Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Csp-12-2017.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO : 35 697 270, zastúpeného : Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, adresa na doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanému : C. N., O.. XX.XX.XXXX, V. Č. E. XXX, XXX XX Č. E. o zaplatenie 72,26 Eur istiny s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 58,59 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 13.11.2015 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 5 Eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca žalobcovi, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 62,08 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.03.2017 domáhal o zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti zo zmluvy o pripojení a spôsobil tak aj škodu žalobcovi. Z dôvodu omeškania si uplatnil aj úroky z omeškania. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný uviedol, že nemal peniaze. Poberá dôchodok v sume 320,00 Eur. Žije sám. Býva v podnájme.
3. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku pokusu o pokonávku, faktúr, všeobecných podmienok bol ustálený nasledovný skutkový a právny stav.
4. Podľa všeobecných podmienok - č.l. 19 žalobca má aj mal oprávnenie získané telekomunikačným úradom ako telekomunikačný podnik. Okrem iných je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné mobilné telekomunikačné siete a poskytovať verejnú telefónnu službu prostredníctvom mobilných verejných elektronických sietí.
5. Žalobca ako dodávateľ služieb a žalovaný ako fyzická osoba - občan uzavreli a písomnú spotrebiteľskú zmluvu o pripojení ( č.l. 5 ) vrátane dodatku ( č.l. 5 ). V zmluve sa strany konania dohodli,
že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Žalobca zapožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby žalobcu. Dohodli si tiež, že ich vzťah sa bude riadiť zmluvou, dodatkom k nej, všeobecnými podmienkami a príslušnými predpismi, mimo práv a povinností upravených zákonom o elektronických komunikáciách. Okrem toho mu za zľavnenú kúpnu cenu poskytol mobilné zariadenie. Jeho predajná cena v tom čase bola 42,00Eur. Akciová cena bola 1,00 Euro. Na č.l. 14 až 16 sa nachádzajú 3 faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v sume spolu 58.59 Eur. Na výzvu a pokusom o pokonávku ( č.l. 12 ) žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou. Lehotu na úhradu mu stanovil do 12.11.2015. Žalobca uviedol, že žalovanému poskytol zľavu na zakúpené mobilné zariadenie v sume spolu 42,00 Eur s podmienkou, že zotrvá v zmluvnom vzťahu s nimi po dobu 24 mesiacov a bude platiť dohodnutý mesačný paušál riadne a včas. Žalovaný tieto povinnosti porušil. žalobca si uplatnil náhradu škody v sume 13,67 Eur ako pomernú časť mesiacov, ktoré zostali do konca viazanosti od okamihu porušenia zmluvy.
6. Podľa ust. § 43 ods. 1písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7. Podľa ust. § 43 ods. 12 / zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
8. Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa ust. § 420 ods.1/ Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa ust. § 442 ods. 1/ Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
13. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Žalobca bol dodávateľom, lebo svoje služby poskytoval v rozsahu svojej činnosti, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorá nekonala pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmlúv a ich dodatkov, je zrejmé aj s poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy.
16. Bolo preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval. Bolo preukázané, že porušila zmluvu o poskytovaní služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré mu žalobca na základe zmluvy poskytoval, cenu týchto služieb žalovaný nezaplatil. Dlh nezaplatil ani po doručení výzvy. Preto je žaloba žalobcu dôvodná čo do zaplatenia dlhu za služby v sume 58,59 Eur. Žalobca pred podaním žaloby mimosúdnou výzvou vyzval žalovanému na úhradu tejto dlžnej sumy. Určil mu aj dodatočnú lehotu splatnosti. žalovaný dlh na službách do tejto lehoty neuhradil. Dňom nasledujúcim, teda dňom
13.11.2015 sa s jej plnením dostal do omeškania. Preto je žaloba dôvodná aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 58,59 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia. Na základe uvedeného preto súd žalobe žalobcu v dôvodnej časti vyhovel.
17. Pokiaľ sa týka zvyšnej časti žaloby a to zaplatenia 13,67 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 13.11.2015 do zaplatenia, v tejto časti je žaloba nedôvodná. Žalobca si sumu 13,67 Eur uplatnil ako náhradu škody. Tvrdil, že táto mu vznikla tým, že žalovanému za zľavnenú kúpnu cenu poskytol mobilné zariadenia, aby mohol využívať poskytované telekomunikačné služby, pričom toto zariadenie malo hodnotu vyššiu. Zaviazal sa preto zmluvou zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov s tým, že bude riadne platiť faktúry, čo ale nerobil. Vykonaným dokazovaním v tejto časti má súd za to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Nepreukázal, že je nositeľom práva na náhradu škody v žalovanej sume. Nepreukázal tak svoju aktívnu legitimáciu na náhradu škody. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu žalovaného, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu žalovanú náhradu škody. Nepreukázal totiž existenciu základných podmienok a predpokladov na náhradu škody. Aby bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody dôvodný, musel by žalobca preukázať existenciu najmenej troch zákonných podmienok ( 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi zavinením a vznikom škody. ) a to všetkých troch súčasne. Žalobca nepreukázal splnenie ani jednej z týchto troch predpokladov. Nie je rozhodujúce, či ide o ujmu spočívajúcu v rozpore so zákonom alebo so zmluvou. Škodou sa rozumie skutočná škoda ( zmenšenie majetku poškodeného ) a ušlý zisk. ( to čo by bol poškodený mohol získať, keby nedošlo k protiprávnemu konania, a vzniku škody ). Musí byť vyjadriteľná v peniazoch. To, že žalovaný prestal riadne a včas platiť faktúry, ešte samo osebe neznamená, že nezotrval v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. Ani samotné odpojenie zo strany žalobcu neznamená, že žalovaný nezotrval v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. Žalobca nepredložil žiadny taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu kratšiu ako 24 mesiacov, pretože došlo k zániku zmluvného vzťahu. Nedošlo k odstúpeniu od zmluvu ani k výpovedi a ani iným spôsobom zmluva nezanikla. Naviac žalobca nepreukázal ani vznik škody. Samotná zľava na mobilnom zariadení nie je škodou. Ako už bolo uvedené, škodou sa rozumie skutočná škoda alebo ušlý zisk. Žalobca ani jedno z toho nepreukázal. Nepreukázal v akej výške sa jeho majetok zmenšil, alebo čo mohol získať, o čo sa jeho majetok mohol zväčšiť. Samotný rozdiel medzi cenou trhovou a cenou akciovou nie je skutočná škoda ani ušlý zisk. Žalobca musel mať a aj mal určite nejaké vstupné náklady, investície potrebné na nadobudnutie mobilného zariadenia, ktoré poskytol žalovanému. Tie by však nepredstavovali žiadnu škodu ani ušlý zisk. V konaní ich žalobca ani nepreukázal. Určite mu škoda nemohla vzniknúť v plnej výške zľavy na mobilnom zariadení ani v tom prípade, ak po určitú dobu spotrebiteľ riadne platil faktúry a svoje povinnosti si plnil, stále je tam ešte otázka vstupných nákladov. Nemenej dôležité je uviesť, že zľava z kúpnej ceny, je cena, na ktorej sa dohodli obidve strany písomnej zmluvy, pričom s návrhom vychádzal žalobca. Túto dohodu, konsenzus nie je možné následne jednostranne meniť, lebo sa nenaplnili očakávania žalobcu, ktoré pri uzatváraní zmluvy mal a ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. Takto neexistuje ani nemôže existovať ani tretia z podmienok na náhradu škody a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, pretože nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného a nevznikla žiadna škoda žalobcovi. Z týchto dôvodov je žaloba o zaplatenie náhrady škody 13,67 Eur nedôvodný. S plnením tejto čiastky sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. V nedôvodnej časti bola žaloba zamietnutá. V tomto smere je nutné poukázať aj na existenciu viacerých už právoplatných rozhodnutí súdov, ktorými v obdobnej veci žalobcu, len voči iným účastníkom, už bol takýto nárok ako nedôvodný z týchto dôvodov zamietnutý ( napr. rozhodnutie Okresného súdu Revúca v konaní 6C/92/2012, 6C/17/2012, 5C/5/2013, rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní 9C/323/2013, 8C/323/2013, 8C/7/2014 ).
18. Podľa ust. § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žalobca mal v konaní pomerný úspech, lebo jeho žalobe bolo vyhovené len čiastočne. Pomer medzi úspechom a neúspechom predstavuje 62,08 %. V tomto rozsahu mu preto bol priznaný nárok na náhradu trov konania. O jej výške po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu( § 362 ods. 1/ CSP ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods 1/ CSP ).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).