Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/180/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, proti žalovanému: R. C., W.. XX.XX.XXXX, F. A. V., Č. C., T. Q. XXX/X, o zaplatenie 1.665,93 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.759,40 eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.835,76 eur od 19.09.2015 do 21.09.2015, zo sumy 1.811, 24 eur od 23.09.2015 do 19.10.2015, zo sumy 1.755,70 eur od 21.10.2015 do 27.11.2015, zo sumy 1.754,44 eur od 28.11.2015 do 30.11.2015, zo sumy 1.744,44 eur od 01.12.2015 do 29.12.2015, zo sumy 1.729,30 eur od 31.12.2015 do 24.03.2016, zo sumy 1.723,39 eur od 25.03.2016 do 29.03.2016, zo sumy 1.713,39 eur od 30.03.2016 do 21.04.2016, zo sumy 1.692,17 eur od 23.04.2016 do 23.05.2016, zo sumy 1.665,93 eur od 25.05.2016 do 25.07.2016, zo sumy 1.663,20 eur od 26.07.2016 do zaplatenia a zo sumy 95,51 od 19.09.2015 do zaplatenia v splátkach po 80 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 2,73 eur z a s t a v u j e .

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 13.06.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 1.665,93 eur, úroku 95,51 eur, úroku z omeškania a k náhrade trov konania s odôvodnením, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 05.08.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 2.000 eur. Žalovaný nedodržal svoje zmluvné povinnosti, so splácaním úveru sa dostal do omeškania, žalobca preto úver zosplatnil dňa 18.09.2015. Žalobný nárok predstavoval k zosplatneniu úveru nezaplatenú úverovú istinu 1.835,76 eur (z čoho následne zaplatil žalovaný 169,83 eur), úrok 95,51 eur, úrok z omeškania 0,69 eur a poplatky 60 eur.

(2) Písomným podaním zo dňa 18.08.2016 žalobca doplnil, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkami splatnými v júli až september 2015, pričom vykonal úhrady v rozsahu 172,56 eur, preto berie v časti nároku o zaplatenie 2,73 eur (zaplatenej po podaní žaloby dňa 25.07.2016) žalobu späť.

(3) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

(4) Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

(5) Žalovanému bola žaloba doručená riadne dňa 08.08.2016, k žalobe sa napriek výzve súdu nevyjadril. Na pojednávaní dňa 22.05.2017 vyjadril súhlas s nárokom žalobcu s tým, že nebol schopný splácať úver v 16. deň, keďže mzdu mu zamestnávateľ vypláca až 20. dňa mesiaca, čo banka nechcela akceptovať. Žiadal o možnosť splátok 40 až 50 eur mesačne.

(6) Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(8) Žalovaný dňa 05.08.2013 uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie splátkového bezúčelového úveru žalovanému vo výške 2.000 eur s fixnou úrokovou sadzbou - 19,9% ročne. Úver mal žalovaný splatiť v 120 mesačných splátkach od augusta 2013 vždy k 16. dňu mesiaca po 38,51 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmluve bola uvedená údajom 24,04%. Súčasťou zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré vo bode V.J.1 oprávňovali banku aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi rozhodnúť o predčasnom zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom, pokiaľ a/ je klient v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky podľa úverovej zmluvy minimálne 3 mesiace ...

(9) Listom zo dňa 18.09.2015 oznámil žalobca žalovanému s poukazom na neplnenie podmienok zmluvy zosplatnenie úveru, vyčísleného na 1.991,96 eur. Predtým listom zo dňa 21.07.2015 vyzval žalovaného (v poradí druhou upomienkou) na zaplatenie omeškaných splátok 55,55 eur.

(10) Podľa histórie úveru žalovaný úver splácal riadne do 18.05.2015, následne zaplatil sumu 36,65 eur v júli 2015.

(11) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení - . Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný však uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 , na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... a tiež § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

(12) Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(13) Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(14) Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(15) V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. V zmysle § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah. V danom prípade musí pri preskúmaní oprávnenosti nároku žalobcu súd vziať do úvahy citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd tu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný (k zosplatneniu úveru došlo dňom 18.09.2015, žaloba bola podaná včas, v priebehu plynutia (trojročnej) premlčacej lehoty. (16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli platne písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovaného. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel (mimo späťvzatej časti), vrátane dohodnutého úroku aj úroku z omeškania, odo dňa uplatneného žalobcom, keďže žalovaný sa s vrátením úveru preukázateľne dostal do omeškania.

(17) Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(18) Súd umožnil žalovanému dlh voči žalobcovi splácať, avšak v prípade, že sa omešká čo len s jednou splátkou, stane sa zvyšok dlho splatný v celosti.

(19) Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(20) Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

(21) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi, ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu.

(22) Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)