žalobca danú funkciu nezaradil do organizačnej štruktúry. Spoločnosť však sama vydala podnikovú normu PN 34 3100-1 a v nej určila práva a kompetencie či už vedúceho práce, alebo pracovníkov pracovnej skupiny.
Práce pod napätím sú spojené s väčším rizikom, ktoré žalobca vo svojej podnikovej norme upravil na svoje podmienky, presne určil kompetenciu a povinnosti vedúceho práce ako aj povinnosti jeho podriadeného. Žalovaný má za to, že vedúci práce neriadil a nekontroloval prácu pracovníkov v jeho pracovnej skupine, čo malo vplyv na priamy vznik pracovného úrazu, preto žalovaný určil kód príčiny úrazu 6 nesprávna organizácia práce. V dôsledku toho zmenil časť protokolu tak, že nové znenie je za b/ zo strany zamestnávateľa poškodeného Západoslovenská energetika a.s. Čulenova 6, Bratislava
1. § 9 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti ustanovenie § 6 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z.z. tým, že zamestnávateľ dňa 25. 06. 2012 pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci L. pracovník Y. E., nar. XX. XX. XXXX a I. V., nar. XX. XX. XXXX úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť ochrany zdravia pri práci nezabezpečil prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce pri prácach pod napätím, a to v rozsahu úloh vyplývajúcich z tejto funkcie tým, že
- vedúci práce I. poverený zamestnávateľom prostredníctvom príkazu PPN 021778 a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN (osoba poverená vedením pracovnej skupiny pri vykonávaní PPN, ktorá vykonáva dozor pri práci a je zodpovedná za dodržiavanie bezpečnostných predpisov ), v zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z.z. nevyžadoval u podriadeného pracovníka Y. pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy používanie predpísaných ochranných a pracovných pomôcok, a to dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1/43 v zmysle čl. 8.2 PN 34 3100:2005 (od okamihu, keď je v pracovnej skupine dovolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok.
- vedúci práce I. V. poverený zamestnávateľom PPN 021778 a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN ako osoba zodpovedná za správny postup práce v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. ako aj vyššie spomínanej normy nevyzžadoval od podriadeného pracovníka Y.a E. pri montázi domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy správny postup práce, nakoľko Tibor E. nedodržal správny pracovný postup č. 1.43 a vykonával prácu bez bodu č. 3 (označenie a zabezpečenie miesta práce) v časti prípravné práce tohto stanoveného pracovného postupu a bez bodu č. 2 (zakrytie neživých územných, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení) v časti priebeh práce tohto stanoveného pracovného postupu.
Ostatné časti protokolu zo dňa 18. 05. 2016 zostávajú nezmenené.
Po preskúmaní žalobcom napadnutého Protokolu vydaného žalovaným a postupu žalovaného predchádzajúceho vydaniu predmetného Protokolu ako aj vzhľadom na tú skutočnosť, že
predchádzajúce Protokoly žalovaného v predmetnej veci boli zrušené rozsudkami Krajského súdu v Nitre 26S/57/2012-122 zo dňa 18. 07. 2013 a 26S/2/2014-133 zo dňa 22. 10. 2015 dospel správny súd k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza tretí protokol v znení jeho dodatku, odstránil vady, na ktoré poukazoval správny súd v predchádzajúcich rozsudkoch, pretože žalovaný na základe skutočností zistil zo strany zamestnávateľa poškodeného porušenie v § 9 ods. 1 písm. d/ v nadväznosti na § 6 ods. 8 zákona č. 124/2006, že ako zamestnávateľ dňa 25. 06. 2012 pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy pracovníkmi žalobcu Y. E. a I. V. nezabezpečil prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce, na prácach pod napätím, a to v rozsahu úloh vyplývajúcich z tejto funkcie úlohy v oblasti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Podľa názoru súdu pri výkone práce neboli dodržané ustanovenia podnikovej norme, ktorá je citovaná vyššie a vedúci práce pri výkone práce nezabezpečil a nevyžadoval použitie ochranných prostriedkov, ktoré upravuje podniková norma PN 34 3100-1 a nezakázal pracovníkom pracovnej skupiny nesprávny postup práce, keď sa ho dopúšťajú. Ohľadne vyžadovania používania ochranných prostriedkov a dodržiavania správneho pracovného postupu je vedúci práce v zmysle citovaného interného predpisu jedinou a zároveň jasne vymedzenou autoritou s jednoznačne vymedzenými kompetenciami v rámci riadenia ostatných pracovníkov pracovnej skupiny. Ostatní pracovníci pracovnej skupiny sú mu predmetným interným predpisom v plnej miere podriadení, keďže sú povinní dbať na všetky jeho pokyny.
Z komplexu vyššie citovaných pravidiel a noriem je zrejmé, že vedúci práce ako osoba, ktorá preberá dozor nad používaním predpísaných ochranných pracovných pomôcok a osoba zodpovedná za správny postup práce, je oprávnený v ktoromkoľvek momente činnosti pracovnej skupiny od ostatných pracovníkov pracovnej skupiny vyžadovať tak používanie osobných ochranných prostriedkov, ako aj zakázať nesprávny postup práce a ostatní pracovníci pracovnej skupiny sú povinní z dôvodu autority udelenej vedúcemu práce uvedeným interným predpisom jeho pokyny rešpektovať.
Tieto nedostatky zistil žalovaný pri šetrení pracovného úrazu a sú uvedené v napadnutom Protokole, na ktoré nedostatky poukazuje žalovaný v napadnutom Protokole aj v Dodatku Protokolu zo dňa 18. 05. 2016.
Námietky žalovaného sú totožné ako v predchádzajúcich žalobách z r. 2012 a 2014. Z preskúmavaného Protokolu a Dodatku bolo jednoznačne preukázané, že je adresované zamestnávateľovi, teda žalobcovi, a nie zamestnancom ako to uvádza žalobca v žalobe.
Čo sa týka námietky žalobcu, že dospel žalovaný k odlišným nedostatkom príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu pri pôvodnom Protokole ako aj Protokole č. 2, súd má za to, že zrušením týchto Protokolov krajským súdom žalovaný sa pri ďalšom vydaní Protokolu pridŕžal názoru, ktorý vyslovil krajský súd v zrušujúcich rozsudkoch. Na základe toho opätovne posúdil príčinu vzniku pracovného úrazu a dospel k záveru, že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tým, že prostredníctvom vedúceho práce, ktorým bol I. nevyžadoval u podriadeného, t.j. Y. E., používanie predpísaných osobných ochranných pracovných pomôcok a nevyžadoval u podriadeného pracovníka správny postup práce. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu, že Dodatok Protokolu trpí vadami a taktiež aj postup pri jeho vydaní, súd má za to, že žalovaný správny orgán po vyhotovení protokolu ho prerokoval so žalobcom, ktorý sa k nemu vyjadril a niektoré pripomienky žalovaný akceptoval, ktoré inšpektor práce v Dodatku, ktorý je súčasťou Protokolu prehodnotil.
Čo sa týka námietky žalobcu, že Protokol a Dodatok k protokolu je v časti zmätočný, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný súd zastáva názor, že táto námietka je právne irelevantná, Protokol a Dodatok má všetky náležitosti v zmysle zákona a s námietkami voči Protokolu sa žalovaný vysporiadal v Dodatku k Protokolu, kde zaujal stanovisko k všetkým vyjadreniam žalobcu.
Čo sa týka námietky žalobcu, že povinnosti, ktoré boli uložené sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné táto podľa súdu je bezpredmetná, pretože i keď žalovaný Protokole nenariaďoval žalobcovi odstrániť konkrétne porušenia právnych predpisov, tento má prehodnotiť tento nedostatok, ktorý bol zistený pri prešetrovaní pracovného úrazu žalovaným a prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Je to len na žalobcovi aké opatrenie príjme, aby sa v budúcnosti takéto nedostatky pri výkone práce zamestnancov nevyskytli.
8. Súd po preskúmaní napadnutého správneho rozhodnutia žalovaného ako aj Dodatku zistil, že je vecne správny, žalovaný správny orgán sa náležite vysporiadal s nedostatkami, ktoré boli zistené v predchádzajúcich konania, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).