Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/5/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanej: W. P., E.. X.X.XXXX, I. D. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 622,56 €, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 622,56 €, ktorú súd povoľuje žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- € mesačne s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok.

Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2016 domáhal súdneho výroku v ktorom by súd v žalobe označenú žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 622,56 €.

2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že dňa 8.4.2015 uzatvorili žalobca a žalovaná pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná vykonávala prácu operátorky kontaktného centra. Dňa 1.10.2015 bola zo strany žalovanej žalobcovi doručená výpoveď. Pracovný pomer žalovanej zanikol v zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákonníka práce ku dňu uplynutia výpovednej doby, t.j. k 30.11.2015. Napriek tomu žalovaná už odo dňa 1.10.2015 bez akéhokoľvek vysvetlenia a ospravedlnenia nechodila do práce a neplnila si svoje pracovné povinnosti. Nakoľko žalovaná počas plynutia výpovednej doby nechodila do práce a neplnila si svoje pracovné povinnosti, žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu v zmysle bodu 2.5 pracovnej zmluvy, kde je v písomnej forme obsiahnutá dohoda o peňažnej náhrade. Výška náhrady dojednaná v pracovnej zmluve odkazuje na ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce - pracovnoprávny predpis, v ktorom zákonodarca určuje max. výšku tejto náhrady akú môže zamestnávateľ v zmysle zákonníka práce požadovať. V dôsledku uvedených skutočností žalobca výzvou na zaplatenie peňažnej náhrady zo dňa 24.11.2015 vyzval žalovanú na úhradu sumy 622,56 € do 15 dní od obdržania výzvy. Žalovaná na uvedenú výzvu nereagovala a požadovanú sumu v danej lehote neuhradila.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 14.4.2016 v ktorom uviedla, že so žalobou na zaplatenie 622,56 € nesúhlasí a nie si je vedomá že by porušila pracovnú disciplínu tak, aby uhrádzala určenú sumu. Poukazovala na to, že dňa 15.4.2015 nastúpila do Prima banky Slovensko, a.s., kde pracovala ako operátor call centra. Na konci mesiaca júl a začiatkom augusta bola s dcérou na OČR. Dva dni meškala so zanesením ukončenia OČR do práce, kde už obdržala od jej nadriadenej A. G. výhražnú SMS, že je to na rozviazanie pracovného pomeru. Bola vystresovaná a bála sa aj zdvihnúť telefón nadriadenej. Prostredníctvom SMS správy svoju nadriadenú informovala, že ukončenie OČR donesie neskôr, lebo jej doktorka mala dva dni dovolenku. V ten deň čo išla do práce po ukončení OČR si nanešťastie zlomila nohu. Prispel k tomu aj stres ako jej p. G. písala o možnej výpovedi, čo sa zopakovalo druhýkrát. Na PN bola dva mesiace. Fotku zlomenej nohy poslala aj nadriadenej aby jej verila. Prestala s ňou komunikovať, komunikácia bola len prostredníctvom SMS, kde ju informovala

kedy ukončí PN. Tým, že p. G. s ňou nekomunikovala, išla osobne do práce zaniesť ukončenie PN a dohodnúť sa o ukončení prac. pomeru. S p. G.S. hovorila asi 10 minút a chcela sa dohodnúť na výpovedi podľa dohody čo najskôr, čo jej zamietla s úsmevom na tvári. Povedala jej, že už pozabudla potrebné informácie k tejto práci, nakoľko tam pracovala len krátko. Nato jej nadriadená povedala, že ju to nezaujíma a môže odísť po 2-mesačnej výpovednej lehote, s čím však nesúhlasila už len z dôvodu ako sa ku nej jej nadriadená správala a dvakrát sa jej vyhrážala rozviazaním pracovného pomeru. Ani po psychickej stránke tam už nedokázala pracovať. Prosila ju, aby sa dohodli, no nemala záujem, čo ako jej nadriadená pre ňu zlyhala, vôbec sa nesprávala adekvátne k svojej pozícií. Poukazovala na to, že nemohla chodiť do práce, keď nemala ani naplánované zmeny na daný mesiac. Keď sa jej nadriadená nechcela s ňou dohodnúť na výpovedi, prosila ju prostredníctvom SMS správy, aby jej poskytla kontakt na jej nadriadeného, s kým by sa mohla dohodnúť a vysvetliť situáciu, no nemala záujem. Nakoniec jej napísala, že je tehotná, nech urobí výnimku, že nočné jej už nerobia dobre a jej maloletá dcéra býva sama doma. Všetko odignorovala. Bola zúfalá a s nervami na dne. Do práce samozrejme nenastúpila a dúfala, že jej dajú absenciu a tým aj ukončia jej pracovný pomer skôr. Nechcela napáchať žiadne škody a ani žiadne škody nenapáchala. Tým, že už nenastúpila do práce nenapáchala žiadnu finančnú škodu, mal ju kto nahradiť a práca ako operátor call centra nie je taká práca, kde by mohla vzniknúť škoda jej odchodom, vznikla tu škoda len v komunikácii. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovanej vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.10.2016 v ktorom uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení nijako nespochybňuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že počas plynutia výpovednej lehoty nechodila do práce a neplnila si svoje pracovné povinnosti. Žalovaná uvedenú skutočnosť potvrdzuje a ako dôvod svojho nezotrvania u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby uvádza, že už u žalobcu nedokázala pracovať zo psychických dôvodov a tiež kvôli spôsobu, akým sa k nej správala jej nadriadená. Žalobca má za to, že žalovaná nijako nepreukázala, že sa k nej jej nadriadená správala takým spôsobom, ktorý by jej znemožňoval zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu. Pokiaľ mala žalovaná za to, že jej nadriadená sa k nej správa neadekvátne, mala možnosť o tom upovedomiť jej nadriadeného, odbor ľudských zdrojov alebo iné orgány, avšak žalovaná tak nevykonala. Vzhľadom k tomu má žalobca za to, že tvrdenia žalovanej nie sú ničím podložené. Pokiaľ ide o jej psychický stav ako dôvod nezotrvania v pracovnom pomere, žalovaná mala možnosť navštíviť lekára za účelom vyšetrenia jej zdravotného stavu a v prípade, ak by podľa lekárskeho posudku nemohla ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ju nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, žalovaná by mala možnosť ukončiť prac. pomer okamžite v súlade s § 69 ods. 1, písm. a/, príp. písm. c/, ani tieto úkony však žalovaná neuskutočnila, Žalobca poukázal na ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce a ust. bodu 2.5 prac. zmluvy, v zmysle ktorých má zamestnávateľ - žalobca nárok na peňažnú náhradu od zamestnanca - žalovanej, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. V zmysle zákona počas výpovednej doby pracovný pomer stále trvá a je povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu riadne a podľa pokynov zamestnávateľa. Ak sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom na skončení prac. pomeru dohodou, nemá inú možnosť len zotrvať u zamestnávateľa až kým neuplynie výpovedná doba. Neexistujú žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by mohol zamestnanec požadovať skrátenie výpovednej doby, alebo kedy je zamestnávateľ povinný s dohodou súhlasiť. K vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca tvrdí, že sa k žalovanej správal adekvátne a mal záujem na tom, aby si žalovaná riadne plnila svoje prac. povinnosti počas plynutia výpovednej doby, k čomu jej vytvoril adekvátne prac. podmienky.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 20.3.2017, v ktorom uviedla, že tak ako uvádzala v predchádzajúcom vyjadrení, nemohla viac zostávať v práci z dôvodu psychického vypätia a slovnej nezhode s nadriadenou p. G.. Formou SMS sa jej vyhrážala okamžitou výpoveďou, žiaľ, SMS-ky nemá už k dispozícií, keďže je to už dlhá doba. Nadriadená nemala záujem sa s ňou dohodnúť na výpovedi. Doktora kvôli potvrdeniu, že nezvláda túto prácu po psychickej stránke nenavštívila, lebo si nemyslela, že Prima banka ju bude súdiť. Žalobca tvrdí, že mohla kontaktovať alebo upovedomiť jej nadriadeného alebo iné orgány, prosila p. G., aby jej poskytla telefónny kontakt na niekoho z vyšších odborov, aby sa mohla dohodnúť ohľadom výpovede, pretože bola tehotná, no nereagovala. V jednej prac. agentúre jej poradili, že keď sa nedostaví do práce bez udania dôvodu, je to brané ako absencia a za takých okolností zamestnávateľ ukončuje okamžite prac. pomer. Čo sa týka písomnej výpovede, ktorú písala ručne pri p. účtovníčke, tak ona mala pripravenú výpoveď ktorú neprijali. Tiež s ňou milo nekomunikovali, aj p. účtovníčka komunikovala s p. G., nech jej aspoň skráti

výpovednú lehotu jeden mesiac, no nesúhlasila. Ešte v ten deň 1.10. bola stiahnuť výpoveď, no to jej už nebolo umožnené, preto nemajú právo pýtať náhradu škody.

6. Na pojednávaní zotrvali žalobca a žalovaná na svojich písomných vyjadreniach.

7. Žalobca poukazoval na ust. § 62 ods. 8 zák. práce a dohodu o peňažnej náhrade, ktorá je obsiahnutá v bode 2.5 prac. zmluve. Výšku peňažnej náhrady vypočítal z čistej mzdy v 7.mesiaci, nakoľko rozhodujúcim obdobím je 3.štvrťrok roku 2015 a keďže v mesiacu august a september bola žalovaná PN, tak vypočítali túto priemernú mzdu z mesiaca júl, pri čistej mzde 422,95 € a v počte odpracovaných hodín 112,5 hodiny - ide o priemerný hodinový zárobok 3,7733 na hodinu, potom výpočtom vynásobením priemerným počtom prac. hodín na jeden mesiac, čo predstavuje 168,485, vychádza dokonca vyššia suma ako požadujú v žalobe, ide o sumu 635,74 €, teda presahuje priemernú mesačný zárobok, ktorá predstavuje priemerný mesačný zárobok, avšak zotrvávajú na sume 622,56 € ktorú uvádzali v žalobe.

8. Žalovaná zotrvala na svojich písomných vyjadreniach, pokiaľ ide o spôsob výpočtu jej priemerného mesačného zárobku, tento nenamietala. Poukazovala na to, že popísala okolnosti za ktorých došlo k ukončeniu jej pracovného pomeru. Uvádzala, že nemala vytvorené dobré podmienky na pracovisku, neboli tam dobré vzťahy s jej nadriadenou, ktoré boli narušené. Keď ju prosila, aby sa nejako dohodli s tým, že teda bola aj na OČR aj na PN, či jej bude predĺžená zmluva a keďže s ňou nekomunikovala, tak si našla inú prácu. Keď sa jej ukončila PN-ka, prišla do práce, s nadriadenou sa rozprávala a žiadala, či by bolo možné nejaké skončenie pracovného pomeru dohodou, s čím však nesúhlasila, potom išla do učtárne, dohodu nechceli uzatvoriť, preto narýchlo napísala výpoveď, ktorú jej boli ochotní podpísať, potom išla do Aktiv jobu, kde si našla prácu a tam jej poradili, že keď 3 dni nepríde do práce, že dostane absenciu a že automaticky dáva firma výpoveď. Keď jej potom prišla z Prima banky výzva na konci mesiaca aby sa vyjadrila prečo nechodila do práce, na to už ani nereagovala, nakoľko počítala s tým, že jej príde okamžité skončenie pracovného pomeru. Keď aj podala výpoveď, v ten istý deň sa potom ešte aj určitým spôsobom zľakla, chcela túto výpoveď stiahnuť, ale už jej to nebolo umožnené, avšak absolútne nečakala, že sa to takto skončí. Poukazovala na to, že toho času je na materskej dovolenke, dostáva materskú vo výške 240,- €, má 2 deti, syna W., E.. XX.XX.XXXX W. B. D., E.. X.X.XXXX. Žije sama, má pridelený mestský byt, kde platí 219,- € + inkaso 35,- €, materský príspevok dostáva vo výške 240,- € a 22,- € prídavok na jedno dieťa. Pokiaľ by ju súd zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v celej výške, túto by mohla splácať len max.do výšky 20,- € mesačne, nakoľko celý jej materský príspevok ide na byt a žiadny iný majetok nemá. S otcom jej detí nie je vydatá, žili spolu, avšak sa rozišli. Otec na deti pravidelne neprispieva, prispieva podľa toho ako sa mu chce, preto aj chce podať žalobu o určenie výživného.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 8.4.2015 uzatvorili žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec pracovnú zmluvu, na základe ktorej podľa bodu 1.1. žalovaná ako zamestnanec bude u zamestnávateľa vykonávať práce v pozícií operátor kontaktného centra s dňom nástupu do práce podľa bodu 2.1.- 15.4.2015, podľa bodu 2.2., pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 14.4.2016. Podľa bodu 2.4., dĺžka výpovednej doby je stanovená pracovnoprávnymi predpismi. V bode 2.5. je uvedené, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľovi vznikne nárok na peňažnú náhradu od zamestnanca vo výške určenej pracovnoprávnymi predpismi.

10.Listom zo dňa 1.10.2015 doručeným žalobcovi dňa 1.10.2015 žalovaná požiadala o ukončenie pracovného pomeru podľa § 67 Zák.práce po uplynutí 1-mesačnej výpovednej doby.

11.Pracovný pomer žalovanej u žalobcu zanikol uplynutím výpovednej doby, t.j. k 30.11.2015.

12.Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná počas plynutia výpovednej doby nechodila do práce.

13.Výška priemerného mesačného zárobku žalovanej nebola medzi sporovými stranami sporná.

14. Žalobca listom zo dňa 6.10.2015 doručeným žalovanej dňa 16.10.2015 žalovanú vyzýval o zdokladovanie jej neprítomnosti na pracovisku a to v dňoch od 1.10.2015 s tým, aby oznámila dôvody jej neprítomnosti.

15. Žalobca listom zo dňa 24.11.2015 doručeným žalovanej dňa 26.11.2015 si voči žalobkyni uplatnil peňažnú náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje sumu 622,56 €, nakoľko nezotrvala v prac. pomere po celú dobu trvania výpovednej doby a s poukázaním na bod 2.5. pracovnej zmluvy a § 62 ods. 8 Zák. práce.

16. Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce, výpoveďou môže ukončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zák. práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

18. Podľa § 62 ods. 2, výpovedná doba je najmenej 1 mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 62 ods. 7 Zák. práce, výpovedná doba začína plynúť od 1.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 62 ods. 8 Zák. práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutie výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v prac. zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak sú uložil povinnosť plniť opakujúce sa o budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 8.4.2015 uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej pracovala žalovaná u žalobcu v pozícií operátora kontaktného centra. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 14.4.2016 s nástupom do práce 15.4.2015. Žalovaná listom zo dňa 1.10.2015 dala podľa ust. § 67 Zák. práce žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Výpovedná lehota začala plynúť mesiacom nasledujúcim po doručení uvedenej výpovede, t.j. dňom 1.11.2015 a uplynula dňa 30.11.2015. Počas plynutia výpovednej doby si žalovaná neplnila povinnosti vyplývajúce z prac. zmluvy a nechodila do práce. Žalobca a žalovaná sa v prac. zmluve v bode 2.5. dohodli na tom, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľovi vznikne nárok na peňažnú náhradu u zamestnanca vo výške určenej pracovnoprávnymi predpismi. Žalobcovi preto vzniklo právo podľa čl. 2.5. prac. zmluvy v súlade s ust. § 62 ods. 8 Zák. práce na zaplatenie náhrady, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, čo u žalovanej predstavuje priemerný mesačný zárobok za jeden mesiac vo výške 622,68 €, ktorý nebol medzi sporovými stranami sporný, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú žalovanej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- € mesačne s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok s poukázaním na osobné majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktoré sú dané jej príjmom, ktorý pozostáva z materských dávok a prídavkov na deti a jej nevyhnutnými výdavkami spojenými s užívaním bytu a výživou maloletých detí ako aj pri zohľadnení záujmu žalobcu na rýchlom splatení dlhu.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).