Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/133/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Bc. C. F., nar. XX.X.S., bytom Q., H. O. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača č. 2748/28, proti žalovanému: 1/ SH, spol. s r.o., IČO: 36 420 778, so sídlom v Kysuckom Novom Meste, ČSA 86, 2/ Q. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XX, o zaplatenie 25.000,00 EUR s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne zo dňa 27.2.2017 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/216/2015-212 zo 23. 03. 2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku, ktorým zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia m e n í tak, že zakazuje Q. E., r. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX nakladať, najmä previesť, založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo akýmkoľvek iným právom tretej osoby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto pre k. ú. L. U. G., a to nebytové priestory:

- priestor č. 12 - 2, vchod 1, 2.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra "C" číslo 498/4 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 3836/88284,

- priestor č. 12 - 3, vchod 1, 3.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra "C" číslo 498/4, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 3836/88284,

- priestor č. 12 - 4, vchod 1, 3.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra "C" číslo 498/4, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 7995/88284,

- priestor č. 12 - 1, vchod 2, 2.p. polyfunkčného domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra "C" číslo XXX/X so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach polyfunkčného domu a pozemku par. KN- C č. 498/4 vo výške 7990/88284.

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zo dňa 27. 02. 2017. Žalovanému 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôkladne posúdil návrhy žalobkyne a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide zabezpečovacie opatrenie - toto môže súd zriadiť podľa § 343 ods. 1 na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. L. U. G., zo dňa 24.2.2017, vyplýva, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností už nie je dlžník žalobkyne, t.j. žalovaný v tunajšom konaní, ale vlastníkom je Q. E., rod. O., ktorú žalobkyňa na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenie a neodkladného opatrenia označila za žalovanú v rade 2/. Vzhľadom na výsledok právoplatne skončeného konania musí súd konštatovať, že Q. E. nie je dlžníkom žalobkyne a ani nebola stranou v spore 14C/216/2015. Z tohto dôvodu nemohol súd vyhovieť žalobkyni a nariaďovať zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k označenej žalovanej v rade 2/. Pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanej v rade 2/ zakáže nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, súd nemal žiadnym spôsobom osvedčené, že by žalovaná v rade 2/ mala v úmysle nakladať s nehnuteľnosťami. Skutočnosť, že s nehnuteľnosťami nakladal pôvodný žalovaný, automaticky neznamená, že tento úmysel má aj žalovaná v rade 2/. Navrhované neodkladné opatrenie je navyše nad rámec právoplatne skončeného konania, keď žalobkyňa má možnosť ochrany svojich práv v zamýšľanom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov (prevodov nehnuteľností), a to aj využitím inštitútu neodkladného opatrenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V rámci konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie a neodkladného opatrenia boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní v rade 1/ a 2/. Vzhľadom na to, že žalovaným v rade 1/ a 2/ žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že súd uznesením č.k. 14C/2016/2015-198 zo dňa 17.01.2017 už zriadil k predmetným nehnuteľnostiam záložné právo, ktoré je právom vecným a teda pôsobí aj po zmene vlastníctva veci. Súd na základe nového návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by nezriadil nič nad rozsah už pôvodne právoplatne zriadeného a trvajúceho záložného práva, ale súd by už vo svojej podstate iba „zosúladil" pôvodné rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia s údajmi v katastri nehnuteľností, ku ktorých zmene došlo nezákonným konaním žalovaného a jeho spriaznenej osoby - manželky konateľa a spoločníčky žalovaného, ktorá ako spoločníčka sama má záujem na tom, aby sa žalovaný vyhol povinnosti platiť - prevodom majetku. Navyše vzhľadom na rodinný charakter obchodnej spoločnosti žalovaného sa doslova jedná o peniaze z rodinného rozpočtu, ktoré si takto osoby štatutárov a spoločníkov žalovaného „ochránili", nakoľko prevodom jediného majetku v podstate zmarili uspokojenie žalobkyne. Za súčasnej situácie nič nebráni zriadeniu navrhovaného záložného práva, nakoľko toto už na nehnuteľnosti dlžníka zriadené bolo, kataster však toto rozhodnutie nezapísal pre nezákonné úkony dlžníka a jeho spoločníčky - Q. E.. Podstatnou vadou napadnutého rozhodnutia však je, že súd nezistil, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale sa nesprávne uspokojil s tým, že žalovaná v rade 2/ je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností a neprihliadal absolútne na tvrdenia žalobkyne o neplatnosti právneho dôvodu, na základe ktorého táto zmena bola do katastra nehnuteľností zapísaná. Žalobkyňa vo svojom návrhu tvrdila viaceré dôvody absolútnej neplatnosti „dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy" na základe ktorej bola zapísaná zmena vlastníka v katastri nehnuteľností. Súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a tak súd vzhľadom k tvrdeniam žalobkyne mal vyhodnotiť dohodu o odstúpení od zmlúv ako absolútne neplatné právne úkony, následkom čoho súd ako otázku prejudiciálnu je oprávnený vyhodnotiť vlastnícke právo odlišne od nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľností a tak mal dospieť k záveru, že predmetné nehnuteľnosti sú stále nehnuteľnosťami dlžníka. Preto navrhovanému zriadeniu záložného práva nič nebráni. Súd prvej inštancie pristupoval k vyhodnoteniu otázky vlastníctva veľmi formalisticky, v dôsledku čoho nebola právam žalobkyne ako veriteľky poskytnutá spravodlivá a očakávaná ochrana. Žalovaný v spolupráci so svojou spoločníčkou zmaril protiprávnym konaním uspokojenie pohľadávky žalobkyne a súd mu napadnutým rozhodnutím ešte poskytol ochranu. Súd vo vzťahu k neodkladnému opatreniu konštatoval, že žalovaná v rade 2/ nebola účastníkom dohody o odstúpení, resp. že vraj konal len žalovaný a len z jeho konania nemožno dôvodiť, že by mala Q. E. v úmysle ďalej nakladať s nehnuteľnosťami, pričom však z nami doposiaľ uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa jednalo aj o úkon samotnej Q. E., resp. v prípade odstúpenia len o jej vlastný právny úkon a teda je jednoznačné preukázané, že nakladá z nehnuteľnosťami a to nepochybne tak, aby zmarila uspokojenie žalobkyne. Na základe uvedeného je plne odôvodnená obava žalobkyne, že pokiaľ sa dozvie Q. E. o podaní žaloby o určenie, že napriek týmto úkonom je žalovaný v rade 1/ stále vlastníkom týchto nehnuteľností alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak táto sa bude opäť snažiť pro forma previesť vlastnícke právo na tretiu osobu. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej v rade 2/ zamietol taktiež z dôvodu, že predmetné neodkladné opatrenie je nad rámec právoplatne skončeného konania, nakoľko žalobkyňa má možnosť domáhať sa vydania neodkladného opatrenia v zamýšľanom konaní o určenie

neúčinnosti právnych úkonov. na rozdiel od OSP už neviaže neodkladné opatrenie na nejaké konkrétne konanie vo veci samej, ale konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vo svojej podstate samostatným konaním, v ktorom môžu byt' ako strany sporu označené odlišné osoby od strán sporu vo veci samej, o čom svedčí aj to, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, a tak konanie vo veci samej ani nemusí byť iniciované. V neposlednom rade nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, prečo súd nepovažoval predmetný návrh súčasne za návrh po skončení konania vo veci samej o zaplatenie a súčasne aj ako návrh na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej - o určenie neúčinnosti právnych úkonov, resp. prípadne konania o určenie, že žalovaný v rade 1/ je vlastníkom vecí, ku ktorým navrhovala žalobkyňa zriadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 23.03.2017. č. k. 14C/216/2015-212 zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia podaného dňa 27.02.2017 vyhovie v celom rozsahu.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil, v časti, v ktorej zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 388 zmenil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania žalobkyne vznesené a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k nenariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Avšak pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vzhliadol dôvody na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd musel súhlasiť so záverom okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu nového návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže vychádzajúc z ust. § 343 ods. 1 možno zabezpečovacie opatrenie nariadiť len vo vzťahu k dlžníkovi veriteľa. Podľa výpisu LV č. XXXX, k. ú. L. U. G., zo dňa 24.2.2017, vlastníkom dotknutých nehnuteľností už nie je dlžník žalobkyne, t.j. žalovaný v tunajšom konaní, ale vlastníkom je Q. E., rod. O.. Vychádzajúc z právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/216/2015-185 z 10. 11. 2016 (pre zabezpečenie výkonu ktorého bolo pôvodné zabezpečovacie opatrenie aj nariadené), Q. E. nie je dlžníkom žalobkyne a ani nebola stranou v spore 14C/216/2015, súd preto nemohol vyhovieť žalobkyni a nariadiť nové zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k osobe Q. E., označenej žalobkyňou v tomto konaní ako žalovaná 2/.

9. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho

rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia zo strany žalobcu, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

10. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné vzťahy žalobkyne a súčasnej vlastníčky dotknutých nehnuteľností upraviť nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni súčasnej vlastníčke s týmito nehnuteľnosťami nakladať. Odvolací súd vychádzal z toho, že nie je možné v danej veci nariadiť zabezpečovacie opatrenie z už vyššie uvedených dôvodov, no zároveň dotknuté nehnuteľnosti boli predmetom záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia výkonu právoplatného rozhodnutia súdu. Žalovaný však skôr ako bolo predmetné záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, stihol predmetné nehnuteľnosti previesť na súčasnú vlastníčku, ktorá je manželkou konateľa žalovaného a zároveň sama u žalovaného vystupuje ako spoločník. Zo vzájomných rodinných zväzkov spoločníka a konateľa žalovaného, medzi ktorými navyše došlo k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré zároveň boli predmetom sporu v prejednávanej veci a navyše mali slúžiť ako záruka za splnenie záväzku žalovaného voči žalobkyni, vyvolávajú dôvodnú obavu, že môžu byť zo strany súčasnej vlastníčky predmetom ďalších prevodov, ktorými bude súčasná vlastníčka napomáhať zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplýva záväzok žalovaného voči žalobkyni.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430