Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-301-2016.pdf
PDF · 131.06 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/301/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX T., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 3.043,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. 5C/359/2014-64 zo dňa 1. marca 2016, (v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky, a v časti zamietnutia žaloby), takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti (v časti určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky, a v časti zamietnutia žaloby) p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie rozhodol vo výroku I., že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.243,25 eur, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.243,25 eur od 15.10.2014 až do zaplatenia, a trovy konania vo výške 73,70 eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol. Výrokom III. určil, že v zmluvných dojednaniach v úverovej zmluve č. 0000000000052999 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou je neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v bode 1.2. v znení: Poplatok za správu úverového účtu 3,99 eur mesačne, a poplatok za poskytnutie úveru 100 eur. Táto zmluvná podmienka je neplatná.
2. Žalobca ako právnická osoba uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 5.6.2013 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu č. 0000000000052999, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.200 eur ako bezúčelový úver/ splatenie záväzkov klienta s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby 17,90 % p. a. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 57,43 eur, počet splátok 120. Termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 17.6.2013 a splatnosť úveru dňa 15.5.2023. Výška RPMN bola v zmluve uvedená 23,22 % a priemerná výška RPMN 19,47 %. V zmluve bol stanovený poplatok za správu úverového účtu 3,99 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 100 eur. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť bola suma 7.470,40 eur. Z výpisu z úverového účtu č.l. 30 až 34 súd zistil, že dňa 5.6.2013 došlo k čerpaniu sumy vo výške 3.200 eur. Žalovaná postupne v splátkach uhradila od 17.6.2013 do 22.4.2014 sumu 956,77 eur (spolu 287,15 eur č.l. 30, 402,01 eur č.l. 31, 210,11 eur č.l. 33 a 57,48 eur č.l. 34).
3. Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o úvere je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto treba na právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ak je to na prospech spotrebiteľa a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútny obchod. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.6.2013 je typovou zmluvou, uzatváraná vo viacerých prípadoch, pričom žalovaná jej obsah nemohla reálne ovplyvniť. Vzhľadom na to uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny
4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne iba sčasti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.200 eur s dohodnutým úrokom vo výške 17,9 %. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 57,43 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počet splátok 120, poplatok za správu úveru 3,99 eur mesačne, výšku ročnej úrokovej sadzby 17,9 %, RPMN v sume 23,22 %. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 9 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje len údaj o počet splátok 120, výšku splátky 57,43 eur a to, že splátka má byť uhradená do 15. dňa v mesiaci. Z toho ale potom nie je zrejmé aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani VOP žalobcu, ktoré patria k zmluve, a aj tieto nie sú zo strany žalovanej podpísané. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (dohodnutých aj nedohodnutých) v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto návrh v ostatnej časti zamietol. Nárok žalobcu na poplatky za upomienky vo výške 60 eur vyplývajú len zo sadzobníka poplatkov, prípadne z obchodných podmienok a to len nepriamo, keď odkazujú v časti poplatkov na sadzobník poplatkov. Obchodné podmienky neboli žalovanou osobitne podpísané a z toho dôvodu ju ani nezaväzujú. Navyše súd považoval za neprijateľné, aby žalovaná v postavení spotrebiteľa znášala akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou (poplatok za upomienku 15 eur, poplatok za výzvu 30 eur) čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nielen v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená, keďže niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Súd preto návrh žalobcu v časti poplatkov za upomienky vo výške 60,- eur zamietol. Súd zamietol návrh aj v časti sankčného poplatku vo výške 4,90 eur, ktorý predstavuje úrok z omeškania podľa bodu 4.3 a 4.4 zmluvy o úvere. Z návrhu ako ani z predložených listinných dôkazov však nebolo zrejmé akým spôsobom bol tento úrok z omeškania vypočítaný, keď žalobca neuviedol z akej sumy bol úrok počítaný, za aké obdobie a pri akej percentuálnej sadzbe. Z toho dôvodu bol nárok žalobcu v tejto časti nepreskúmateľný a súd návrh v tejto časti zamietol. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške podľa návrhu, pretože tento nepresahuje zákonný úrok z omeškania v zmysle Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Súd však úrok z omeškania priznal len zo sumy priznanej súdom vo výške 2.243,25 eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok a teda len s touto sumou sa žalovaná dostala do omeškania.
5. V bode 1.2 zmluvy o úvere je obsiahnutý poplatok za správu úverového účtu vo výške 3,99 eur. Ako už bolo vyššie uvedené uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre žalovanú vopred pripravený a žalobca tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Poplatok za vedenie úverového účtu nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený žalobcom. / Vrchným Krajinský súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (17U 192/10),..-je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku)/. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve
naopak slúži výhradne záujmom banky. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako spotrebiteľ, keď navyše žalovanej nie je poskytované žiadne protiplnenie. (rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora zo dňa 7. júna 2011, sp. zn. XI ZR 388/10) . Podľa Spolkového súdneho dvora bolo vedenie úverového účtu prevažne v záujme banky. Svoju základnú povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru, t. j. poskytnúť klientovi finančné prostriedky, totiž banka zväčša vykoná prevodom na účet klienta alebo účet tretej osoby; k poskytnutiu úveru nie je úverový účet potrebný. Úverový účet tak vykonáva zúčtovaciu funkciu, lebo banka vo svojom vlastnom záujme musí kontrolovať stav klientových záväzkov a ich plnenie. Právne závery Spolkového súdneho dvora sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy neprijateľných podmienok, keď obe vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. S uvedeným súvisí aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/00 Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & Co. KG. Pri posudzovaní, či poplatok za správu úverového účtu predstavuje neprijateľnú podmienku súd vychádzal aj zo záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 28.11.2012, ktorá jednoznačne poplatok za vedenie úverového účtu v zmluvách spoločnosti Prima banka Slovensko posúdila ako neprijateľný. V uvedenom prípade závery komisie o neprijateľnosti poplatku za správu úverového účtu boli podnetom pre zmenu zákonnej úpravy, čoho výsledkom bolo prijatie novely č. 132/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorou sa doplnil § 37 odsekom 21, ktorý znie: Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Tento zákon nadobudol účinnosť od 10.6.2013 a od tejto doby banky prestali klientom účtovať poplatky za vedenie úverových účtov hoci ich mali v zmluve dohodnuté. Súd dospel k záveru, že poplatok uvedený v bode 1.2. zmluvy je v rozpore so zákonom, keďže je iba v záujme banky a samotní klienti z neho nemajú nijaký úžitok.
6. Súd pri určení, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými, v dôsledku čoho nebolo žalobcovi priznané plnenie postupoval podľa § 153 ods. 3 a 4 OSP aj bez návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia a podľa § 53a Občianskeho zákonníka určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnú a neplatnú. Preto je z dôvodu takejto podmienky dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 OSP Úspešnému žalobcovi priznal 2.243,25 eur čo predstavuje úspech na 73,70 % a neúspech na 26,30 %. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania v podiele 47,40 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu (73,7 - 26,30). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený poplatok za návrh vo výške 200 eur a keďže žalobcovi je možné priznať náhradu trov len v podiele 47,40 %, súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 94,80 eur (47,40 % zo sumy 200 eur) z titulu súdneho poplatku. Iné trovy si žalobca neuplatnil.
7. Proti rozsudku prvoinštančného súdu (č.k. 5C/359/2014-64 zo dňa 1.3.2016) podal odvolanie v celom rozsahu žalobca a to z nasledovných dôvodov: I. a II. výroky, ktorými prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok len v časti a vo zvyšku návrh zamietol. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou Zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenie zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobca ďalej poukazoval na to, že pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, napr. pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie takejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok v členení na
časť pripadajúcu istinu a časť pripadajúcu na úroky. Z pripravovanej novely vyplýva, že za súčasného právneho stavu, zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžaduje zahrnúť všetky náležitosti uvedené v ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. l) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. V súčasnosti túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť Zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015. Žalobca mal za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Prvostupňový súd taktiež zamietol návrh aj v časti sankčného poplatku, ktorý predstavuje úrok z omeškania podľa bodu 4.3 a 4.4 zmluvy o úvere s odôvodnením, že nebolo zrejmé, akým spôsobom bol tento úrok z omeškania vypočítaný a považoval nárok žalobcu v tejto časti za nepreskúmateľný. Pokiaľ súd považoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu za neúplné, nezrozumiteľné či nedostatočné, máme za to, že prvoinštančný súd mal postupovať v zmysle § 43 ods. 1 OSP. V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka bol v Zmluve dohodnutý úrok z omeškania, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a to až do jej zaplatenia.“ Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5,00% p.a. O výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky s právnym názorom o neprijateľnosti ustanovenia o Poplatku žalobca nesúhlasí, pretože v súvislosti s platením Poplatku a so správou úverového účtu žalobcu sú žalobcovi poskytované viaceré osobitné služby a dojednanie o predmetnom poplatku predstavuje dojednanie o cene plnenia, ktoré je vylúčené z prieskumu neprijateľnosti v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ v rozhodnom znení. V nadväznosti na uvedené súdu uviedol žalobca výpočet služieb, ktoré sú poskytované klientovi v priamej súvislosti s čerpaným úverom v rámci správy úverového účtu, poskytovanie relevantných informácií klientovi bez ďalšieho poplatku spracovaných a vedených v rámci úverového účtu prostredníctvom osobnej návštevy klienta na pobočkách, poskytovanie služby internetbankingu, na základe ktorého má klient bez ďalšieho poplatku prístupovo a časovo neobmedzenú možnosť získavania relevantných informácií spracovaných a vedených v rámci úverového účtu, pravidelné vystavovanie bilančného výpisu (tzv. Audit letter) z úverového účtu a jeho zasielanie klientovi, poskytovanie širokého klientskeho a poradenského servisu na pobočkách, uskutočňovanie inkasa peňažných prostriedkov, súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru, poskytovanie informácií o výške štátneho príspevku a príspevku banky, včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS (dva dni po omeškanej splátke). Žalobca má za to, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil ust. bodu 1.2. Zmluvy o Poplatku ako neprijateľnej podmienky. V čase uzatvorenia Zmluvy dňa 5.6.2013 bol platný a účinný OZ v znení zákona č. 69/2012 Z.z. (t.j. „ OZ v rozhodnom znení“, ako bolo zadefinované vyššie). V mysle OZ v rozhodnom znení bola teda neprijateľnou len taká podmienka, ktorá súčasne (kumulatívne spĺňala nasledovné predpoklady: nebola individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nejedná sa o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny plnenia. Žalobca má za to, že dojednanie o poplatku za správu úverového účtu predstavuje dojednanie o cene plnenia v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ v rozhodnom znení, pretože z obsahu Zmluvy je zjavné, že zmluvné strany si dohodli cenu za úver a súvisiace služby tvorenú viacerými zložkami, t.j. úrokom aj predmetným poplatkom. Na podporu záveru, že predmetný poplatok predstavuje súčasť ceny úveru navrhovateľ poukazuje na zákonné vymedzenie spôsobu výpočtu ročnej percentuálnej miery. Poplatok za správu úveru (úverového účtu) predstavuje jedno zo zložiek RPMN (či odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov), pričom RPMN predstavuje celkovú cenu úveru, keďže za týmto účelom bola RPMN zavedená. Ak je teda RPMN celkovou cenou úveru a poplatok za správu úveru je jednou zo zložiek RPMN, tak je nepochybné, že poplatok za správu úveru predstavuje jednu zo zložiek ceny úveru (plnenia). Žalobca pre úplnosť uvádzal, že obdobná právna úprava o zahrnutí poplatku za správu úverového účtu do RPMN je obsiahnutá aj v ust. § 10 českého zákona o spotrebiteľských úveroch č. 145/2010 Sb. a čl. 19 ods. 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS. Ak teda zákonodarca akceptoval poplatok za správu úveru (úverového účtu) ako súčasť ceny (odplaty) za poskytnutie spotrebiteľského úveru, tak nemôžu byť akékoľvek pochybnosti o platnosti a oprávnenosti predmetného poplatku v prípade hypotekárnych úverov, ktoré sú spotrebiteľským právom regulované voľnejšie v prospech zmluvnej slobody. V súvislosti s rozhodnou právnou úpravou chceme poukázať aj na skutočnosť, že právna úprava zakazujúca poplatky za vedenie úverového účtu sa stala účinnou až odo dňa 10.06.2013 v dôsledku novelizácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Dojednanie o predmetnom poplatku predstavuje dojednanie o cene plnenia, ktoré je vylúčené z prieskumu neprijateľnosti v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ v rozhodnom znení, a taktiež trváme na tom, že v súvislosti s platením Poplatku a so správou úverového účtu žalobcu sú žalovanému poskytované viaceré osobitné služby, a teda zmluvné dojednanie ust. bodu 1.2. Zmluvy o Poplatku je platným zmluvným dojednaním. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd aj v tomto smere nedostatočne zisťoval skutkový stav. Taktiež žalobca poukazuje na to, že v odôvodnení rozsudku sa uvádza len neprijateľnosť poplatku za správu úverového účtu, poplatok za poskytnutie úveru v odôvodnení rozsudku uvedený nie je, a preto z dôvodu absencie odôvodnenia v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Skalica, č.k. 5c/359/2014-64 zo dňa 1.3.2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie pričom žalobca si zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške súdneho poplatku za odvolanie.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalobca ako právnická osoba so žalovanou ako dlžníkom dňa 5.6.2013 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu č. 0000000000052999, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.200 eur ako bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby 17,90 % p. a. posúdil súd ako spotrebiteľskú zmluvu. v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka od 1. januára 2008, ktoré ustanovenia sa od tohto dátumu nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Keďže banka konala na pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalovaní nevystupovali ako podnikatelia, treba na nich hľadieť ako na dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 2008. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 57,43 eur, počet splátok 120. Termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 17.6.2013 a splatnosť úveru dňa 15.5.2023. Výška RPMN bola v zmluve uvedená 23,22 % a priemerná výška RPMN 19,47 %. V zmluve bol stanovený poplatok za správu úverového účtu 3,99 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru 100 eur. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť bola suma 7 470,40 eur.
10. Tzv. poplatok za správu úveru v bode 1.2 zmluvy o úvere vo výške 3,99 eur, ktorý bol súčasťou úverovej zmluvy súd I. inštancie s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považoval správne za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa (banky) nedostával žiadne relevantné protiplnenie). Pojem „správa úveru“ označuje zrejme súbor úkonov spojených s faktom, že veriteľ eviduje zostatok úveru, pripisuje úroky, započítava splátky, účtuje poplatky a pod. Tieto úkony však veriteľ vykonáva pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Zo zmluvy ani z VOP nie je zrejmé, v čom spočíva „správa účtu“, aké úkony veriteľa v prospech dlžníka majú byť týmto poplatkom odmeňované. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
11. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako spotrebiteľ, keď navyše žalovanej nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na týchto záveroch je postavený aj rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora zo dňa 7. júna 2011, sp. zn. XI ZR 388/10. Podľa Spolkového súdneho dvora bolo vedenie úverového účtu prevažne v záujme banky. Svoju základnú povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru, t. j. poskytnúť klientovi finančné prostriedky, totiž banka zväčša vykoná prevodom na účet klienta alebo účet tretej osoby; k poskytnutiu úveru nie je úverový účet potrebný. Úverový účet tak vykonáva zúčtovaciu funkciu, lebo banka vo svojom vlastnom záujme musí kontrolovať stav klientových záväzkov a ich plnenie. Na rozdiel od banky je klient schopný zistiť výšku svojej mesačnej splátky zo zmluvy o poskytnutí úveru a keď chce preukázať úhradu záväzku, môže tak urobiť výpisom z účtu. Právne závery Spolkového súdneho dvora sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy neprijateľných podmienok, keď obe vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. S uvedeným súvisí aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/00 Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & Co. KG. V ňom súd pri ustanoveniach transponovaných zo smernice uviedol, že rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch alebo súdnej praxi v členských štátoch Európskej únie by mohli viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi subjektmi so sídlom v rôznych členských štátoch. Ak by preto vo veci poplatku za vedenie úverového účtu bolo možné ho vyberať v Slovenskej republike, no zakázané v Spolkovej republike Nemecko, je dôvodné predpokladať, že by z dlhodobého hľadiska došlo k narušeniu hospodárskej súťaže.
12. Pri posudzovaní, či poplatok za správu úverového účtu predstavuje neprijateľnú podmienku súd vychádzal aj zo záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 28.11.2012, ktorá jednoznačne poplatok za vedenie úverového účtu v zmluvách spoločnosti Prima banka Slovensko posúdila ako neprijateľný. Komisia posudzuje podnety od občanov na nekalé obchodné praktiky a všeobecne zmluvné podmienky, ktoré sú podľa nich v rozpore so zákonom, koná aj z vlastného podnetu. Komisia podáva podnety na spotrebiteľské organizácie, ktoré môžu iniciovať súdne alebo správne konania v mene spotrebiteľov. V uvedenom prípade závery komisie o neprijateľnosti poplatku za správu úverového účtu boli podnetom pre zmenu zákonnej úpravy, čoho výsledkom bolo prijatie novely č. 132/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorou sa doplnil § 37 odsekom 21, ktorý znie: Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Tento zákon nadobudol účinnosť od 10.6.2013 a od tejto doby banky prestali klientom účtovať poplatky za vedenie úverových účtov hoci ich mali v zmluve dohodnuté.
13. Zároveň súd poukazuje na rozsiahlu súdnu rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktoré obdobný poplatok za správu úverového účtu nepriznali a vyhodnotili ho ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluvy (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011, v ktorom súd za neprijateľnú považuje zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
14. Keďže žalobca nepreukázal, poskytovanie takej služby, ktorá je poskytovaná osobne žalovaným, za ktorý by mala žalovaná platiť poplatok, súd dospel k záveru, že poplatok uvedený v bode 1.2. zmluvy je v rozpore so zákonom, keďže je iba v záujme banky a samotní klienti z neho nemajú nijaký úžitok.
15. V časti sankčného poplatku vo výške 4,90 eur, ktorý predstavuje úrok z omeškania podľa bodu 4.3 a 4.4 zmluvy o úvere súd návrh tiež správne zamietol, nakoľko z návrhu a z predložených listinných dôkazov však nebolo zrejmé akým spôsobom bol tento úrok z omeškania vypočítaný, keď žalobca neuviedol z akej sumy bol úrok počítaný, za aké obdobie a pri akej percentuálnej sadzbe.
16. Odvolací súd poukazuje na správny postup súdu v zmysle ust. § 153 ods. 3 a 4 OSP (keď aj bez návrhu tak môže urobiť) , keď výslovne uviedol takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia ako neprijateľné a neplatné (Súd určuje, že v zmluvných dojednaniach v úverovej zmluve č. 0000000000052999 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou je neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v bode 1.2. v znení: Poplatok za správu úverového účtu 3,99 eur mesačne, a poplatok za poskytnutie úveru 100 eur. Táto zmluvná podmienka je neplatná).
17. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch Vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy súd zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov (dohodnutých aj nedohodnutých) v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z. z. a z toho dôvodu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.243,25 eur, ktorá predstavuje poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov v sume 3 200,- eur po odpočítaní zaplatených splátok v sume 956,75 eur, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu č.l. 30 až 34. Súd preto správne v ostatnej časti návrh zamietol Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).
18. Nárok žalobcu na poplatky za upomienky vo výške 60 eur vyplývajú len zo sadzobníka poplatkov, nepriamo z obchodných podmienok, keď odkazujú v časti poplatkov na sadzobník poplatkov. Obchodné podmienky neboli žalovanou osobitne podpísané a z toho dôvodu ju ani nezaväzujú. Za neprijateľné treba považovať, aby žalovaná znášala akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si určil žalobca pevnou sumou (poplatok za upomienku 15 eur, poplatok za výzvu 30 eur) čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Je to v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, proti dobrým mravom, (§ 3 OZ), keďže výška tohto je neodôvodnená, niekoľkonásobne prevyšuje poštovné zaplatené žalobcom . Správne bol preto tento nárok zamietnutý
19. Súd I. inštancie preto správne v napadnutej časti žalobu zamietol a určil neprijateľné podmienky a odvolací súd vecne správny rozsudok vo výroku v týchto častiach a súvisiaceho výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.
20. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok (právo) na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
21. Rozsudok bol prijatý senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).