Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-43-2016.pdf
PDF · 113.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: A J Produkty a.s., Galvaniho 7/B, Bratislava, IČO: 36 268 518, zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincova 35, Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanému v 1. rade: Con - Tech, s.r.o., Severná 155/4, Námestovo, IČO: 31 588 051, v 2. rade: L-RAZANT s.r.o., Nobelova 48/A, Bratislava, IČO: 35 825 936, zastúpený: JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, Bratislava, IČO: 31 760 074, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená dňa 12.2.2013 medzi žalovaným v 1. rade spoločnosťou Con - Tech, s.r.o., Severná 155/4, Námestovo, IČO: 31 588 051 a žalovaným v 2. rade spoločnosťou L-RAZANT, s.r.o., Nobelova 48/A, Bratislava, IČO: 35 825 936, na základe ktorej Správa katastra L. rozhodnutím V - 129/13 zo dňa 18.2.2013 povolila dočasný vklad vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam parcela reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2; N. U. Y. - G. bar X. postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova; N. U. Y. - kotolňa postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, evidované na LV č. XXXX vedeného Q. úradom L., katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. G., obec J. G. je voči žalobcovi n e ú č i n n á .
Voči žalovanému v 2. rade súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu.
Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu doručenou súdu dňa 4.2.2016 sa žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzatvorenej dňa 12.2.2013 medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému v 2. rade bola právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 1Cob 16/2012-2019 zo dňa 29.11.2012 uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.419,22 eur s príslušenstvom. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, dlžnú sumu neuhradil a preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je v súčasnosti vedená súdnym exekútorom JUDr. I. H. pod č. EX XX/XXXX. Z listu súdneho exekútora zo dňa 24.8.2015 sa žalobca dozvedel, že žalovaný v 2. rade uzatvoril dňa 12.2.2013 so žalovaným v 1. rade Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na základe ktorej žalovaný v 2. rade dočasne do 31.12.2014 previedol na žalovaného v 1. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX vedeného Q. úradom L., katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. G., obec J. G. a to konkrétne:
- parcela reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2;
- N. U. Y. - G. bar X. postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova;
- N. U. Y. - kotolňa postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova. Celková hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola stanovená sumou 196.000,- eur, nakoľko hodnota pohľadávok zo Zmlúv o pôžičkách, ktoré boli zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva bola v rovnakej výške 196.000,- eur.
2. K splneniu podmienok na úspešné uplatnenie žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu uviedol nasledovné:
- právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol urobený v posledných 3 rokoch pred podaním žaloby: Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzatvorená dňa 12.2.2013, vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím V - 129/13 zo dňa 18.2.2013, žaloba bola podaná dňa 4.2.2016, pričom trojročná lehota na podanie žaloby uplynula najneskôr 12.2.2016.
- právnym úkonom, ktorému žalobca odporuje sa zhoršuje možnosť na uspokojenia žalobcovej pohľadávky: žalobcovi bola právoplatným súdnym rozhodnutím priznaná pohľadávka vo výške 22.419,22 eur spolu s príslušenstvom, ktorá ku dňu podania žaloby presahuje sumu 45.000,- eur, žalovaný v 2. rade je spoločnosťou s ručeným obmedzením, ktorej základné imanie je 6.638,78 eur, jeho záväzky sú viac ako 1.158.151,- eur a vysoko prevyšujú majetok dlžníka, keďže lustráciou majetku žalovaného 2, vykonanou súdnym exekútorom bolo zistené, že tento nemá žiaden nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je vlastníkom peňažných prostriedkov na bankových účtoch, nie je zamestnávateľom od roku 2012, z čoho je zrejmé, že jediný majetok, ktorým žalovaný v 2. rade disponoval v čase, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu bol práve nehnuteľný majetok, ktorý žalovaný 2 dočasne previedol na žalovaného 1.
- právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol urobený medzi žalovaným v 2. rade ako dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo blízka osoba konateľa alebo spoločníka dlžníka majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, právnickou osobou, v ktorej je blízka osoba konateľa alebo spoločníka dlžníka štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom: Jedinou konateľkou a zároveň jediným spoločníkom žalovaného 2 bola v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva Ing. Q. X., bytom J. XX/A, G. a spoločníkom vlastniacim podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti žalovaného 1 ako aj jedným z 2 konateľov, z ktorých je každý oprávnený konať za spoločnosť samostatne je v súčasnosti, ako aj v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol X. X., bytom J. XX/A, G., ktorý je podľa § 42a ods. 4 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka osobou blízkou F.. Q. X..
3. Zároveň so žalobou podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal predať, scudziť, previesť alebo inak zaťažiť predmetné nehnuteľnosti a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tunajší súd uznesením č.k. 25Cb 43/2016 - 45 zo dňa 3.3.2016 návrhu na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania uznesením č.k. 3Cob 167/2016-74 zo dňa 30.5.2016 napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného v 1. rade F.. G. N., vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu a žalovaného v 2. rade, oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 12.2.2013, rozhodnutie Správy katastra L. zo dňa 18.2.2013 pod č. V-XXX/XX, výpis z LV č. XXXX, Oznámenie stavu exekučného konania JUDr. I. H. súdnym exekútorom zo dňa 27.3.2014, právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 113/2009-181 zo dňa 13.10.2011, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.1.2016, Oznámenie o postúpení pohľadávky, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 25Cb 113/2009-181 zo dňa 13.10.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu 22.419,22 eur spolu s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 16/2012 - 2019 zo dňa 29.11.2012.
6. Žalovaný v 2. rade ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka z titulu uzatvorených zmlúv o pôžičke na celkovú výšku 196.000,- eur žalovaný 2 dočasne previedol na žalovaného 1 svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vyšpecifikovaným v bode 1 odôvodnenia rozsudku, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J. G., obec J. G., okres L., vedené N. katastra L. na LV č. XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že hodnota nehnuteľností, ku ktorým sa dočasne prevádza vlastnícke právo vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 je 196.000,- eur. V čl. III Zmluvy bolo dohodnuté, že počas dočasného prevodu vlastníckeho práva je nehnuteľnosti oprávnený užívať dlžník, t.j. žalovaný 2, ktorý je zároveň povinný uhrádzať akékoľvek platby týkajúce sa alebo súvisiace s nehnuteľnosťami, je povinný dbať o to, aby nedošlo na nehnuteľnostiach k žiadnym škodám, na vlastné náklady udržiavať nehnuteľnosti. Žalovaný 2 sa zaviazal svoj dlh veriteľovi zaplatiť do 31.12.2014. V prípade, ak nesplní svoju povinnosť riadne a včas je žalovaný v 1. rade ako veriteľ oprávnený predať nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe.
7. Správa katastra L. povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v prospech žalovaného v 1. rade rozhodnutím zo dňa 18.2.2013 pod č. V-XXX/XX.
8. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 1, titulom nadobudnutia je Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 12.2.2013.
9. V čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj v čase povolenia vkladu v prospech žalovaného v 1. rade bola jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou žalovaného v 2. rade F.. Q. X., bytom J. XXA, G.. Jedným z dvoch spoločníkov, ako aj jedným z dvoch konateľov žalovaného v 1. rade bol X. X., bytom J. XXA, G.. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 súd zistil, že F.. Q. X. je manželkou X. X..
10. Z listu súdneho exekútora JUDr. I. H., vo veci exekúcie vedenej pod sp. zn. EX XX/XXXX adresovaného žalobcovi ako oprávnenému súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, motorových vozidiel, peňažných prostriedkov na bankových účtoch a ani zamestnávateľom a to od roku 2012.
11. Konateľ žalovaného v 1. rade uviedol, že nie je pasívne legitimovaným, nakoľko už nie je vlastníkom pohľadávky, keďže táto bola postúpená aj so zabezpečovacím právom na tretiu osobu. Potvrdil, že žalovaný v 2. rade mu svoj dlh do 31.12.2014 nezaplatil, napriek tomu žalovaný v 1. rade neurobil žiadne kroky týkajúce sa založených nehnuteľností, on ako konateľ tieto nehnuteľnosti nepozná, nikdy tam nebol, spoločnosť žalovaného v 1. rade ich nikdy neužívala, tieto užíval žalovaný v 2. rade.
12. Žalovaný v 1. rade ako postupca uzatvoril so spoločnosťou H. G., s.r.o., F.: XX XXX 355 dňa 12.1.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, kde v čl. I Zmluvy bolo uvedené, že postupca je veriteľom spoločnosti L - RAZANT z titulu Zmlúv o pôžičke, pričom výška pohľadávky postupcu voči dlžníkovi je 196.000,- eur. V odseku 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo uvedené, že na zabezpečenie splnenia svojho záväzku dlžník ako prevodca dočasne previedol na postupcu ako veriteľa nehnuteľnosti zapísané na LV č. 8820. Zmluvné strany sa dohodli, že postupca postupuje postupníkovi jeho pohľadávku z titulu Zmlúv o pôžičke voči spoločnosti L - RAZANT s.r.o. vrátane všetkých práv s ňou spojených. Zmluvou prechádza z postupcu na postupníka aj zabezpečenie pohľadávky podľa odseku 3 Zmluvy. Podľa odseku 5 výška odplaty a platobné podmienky odplaty za postúpenie pohľadávky tvoria Prílohu č. 1 Zmluvy, ktorá je obchodným tajomstvom a zmluvné strany sa zaviazali vo vzťahu k tretím osobám udržiavať mlčanlivosť o Prílohe č. 1 a to pod následkom sankcie 10.000,- eur za každé sprístupnenie obsahu Prílohy č. 1 tretej osobe. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenú pohľadávku bude od dlžníka vymáhať postupník.
13. Listom zo dňa 19.1.2016, doručeným žalovanému v 2. rade dňa 22.1.2016 mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky na spoločnosť H. G., s.r.o..
14. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojich vyjadreniach uviedol, že považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky za predstieraný právny úkon, na ktorý by súd nemal prihliadať, keďže Zmluva nespĺňa náležitosti predpísané zákonom a to overený podpis postupcu, nakoľko touto zmluvou sa postupujú práva a povinnosti k nehnuteľnosti, navyše Zmluva nebola zavkladovaná do katastra, čiže nenastali účinky spojené s postúpením práva k nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo 19/2008 podľa ktorého, ak v priebehu konania dôjde k postúpeniu práv z právneho úkonu neúčinnosti, ktorého sa účastník domáha, nemá to vplyv na samotný predmet sporu a nie je potrebné meniť účastníkov konania.
15. Právny zástupca žalovaného v 2. rade namietal pasívnu legitimáciu svojho klienta v konaní, keďže s poukazom na ustanovenie § 42b ods. 2 OZ v odporovacom konaní nie je pasívne legitimovaný dlžník, ale tretia osoba, ktorá mala z daného právneho úkonu prospech. Poukázal v tomto smere na početnú judikatúru (NS SR sp. zn. 4Cdo 148/2007, NS SR sp. zn. 3Cdo 71/1998, R5/2008, R86/2003, NS ČR sp. zn. 30Cdo 2684/2007). K samotnému predmetu sporu uviedol, že odporovateľným právnym úkonom nemôže byť Zmluva o zriadení záložného práva, ale právny úkon na základe ktorého by si žalovaný v 1. rade uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky spôsobom dohodnutým v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva. Poukázal na judikát NS ČR sp. zn. 21Cdo 2041/2012 zo dňa 27.8.2013 s tým, že ustanovenia upravujúce záložné právo sa vzťahujú aj na zabezpečovací prevod práva a preto v danom prípade je judikatúra vzťahujúca sa na záložné právo použiteľná aj na zabezpečovací prevod práva. K judikatúre uvádzanej právnym zástupcom žalobcu uviedol, že táto sa vzťahovala na právne úkony, ktoré boli zrealizované po podaní odporovateľnej žaloby, avšak v tomto prípade bola žaloba podaná dňa 4.2.2016 a k postúpeniu pohľadávky došlo v januári 2016, teda ešte pred podaním žaloby, preto v takomto prípade by musel žalobca rozšíriť žalobu o nový subjekt a preukázať, že tento nový subjekt mal vedomosť o vymáhateľnej pohľadávke. Taktiež by žalobca musel preukázať personálne prepojenie vo vzťahu k novému veriteľovi. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť overenia podpisov zmluvných strán Zmluvy o postúpení pohľadávky.
16. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ len vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhaný alebo ak už bol uspokojený.
17. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
18. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a
a) členom jeho štatutárneho orgánu jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písm. a).
c) právnickou osobou v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písm. d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí ak druhá strana preukáže že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
19. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu ktorú utrpela jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
20. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
21. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
22. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
23. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom, alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
24. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon ktorému veriteľ s úspechom odporoval je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
25. Odporovateľnosť znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, t.j. iba voči ukrátenému veriteľovi. Relatívne neúčinný právny úkon je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojované s platným právnym úkonom, len vo vzťahu medzi účastníkmi (teda vo vzťahu medzi veriteľom a treťou osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok odporovaným právnym úkonom) sa na tento právny vzťah hľadí ako keby k právnemu úkonu nedošlo. Odporovacia žaloba je nástrojom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to buď postihnutím vecí, či iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka alebo vymožením peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu. Právo odporovať právnemu úkonu a teda aktívnu legitimáciu má veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. Dlžník nie je účastníkom konania o odporovateľnosti, ale podmienkou pre podanie žaloby je, aby dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavil majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa. Odporovateľným právnym úkonom je každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa a to tým, že dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, tak by sa z majetku dlžníka uspokojil. Právny úkon ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa môže mať rôznu povahu, môže ísť nielen o scudzovací právny úkon ale aj o akékoľvek činy, ktorými sa zhoršuje vyhliadka veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Všeobecnou podmienkou však pri všetkých týchto úkonoch je, že sa nimi ukrátilo uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Prevod práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností možno považovať za odporovateľný právny úkon len vtedy, ak na jeho základe došlo k vkladu práva do katastra nehnuteľností. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je dôležité splnenie subjektívnej stránky odporovateľnosti a to úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Preukázanie úmyslu nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „druhou stranou“ sú osoby blízke dlžníkovi. V takom prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca ako veriteľ mal na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb 113/2009-181 zo dňa 13.10.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob 16/2012-219 zo dňa 29.11.2012 voči žalovanému v 2. rade vymáhateľnú pohľadávku vo výške 22.419,22 eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný v 2. rade dobrovoľne svoj záväzok nesplnil a preto žalobca za účelom vymoženia svojej pohľadávky podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená pod EX 30/2013 súdnym exekútorom JUDr. I. H. so sídlom N. 9, S.. Žalovaný v 2. rade dňa 12.2.2013 uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade ako veriteľa vo výške 196.000,- eur, ktorú nadobudol voči žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi na základe uzatvorených Zmlúv o pôžičke. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal svoj záväzok splniť do 31.12.2014, pre prípad nesplnenia povinnosti dlžníka bol žalovaný v 1. rade oprávnený predať nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Na základe uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol rozhodnutím Správy katastra L. zo dňa 18.2.2013 pod č. V-XXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade. Žaloba voči žalovaným v 1. a 2. rade bola podaná dňa 4.2.2016, právny úkon voči ktorému žalobca odporuje bol uskutočnený dňa 12.2.2013 a preto je dodržaná trojročná prekluzívna lehota. V dôsledku uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a následnom povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, keďže vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal žalovaný v 1. rade a žalobca ako veriteľ nemohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka. Každé zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený majetok dlžníka stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. V danom prípade tomu tak nebolo, keďže z listu súdneho exekútora JUDr. I. H. zo dňa 27.3.2014, t.j. z času po tom, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dlžníka na žalovaného v 1. rade je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nebol vlastníkom iných ako zabezpečených nehnuteľností, nebol vlastníkom ani žiadnych hnuteľných vecí, motorového vozidla, prostriedkov na účtoch v banke, čiže jeho jediným majetkom boli práve tie nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Zároveň bola splnená aj podmienka, že len ten prevod práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností v prospech tretej osoby možno považovať za odporovateľný právny úkon, ak na jeho základe došlo k vkladu práva do katastra nehnuteľností. Správa katastra L. povolila vklad v prospech žalovaného v 1. rade rozhodnutím zo dňa 18.2.2013 pod č. V-XXX/XXXX. V čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj v čase, kedy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností bola jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného v 2. rade Ing. Q. X., bytom J. XX/A, G. a jedným z dvoch spoločníkov vlastniacim podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti žalovaného v 1. rade, ako aj jedným z dvoch konateľov, z ktorých každý je oprávnený konať samostatne bol X. X., bytom J. XX/A, G., manžel F.. Q. X.. Uvedenú skutočnosť mal súd potvrdenú vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, ktorý ospravedlnil neúčasť F.. Q. X. na pojednávaní dňa 12.12.2016 s odôvodnením, že sprevádza na lekárske ošetrenie svojho manžela X. X., ktorý je zároveň konateľom žalovaného v 1. rade. Takýto právny úkon je právnym úkonom ktorému možno odporovať podľa § 42a ods. 4 písm. c), d) Občianskeho zákonníka. V týchto prípadoch sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť uvedených osôb predpokladá. Druhá, t.j. žalovaná strana musí preukázať a je na nej dôkazné bremeno, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ to v konaní nepreukáže, odporovacia žaloba musí byť úspešná. V tom spočíva výhoda veriteľa odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám vymenovaným v § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu musel byť z jej výsledkov spoznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Uvedený záver vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry Ro NS ČR z 5.11.2008 sp. zn.30Cdo 978/2007, Ro NS ČR z 23.5.2001 sp. zn. 21Cdo 1912/2000, Ro NS ČR z 23.1.2002, sp. zn. 21Cdo 313/2001, Ro NS ČR zo 7.5.2002 sp. zn. 21Cdo 1290/2001, Ro NS ČR z 26.9.2006 sp. zn. 30Cdo 653/2006. V prejednávanej veci žalovaný v 1. rade v konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že o úmysle žalovaného v 2. rade ako dlžníka ukrátiť uzatvorením Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva žalobcu ako svojho veriteľa nevedel a ani vedieť nemohol, jeho obrana spočívala iba na tvrdení, že uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky s treťou osobou a teda nie je vo veci pasívne legitimovaný. Súd je toho názoru, že uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky so spoločnosťou H. G., s.r.o., žalovaný v 1. rade nestratil svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko podstatou odporovacej žaloby je, že táto smeruje voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Jednoznačne takouto osobou v danom prípade bol žalovaný v 1. rade, ktorý sa stal v dôsledku uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a následnom vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade síce postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi Zmluvou o postúpení pohľadávky tretej osobe a zároveň v tejto Zmluve uviedol, že spolu s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu ako postupníka aj zabezpečenie pohľadávky, avšak následne nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na postupníka, nebolo preukázané v konaní, že došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech tejto tretej osoby, čiže týmto úkonom uzatvoreným medzi žalovaným v 1. rade a tretou osobou nedošlo žiadnym spôsobom k zmenšeniu majetku dlžníka, resp. takýto úkon nemal žiaden vplyv na majetok dlžníka. Odporovateľným je len taký právny úkon, na základe ktorého dôjde k vkladu práva do katastra nehnuteľností, čiže v danom prípade takýto stav nenastal. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalovaný v 1. rade bez ohľadu na následné uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, preto je pasívne legitimovaným v danom spore.
27. Odporovacia žaloba je nástrojom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to buď priamo postihnutím vecí, či iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, alebo vymožením peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu. Odporovacia žaloba má význam vtedy, ak sa predmet odporovaného právneho úkonu nachádza u žalovaného subjektu. Ak tento subjekt predmet odporovaného právneho úkonu previedol ďalej na tretiu osobu, pričom táto nevedela o tom, že ide o odporovateľný právny úkon, prichádza do úvahy len peňažná náhrada.
28. V predmetnej veci predmet odporovateľného právneho úkonu nebol prevedený na tretiu osobu, keďže nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu a preto je aj napriek uzatvorenej Zmluve o postúpení pohľadávky naďalej daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade.
29. Voči žalovanému v 2. rade súd žalobu zamietol, keďže zo zákonného ustanovenia § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustálenej súdnej praxe a judikatúry je zrejmé, že účastníkom konania na strane žalovaného je osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku (napr. Ro NS ČR z 3.10.2007 sp. zn. 30Cdo 2684/2007).
30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade, ktorý v konaní úspešný nebol. Zároveň ale súd priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, keďže žalobu voči žalovanému v 2. rade súd zamietol. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.