Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/278/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu Yves & Soteco Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Nové Mesto, Elektrárenská 13739/6, IČO: 35 799 331, zastúpeného Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 18, IČO: 36 867 683 proti žalovanému MU - SHU, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Zelená 2/D, IČO: 36 791 857, zastúpenému URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o vydanie veci, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi zariadenia MMg 85 B - CB v počte kusov 1, FIMAP FS 50 HT Honda v počte kusov 1, batériu TROJAN TE 35 6 V/200 Ah v počte kusov 4 a kefu PPL 0,6 MMg85 v počte kusov 2, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 17. 06. 2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 22. 06. 2015 domáhal voči žalovanému vydania veci.

2) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. 07. 2015 doručenom tunajšiemu súdu dňa 28. 07. 2015 so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal súd, aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. 3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, právneho zástupcu žalovaného, svedka Ing. Petra Zvarku a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:

4) Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe zo dňa 17. 06. 2015 (na č. l. 1 - 5 p. v.), medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 30. 05. 2012 uzavretá nájomná zmluva, ktorej predmetom nájmu boli zariadenia MMg 85 B - CB výrobné číslo: 212005091 a FIMAP FS 50 HT Honda výrobné číslo: 212004909, vrátane k tomu prináležiaceho príslušenstva (batéria TROJAN TE 35, kefa PPL 0,6 MMg85) - ďalej spolu ako „zariadenia“, slúžiace na čistenie a upratovanie priestorov. Predmet nájmu bol žalovanému odovzdaný dňa 31. 05. 2012. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú - do 31. 05. 2015. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že doba nájmu nie je v písomnej zmluve výslovne uvedená, avšak jej účastníci sa na tejto skutočnosti dohodli ústne, túto nikdy nesporovali. Vzhľadom k tomu, že sa blížil koniec dohodnutej doby nájmu (31. 05. 2015), žalobca listom zo dňa 06. 05. 2015 požiadal žalovaného o vyjadrenie sa, či má záujem na pokračovaní nájmu alebo o odkúpenie zariadení a v prípade, že nemá záujem ani o jednu z daných možností, požiadal ho o pripravenie zariadenia k vráteniu. Žalovaný listom zo dňa 13. 05. 2015 vyjadril odmietavé stanovisko k obsahu vyššie uvedeného listu žalobcu a uviedol, že medzi spoločnosťami nedošlo k uzavretiu nájomnej

zmluvy, ale že „spolupráca bola uzatvorená na splátkový kalendár“ v rozsahu 35 splátok a mal za to, že sa realizuje kúpa zariadení formou splátkového kalendára. Následne bol žalovaný listom zo dňa 26. 05. 2015 kontaktovaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, ktorým bol opätovne požiadaný o odovzdanie predmetu nájmu a zároveň bolo jeho obsahom aj zdôvodnenie, prečo nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k zariadeniu. Napriek tomu žalovaný zotrval na svojom postoji, čo vyjadril v liste zo dňa 30. 05. 2015. V snahe predísť súdnemu konaniu bola žalovanému ešte dňa 05. 06. 2015 zaslaná predžalobná výzva k odovzdaniu zariadení, avšak táto bola bezúspešná. K argumentácii žalovaného, ktorý má za to, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ale že išlo o kúpu prenajatej veci a že takáto zmluva mala byť dohodnutá so zamestnancom žalobcu - p. J., žalobca uviedol nasledovné: zamestnanec pán J. v plnom rozsahu odmieta akúkoľvek dohodu so žalovaným o tom, že by niekedy so žalovaným hovorili, resp. rokovali o takejto forme predaja zariadení a teda, že by malo ísť o splátkovú formu splácania kúpnej ceny. Naopak - žalobca vždy jasne prezentoval, že pôjde výlučne o nájom zariadení. Dôkazom je samotná nájomná zmluva, ako aj e-mailová komunikácia, či obsah faktúr, ktoré zneli na úhradu nájomného. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 30. 05. 2015 spochybňuje samotnú nájomnú zmluvu a má za to, že jej chýbajú podstatné náležitosti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že takéto spochybňovanie zmluvy je zo strany žalovaného účelové v snahe ponechať si zriadenia. Je potrebné uviesť, že aj keby sa pripustilo, že v písomnom vyhotovení nájomnej zmluvy absentujú niektoré skutočnosti, neznamená to, že nedošlo k jej uzavretiu, nakoľko na všetkých jej podstatných náležitostiach sa strany dohodli. Z konania účastníkov je nesporné, že sa nájom realizoval - zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu zariadení a zo strany žalovaného došlo k ich prevzatiu; zároveň počas celého trvania vzťahu prebiehala fakturácia nájomného, ktoré bolo žalovaným aj hradené. Žalobca zdôraznil, že so žalovaným nikdy nerokoval ohľadne možnosti splácania kúpnej ceny zariadení formou splátkového plnenia, nikdy nebola uzavretá písomne či ústne taká dohoda. Okrem iných skutočností to potvrdzuje aj obsah nájomnej zmluvy, v ktorej absentuje akékoľvek ustanovenie o tom, že by malo dochádzať k splácaniu kúpnej ceny zariadení, na čo by logicky nadväzovali aj ustanovenia o prechode vlastníckeho práva na žalovaného. Odhliadnuc od tohto podstatného faktu (t.j. absencie ustanovení o akejkoľvek možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva) žalobca uviedol, že ak by mala byť takáto dohoda, účastníci by bezpochyby pristúpili k uzavretiu zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa ustanovenia § 489 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu. Nakoľko k takejto zmluve, ktorá by spĺňala tak formálne, ako aj podstatné náležitosti vyžadované Obchodným zákonníkom nedošlo, nie je možné akceptovať domnienku žalovaného o splácaní kúpnej ceny za dočasne poskytnuté zariadenia s dôsledkom prechodu vlastníckeho práva. Ďalej podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe, je nesporné, že uplynutím doby nájmu bol žalovaný povinný vec vydať vlastníkovi veci. Aktuálne je zrejmé, že žalovaný odmieta vec vydať a teda dochádza k jej neoprávnenému zadržiavaniu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že konanie žalovaného je vedomé a úmyselné, a to aj vzhľadom k tomu, že bol zo strany žalobcu viacnásobne upozorňovaný na povinnosť vrátenia veci. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností potom právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, na základe ktorého uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi zariadenia MMg 85 B - CB výrobné číslo: 212005091 a FIMAP FS 50 HT Honda výrobné číslo: 212004909 vrátane k tomu prináležiaceho príslušenstva: batéria TROJAN TE 35, kefa PPL 0,6 MMg85, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň ho zaviaže aj na náhradu trov konania žalobcovi.

5) Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 74 v spojení s § 76 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len ako „O. s. p.“), ktorý návrh odôvodnil tým, že žalobca má aktuálne vedomosť o tom, že žalovaný naďalej využíva zariadenia na vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti (konkrétne sa využívajú pre čistenie v obchodnom centre Europa SC Zvolen) a tiež nakladá s nimi ako s vlastnými. Touto skutočnosťou neoprávneného užívania, žalovaný vážnym a podstatným spôsobom zasahuje do vlastníckych práv žalobcu, ktoré sú mu zákonom priznané. Žalobcovi, ako výlučnému vlastníkovi, je úplne znemožnené nakladať s vecou v jeho výlučnom vlastníctve, nemôže ju držať, užívať, ako ani požívať úžitky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný považuje zariadenia za vlastné, je dôvodná obava, že ich nielenže bude užívať pre svoje podnikateľské potreby (ako to už v súčasnosti realizuje), ale ich bude poskytovať aj tretím osobám do užívania bez súhlasu žalobcu - či formou krátkodobého alebo aj dlhodobého nájmu. Zároveň fakt mylnej domnienky o vlastníctve môže žalovaného viesť aj k predaju zariadení.

6) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: Nájomnú zmluvu zo dňa 30. 05. 2012; List žalobcu zo dňa 06. 05. 2015; List žalovaného zo dňa 13. 05. 2015; List právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 26. 05. 2015; List žalovaného zo dňa 30. 05. 2015; Predžalobnú výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05. 06. 2015; E-mailovú komunikáciu zo dňa 14. 05. 2012 a zo dňa 24. 05. 2012 a vzor faktúry za obdobie september 2012 a apríl 2013. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 6 - 16 p. v.

7) Uznesením č. k. 60Cb/278/2015-28 zo dňa 08. 07. 2015 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie v intenciách návrhu žalobcu, ktoré uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/260/2015-57 zo dňa 15. 10. 2015 nadobudlo právoplatnosť dňom 06. 11. 2015 a vykonateľnosť dňom 16. 07. 2015. 8) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. 07. 2015 doručenom tunajšiemu súdu dňa 28. 07. 2015 (na č. l. 44 - 45 p. v.) uviedol, že nesúhlasí so žalobou, považuje ju za účelovú a nepresnú, v rozpore s obsahom vzájomnej dohody medzi subjektom žalobcu a žalovaného. Žalobca predložil súdu len časť dokumentov, ktoré v danej veci existovali a existujú, ktoré účelovo v jeho prospech vykresľujú zdanlivo jednoznačnú situáciu. Pokiaľ by to naozaj bola pravda, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, tak žalovaný upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že táto je na dobu neurčitú, čo vylučuje podanie takéhoto návrhu. Rovnako žalobca neosvedčil, prečo by takáto zmluva mala skončiť 31. 05. 2015. Žalovaný však má za to, že v tomto prípade sa jedná o úplne iný právny vzťah, pretože predložené doklady žalobcom nijako nevysvetľujú jeho obsah, chýbajú základné dojednania, ktoré predmetná „zmluva“ predpokladá. Žalovaný navrhol, aby žalobca predložil splátkový kalendár vzťahujúci sa na daný obchodný prípad, spolu s rozpisom realizovaných platieb. V danom prípade bol od počiatku žalobca v tom, že sa jedná o dohodu ohľadne odkúpenia zariadenia. Svedčí o tom aj žalobcom predložená korešpondencia, kde žalovaný týmto spôsobom informuje aj právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný je seriózna obchodná spoločnosť riadne si plniaca všetky svoje záväzky, pričom považuje správanie sa žalobcu za šikanózne a účelové. Pokiaľ by žalobca predložil všetky dokumenty vzťahujúce sa na daný prípad (čo neurobil), súd by mal možnosť preskúmať nielen dôvodnosť žaloby, ale aj návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý je absolútne nedôvodný. K tomuto návrhu preto žalovaný podal odvolanie v rámci samostatného podania. Po tom, ako sa žalobca vyjadrí k týmto závažným okolnostiam, žalovaný súdu predloží doklady za účelom jeho obrany; v danom štádiu však s ohľadom na bremeno dôkazu považuje žalovaný žalobu za nepreukázanú a nepodloženú. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhol súdu vykonať vo veci dokazovanie a po ňom žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

9) Právny zástupca žalobcu trval v konaní pred súdom na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom mal za to, že veci boli žalovanému odovzdané titulom nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá dňa 30. 05. 2012 a doba nájmu bola dohodnutá do 31. 05. 2015. Zmluvné strany sa na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy dohodli a z ich konania bolo nesporné, že sa nájom realizoval, zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu zariadení, zo strany žalovaného došlo k ich prevzatiu a zároveň počas celého trvania vzťahu prebiehala fakturácia nájomného, ktoré bolo zo strany žalovaného aj hradené. Zdôraznil tiež, že žalobca so žalovaným nikdy nerokoval ohľadne možnosti splácania kúpnej ceny zariadení formou splátkového plnenia a nikdy nebola uzavretá písomne, či ústne takáto dohoda. Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, ak by boli tvrdenia žalovaného pravdivé, zmluvné strany by bezpochyby pristúpili k uzavretiu zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa Obchodného zákonníka, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu. Nakoľko k takejto zmluve, ktorá by spĺňala tieto formálne a podstatné náležitosti nikdy nedošlo, nie je možné akceptovať domnienku žalovaného o splácaní kúpnej ceny za dočasne poskytnuté zariadenia. Žalobca nikdy nemal vôľu uzatvoriť inú zmluvu než nájomnú a túto zmluvu aj uzatvoril. Právny zástupca žalobcu tiež poukázal na obchodnú prax žalobcu, z ktorej je zrejmé, že k iným typom zmlúv u neho ani nedochádza. Žalovaný bol zo strany žalobcu viacnásobne upozorňovaný na povinnosť vrátenia veci, ktorú povinnosť žalovaný odmieta a teda dochádza k jej neoprávnenému zadržiavaniu.

10) Štatutárny zástupca žalovaného v konaní pred súdom tvrdil, že žalovaný mal záujem o kúpu stroja na základe splátkového kalendára a od prvopočiatku by nikdy v živote žalovaný nešiel do nejakého obchodného vzťahu, ktorého predmetom by bol nájom. Tvrdil tiež, že žalobcovi plnil splátky, a nie nájom (o nájme nemal žiadnu vedomosť) a kúpnu cenu dohodol s pánom I. (zamestnancom žalobcu) ako cenu finálnu splátkovým spôsobom. Podľa jeho tvrdenia, sa žalovaný dohodol so žalobcom na cene, ktorú žalovaný rešpektoval, zaplatil navýšenú prvú splátku, zaplatil 35 dohodnutých splátok a tým to pre neho skončilo. Jednoznačne si stál za tým, že zo strany žalovaného to nebol vzťah nájomný, ale kúpny vzťah.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovaný súdu tieto listinné dôkazy: Ponuku zo dňa 06. 03. 2012; Ponuku zo dňa 02. 05. 2012; Ponuku zo dňa 02. 05. 2012 a Ponuku zo dňa 07. 03. 2013 (ktoré sa nachádzajú vo veľkej prílohovej obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť súdneho spisu).

11) Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že žalovaný netvrdí, že v danom prípade ide o kúpu prenajatej veci, ale tvrdí, že ide o kúpu, kedy sa kúpna cena rozložila splátkami a prvá zvýšená splátka to aj dokazuje, lebo je to forma, ktorá sa dnes používa jednak pri splátkovom predaji alebo aj pri finančnom lízingu, len nie pri nájme. Právny zástupca žalovaného ďalej tvrdil, že cieľom žalovaného bola vždy len kúpa tohto tovaru, pretože uzavretie nájomného vzťahu by bol pre žalovaného absolútne nevýhodný obchod a nájom už niekoľkokrát aj preplatil. Nájomnú zmluvu nepovažoval za platnú a žiadal, aby súd na ňu neprihliadol ako na platný právny úkon. Ak by bolo pravdou, že je predmetný stroj v nájme, tak potom by aj náklady spojené s týmto strojom, jeho údržbou a prevádzkovaním mal znášať žalobca, tak ako vyplýva z nájomnej zmluvy, ale tieto náklady znášal žalovaný počas celého jeho prevádzkovania, čiže za celý čas sa cítil byť vlastníkom. Právny zástupca žalovaného bol toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, kedy odovzdaním sa žalovaný stal vlastníkom tohto stroja a zaplatil zaň v zmysle dohody predmetné splátky, t.j. jednu zvýšenú splátku a 35 následných splátok. Nevidel dôvod, prečo by mal žalovaný stroj žalobcovi odovzdať.

12) Svedok T.. O. J. vo svojej výpovedi pred súdom dňa 03. 08. 2016 (na č. l. 89 - 93 p. v.) uviedol, že žalobcu oslovil žalovaný a na základe tohto dopytu potom žalobca vypracoval písomnú ponuku, ktorú odoslal e-mailom žalovanému. Žalovaný vo svojej odpovedi na písomnú ponuku túto potvrdil (písomne e-mailom - tesne pred uzavretím nájomnej zmluvy), teda čo sa týkalo prenájmu stroja. Svedok poprel, že by sa rokovalo niekedy o možnosti kúpy tohto konkrétneho zariadenia. Úmyslom žalobcu nebolo uzavrieť kúpnu zmluvu; jedine, čo bolo aj v podmienkach predložených v ponuke, ktorá bola odsúhlasená oboma stranami, bola možnosť opcie pre toho nájomcu, že má prednostné právo na kúpu stroja po ukončení nájmu. Svedok tiež uviedol, že Nájomnú zmluvu zo dňa 30. 05. 2012 nevypracoval on, je to systémová zmluva. Podľa výpovede svedka, pred ukončením doby nájmu žalobca dal žalovanému ponuku na odkúpenie týchto zariadení, pretože v zmysle podmienok cenovej ponuky nájomca to predkupné právo mal. Svedok v ďalšej svojej výpovedi pred súdom dňa 02. 12. 2016 (na č. l. 153 - 155 p. v.) tvrdil, že aj v zmysle nájomnej zmluvy žalobca poskytoval žalovanému servis a opravy strojov - niektorý bol za úplatu a niektorý bez úplaty. Uviedol tiež, že s konateľom žalovaného sa o lízingu (lízingovom splácaní) nikdy nerozprávali a ani ho o žiadny lízing nežiadal, pretože žalobca nie je lízingová spoločnosť a finančné služby lízingu vôbec neposkytuje. K otázke uzatvorenia nájomnej zmluvy sa svedok vyjadril tak, že k uzavretiu nájomného vzťahu došlo tým štýlom, že najskôr sa jednalo o predaj alebo záujem o kúpu; keď bolo jasné, že sa nebude jednať o kúpu (žalovaný nedisponoval hotovosťou na kúpu strojov, čo od začiatku naznačoval aj konateľ žalovaného), tak ten dopyt prešiel z obchodníka, ktorý má na starosti predaj strojov, na obchodníka, ktorý má na starosti prenájom strojov, teda na svedka. Svedok vypracoval návrh ponuky na prenájom strojov, ktorá bola predložená žalovanému s tým, že bola informatívne uvedená na prvej strane aj kúpna cena strojov s tým, aby si vedel porovnať, ešte raz zvážiť, či má hotovosť na kúpu strojov a vedel si rovno porovnať tú cenu prenájmu s cenou kúpy. Svedok tvrdil, že to bolo predložené žalovanému e-mailom s tým, že konateľ žalovaného odpovedal, že súhlasí, že si objednáva stroje a osobne potom sa so svedkom telefonicky dohodli na tom, že si bude stroje prenajímať od žalobcu.

13) Na návrh žalobcu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02. 12. 2016 (na č. l. 151 p. v.) v prítomnosti obidvoch sporových strán pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi zariadenia MMg 85 B - CB v počte kusov 1, FIMAP FS 50 HT Honda v počte kusov 1, batériu TROJAN TE 35 6 V/200 Ah v počte kusov 4 a kefu PPL 0,6 MMg85 v počte kusov 2, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

14) V priebehu súdneho konania sa právny zástupca žalobcu tiež podrobne vyjadril k prebiehajúcemu sporu v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 09. 2016 doručenom súdu dňa 16. 09. 2016 (na č. l. 97 - 99 p. v.), v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 11. 2016 doručenom súdu dňa 23. 11. 2016 (na č. l. 147 p. v.), v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 01. 2017 doručenom súdu dňa 20. 01. 2017 (na č. l. 163 - 164 p. v.) a v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 03. 2017 doručenom súdu dňa 03. 04. 2017 (na č. l. 176 - 177 p. v.). Zároveň (v rámci prostriedkov procesného útoku) predložil súdu i ďalšie listinné dôkazy, a to: Servisné listy zo dňa 14. 06. 2012, zo dňa 07. 12. 2012 a zo dňa 12. 03. 2014; Čestné vyhlásenie M.. I. I. zo dňa 14. 09. 2016 a Plnú moc udelenú žalobcom Y. C. zo dňa 11. 11. 2010 (tieto listinné dôkazy

sa nachádzajú na č. l. 100 - 109 p. v.); Nájomné zmluvy zo dňa 18. 12. 2015 a zo dňa 07. 08. 2015 uzavreté s inými obchodnými partnermi (na č. l. 148 - 149 p. v.) a Výpisy z bankových účtov (detail pohybu) a Faktúry za prenájom za celé obdobie nájomného vzťahu (tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo veľkej prílohovej obálke).

15) Takisto aj právny zástupca žalovaného sa písomne vyjadril dňa 30. 09. 2016, ktoré vyjadrenie bolo doručené súdu dňa 07. 10. 2016 (na č. l. 131 - 132 p. v.) a na pojednávaní dňa 21. 04. 2017 predložil súdu ďalšie listinné dôkazy (v rámci prostriedkov procesnej obrany), a to: Servisnú správu zo dňa 31. 05. 2011 (podľa jeho názoru správny dátum má byť 31. 05. 2012, lebo to bolo v deň odovzdania stroja); Výpis z účtu (detail pohybu) zo dňa 30. 09. 2013; Prehľad o úhrade všetkých plnení žalobcovi (od 30. 01. 2014 do 13. 05. 2015); E-mailovú komunikáciu v apríli a máji 2013; Dodací list č. 0920141123 zo dňa 30. 09. 2014; Dodací list č. 0920141271 zo dňa 06. 11. 2014 (na ilustráciu) a Výpis z účtu (detail pohybu) s iným prenajímateľom zo dňa 03. 06. 2015 a 30. 06. 2015 - za servis stroja a za nájom. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo veľkej prílohovej obálke.

16) Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči (na č. l. 182 - 183 p. v.) mal za to, že žalobca v súdnom konaní preukázal svoj nárok na vydanie veci a vyjadrenia žalovaného tento nárok nevyvrátili. Žalobca považuje za nesporné, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej boli žalovanému odovzdané zariadenia k užívaniu, medzi stranami bolo dohodnuté nájomné a tiež bola dohodnutá aj doba nájmu. Žalobcom bolo podrobne vysvetlené a špecifikované ako a za akých podmienok došlo k vzniku tohto nájomného vzťahu. Bolo a je pravdou, že žalovaný pri prvom kontakte so žalobcom prejavil záujem o kúpu, na čo mu následne žalobca zaslal aj cenové ponuky, avšak následne bolo zrejmé, že žalovaný nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami k tomu, aby kúpnu cenu uhradil, a preto došlo k rokovaniu ohľadne podmienok nájmu. Tieto podmienky žalovaný akceptoval, čo je preukázané jednak samotným konaním a správaním žalovaného, keďže výslovne, určite a zrozumiteľne došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy a tiež aj tým, že počas ďalších 3 rokov dochádzalo z jeho strany k platbe faktúr za nájom. Žalobca má za to, že toto konanie nie je možné vykladať inak, ako tak, že medzi stranami došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Ak žalovaný sporuje platnosť písomnej nájomnej zmluvy a pre prípad, že by sa súd stotožnil s tým, že písomná nájomná zmluva nie je platná, žalobca má za to, že to nemení nič na skutočnosti, že medzi stranami došlo k ústnej forme nájomnej zmluvy, ktorá spĺňala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. To znamená, že došlo k odovzdaniu vecí, došlo k dobe nájmu, došlo k dohode o výške nájomného. Subsumovanie tohto vzťahu pod iný ako nájomný vzťah, by bolo v rozpore so správaním sa zmluvných strán. Čo sa týka doby nájmu, žalobca sa už odvoláva na svoje predchádzajúce vyjadrenie, ktoré súd má, už má založené, s tým, že do času začatia súdneho sporu nebola žalovaným nikdy sporovaná doba trvania nájmu. Žalobca sa opätovne odvoláva a poukazuje na správanie samotného žalovaného aj na skutočnosť poslednej úhrady, kde je výslovne napísané, že ide o poslednú platbu. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o tom, že v skutočnosti nemalo ísť o nájomnú zmluvu, ale o lízingovú, resp. kúpnu zmluvu a to iba z toho dôvodu, že žalobca nemal údajný lízing zapísaný v predmete činnosti, tak z pohľadu žalobcu toto tvrdenie opätovne neobstojí, pretože skutočnosť, ak by malo ísť o lízing, zápis predmetu činnosti do živnosti trvá 2 - 3 pracovné dni, takže táto skutočnosť by bola veľmi rýchlo odstránená. Čo sa týka kúpnej zmluvy, žalobca kúpu má zaevidovanú ako predmet činnosti, a keby malo ísť o kúpnu zmluvu, tak zmluvné strany by nesporne pristúpili k podpísaniu kúpnej zmluvy, kde by si rozvrhli kúpnu cenu na nejaké 3 - 4 splátky, v žiadnom prípade by však nešlo o rozpis na 36 splátok, pretože by to bolo iracionálne správanie zo strany žalobcu. Navyše, ak máme za to, že ak žalovaný nechcel pristúpiť k nájomnej zmluve a mal sledovať prevod vlastníckeho práva, musel vedieť, že pristúpením k nájomnej zmluve a k úhradám faktúr za nájomné by nikdy nedošlo ani z právneho, ani z účtovného hľadiska k prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný počas celej doby trvania súdu nepreukázal dôkaz o existencii dohody o kúpnej cene, dohody o lízingu, túto dohodu o lízingu sa snažil žalovaný preukázať tým, že mal sám znášať servis, avšak z jeho strany bola preukázaná jedna úhrada po skončení nájmu. Žalobca má za to, že toto nie je preukázaním skutočnosti, že išlo o lízing. Naopak, žalobca preukázal, že servis poskytoval a servis aj realizoval. Žalovaný nepreukázal, kedy malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, pričom žalobca zdôrazňuje, že prechod vlastníckeho práva je jedna z najpodstatnejších skutočností pri kúpe alebo aj lízingu. Aj tento fakt potvrdzuje, že nikdy nedošlo medzi stranami k uzavretiu kúpnej či lízingovej zmluvy, ale celý čas bol dohodnutý len nájom, čomu svedčí skutkový stav. Žalobca v závere uvádza, že má za to, že nie je možné akceptovať, aby sa niekto nominoval za vlastníka spôsobom, akým to prezentuje žalovaný. V zmysle vyššie uvádzaných skutočností má žalobca za to, že nedošlo k uzavretiu zmluvy alebo dohody o prevode vlastníckeho práva, nikdy nebol zo strany žalobcu uskutočnený prejav, z ktorého by bolo

možné, hoci aj konkludentne vyvodiť, že mal takýto úmysel. Toto konštatovanie v plnom rozsahu platí od počiatku obchodného vzťahu účastníkov. Vzhľadom k daným skutočnostiam žalobca žiada, aby súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov súdneho konania.

17) Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči (na č. l. 183 - 185 p. v.) uviedol, že predmetom tejto žaloby je vydanie hnuteľných vecí. Vzhľadom k tomu, že takouto reivindikačnou žalobou možno vydať len vec, ktorá sa neprávom nachádza u druhej strany, v tomto prípade je žalovaný toho názoru, že v prvom rade je potrebné vyriešiť, aký právny vzťah medzi sporovými stranami vznikol. Ako predložil žalobca už na prvom pojednávaní vo veci samej, žalovaný mal záujem o kúpu hnuteľných vecí, teda čistiacej techniky, a nie o iný právny vzťah a svedčí o tom aj to, že na základe tejto jeho požiadavky mu boli na mejl doručené ponuky, ktoré vypracovával za stranu žalobcu pán I.. Pokiaľ žalobca tvrdí, že následne si žalovaný mal toto rozmyslieť a malo sa pristúpiť k nájmu a mal dostať ponuku na nájom, tak žalovaný odmieta, že by akúkoľvek ponuku nájmu akceptoval. Jediné, čo je pravdou a žalovaný to tvrdil ako skutkovo nespornú okolnosť, je podpísanie nájomnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2012, ktorý podpis patrí na strane žalovaného štatutárnemu zástupcovi a bola podpísaná vo Zvolene v Europa Shopping Center pri dodaní predmetného čistiaceho stroja. Toto je pravdou, že toto znenie nájomnej zmluvy, ktorá sa nachádza v súdnom spise, štatutárny zástupca žalovaného podpísal, ale je to zároveň jediný doklad, pri ktorom žalovaný akokoľvek vstupoval do jednania s nájmom, pretože pokiaľ svedok J. v rámci svojej svedeckej výpovede pri svojej prvej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovaný mal potvrdiť ponuku alebo objednávku nájmu, toto pravda nie je a do dnešného dňa takýto dôkaz, napriek tomu, že žalovaný ho požadoval predložiť, predložený nebol. Takýto dôkaz strana žalobcu nemá, že by akceptoval akékoľvek z ponúk, ktoré mal doručiť žalovanému pán J. za žalobcu. Vzhľadom k týmto okolnostiam žalovaný si je vedomý, že je podpísané znenie nájomnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2012, avšak poukazuje na to, že v ňom sa uvádza, že sa jedná o nájom na dobu neurčitú. Vo vzťahu k ustanoveniu § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka o skončení nájmu, žalovaný je toho názoru, že pokiaľ by sme akceptovali, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol vzťah kúpnopredajný v zmysle pôvodných ponúk, ktoré zasielal ešte pán I. za stranu žalobcu, ale vzťah nájomný, pretože uzavrel žalovaný uvedenú nájomnú zmluvu, v takom prípade stále tu nie je dôvod predmet nájmu vydať. Bolo povinnosťou žalobcu okrem takejto nájomnej zmluvy žalovanému vydať aj predpis nájomného, nakoľko predmetná nájomná zmluva v tomto smere tento predpis neobsahuje, a aj podľa znenia samotnej zmluvy mal existovať. V tomto prípade žalovaný teda tvrdí, že dôkazné bremeno znáša žalobca o tom, že bolo dohodnuté konkrétne nejaké nájomné, pretože strana žalovaného má za to, že nájomné ako také dohodnuté nebolo a splátkovo sa platila len kúpna cena. Pokiaľ sa týka poznámky „dočasná zmluva“ v uvedenej nájomnej zmluve, žalovaný tvrdí, že je to práve z dôvodov, ktoré uviedol v rámci svojho prednesu na pojednávaní v tom čase prítomný štatutárny zástupca pán M.. B. a to teda, že uvedená nájomná zmluva má do času zmluvy o kúpe tejto veci zakladať oprávnenie mať predmetnú vec u seba na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca dovodzuje dôvod na vydanie tým, že bolo zaplatených 36 splátok, zase po skutkovej stránke žalovaný tvrdí, že je to skutočnosť nesporná, bolo uhradených 36 splátok zo strany žalovaného, žalovaný však má za to, že neplatil nájomné, tak táto okolnosť sama osebe nemá za následok to, že by v tom čase sa ukončil akýkoľvek zmluvný vzťah, najmä pokiaľ by bol tvrdený nájom. Nájom na dobu neurčitú sa rozhodne nekončí zaplatením žiadnej poslednej splátky a podľa zákona buď skončí dojednaním v zmluve alebo inou dohodou zmluvných strán. Žiadna iná dohoda medzi stranami v tomto smere však ani pred súdom produkovaná nebola. Pokiaľ svedok J. vypovedal na pojednávaní ohľadne nájomnej zmluvy, tak je úplne zrejmé, že táto bola na dobu neurčitú, naopak, ak svedok J. tvrdí, že nájom bol na dobu určitú, vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný mu to mal potvrdiť v objednávke. Tento dôkaz do dnešného dňa v spise nie je, a preto je to podľa názoru žalovaného len domnienka pána J., pretože jediným písomne potvrdeným, obojstranne potvrdeným dokladom, je znenie nájomnej zmluvy, kde sa vyslovene uvádza, že sa jedná o prenájom na dobu neurčitú. V tomto smere teda buď svedok nehovorí pravdu, alebo dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia žalobca neuniesol. Pokiaľ sa píše alebo uvádza v dôkazoch, ktoré predložila strana žalobcu, teda cenové ponuky nájmu uvedených strojov, tak ani jedna z týchto ponúk nebola potvrdená. Dôkazom toho, že to nebolo potvrdené, je nielen výpoveď samotného štatutárneho zástupcu žalovaného, ale ani neexistencia akéhokoľvek opačného mejlu, v zmysle ktorého by žalovaný povedal áno, v tomto znení súhlasím. Žalovaný si uvedomuje, že bolo chybou podpísať uvedenú nájomnú zmluvu, keďže podľa všetkého mu o nájom nešlo, avšak má za to, že v tomto právnom spore sa jedná o dokumenty pripravené stranou žalobcu. A aj vzhľadom k okolnostiam, ktoré predchádzali uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 31. 05. 2012, podľa ustanovení § 264 a nasl. Obchodného zákonníka je žalovaný toho názoru, že je potrebné zvážiť správanie sa subjektov aj pred uzavretím tejto nájomnej zmluvy, kde na strane žalovaného nie je žiaden dôkaz o tom, že by

tento akceptoval akékoľvek podmienky nájmu. Preto pokiaľ súd v tejto veci rozhodne, žalovaný navrhuje, aby v prípade, že by sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu a žalobe vyhovel, aby okolnosti tohto právneho vzťahu, podmienky nájomnej zmluvy a skutočnosti, že obsah nájomného vzťahu pripravil žalobca, vyhodnotil aj na jeho ťarchu vo vzťahu k rozhodovaniu o prípadnom nároku na náhradu trov konania. Napriek tomu žalovaný žiada žalobu zamietnuť, pretože je toho názoru, že sa nepreukázalo, že by predmetné veci mal u seba neprávom, teda, či už ako nevlastník alebo ako neoprávnený držiteľ, pretože z listinných dôkazov, ktoré sú v spise, sa žalovaný cíti byť vlastník a potvrdzuje to aj servisný protokol o odovzdaní stroja, kde sa hovorí o garančnej oprave a pojem garancia alebo záruka sa vzťahuje na kúpu a podľa názoru žalovaného nie na nájom. Ale v prípade nájomnej zmluvy sa cíti byť oprávneným držiteľom, pretože stroj mu do svojej dispozície bol odovzdaný žalobcom, čo žalovaný považuje skutkovo za okolnosť nespornú a tvrdí, že právny dôvod na jeho vrátenie do dnešného dňa nevznikol. Žalovaný preto žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu a v prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov súdneho konania.

18) Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

19) Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

20) Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 21) Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pričom vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (§ 217 ods. 1 . Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Z uvedeného potom vyplýva, že podmienkami úspešnosti žaloby o vydanie vecí sú, že: 1) žalobca musí preukázať existenciu vlastníckeho práva - oprávnenej držby vecí, o ktorých vydanie žiada, 2) veci sa nenachádzajú vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetné veci odmieta vydať, čím bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva, 3) žalobca je ku dňu rozhodnutia súdu vlastníkom vecí, ktorých vydanie žiada, 4) žalovaný vec protiprávne zadržiava, t.j. bez existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi vlastníkom vecí a žalovaným, ktorý by žalovaného oprávňoval k držbe vecí (zmluva o výpožičke, nájomná zmluva a pod.) a 5) predmetom žaloby je individualizovaná vec, ktorej vydanie sa žiada - označená takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä rovnakého druhu.

22) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo dňa 31. 05. 2012 k uzavretiu Nájomnej zmluvy, na základe ktorej odovzdal žalobca dňa 31. 05. 2012 žalovanému do užívania zariadenia: MMg 85 B - CB v počte kusov 1, batériu TROJAN TE 35 6 V/200 Ah v počte kusov 4, kefu PPL 0,6 MMg85 v počte kusov 2 a FIMAP FS 50 HT Honda v počte kusov 1. Skutočnosť, že žalobca odovzdal žalovanému zariadenia, nebola medzi stranami sporná.

23) Ďalej mal súd preukázané, že žalobca vystavenými faktúrami účtoval žalovanému mesačné nájomné vo výške 292,80 Eur, s výnimkou prvej splátky, ktorá bola vo výške 2.302,80 Eur, ktoré dohodnuté splátky v počte 35, ako aj zvýšenú prvú splátku, žalovaný žalobcovi zaplatil. Táto skutočnosť takisto nebola medzi stranami sporná a potvrdil ju aj samotný štatutárny zástupca žalovaného, avšak s tým, že platil splátky ceny, nie nájom.

24) Napokon mal súd preukázané, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami skončil ku dňu 31. 05. 2015, kedy už boli zo strany žalovaného zaplatené všetky splátky, t.j. spolu 36 splátok (vrátane prvej zvýšenej) a po tomto dátume už k žiadnemu plneniu zo strany žalovaného žalobcovi nedošlo. To znamená, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu trval od 01. 06. 2012 do 31. 05. 2015, t.j. 36 mesiacov. Žalovaný potvrdil, že okrem 36 splátok už žalobcovi žiadnu inú splátku nezaplatil.

25) Súd mal tiež preukázané, že žalovaný po dátume 31. 05. 2015 žalobcovi zariadenia nevrátil a tieto sa nachádzajú v jeho držbe, s ktorými však nemôže nakladať vzhľadom na tunajším súdom nariadené predbežné opatrenie (na základe právoplatného uznesenia č. k. 60Cb/278/2015-28 zo dňa 08. 07. 2015). Túto skutočnosť žalovaný nepoprel.

26) Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, či medzi zmluvnými stranami došlo dňa 31. 05. 2012 k uzavretiu nájomnej zmluvy (ako tvrdil žalobca) alebo kúpnej zmluvy (ako tvrdil žalovaný) a či je vlastníkom sporných zariadení - hnuteľných vecí žalobca alebo žalovaný, ktorý sa cíti byť ich vlastníkom a odmieta hnuteľné veci žalobcovi vydať. Ku týmto sporným skutočnostiam zaujíma súd nasledovný právny názor: 27) Podľa názoru súdu, medzi stranami sporu došlo dňa 31. 05. 2012 k uzavretiu nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú prenechanie veci, užívanie veci, odplatný charakter a dočasnosť trvania. Nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu tieto podstatné náležitosti obsahovala. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca hnuteľné veci žalovanému aj odovzdal a tento ich riadne prevzal a aj užíval. Ako vyplynulo z nájomnej zmluvy, výška nájomného uvedená nebola, resp. v kolonke „nájomné na deň bez DPH“ bola uvedená 0, avšak nájomné na deň nebolo stranami dohodnuté. Nedostatok dohody o výške nájomného v zmluve v tomto smere však nemá za následok neplatnosť zmluvy. V konaní bolo preukázané, že žalobca počas celej doby trvania nájmu - 36 mesiacov - fakturoval žalovanému mesačné nájomné, ktoré aj bolo v celom rozsahu zo strany žalovaného zaplatené. To znamená, že počas trvania zmluvného vzťahu obidve strany akceptovali tak výšku, ako aj splatnosť nájomného. Súd mal potom za to, že výška nájomného bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá. Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný, ktorý však tvrdil, že platil cenu hnuteľných vecí, s ktorým tvrdením sa však súd nestotožnil. Listinné dôkazy produkované v súdnom konaní nasvedčujú tomu, že žalovaný platil nájom, nie splátky ceny. Súd bol tiež toho názoru, že nájomná zmluva bola medzi stranami uzavretá na dobu určitú, t.j. 36 mesiacov ohraničených mesačnými splátkami a nie na dobu neurčitú ako sa uvádza v zmluve. Tejto skutočnosti nasvedčuje jednak poznámka v zmluve „dočasná zmluva“ a jednak správanie sa zmluvných strán, keď už žalobca nefakturoval žalovanému po uplynutí doby 36 mesiacov žiadne nájomné a takisto žalovaný už žiadnu mesačnú splátku žalobcovi nezaplatil. Z uvedeného možno teda vyvodiť záver, že po uplynutí 36 mesiacov už nemali zmluvné strany v úmysle v záväzkovom vzťahu pokračovať. Preto bol súd toho názoru, že medzi stranami došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy, keď tak žalobca, ako aj žalovaný túto zmluvu podpísali a podľa nej aj počas celého trvania záväzkového vzťahu postupovali. Súd už len dodáva, že pokiaľ mal žalovaný pochybnosti pri podpisovaní nájomnej zmluvy, mal možnosť nájomnú zmluvu pripomienkovať, resp. požiadať druhú zmluvnú stranu o jej prepracovanie na iný typ zmluvy, keďže mu podľa jeho tvrdenia o nájom nešlo, čo však neurobil.

28) Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka tým, že odovzdaním zariadení sa žalovaný stal ich vlastníkom a zaplatil za ne v zmysle dohody predmetné splátky, t.j. jednu zvýšenú splátku a 35 následných splátok. Takéto tvrdenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď žalovaný nepreukázal dohodu o výške kúpnej ceny a dohodu o zaplatení kúpnej ceny v ním tvrdených splátkach (36). Žalobca poprel tieto tvrdenia žalovaného s tým, že nikdy nebolo jeho úmyslom uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu a už vôbec nie v cene zahrnutej do 36 mesačných splátok. Žalobca potvrdil, že žalovaný pri prvom kontakte so žalobcom prejavil záujem o kúpu, na čo mu následne žalobca zaslal aj cenové ponuky, avšak následne bolo zrejmé, že žalovaný nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami k tomu, aby kúpnu cenu uhradil, a preto došlo k rokovaniu ohľadne podmienok nájmu. O týchto skutočnostiach svedčí aj Čestné vyhlásenie zamestnanca spoločnosti žalobcu M.. I. I. zo dňa 14. 09. 2016 (na č. l. 106 - 107 p. v.), ktorý vyhlásil, „že žalovaný mal na jar v roku 2012 záujem o kúpu čistiacich zariadení, pričom po bližšom špecifikovaní vypracoval pre neho ponuky s viacerými zariadeniami, ktoré posielal elektronicky priamo štatutárnemu zástupcovi žalovaného. Po určitom čase sa však ukázalo, že žalovaný nebude vedieť uhradiť kúpnu cenu, preto mu bola ponúknutá možnosť užívania zariadení formou nájmu. Vzhľadom k tomu, že už nemalo ísť o kúpu, ale o nájom, bol žalovaný presunutý ku kolegovi - T.. O. J., do pracovnej oblasti ktorého spadá nájom zariadení. Okrem toho tiež vyhlásil, že už viac so štatutárnym zástupcom žalovaného nekomunikoval a nikdy od žalovaného ani od jeho štatutárneho zástupcu neobdržal objednávku na kúpu tovaru alebo zariadení, či iných vecí. Bez takejto objednávky by nikdy nemohlo v spoločnosti žalobcu dôjsť k realizácii predaja akéhokoľvek tovaru“. Žalovaný neprodukoval v konaní také relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, že medzi

stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a následnému prechodu vlastníckeho práva k sporným zariadeniam na žalovaného.

29) Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých vydanie je predmetom tohto sporu, je žalobca, ktorý je v spore aktívne vecne legitimovaný a jeho vlastnícke právo trvá aj v čase vydania tohto súdneho rozhodnutia. Pasívna legitimácia svedčí žalovanému, ktorý má hnuteľné veci fakticky u seba a nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod, pričom predmetné veci odmieta vydať, čím bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva. Žalovaný hnuteľné veci protiprávne zadržiava, keďže medzi ním a žalobcom ako vlastníkom vecí neexistuje žiadny záväzkovo- právny vzťah.

30) Vzhľadom na to, že procesná obrana žalovaného bola zo strany žalobcu účinne popretá tak v skutkových tvrdeniach, ako aj po právnej stránke, považoval súd procesnú obranu žalovaného za nepostačujúcu a nespôsobujúcu zmenu, zánik alebo oslabenie práva žalobcu.

31) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, zaujatý právny názor súdu a tiež vzhľadom na to, že žalobca pred súdom svoje tvrdenia riadne preukázal a zdôvodnil a žalovaný tieto tvrdenia účinne nepoprel, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel.

32) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd už len dodáva, že návrhu žalovaného, aby v prípade, ak sa súd stotožní s právnou argumentáciou žalobcu a žalobe vyhovie, okolnosti tohto právneho vzťahu, podmienky nájomnej zmluvy a skutočnosti, že obsah nájomného vzťahu pripravil žalobca, vyhodnotil aj na jeho ťarchu vo vzťahu k rozhodovaniu o prípadnom nároku na náhradu trov konania, nemohol vyhovieť, pretože žalobca pred podaním tejto žaloby so žalovaným komunikoval v snahe predísť súdnemu konaniu. Požiadal žalovaného o vyjadrenie sa, či má záujem na pokračovaní nájmu alebo o odkúpenie zariadení a v prípade, že nemá záujem ani o jednu z daných možností, požiadal ho o pripravenie zariadení na vrátenie, na čo žalovaný reagoval odmietavo. Preto súd nemohol na ťarchu žalobcu vyhodnotiť nárok na náhradu trov súdneho konania, ktoré mu v súvislosti s jeho úspechom vo veci vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 . Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).