Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-51-2020.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: BLAHO-BYT, spol. s r.o., IČO: 35 729 899, so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, zast.: JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., IČO: 36 863 904, so sídlom Námestie Slobody 10, Bratislava, proti žalovaným: 1. O. P., R.. XX.XX.XXXX, D. I. X, D., 2. N. W. W. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. W. O. X, Q. P. A., F. W., 3. X.. K. Z. F., R.. XX.XX.XXXX, D. F. X, D., všetci traja zast.: JUDr. Adam Dragon, advokát, so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o zaplatenie 720,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní 1., 2. a 3. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou dourčenou súdu dňa 19.10.2020 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 720,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 16.10.2020 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je správcom bytového domu na ulici U. XX-XX C. D., na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.07.2012 (ďalej len „Zmluva o výkone správy“) uzatvorenej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici U. XX-XX, C. D., (ďalej len „Bytový dom“), v súlade s ktorou je žalobca poverený vykonávať správu spoločných častí a zariadení Bytového domu, jeho príslušenstva a prevádzku Bytového domu. Na základe uzatvorenej Zmluvy o výkone správy sú žalovaní povinní ako podieloví spoluvlastníci bytu č. 52 v Bytovom dome uhrádzať pravidelne mesačne, a to do 15. dňa bežného mesiaca, preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv a zálohové platby za služby poskytované s užívaním bytu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a poplatok za výkon správy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy riadne a včas neplnili, vznikol žalovaným ku dňu 16.10.2020 nedoplatok z titulu neuhradených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a neuhradených zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a za neuhradenú odmenu správcu za výkon správy domu spolu vo výške 720,90 eur. Žalobca si zároveň voči žalovaným uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej neuhradenej zálohovej platby zo strany žalovaných, t.j. odo dňa 16.10.2020 do zaplatenia.
2. Žalovaní namietali tvrdenia žalobcu v žalobe, výšku nároku žalobcu, spôsob výpočtu nároku žalobcu ako aj titul vzniku nároku žalobcu, a preto žiadali žalobu zamietnuť. V zmysle žaloby žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie pohľadávky žalovanými z titulu ich vlastníctva stavby evidovanej OÚ-KO ako rozostavaný byt č. XX, na poschodí: podkrovie, vo vchode U. XX, ktorá sa nachádza v Bytovom dome. Podľa názoru Žalobcu sa v zmysle § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ZoVBaNP) s vlastníctvom stavby spája povinnosť uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Žalovaní sa s názorom žalobcu nestotožňujú,
nakoľko povinnosť v zmysle § 7b ods. 5 ZoVBaNP sa viaže na existenciu dvoch obligatórnych predpokladov, ktoré vo vzťahu k stavbe neboli naplnené. Tieto predpoklady predstavujú existenciu a) stavby, ktorá spĺňa pojmové znaky bytu alebo nebytového priestoru v zmysle ZoVBaNP; b) vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru. V zmysle § 2 ods. 1 ZoVBaNP sa za byt považuje „...miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky“. Z verejne dostupných zdrojov, na ktoré poukazuje aj samotný žalobca, je zrejmé že žalovaní sú spoluvlastníkmi stavby označenej v katastri nehnuteľností ako rozostavaný byt. V zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) v znení zákona č. 173/2004 Z. z., t. j. právneho predpisu platného v čase zápisu stavby do katastra nehnuteľností, sa za rozostavaný byt považovala miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádzal v bytovom dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Je nevyhnutné dodať, že uvedená definícia bola v nadchádzajúcich novelách Katastrálneho zákona vypustená z dôvodu precizovania podmienok zápisu rozostavaných bytov do katastra nehnuteľností. Aj napriek uvedenému aplikujúc v súčasnosti platný Katastrálny zákon v rozsahu podmienok na zápis rozostavaného bytu do katastra nehnuteľností naďalej zostáva bezo zmeny zachovaná táto definícia. Nepochybne možno teda z platných predpisov vyvodiť, že za rozostavaný byt sa považuje miestnosť alebo súbor miestností určených stavebným povolením na bývanie, ktoré dosahujú určitú mieru zastavanosti, pričom táto zastavanosť nie je spôsobilá na vydanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým trvalo určí túto miestnosť alebo súbor miestnosti na bývanie. V zmysle vyššie uvedeného sa stavba v spoluvlastníctve žalovaných nepovažuje na účely ZoVBaNP za byt, a preto nie je možné na túto stavbu viazať povinnosť uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s Domom. Zo skutočnosti, že sa stavba nepovažuje na účely ZoVBaNP za byt, možno bezpochyby vyvodiť, že nie je splnený ani druhý predpoklad na vznik povinnosti uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s domom, ktorým je existencia vlastníckeho práva žalovaných k bytu. Titul nároku žalobcu nemožno vyvodiť ani zo žalobcom uvádzanej zmluvy o výkone správy domu. Žalovaní nie sú viazaní zo zmluvy o výkone správy domu do momentu, kým stavba nenaplní pojmové znaky bytu v zmysle ZoVBaNP. Vzťah medzi vlastníkmi a žalovanými je primárne upravený Zmluvou o vstavbe bytov z roku 2006 uzatvorenou medzi vlastníkmi a predchádzajúcim vlastníkom stavby, ktorá nadobudla účinnosť dňom vydania rozhodnutia OÚ-KO zo dňa 26.10.2006, vydaného v katastrálnom konaní vedenom pod č. V-13974/06. V zmysle čl. VIII zmluvy pristúpia žalovaní k zmluve o výkone správy domu v zmysle § 7 a nasl. ZoVBaNP, t. j. až dňom nadobudnutia vlastníctva k bytu v dome.
3. Žalobca v replike uviedol, že pokiaľ si súd osvojí argumentáciu žalovaného 1., podľa ktorej vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 10 odsek 1 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) avšak až po kolaudácii bytu (§ 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), je potrebné priznať žalobcovi uplatnený nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalovaných. Predmetné zákonné ustanovenia totiž neriešia situáciu, keď vlastník neskolaudovaného bytu tento skutočne užíva v čase pred jeho kolaudáciou. Je zrejmé, že zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vychádza v tejto súvislosti z toho, že vlastníci neskolaudovaných bytov a nebytových priestorov nebudú tieto do kolaudácie užívať v rozpore s právnymi predpismi. Ak žalovaní (resp. niektorí z nich) predmetný neskolaudovaný byt skutočne užívajú, avšak neuhrádzajú platby, ktoré uhrádzajú ostatní vlastníci skolaudovaných bytov, bezdôvodne sa obohacujú na úkor ostatných vlastníkov. V prípade vyššie uvedených plnení ide o plnenia, ktoré žalovaní bez akýchkoľvek pochybností prijímajú, a to bez právneho dôvodu.
4. Žalovaní v replike uviedli, že žalobca vo svojom vyjadrení nepreukázal splnenie obligatórnych predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaných. Žalobca odkazuje na domnelé a možné užívanie stavby, ktoré nepodoprel žiadnymi listinnými či inými dôkazmi. Navyše zo strany žalovaných ani nemôže nedochádzať k užívaniu stavby, nakoľko v súčasnosti nie je v stave spôsobilom na užívanie. Na základe uvedeného teda nemôže požívať ani ďalšie výhody poskytované domom, za ktoré by mal podľa žalobcu platiť.
5. Na pojednávaní dňa 11.05.2022 žalobca uviedol, že už samotné vlastníctvo rozostavaného bytu je spojené s povinnosťou prispievať na náklady spojené s užívaním bytu, a to z dôvodu, že v dôsledku vynakladania takýchto nákladov ostatnými vlastníkmi bytov v dome majú aj žalovaní zabezpečené poistenie objektu, deratizácia bytového domu, havarijnú službu a ostatné plnenia v zmysle vyjadrenia zo dňa 28.2.2021. Ak žalovaní tieto plnenia prijímajú, ale plnenie za ne neposkytujú, má za to, že sa bezdôvodne obohacujú. Žalovaní na pojednávaní uviedli, že rozostavaný byt v podielovom spoluvlastníctve žalovaných je na liste vlastníctva k dnešnému dňu evidovaný ako rozostavaný byt, a teda žalobný návrh je nedôvodný, nakoľko za správu je možné uhrádzať len za byty, ktoré sú zapísané ako byty na liste vlastníctva. V celom rozsahu namietajú žalobcom uvádzané bezdôvodné obohatenie, nakoľko zo žiadnych podkladov nevyplýva, že žalobca preukázal plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Akékoľvek plnenia poskytované v rámci bytového domu boli poskytované žalobcom výlučne vlastníkom bytov alebo osobám, ktoré dané nehnuteľnosti užívali. Napokon ani jeden zo žalovaných predmetný rozostavaný byt, ktorý je predmetom tejto žaloby neužíval, nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu. Zároveň vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k uplatňovanému bezdôvodnému obohateniu, ktorého splatnosť nastala pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žaloby.
6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
6.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R., obec D. - m.č. W., okres D. X. (21 - 36 spisu) súd zistil, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 52 v podkroví v bytovom dome na ul. U. XX C. D. (žalovaný 1. v podiele 1/3 k celku od roku 2008 a žalovaní 2. a 3. v podiele 2/3 k celku od roku 2010).
6.2. Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 01.07.2012 (č.l. 12 - 20 spisu) súd zistil, že správu bytového domu U. XX-XX C. D. vykonáva žalobca.
6.3. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2018 (dátum tlače 13.01.2020 - č.l. 37 - 38 spisu) majú žalovaní nedoplatok 720,90 eur, pričom išlo o obdobie od 01/2018 do 10/2020.
6.4. Podľa predpisu mesačných zálohových platieb (č.l. 39 spisu) sú žalovaní povinní uhrádzať mesačné zálohové platby spolu vo výške 29,67 eur mesačne ako poplatok za správu, studená voda, elektrická energia spol. priestorov a zar., výťah, upratovanie, odvoz a likvidácia odpadu, odmena zástupcu vlastníkov a výboru, odmena ZV, zimná údržba, zrážková voda, poistenie objektu, deratizácia, havarijná služba a požiarna ochrana.
6.5. Žalovaní 2. a 3. čestne prehlásili (č.l. 149 spisu), že v rozostavanom byte č. XX, v podkroví, vo vchode U.P. XX, D., nikdy nebývali, ani ho prechodne neužívali.
6.6. Z predloženej fotodokumentácie (č.l. 150 - 155 spisu) vyplýva, že rozostavaný byt č. XX na U. B. XX C. D. je v neobývateľnom stave (stavba).
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
7.1. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
7.2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
7.3. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8. Žalobca si ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza rozostavaný byt žalovaných, uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie nedoplatku za správu a užívanie predmetného rozostavaného bytu
v období od 01/2018 do 01/2020 v celkovej sume 720,90 eur. Spočiatku bolo v konaní sporné, či ide o rozostavaný byt, a či ho napriek skutočnosti, že nie je stavebným úradom skolaudovaný, niektorý zo spoluvlastníkov nevyužíva pre seba alebo pre tretie osoby. V priebehu konania však bolo preukázané (predloženou fotodokumentáciou), že predmetný byt nie je užívania schopný, pretože je stále v štádiu stavby (bez omietok, poterov a pod.), a to z dôvodu problémov vlastníctva (spoluvlastníctva) k bytu, keďže žalovaný 1. a žalovaní 2. a 3., kúpili byt od pôvodného vlastníka (developera) ako jediní vlastníci.
9. S ohľadom na uvedené, rozostavaný byt vo vlastníctve žalovaných nespĺňa kritériá bytu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, keďže nebol stavebným úradom trvalo určený na bývanie (rozhodnutie o kolaudácii bytu, rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby), a preto žalobca ako správca bytového domu nie je oprávnený požadovať od žalovaných ako vlastníkov rozostavaného bytu, ktorý tento byt neužívajú, aby uhrádzali žalobcovi finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia s užívaním bytu, keďže takáto povinnosť zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov žalovaným ako vlastníkom neskolaudovaného rozostavaného bytu nevyplýva.
10. Žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak žalovaným povinnosť uhrádzať finančné prostriedky za služby spojené s užívaním bytu nevyplýva zo zákona č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov. Svoj návrh odôvodnil tým, že keďže žalovaní vlastnia rozostavaný byt, napriek tomu, že nie je skolaudovaný, prijímajú plnenia zabezpečené pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, a to bez adekvátneho protiplnenia. Žalobca za týmto účelom nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom z tvrdenia žalovaných a tiež z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že žalovaní rozostavaný byt neužívajú, a to ani za účelom prác na uvedenom byte, keďže je byt dlhodobo v štádiu stavby z dôvodu spornosti vlastníckeho práva k nemu. Žalobcova argumentácia ohľadom neoprávneného prospechu žalovaných ostala len v rovine všeobecných tvrdení o obohacovaní sa žalovaných využívaním služieb uhrádzaných vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní tieto plnenia alebo niektoré z nich prijímali, ani to, v akom rozsahu by mali tieto plnenia v žalovanom období žalovaní prijať. Súd preto rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o prijatí konkrétnych plnení v konkrétnej výške žalovanými na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, za ktorých žalobca ako správca v konaní koná.
11. S ohľadom na uvedené, keďže žalobca nepreukázal svoj nárok na plnenie žalovanými ani na základe zákona č. 182/1993 Z.z., ani ako nárok z bezdôvodného obohatenia, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd posúdil žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia ako nedôvodnú, preto sa nezaoberal námietkou žalovaných ohľadom premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
12. Súd navyše uvádza, že mesačné úhrady v konkrétnej výške na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vlastníkmi vstavaných bytov do času ich kolaudácie mohli byť dohodnuté napr. v uzatvorenej Zmluve o vstavbe bytov, čo však v konaní tvrdené ani preukázané nebolo.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1., 2. a 3. ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.