Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-798-2015.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/798/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcov: 1/ R. R., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, Košice, 2/ Q. Q., V.. X.XX.XXXX, P. Y. Č. Ľ. XX, Košice, 3/ E. Z., V.. XX.X.XXXX, P. Q. XXX, 4/ X. T., V.. XX.X.XXXX, P. Q. XX, Košice, 5/ N. Y., V.. X.X.XXXX, P. R. XX, Košice, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovaným: 1/ R. K., V.. X.X.XXXX, P. I. X, Košice, 2/ R.. S. Y., V.. X.X.XXXX, P. T. X, Martin, 3/ R. Z., V.. X.XX.XXXX, P. P. XXX, zastúpená Ing. L.Í. Y., P. F. XX, Košice, v spore o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, rozhodol
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou, podanou na súde dňa 21.12.2015, sa žalobcovia domáhali určenia, že časť pozemku parc. č. 545/500, evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. 2042 pre kat. úz. Barca, vyčlenená geometrickým plánom, vyhotoveným geodetom L. L. dňa 8.9.2015 pod č. 62/2015, ako parcely č. 644/3, 644/4, 644/5 a 645/2 (ďalej tiež len „sporný pozemok“), patrí do dedičstva po poručiteľovi L. Z.. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobcovia v podstatnom tvrdili, že ešte matka poručiteľa L. Z. - D. Z., sporný pozemok, v tom čase tvoriaci súčasť parc. č. 545, evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. 1001 pre kat. úz. Barca, nadobudla v decembri 1950 zámenou za časť pozemku parc. č. 544/1, v tom čase evidovaného v pozemkovoknižnej vložke č. 765 pre kat. úz. Barca, na základe zámennej zmluvy, uzavretej v ústnej forme s jedným z podielových spoluvlastníkov parc. č. 544/1 - Helenou Vargovou, ktorá podľa tvrdenia žalobcov takto zamenenú časť parc. č. 544/1, v čase zámeny v prírode vyčlenenú, výlučne užívala. K zápisu zmeny vlastníckeho práva na D. Z., v tom čase v pozemkovej knihe nedošlo. Následne v roku 1962 D. Z. darovala (podľa žalobcov zrejme tiež len ústnou zmluvou) poručiteľovi L. Z. sporný pozemok spolu s priľahlou parc. č. 545 za účelom výstavby rodinného domu; poručiteľ L. Z. na týchto pozemkoch postavil povolenú stavbu rodinného domu a po výstavbe, ešte v tom istom roku došlo geometrickým plánom k jeho zameraniu spoločne s oboma darovanými pozemkami. K zápisu takto zameraných nehnuteľností do evidencie nehnuteľností, podľa tvrdenia žalobcov nedošlo; poručiteľ L. Z. sa však považoval za vlastníka týchto pozemkov a od toho času ich nepretržite a nerušene ako vlastné aj užíval až do svojej smrti. Podľa argumentácie žalobcov tak poručiteľ vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudol vydržaním a zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalovaných je podľa tvrdenia žalobcov rozpore so skutočným stavom. Potrebou ich zosúladenia skutočného stavu vlastníckeho práva so zápisom v katastri nehnuteľností za účelom možnosti ich prejednania v dedičskom konaní po poručiteľovi L. Z. žalobcovia odôvodnili prítomnosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
2. Žalovaná v 1. rade žalobou uplatnený nárok v spore uznala. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadril a k uplatnenému nároku výslovne odmietol zaujať procesné stanovisko (na pojednávaní dňa 22.5.2017). Žalovaná v 3. rade uplatnený nárok neuznala, pričom na svoju obranu namietala nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku poručiteľom L. Z. v podstatnom z dôvodu že zámena pozemkov medzi D. Z. D. X. L. nebola urobená písomnou zmluvou a nezúčastnila sa jej aj druhá z podielových spoluvlastníkov pôvodnej parc. č. 544/1 - L. Y. z dôvodu, že zmena vlastníckeho práva na základe zámennej zmluvy nebola zapísaná pozemkovej knihe a nakoniec tiež i z dôvodu, že podľa jeho názoru vydržanie vlastníckeho práva predpokladá osvedčenie podmienok pre vydržanie notárom, postupom podľa ust. § 63 zák. č. 397/2000 Z. z. .
3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.
4. Podľa ust. § 75 ods. 1 C.s.p., na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. Podľa ust. § 76 C.s.p. samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Podľa ust. § 77 C.s.p., nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.(2) Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. (3) Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov (pozn. súdu: ods. 1 a 2 tohto ustanovenia C.s.p. sú obsahovo zhodné s ust. § 91 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 78 C.s.p., nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.(2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Podľa ust. § 481 Občianskeho zákonníka, ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. Podľa ust. § 482 Občianskeho zákonníka, Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Podľa ust. § 483 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Podľa ust. § 201 C.m.p., dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Podľa ust. § 203 ods. 1 C.m.p., súd v uznesení o dedičstve a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka, d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Podľa ust. § 204 ods. 1 C.m.p., prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia podľa § 203. 5. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia zákona možno vo všeobecnosti konštatovať, že k nadobudnutiu dedičstva podľa právnej úpravy nedochádza len na základe právnej skutočnosti smrti poručiteľa ale je k tomu potrebná i ďalšia právna skutočnosť - ingerencia štátu v podobe prejednania dedičstva a rozhodnutia o ňom súdom (notárom na základe jeho poverenia) s tým, že podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Znamená to prirodzene, že v čase medzi smrťou poručiteľa a rozhodnutím o vyporiadaní
niekoľkých do úvahy prichádzajúcich dedičov tu nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo medzi viacerými dedičmi vyporiadané. Z toho ďalej právna teória vyvodila, že pokiaľ zanechal poručiteľ viac dedičov, až do právoplatného rozhodnutia súdu v dedičskom konaní je každý z nich považovaný za vlastníka celého majetku patriaceho do dedičstva, čo sa v právnych vzťahoch navonok prejavuje tým, že z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú dedičia oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V sporovom konaní, v ktorom ide o právo k veci patriacej do dedičstva, sa takéto hmotnoprávne postavenie dedičov ohľadne dedičsky nevyporiadanej veci prejavuje v nerozlučnej (podľa procesnej úpravy do 30.6.2016) respektíve nútenej (podľa aktuálnej procesnej úpravy) povahe ich procesného spoločenstva; tak či tak podľa jednotnej aplikačnej praxe súdov prakticky znamenajúcej, že až do vysporiadania dedičstva k veci, o určenie vlastníctva ktorej poručiteľa v čase smrti ide, pokiaľ aj dedičstvo už i čiastočne (vo vzťahu k iným veciam a hodnotám) prejednané a vyporiadané bolo, musia byť subjektmi sporu všetci dedičia (por. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 222/2010 zo dňa 14.3.2011), včítane manželky poručiteľa (por. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 116/2013 zo dňa 30.9.2014), keďže zo zákona dedí v prvej dedičskej skupine spoločne s deťmi poručiteľa (§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že právny názor, vyžadujúci pre úspešnosť žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva (presnejšie vyjadrené, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom určitej veci) účasť všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov prešla už i testom ústavnosti. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 260/2011 zo dňa 9.6.2011 potvrdil správnosť „mnohoročnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov v danej otázke“ a napríklad vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 428/2015 zo dňa 8.9.2015 sa k tomuto názoru opakovane prihlásil a sám skonštatoval že účastníkmi konania o určenie, že vec patrí do dedičstva musia byť všetci dedičia, či už na strane žalobcov alebo žalovaných , pričom v sporovom konaní je potrebné všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov.
6. V nadväznosti na tieto všeobecné východiská, z osvedčenia o dedičstve, vydaného JUDr. Jozefom Pavlíkom, notárom dňa 13.6.2012 pod sp. zn. Dnot 77/2012 (čl. 69) súd zistil dve rozhodujúce skutočnosti. Tou prvou je, že mimo žalobcov v 1 až 5. rade prichádza do úvahy ako dedička po poručiteľovi Vincentovi Fedorovi v I. dedičskej skupine tiež jeho manželka a matka žalobcov Q. Z., V.. XX.X.XXXX, ktorá dedičstvo neodmietla a tou druhou je, že týmto dedičským rozhodnutím (jediným v tejto dedičskej veci) k prejednaniu dedičstva vo vzťahu k spornému pozemku nedošlo. Za tohto stavu do úvahy prichádzajúcich dedičov vo vzťahu k doposiaľ dedičsky neprejednanému spornému pozemku, subjektmi konania o určenie, že vec patrí do dedičstva, či už v procesnom postavení nerozlučných spoločníkov (do 30.6.2016) alebo nútených spoločníkov (od 1.7.2016) musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, včítane Q. Z., V.. XX.X.XXXX, ktorá i keď podľa výsledku už prejednaného rozsahu dedičstva doposiaľ nič nededila, ako už bolo vyjadrené skôr, dedičstvo neodmietla a tak nemožno mať istotu, s akým výsledkom k jej osobe konanie o dedičstve vo vzťahu k spornému pozemku skončí. Za predpokladu opodstatnenosti žalobného návrhu je preto potrebné až do vyporiadania dedičstva k spornému pozemku považovať S. Q. Z. za vlastníka tejto veci a tak rozhodnutie o vlastníckom práve poručiteľa v čase smrti k nej sa tak nevyhnutne musí vzťahovať okrem iných dedičov (žalobcov v 1. až 5. rade), tiež na ňu. Nakoľko sa však Q. Z. sporu na žiadnej z procesných strán nezúčastnila a žalobcovia tento nedostatok neodstránili ani po poučení súdom, neostávalo iné ako len z toho dôvodu žalobu zamietnuť.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Plne procesne úspešným žalovaným síce v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko však žiadnemu z nich v súvislosti s obranou v spore trovy nevznikli (nevznikla im poplatková povinnosť, neboli zastúpení advokátom, zo spisu nevyplýva ani vynaloženie iných výdavkov), súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).
V Košiciach 22. mája 2017