Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-114-2016.pdf
PDF · 118.27 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: WT Slovakia s.r.o. so sídlom Svätoplukova 26, 040 01 Košice, IČO: 48 331 805, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o. so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, proti žalovanému: SCM Logistics s.r.o. so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 914 190, zast. Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava o zaplatenie 12.322,60 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.322,60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.213,60 EUR od 31.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 7.109,- EUR od 16.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2016 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 12.322,60 EUR s úrokom z omeškania a nahradil trovy konania.
2. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, žalovaný si u obchodnej spoločnosti KORIDA TRANSPORT, s.r.o. so sídlom Ličartovce 308, 082 03 Ličartovce, IČO: 36 497 266 objednal prepravné služby. Po vykonaní prepravných služieb zo strany hore uvedenej obchodnej spoločnosti, táto žalovanému vystavila daňové doklady - faktúry, a to: a) faktúru č. 20151 0690 na sumu 7.198,20 EUR, dátum vystavenia 15.06.2015 s lehotou splatnosti do 30.07.2015, b) faktúru č. 20151 1002 na sumu 7.109,- EUR, dátum vystavenia 31.08.2015 s lehotou splatnosti do 15.10.2015.
3. Žalovaný si svoje záväzky v lehote splatnosti voči obchodnej spoločnosti KORIDA TRANSPORT, s.r.o. splnil len čiastočne. Žalovaný listom zo dňa 03.11.2015 uznal svoj záväzok v celkovej sume 12.322,60 EUR, i keď pritom túto sumu do dnešného dňa neuhradil.
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2015 obchodná spoločnosť KORIDA TRANSPORT, s.r.o. (ďalej aj ako „KORIDA“) postúpila svoje pohľadávky voči žalovanému na obchodnú spoločnosť Globtree s.r.o. so sídlom Svätoplukova 26, 040 01 Košice, IČO: 48 334 600. Následne dňa 10.02.2016 obchodná spoločnosť Globtree s.r.o. postúpila svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
5. Žalovaný i napriek viacerým výzvam, poslednýkrát zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.07.2016, žalobcovi sumu vo výške 12.322,60 EUR dodnes nezaplatil, čím sa dostal do omeškania.
6. Súd v predmetnej právnej veci vydal dňa 06.09.2016 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, v dôsledku čoho na základe ustanovenia § 267 CSP súd platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 29.09.2016.
7. Žalovaný v odpore uviedol, že poskytoval pre spoločnosť KNAUF Bratislava s.r.o. (ďalej len „KNAUF“) služby spočívajúce v zabezpečení prepravy tovaru tak, že na tieto služby využíval spoločnosť KORIDA. Preprava prebiehala tak, že žalovaný objednávku od KNAUF zadal žalobcovi, ktorý mal naložiť zabalený tovar na europaletách, prepraviť na dané miesto, vyložiť a spätne prepraviť europalety do prevádzky KNAUF, tá si sledovala paletové konto. Uviedol, že spolupráca so spoločnosťou KORIDA TRANSPORT, s.r.o. fungovala od roku 2012 vždy bez problémov, avšak na jeseň roku 2015 KNAUF reklamoval nevrátenie europaliet v počte 1243 kusov.
8. Spoločnosť KORIDA sa zlúčila do spoločnosti Slovenská likvidačná s.r.o., ktorá sa stala jej univerzálnym právny nástupcom a následne postúpila pohľadávky titulom odplaty za prepravu na žalobcu. Po oznámení postúpenia pohľadávky vykonal žalovaný započítanie svojich pohľadávok voči pohľadávkam KORIDY, čo žalobcovi písomne oznámil dňa 10.08.2016, na čo žalobca reagoval neakceptovaním započítania. Žalovaný predmetnú pohľadávku posúdil ako nárok na náhradu škody vo výške 13.623,28 EUR. Škoda spočívala v náhrade škody za europalety, ktoré bola KORIDA povinná vracať KNAUFU pri vykonaní prepravy. KORIDA spočiatku tieto europalety vracala, ku koncu roka 2014 prestala a po výzve KNAUFU na vrátenie europaliet KORIDA ubezpečovala žalovaného, že ich vráti, čo sa však nestalo. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný mal podpísanú zmluvu s KNAUF, teda zodpovedal, akoby prepravu vykonal sám a preto žalovaný zaplatil KNAUFU požadovanú náhradu škody vo výške 13.623,28 EUR a túto si následne uplatnil voči KORIDE ako regresný nárok titulom náhrady škody, nakoľko má za to, že došlo k porušeniu povinností na strane spoločnosti KORIDA tým, že nebolo vrátených 1243 kusov europaliet v hodnote 13.623,28 EUR, pričom túto sumu žalovaný zaplatil spoločnosti KNAUF. Žalovaný označil ako jediného zodpovedného za nevrátenie paliet práve spoločnosť KORIDA. Poukázal na trestné konanie, v ktorom vypovedal konateľ a spoločník KORIDY a zároveň poukázal, že uvedený konateľ naďalej používa doménu KORIDA napriek tomu, že sa uvedený konateľ vyjadril, že sa na celý postup nepamätá. Žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz a zamietol žalobu v celom rozsahu.
9. K odporu sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.10.2016, v ktorom uviedol, že KORIDA nikdy so žalovaným nemala uzavretú žiadnu rámcovú zmluvu o preprave tovaru, resp. inú obdobnú zmluvu, ale tieto prepravy sa výlučne vykonávali na základe objednávok žalovaného a za predpokladu, že KORIDA mala voľné motorové vozidla, ktoré mohli jednotlivé prepravy vykonať. KORIDA nemala povinnosť zabezpečiť vrátenie europaliet žalovanému, resp. obchodnej spoločnosti KNAUF Bratislava s.r.o.. Spoločnosť KORIDA len v rámci zachovania dobrých obchodných vzťahov, v prípade, že jej boli vydané palety od jednotlivých subjektov, ktorým bol dodávaný tovar obchodnej spoločnosti KNAUF Bratislava s.r.o., tieto vždy prevzala a odovzdala žalovanému, bezplatne. Pritom KORIDA mala nemalé náklady na zabezpečenie vrátenia predmetných europaliet, keď pritom tieto náklady nikdy nefakturovala žalovanému. Žalobca tvrdí, že KORIDA nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť konečných zákazníkov, aby tieto europalety, ktoré patrili spoločnosti KNAUF Bratislava s.r.o., jej boli vydané. Pritom väčšina paliet sa nachádzala v obchodných domoch O. a tento ich dlhodobo odmietal vydať žalobcovi s odôvodnením, že nie je ich vlastníkom a že tieto vydá výlučne vlastníkovi. Podľa žalobcu započítanie žalovaného z titulu nevrátenia paliet, ktoré žalovaný doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.08.2016 listom zo dňa 10.08.2016, je neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko toto neobsahuje ani údaje o hodnote 1 ks palety, za aké obdobie a kedy mala KORIDA prevziať 1243 ks paliet, žiadne potvrdenie o prevzatí paliet a potom v žiadnom prípade ani z týchto dôvodov akceptovať a súhlasiť so započítaním, v súlade s ustanovením § 363 Obchodného zákonníka. Dodal, že KORIDA prepravovala aj na GKP paletách a trval na tom, že žalovaný, resp. KNAUF nepreukázal hodnotu jednej europalety alebo GKP palety. Podľa žalobcu, žalovaný si mal uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči konečným odberateľom, nakoľko práve títo na jeho úkor získali bezdôvodné obohatenie. KORIDA sa nikdy na úkor žalovaného neobohatila, práve naopak, mala nemalé náklady s tzv. zbieraním paliet a následným ich odovzdaním.
10. Súd nariadil pojednávanie v termínoch 03.04.2017 a 22.05.2017, pričom pojednávaní sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou svedka.
Právny zástupca žalobcu na podanom návrhu trval v celom rozsahu. Upozornil na uvedenie poznámky v prepravnej zmluve, kde je uvedené „nesťahovať palety“ čo v reči prepravcov znamená, že palety majú zostať u zákazníka, teda má za to, že nešlo o povinnosť žalobcu vrátiť palety. Namieta premlčanie nároku na vrátenie europaliet za rok 2012, má za to, že tento nárok je premlčaný a namieta aj neexistenciu pohľadávky pre jej neurčitosť, nevyčíslenie a nepreukázanie, čím nebola spôsobilá na započítanie. Poukazuje na výpoveď pána S. a síce, že vedel o probléme, ktorý má žalobca s odberateľmi ohľadom neodovzdávania paliet, zároveň však uviedol, že do tohto vzťahu nevstupovali, priamo tento vzťah riešila spoločnosť KNAUF, ktorej to žalovaný oznámil a tá si uvedené záväzky s odberateľmi riešila vo vlastnej réžii a nepreukázal, že by KORIDA nadobudla tých 1243 kusov paliet, k dnešnému dňu to podľa neho nebolo preukázané.
Žalobca k veci uviedol, že poukazuje na rozdiel medzi europaletami a GKP paletami. Opísal ako prebiehala spolupráca, keď tovar vyložili u odberateľa, ten im vrátil europalety, ktoré už mal vyložené, ale stávalo sa, že z desať vrátili štyri, lebo ostatné nestihli vyložiť. O danom vadnom stave vedel žalovaný, zväčša sa nevracali palety u KNAUF odberateľoch. Stali sa aj situácie, že im odberatelia nechceli palety vydať, nakoľko neboli ich vlastníkmi. K emailovej komunikácii uvádza, že predmetom vracania mali byť europalety, nie všetky palety, a teda v emailovej komunikácii nie je uvádzané o aký druh paliet ide, preto ju považuje za zmätočnú. Má za to, že nebolo nikde preukázané, aká je hodnota jednej europalety a to, že žalovaný akceptoval výšku škody - fakturácie KNAUF, nemôže zaväzovať žalobcu.
Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, uvádza, že zbieranie, resp. vracanie europaliet bolo odplatné, teda nemohlo ísť o ekonomickú nevýhodnosť, ako uvádza žalobca. Ohľadne špecifikácie europaliet sa odkazuje na emailovú komunikáciu so žalobcom. Má za to, že z emailovej komunikácie aj z ostatných dokumentov je zrejmé, že KORIDA potvrdila existenciu záväzku, hlavne poukazuje na emaily z novembra a decembra 2015 od pani B. a pána B.. Na otázku súdu k PZ žalovaného, ako bolo ukončené trestné konanie, ktorého zápisnica je obsahom tohto súdneho spisu, PZ žalovaného uvádza, že podľa jeho informácie toto konanie bolo zastavené, bližšie špecifikovať však presne nevie.
Svedok pán G. A., ktorý vykonáva funkciu vedúceho oddelenia medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy u žalovaného potvrdil, že spolupráca s KORIDOU nebola na základe písomnej zmluvy, fungovali na ústnej objednávke, danej na príslušný deň. Uviedol, že ohľadne vracania europaliet sa dohodol s pánom B. ústne. Má za to, že zber paliet fungoval, o čom svedčí aj faktúra za prepravu/zvoz europaliet v množstve 100 ks europaliet. O prevzatí europaliet zo strany KORIDY vedomosť nemal, nepamätal si, či europalety boli označené logom KNAUF.
11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: faktúra č. 201510690, 201511002, Vyrozumenie postúpenia pohľadávky zo dňa 03.11.2015, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2015, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2015, Posledná výzva na zaplatenie zo dňa 27.07.2016, odpor žalovaného, prehľady prepravy, prepravná zmluva č. 1503919, všeobecné podmienky prepravy, Neakceptovanie jednostranného zápočtu, Oznámenie KNAUF, emailová komunikácia, Zápisnica z výsluchu svedka, Stanovisko k odporu, Prepravná zmluva č. 140101524, faktúra č. 201410519, emailová komunikácia pána G. a pána X., výpis z obchodného registra strán sporu.
Z predložených listinných dôkazov súd konštatuje:
Faktúry č. 201510690 a č. 201511002 boli vystavené za činnosť prepravných služieb na základe objednávok uvedených v prílohe.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky je osvedčené nadobudnutie pohľadávok - nárokov uplatnených v žalobe spoločnosťou Globtree s.r.o. a následne žalobcom.
Z prepravnej zmluvy č. 1503919 bolo súdu preukázané ako bola realizovaná preprava s tým, že bolo možné uvedenie aj dojednania - palety nesťahovať.
Z neakceptovania jednostranného započítania bol zrejmým prejav nesúhlasu žalobcu so započítaním pohľadávky žalovaného na náhradu škody
Z oznámenia KNAUF Bratislava s.r.o. je osvedčené uplatnenie nároku na náhradu škody vo výške 13.623,28 EUR s uvedením výpočtu ako aj ceny europalety na 8,96 EUR/ks.
Z emailovej komunikácie medzi pani/pánom B./B. s pani P. bolo zrejmé, že žalovaný žiada vrátenie paliet a žalobca odpovedá na dotazy s neurčitým vyjadrením o množstve a dátume odovzdania.
Zo zápisnice z trestného konania, výpovede pána B. ako svedka, je osvedčené, že spolupracoval so žalovaným na základe ústnej dohody, popísal priebeh spolupráce, avšak z obsahu jeho svedeckej výpovede súd nemohol vychádzať v tomto konaní, pre jej nízku vypovedaciu hodnotu.
Z prepravnej zmluvy č. 140101524 bolo zrejmé, že zvoz europaliet bol osobitne dojednaný žalovaným a osobitne fakturovaný.
Z emailovej komunikácie pána G. je zrejmé, že na zvoz europaliet upozornil.
12. Súd nevykonal dôkaz výsluchom pani P., nakoľko vypočul pána G., ktorý bol vedúci oddelenia, nadriadený pani P., pričom v jeho kompetencii bolo, že priamo so žalovaným ako dodávateľom služby dohadoval podmienky spolupráce.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah nepomenovanej zmluvy v ústnej forme, riadiacej sa ustanoveniami Zmluvy o preprave, kedy žalovaný ako prepravca poveril vykonávaním prepravy žalobcu. Spornosť fakturácie odmeny za prepravu zo strany žalobcu sporná nebola, spornosť vzišla zo započítania nároku žalovaného voči žalobcovi, z titulu náhrady škody za neodovzdané - stratené europalety, uplatnenom ako regresný nárok po nároku obchodného partnera žalovaného - objednávateľa prepravy KNAUF Bratislava, s.r.o. Voči tomuto nároku sa bránil žalobca tým, že na jeho strane k porušeniu povinnosti nedošlo.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“ Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
14. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”
Podľa ustanovenia § 264 ods. 1, 2 ObZ „(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”
Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ „Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.”
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 ObZ „Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 1 ObZ „Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“
Podľa ustanovenia § 373 ObZ „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“
Podľa ustanovenia § 610 ObZ „Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).“
Podľa ustanovenia § 621 ObZ „Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.“
Podľa ustanovenia § 622 ObZ „(1) Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. (2) Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená: a) odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, b) vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo c) vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná. (3) Pri škode na zásielke vzniknutej podľa odseku 2 je dopravca povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia. (4) Ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu ustanovená podľa odsekov 1 až 3, sú neplatné.“
Podľa ustanovenia § 624 ObZ „(1) Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi. (2) Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.“
Podľa ustanovenia § 626 ObZ „Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti:“
Podľa ustanovenia § 398 ObZ „Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.“
Podľa ustanovenia § 420 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.“
Podľa ustanovenia § 421 OZ „Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.“
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“
Podľa ustanovenia § 443 OZ „Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1, 2 ObZ „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ v znení platnom v čase vzniku záväzku „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. „Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.“
15. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nie je založený písomnou zmluvou, avšak predmetom záväzku a výkonom činnosti, v súlade s ustanovením § 269 ods. 1 ObZ, je spravovaný ustanoveniami Zmluvy o preprave podľa ustanovenia § 610 a nasl. ObZ, pričom je nesporné, že základný vzťah objednávateľ - prepravca bol daný medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi - KNAUF, prijímateľmi O., Z. a ostatné. Žalovaný nadobudol aktívnu legitimáciu v konaní postúpením pohľadávok od pôvodného dopravcu, teda od osoby v právnom vzťahu so žalovaným. Žalovaný voči vystaveným faktúram za činnosť vykonávanú spoločnosťou KORIDA, ktoré postupným postupovaním (zmluva o postúpení pohľadávky na Globtree s.r.o a následne na žalobcu) nadobudol žalobca, žalovaný čo do výšky a právneho titulu nenamietal. Z uvedenej nespornosti nároku žalobcu súd neprihliadal na listinný dôkaz - považovaný žalobcom za uznanie záväzku zo strany žalovaného, pričom súd iba na okraj argumentácie uvádza, že predmetný právny úkon nepovažuje za akt uznania záväzku podľa ustanovenia § 323 ObZ, a to z dôvodu, že nie je daný prejav vôle uznania záväzku v určitej výške zo strany žalovaného.
16. Súd má za to, že vykonaným jednostranným započítaním žalovaného voči pohľadávkam žalobcu
- listom žalovaného zo dňa 03.08.2016, si do sumy nároku žalobcu započítal žalovaný svoj nárok z titulu náhrady škody vo výške 13.623,28 EUR ako zaplatená náhrada škody za europalety, ktoré bola spoločnosť KORIDA povinná vrátiť spoločnosti KNAUF po vykonaní prepravy. Predmetným započítaním došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného. V zmysle konštantnej judikatúry „Aj keď započítanie (kompenzácia) je zaraďované medzi spôsoby zániku záväzku inak než splnením, z hľadiska veriteľa je tento spôsob zániku porovnateľný so splnením, nakoľko veriteľov nárok býva uspokojený. Započítanie nahrádza splnenie. Pokiaľ zákonodarca použil v ustanovení § 407 ods. 3 ObZ slová ak plní, nebolo zrejmým úmyslom zákonodarcu vykladať ich len tak, že dosiahnutie účelu plnenia má len zánik záväzku splnením, ale aj zánik záväzku započítaním, nakoľko v obidvoch prípadoch je daný prejav vôle dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu nároku veriteľa, keďže započítanie je vlastne splatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním (odpočtom) Účinky uznania záväzku ako uznania zvyšku nezapočítateľného dlhu má uvedený spôsob započítania časti pohľadávky k okamihu účinnosti úkonu smerujúceho k započítaniu, nakoľko v tomto okamihu dlžník prejavuje svoju vôľu uspokojiť nárok veriteľa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16. novembra 2005, sp.zn. 32 Odo 901/2004). Na základe uvedeného súd neposúdil nárok žalobcu za sporný, čo do výšky a právneho titulu.
17. Predmetom škodovej fakturácie bolo celkom 1243 ks europaliet, všetky vo vlastníctve KNAUFU, ktoré mali byť vrátené na jeseň roku 2015 KORIDOU na základe dohody medzi žalovaným a KNAUF. Žalovaný ako zmluvný partner vyhovel nároku KNAUFU, škodovú faktúru uhradil v celom rozsahu a v rámci regresného nároku si tento uplatnil u žalobcu v rámci tohto konania o zaplatenie dlžnej sumy za výkon činnosti a použil predmetný nárok ako procesnú obranu.
18. Argumentácia žalovaného ohľadne účelového postupovania pohľadávok sa javí súdu ako nedôvodná, bez preukázania tvrdení žalovaným.
19. Ohľadne v tejto súvislosti podaného trestného stíhania, ako argumentoval žalovaný, súdu nebolo preukázané, že by bolo ukončené s výrokom voči konaniu žalobcu, resp. konania ohľadne zlučovania, postupovania pohľadávky.
20. Súd má za to, že v danom prípade je nesporné, že základným predpokladom na vznik zodpovednosti za škodu je predovšetkým vznik škody. V prípade, že tento predpoklad nie je splnený, zodpovednosti za škodu a nároku na jej náhradu sa nemožno v žiadnom prípade domáhať. Súd v danom konaní vyhodnotil skutkový stav, že škoda nevznikla, preto žalovaný nie je oprávnený sa v rámci procesnej obrany domáhať sa nároku voči žalobcovi. Žalobcovi nebolo preukázané splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, čo samotným vystavením škodovej faktúry a jej následným uhradením zo strany žalovaného ako zmluvného partnera vystaviteľa faktúry, nemôže byť zhojené ako predpoklad zodpovednosti za škodu, resp. daná povinnosť žalobcovi. Taktiež nebolo preukázané porušenie povinnosti žalobcu zbierať, resp. odovzdávať europalety v rámci vykonávania prepravy. Existencia ústnej dohody preukázaná nebola. Svedok G. síce uvádza, že palety boli do roku 2014 odovzdávané, avšak zo samotného opisu činnosti nevyplynulo, že by táto povinnosť bola žalobcovi daná. Naopak z listinného dôkazu
- prepravnej zmluvy č. 140101524, vystavenej za služby - preprava europalety zo dňa 19.05.2014, bolo naopak preukázané, že išlo o službu osobitne objednanú, čím bola spochybnená argumentácia žalovaného o zmluvnej povinnosti žalobcu zvážať a odovzdávať predmetné europalety. V prepravnej zmluve č. 1503919 je uvedené pri niektorých položkách rozvoz „palety nesťahovať“, teda nie je exaktne preukázané, či skutočne došlo k porušeniu existujúcej povinnosti.
21. K obsahu emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným má súd za to, že z obsahu nevyplynulo priznanie povinnosti na vrátenie europaliet ani čo do počtu, ani čo do druhu, preto súd daný dôkaz, ktorý mal preukázať uznanie záväzku vrátiť europalety, vyhodnotil ako nedostatočný.
22. K námietke premlčania, ktorú uplatnil žalobca vo vzťahu k vráteniu europaliet, súd vyhodnotil námietku za irelevantnú, nakoľko v konaní je uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 398 ObZ, teda ku dňu podania žaloby nárok žalovaného premlčaný nebol.
23. Žalobcovi vznikol nárok na sankciu za nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného, a to na úroky z omeškania. Zmluvné strany si výšku úroku z omeškania nedohodli, preto súd vychádzal zo zákonom stanovenej výšky, ktorú žalobcovi v celom rozsahu omeškania žalovaného priznal. Omeškanie na strane žalovaného nastalo deň po márnom uplynutí lehoty splatnosti záväzkov žalovaného.
24. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).