Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/190/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: AQUA trade Slovakia s.r.o., Jesenského 55, Zvolen, IČO: 36 0498 999, zast. JUDr. Martina Mészáros Bariaková, advokát, Bystrická rad 453/77, Zvolen proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. FELIX NEUPAUER & PARTNERS, advokátska kancelária, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava na zaplatenie 20.000 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 20.000 EUR od 21.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 454,24 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konštatuje plný úspech žalobcu v spore.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na súd dňa 24.11.2015 žiadal žalobca, aby mu žalovaný zaplatil sumu vo výške 20.000 EUR a sumu 454,24 EUR s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.000 EUR od 21.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, poistná zmluva 1079022133 zo dňa 10.2.2010, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/19/2013 zo dňa 27.5.2015, výpis z bankového účtu žalobcu zo dňa 28.8.2015, výzva na zaplatenie zo dňa 12.10.2015 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

3. Z poistnej zmluvy č. 1079022133 zo dňa 10.2.2010 súd zistil, že žalobca ako poistník uzatvoril so žalovaným zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia Combi Clas, VIN: TMBFH25J8A3020478. Z poštového peňažného poukazu zo dňa 15.2.2010 súd zistil, že žalobca uhradil poistné v dohodnutej výške.

4. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/19/2013 zo dňa 27.5.2015 súd zistil, že súd zaviazal žalobcu za účasti žalovaného ako vedľajšieho účastníka na úhradu sumy 5.000 EUR Mgr. Diane Hronecovej, sumy 5.000 EUR Vladislavovi Hudákovi a 10.000 EUR Monike Hudákovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že osobným motorovým vozidlom žalobcu poisteným u žalovaného vodič Ondrej Koch spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul spolujazdec z vozidla vedeného Mgr.

Dianou Hronecovou Ladislav Hudák. Súd priznanie uvedených súm odôvodnil ako nemajetkovú ujmu deťom a manželke zosnulého.

5. Z výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 28.8.2015 súd zistil, že žalobca uhradil sumu určenú rozsudkom v celej výške dňa 28.8.2015.

6. Zo výzvy na zaplatenie zo dňa 12.10.2015 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy v lehote 5 dní od prevzatia výzvy.

7. Zo žalobného návrhu súd zistil, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že úhradou sumy určenej rozsudkom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške plnenia. Súčasne s nárokom na zaplatenie istiny si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie z výzvy zo dňa 12.10.2015 a nárok na úhradu nákladov za právne služby v zmysle rozsudku OS Zvolen.

8. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.3.207 súd zistil, že žalovaný namietol právnu kvalifikáciu žalobného nároku ako bezdôvodné obohatenie nakoľko povinnosť plniť bola rozsudkom OS Zvolen určená priamo a len žalobcovi a teda nedošlo k plneniu žalobcu za žalovaného a teda k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku z dôvodu, že k nehode došlo dňa 29.3.2010 a premlčacia doba v zmysle ust. § 101 v nadväznosti na ust. § 104 došlo 29.3.2014 a žaloba bola doručená súdu 24.11.2015.

9. Žalobca v žalobe odôvodnil okrem iného vznik povinnosti žalovaného uhradiť nemajetkovú ujmu pozostalým za žalobcu rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013 ( Haasová ). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že ESD v uvedenom rozsudku podal výklad smerníc únie avšak nepodal a nemohol podať výklad vnútroštátnych predpisov a teda nie je záväzný vo veci výkladu vnútroštátneho práva. Má teda za to, že ESD nestanovil pasívnu legitimáciu žalovaného v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých zo zákonného poistenia motorového vozidla.

10. Podľa ust. § 4, ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

11. Podľa ust. § 15, ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

12. Podľa ust. § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

13. Podľa ust. § 454 bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

14. Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa ust. § 104 Ppri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

16. Podľa ust. § 398 pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

17. Podľa ust. § 191, ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. Podľa ust. § 218, ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

19. Súd z takto vykonaného dokazovania konštatoval, že sporným je zodpovednosť žalovaného za nemajetkovú ujmu pozostalých, príčinná súvislosť škody pozostalých v zmysle s protiprávnym konaním žalobcu.

20. ESD vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013 konštatoval, že článok 3 Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

21. Súdny dvor teda vydal rozsudok, v ktorom rozhodol, že podľa zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení má majiteľ motorového vozidla právo, aby škodu spôsobenú nemajetkovú ujmu za neho uhradila poisťovňa.

22. Sporové strany v konaní predložili každá niekoľko rozhodnutí preukazujúcich dôvodnosť tej ktorej argumentácie. Súd si vzhľadom na preukázanú rozpornosť jednotlivých judikátov osvojil len argumentáciu uvedenú v rozhodnutí ESD C-22/12.

23. Dôvodnosť záveru súdu o pasívnej legitimácii žalovaného a teda o jeho povinnosti hradiť nemajetkovú ujmu pozostalých z PZP vozidla škodcu podporujú aj nálezy ÚS SR sp. zn. I.ÚS 474/2016 ako aj III. ÚS 666/2016, ktoré zhodne ustálili, že okrem únijného práva aj slovenské vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy ( aplikáciou ustanovení §§11 a 13 ). Uvedené závery súdu súčasne podporili aj nálezy ÚS SR sp. zn. III.ÚS 646/2015, III. ÚS 645/2015 a I. ÚS 206/2015.

24. Súd ako nesporné na základe vyjadrení sporových strán a listinných dôkazov konštatoval:

· Existenciu platnej poistnej zmluvy PZP medzi stranami sporu · Okolnosti a zodpovednosť pri vzniku škodovej udalosti · Právoplatnú povinnosť žalobcu uhradiť pozostalým škodu · Uhradenú výšku a deň úhrady škody žalobcom

25. Ako prvé po ustálení pasívnej legitimácie žalovaného posudzoval namietané premlčanie nároku žalobcu. Súd ustálil, že o výške nároku na náhradu škody sa žalobca dozvedel a súčasne najskôr mohol dozvedieť vyhlásením rozsudku OS Zvolen dňa 27.5.2015 a škoda mu vznikla odpísaním finančných prostriedkov dňa 28.8.2015. Žaloba bola súdu preukázateľne doručená 24.11.2015 a teda nárok žalobcu sa nemohol premlčať. Je nesporné, že žalobca nemohol podať žalobu v lehote označenej žalovaným a teda do 29.3.2014 nakoľko v tomto čase nemohol vedieť ani o svojej povinnosti uhradiť škodu ani o jej výške. Pripustením výkladu žalovaného by nastala absurdná situácia, kedy by sa nárok žalobcu premlčal predtým, než by vznikol.

26. Pri kvalifikácii právneho základu nároku žaloby sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý svoj nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Základom posúdenia nároku ako bezdôvodné obohatenie je skutočnosť, že subjekt plnil bez právneho titulu. Je nesporné, že žalobca plnil na základe právoplatného rozsudku súdu a teda právny titul plnenia existoval. Je právom poškodeného označiť povinný subjekt podľa svojej úvahy. Poškodení si v konaní pred OS Zvolen vybrali žalobcu.

27. Súčasne súd neprisvedčil ani argumentácii žalovaného, že nárok je možné posúdiť ako poistné plnenie. V prípade poistného plnenia by vznikla povinnosť žalovaného ako poisťovne hradiť škodu za poistenca - žalobcu. Takýmto spôsobom však povinnosť uhradiť súdom určenú nemajetkovú ujmu pozostalým určená nebola. Povinnosť vznikla rozsudkom priamo a len žalobcovi.

28. Súd nárok žalobcu právne kvalifikoval ako plnenie z poistnej zmluvy, kedy nárok žalobcovi na úhradu istiny vznikol voči žalovanému na základe skutočnosti, že plnil škodu poškodeným na základe právoplatného rozhodnutia súdu a týmto plnením mu vznikol nárok na istinu v totožnej výške voči žalovanému z dôvodu, že plnenie je v zmysle horeuvedeného kryté poistením PZP.

29. Žalovaný v záverečnom vyjadrení rozšíril dôvody nevyplatenia žalovanej sumy o výluku upravenú v ust. čl. III, ods. 2, písm. c VOP kde je uvedené, že ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť ak poistený neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní. Žalovaný uviedol, že žalobca porušil povinnosť určenú uvedeným ustanovením VOP tým, že nevyužil svoje právo odvolať sa voči výške majetkovej ujmy priznanej rozhodnutím OS Zvolen napriek skutočnosti, že vedel o námietke žalovaného ako vedľajšieho účastníka v konaní voči tejto výške.

30. Žalobca k novovznesenej námietke uviedol, že v sumu priznanú rozsudkom OS Zvolen vyhodnotil ako relatívne nízku, nakoľko disponoval právoplatným rozsudkom KS Trenčín, kde za obdobného skutkového stavu bola pozostalým priznaná nemajetková ujma vo výške 270.000 EUR a nevylučoval, že v prípade odvolania žalobcu by tak urobili aj pozostalí a v odvolacom konaní by žalobcovi hrozila vyššia suma, než suma priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie. Súčasne uviedol, že žalovaný bol v konaní pred OS Zvolen v pozícii vedľajšieho účastníka a nárok odmietal ako celok a preto žalobcu jeho námietku vyhodnotil ako účelovú.

31. Súd pri tejto námietke prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že žalovaný ako vedľajší účastník v konaní pred OS Zvolen mohol a mal využiť svoje právo spochybniť výšku priznanej sumy a tiež konštatoval, že vzhľadom na judikatúru je možné považovať výšku nemajetkovej ujmy určenej rozsudkom OS Zvolen ako nižšiu než je obvyklé.

32. Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalobnú istinu s poukazom na skutočnosť, že podľa názoru súdu je nemajetková ujma pozostalých krytá poistením PZP, žalobca svoj nárok uplatnil včas, výška vyplatenej škody je nesporná a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Súčasne s nárok na náhradu vyplatenej škody si žalobca uplatnil nárok na jeden úkon právnej služby

- predžalobnú výzvu - ako náklad za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky, čo súd vyhodnotil ako dôvodné.

34. Žalobca si spolu so žalovaným nárokom uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od márneho uplynutia lehoty poskytnutej žalobcom v predžalobnej výzve, čo súd posúdil ako dôvodné.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..

36. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).