Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-284-2014.pdf
PDF · 173.34 KB
No categories available
19Cb/284/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Hradbyt, spol. s r.o., so sídlom Radlinského 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 100, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: RegioJet a.s., so sídlom náměstí Svobody 86/17, Brno - město, 602 OO Brno, Česká republika, IČO: 28 333 187, právne zastúpeného: MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36 419 834, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 9.561,61 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.694,82 EUR spolu s 0,05% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.763,42 EUR od 30.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.027,37 EUR od 30.9.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.702,30 EUR od 31.10.2014 do zaplatenia, toto všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II.Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu vo forme tlačiva A podľa Článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 1896/2006, ktorým sa zavádza Európske konanie o platobnom rozkaze, žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky 9.561,61 EUR s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania. Ako prílohy návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu predložil Smlouvu o dílo č. XX/XXXX/ŽKV uzatvorenú medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 20.2.2012 vrátane príloh 1, 2, 3 k tejto zmluve, Dodatok č. 1 k tejto Zmluve vrátane prílohy 1, súbor daňových dokladov - faktúr, ktorými vyúčtoval žalobca žalovanému plnenie špecifikované v texte týchto faktúr, a to faktúru č 501411 splatnú 29.8.2014 za mesiac jún 2014 v sume 2.858,01 EUR, faktúru č. 501413 splatnú 29.9.2014 za mesiac júl v sume 3.221,66 EUR a faktúru č. 501417 splatnú 30.10.2014 za mesiac august 2014 v sume 3.481,94 EUR.
2.Súd vydal vo veci európsky platobný rozkaz zo dňa 2.2.2015, ktorým žalovanému uložil zaplatiť sumu 10.154,31 EUR pozostávajúcu z istiny 9.561,61 EUR a úroku 592,70 EUR.
3.Proti európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v nadväznosti na ktorú skutočnosť bolo vo veci ďalej s poukazom na Článok 17 ods. 1, 2 Nariadenia č. 1896/2006 pokračované ako v riadnom občianskom súdnom konaní podľa procesných pravidiel práva členského štátu pôvodu, ktorým je podľa Článku 5 ods. 1 označeného Nariadenia členský štát, ktorý platobný rozkaz vydal /teda SR/.
4.Podaním zo dňa 29. júna 2015 /čl. 54/ sa žalovaný k žalobe vyjadril. Primárne vzniesol námietku nedostatku miestnej a vecnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina a navrhol, aby bola vec predložená nadriadenému súdu podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej už len OSP. Uviedol argumentáciu, v zmysle ktorej by vec mala byť riešená podľa právneho poriadku Českej republiky. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Zmluva, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoje práva, je písaná v českom jazyku a odkazuje na znenie Zákona č. 513/1991 Zb. oproti českému Sb.. Z takéhoto označenia právneho predpisu podľa názoru žalovaného nie je možné dovodiť právny poriadok, podľa ktorého sa má Zmluva riadiť. Práve s poukazom na skutočnosť, že prevažujúci text znenia Zmluvy je v českom jazyku, bolo zámerom zmluvných strán, aby sa Zmluva riadila českým právnym poriadkom a nie slovenským právnym poriadkom. Poukázal na úpravu podľa § 10 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona č. 97/1963 Zb. O medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, i v nadväznosti na ktorú právnu úpravu by sa malo podľa jeho názoru na právne posúdenie použiť právo Českej republiky. Vo vzťahu k samotnej Zmluve uviedol, že podľa predložených faktúr je predmetom fakturácie i požiadavka na úhradu plynúcu z údajného nájmu nehnuteľnej vec. Aby bolo možné hovoriť o nájomnej zmluve, musí byť predmet nájmu presne definovaný, vrátane vymedzenia časti, ktorá sa prenajíma. Vymedzenie predmetu nájmu ako „prenájom priestoru pri koľaji XX.“ neposkytuje dostatočne presnú predstavu ohľadne určitosti presného vymedzenia predmetu nájmu, pretože z takéhoto vymedzenia nie je možné vyvodiť, ktoré konkrétne miesto predmetom nájmu je. Takéto vymedzenie predmetu Nájomnej zmluvy je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité a Zmluva je preto absolútne neplatná. Rovnako sa podľa názoru žalovaného nejedná ani o zmluvu o dielo, ale jedná sa o zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda o zmluvne nepomenovanú. Zo Zmluvy však nie je zrejmé, aké konkrétne veci sú predmetom dojednaného užívania, v ktorej časti poukázal žalobca na označenú judikatúru. Zo Zmluvy je zrejmé, že túto uzatvorili strany ako subjekty v statuse podnikateľov, a preto sa jedná o obchodno-právny vzťah a nie o vzťah občiansko-právny. Z obsahu Zmluvy podľa názoru žalovaného vyplýva, že sa o Nájomnú zmluvu nejedná, a preto nie je možné účtovať nájom veci, ako to žalobca požaduje. Tak isto žalobca nepreukázal svoje oprávnenie s predmetom Zmluvy nakladať. Pokiaľ žalobca nebol vlastníkom predmetu nájmu podľa Zmluvy, ani nijako svoju spôsobilosť nakladať s neurčitým predmetom nájmu nepreukazuje, nemôže s ním nakladať. Ďalej žalovaný poukázal na úpravu podľa § 3028 ods. 1, 2, 3 Občanského zákoníka /Zákon č. 89/2012 Sb./ a § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka a uviedol, že má za to, že zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej v režime Zákona č. 513/1991 Zb., teda Obchodného zákonníka v písomnej forme. Žalobca pod bodom 5 všetkých vystavených faktúr účtuje „dodávku kozmetických utierok a toaletného papiera“, v ktorej časti žalovaný poukázal v bode 4.3 Zmluvy z 20.2.2012 na skutočnosť dojednania, podľa ktorého čistiace prostriedky používané pri plnení tejto Zmluvy je povinný zaistiť si na vlastné náklady zhotoviteľ. Uvedená požiadavka žalobcu je potom nad rámec dohodnutého plnenia vyplývajúceho ako dojednaný predmet Zmluvy. Rovnako pokiaľ žalobca uplatňuje ako položku 6 všetkých faktúru úhradu za meškanie vlaku, nie je v Zmluve z 20.2.2012 dohoda oprávňujúca žalobcu takýto nárok uplatňovať. Žalobca v žalobe tvrdí, že dielo riadne a včas dokončil v stanovenom termíne, bez vád a bez nedorobkov. Podľa názoru žalovaného však toto tvrdenie žalobca nijako nepreukazuje. V tejto časti žalovaný poukázal na úpravu § 554 Obchodného zákonníka a dojednanie vyplývajúce zo Zmluvy, ktoré splnenie riadne dokončeného diela viaže na úspešné vykonanie a protokolárne odovzdanie objednávateľovi. V tejto časti žalovaný poukázal na označené rozhodnutia, tak ako sú uvedené v jeho podaní zo dňa 29. júna 2015 na strane 6. Podľa názoru žalovaného nebolo dielo riadne žalovanému odovzdané.
5.Uznesením č.k. 19Cb/284/2014-67 zo dňa 4.12.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/79/2016-101 zo dňa 14.6.2016, rozhodol súd o zamietnutí námietky nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky a nedostatku vecnej a miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina, tak ako bola žalovaným vznesená v podaní z 29.6.2015.
6.Vyjadrením zo dňa 21.11.2016 /čl. 117/ žalovaný doplnil argumentáciu v rámci procesnej obrany, pričom primárne reagoval na námietku žalobcu ohľadne nedostatku oprávnenia I.. X. Y., advokáta, so sídlom v Brne na konanie za žalovaného pri podaní odporu proti európskemu platobnému rozkazu, z ktorej skutočnosti žalobca, tak ako to vyplýva z jeho podania zo dňa 8.8.2016, vyvodzoval záver, podľa ktorého bol odpor proti európskemu platobnému rozkazu podaný osobou neoprávnenou. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný v podaní zo dňa 21.11.2016 poukázal na obsah Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 20.2.2014, tak ako je vymedzený v článku II. tohto vyjadrenia.
Vzniesol námietky voči základu uplatňovanej pohľadávky, kde primárne tvrdil, že na právne posúdenie tejto Zmluvy a nárokov z nej je potrebné aplikovať úpravu vyplývajúcu z hmotného práva Slovenskej republiky. Napriek tomu, že predmetná Zmluva je označená ako Zmluva o dielo, obsahuje v sebe viacero právnych titulov, nakoľko v jej predmete sa okrem ustanovení zodpovedajúcich Zmluve o dielo /čistiace práce/ nachádzajú sa aj ustanovenia, ktoré zodpovedajú Zmluve o preprave veci /odvoz komunálneho odpadu/ a ustanovenia zodpovedajúce Zmluve o nájme /prenájom priestorov pri koľaji XX./. Jednotlivé právne tituly nachádzajúce sa v Zmluve pritom od seba nie sú oddeliteľné, čo vyplýva z poslednej vety bodu 13.2 Zmluvy, podľa ktorého táto Zmluva vzniká dohodou oboch zmluvných strán o celom jej obsahu. Podmienkou platnosti, resp. vzniku každého jedného právneho titulu v Zmluve obsiahnutého predstavuje dohoda zmluvných strán o obsahu celej Zmluvy, teda o všetkých náležitostiach Zmluvy predstavovaných podstatnými náležitosťami jednotlivých právnych titulov, ktoré sú v Zmluve obsiahnuté. V tejto časti poukázal na úpravu § 610 Obchodného zákonníka a uviedol, že pre absenciu vymedzenia miesta odoslania a miesta určenia ako podstatných náležitostí Zmluvy o preprave veci, ktoré v Zmluve nie sú nijakým spôsobom špecifikované, nie je možné plnenie, ktoré sa týka prepravy kuka nádoby považovať za platne uzatvorenú Zmluvu o preprave veci podľa § 610 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o právny titul zodpovedajúci Zmluve o nájme nehnuteľností, a to konkrétne nájom priestorov pri koľaji XX., je predmet nájmu špecifikovaný nedostatočne a neurčito a pre absenciu tejto podstatnej náležitosti Nájomnej zmluvy nie je podľa názoru žalovaného možné považovať Zmluvu o nájme za platne uzatvorenú. Pokiaľ ide o právny titul zodpovedajúci Zmluve o dielo, a to konkrétne čistenie bytového priestoru, Zmluva žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje, o aký bytový priestor na ulici S.. Y., v Ž. sa jedná, pričom takáto špecifikácia je pre uzatvorenie Zmluvy o dielo žalovaným hodnotená nevyhnutná a pri jej absencii nie je možné považovať Zmluvu o dielo za uzatvorenú. Napriek týmto primárnym námietkam voči základu žalovanej pohľadávky pre prípad, že by Zmluva bola platným právnym základom žalobcom uplatnenej pohľadávky, resp. pohľadávok, žalovaný tvrdí, že žalobca v doterajšom priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo ku poskytnutiu plnení, teda k naplneniu skutočností, ktoré majú žalobcu v zmysle Zmluvy oprávňovať, uplatniť právo na zaplatenie, ktoré bolo predmetom európskeho platobného rozkazu. Zo strany žalobcu, ani zo strany tretích osôb nedošlo k takému poskytnutiu prepravných služieb, vykonaniu diela, ani nájmu nehnuteľností a dodávke kozmetických utierok a toaletného papiera, ani k takému neohlásenému meškaniu vlaku, ktoré by žalobcu oprávňovalo čo i len na čiastočnú úhradu uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ ide o samotnú fakturáciu, tak vo vzťahu k obratovému čisteniu vagónov RegioJet žalobca vyúčtoval odplatu vo výške 5,87 EUR bez DPH, ktorá nemá oporu v dojednaniach obsiahnutých v Zmluve. Pokiaľ ide o položku zabezpečenie odvozu komunálneho odpadu, poplatok stanovený v zmysle Všeobecného záväzného Nariadenia Mesta Žilina č. 22/2012 o poplatku za jednotkovú cenu 26,40 EUR bez DPH, poukázal žalovaný na skutočnosť, že Zmluva uvádza jednotkovú cenu pri tomto plnení vo výške 16,88 EUR bez DPH a teda fakturovaná položka nemá žiadnu oporu v Zmluve, ani právny základ, je teda neoprávnená. Pokiaľ ide o položku dodávka kozmetických utierok a toaletného papiera, táto nemá žiadnu oporu v Zmluve a žalovaný ju považuje za neoprávnenú.
7.Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca na pojednávaní 25.11.2016, v obsahu ktorého vyjadrenia ťažiskovo zdôraznil a poukázal na skutočnosť, že Zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami v znení Dodatku upravovala vzťah medzi stranami od februára 2012 až do júna 2014 bez akýchkoľvek rozporov ohľadne rozsahu vykonaných prác a jednotlivých položiek uvedených vo faktúrach, ktoré položky boli vo faktúrach predchádzajúcich relevantnému obdobiu identické a žalovaný všetky tieto faktúry za predchádzajúce obdobie bez akýchkoľvek problémov uhradil. V tejto časti poukazoval žalobca na úpravu podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka a zdôrazňoval, že z uvedeného vyplýva zavedenie praxe medzi stranami, v rámci ktorej dochádzalo ku plneniu činností žalobcu pre žalovaného, tak ako vyplýva zo Zmluvy, k následnej fakturácii týchto plnení a existenciu tejto praxe potvrdila úhrada ceny vyúčtovanej faktúrami žalobcom žalovanému. Súčasťou všetkých faktúr boli súpisy vykonaných prác, ktoré boli potvrdené zamestnancom žalovaného, pričom čistiace práce boli evidované od počiatku plnenia podľa Zmluvy, teda od februára 2012 a zaznamenávané boli aj položky meškania vlakov, tak ako to bolo dohodnuté v Dodatku ku Zmluve. Ako čistenie, tak ako meškanie vlaku bolo potvrdené určeným zamestnancom žalovaného. I plnenie odvozu komunálneho odpadu bolo zazmluvnené a následne účtované v súlade s Nariadením Mesta o poplatkoch, ako to vyplýva z faktúr za obdobia predchádzajúce relevantnému obdobiu, pričom toto bolo zo strany žalovaného bez problémov akceptované. Pokiaľ ide o dodávku hygienických potrieb, aj táto bola za predchádzajúce obdobia fakturovaná a vychádzala z dohody medzi stranami, avšak pokiaľ ide o účtovanie kozmetických utierok a toaletného papiera, toto osobitne evidované nebolo, ale práve z dôvodu realizácie týchto
dodávok kozmetických a hygienických potrieb nebola za čistenie vagónov účtovaná cena vyplývajúca zo Zmluvy v sadzbe 8,- EUR, ale cena 5,87 EUR za každý vyčistený vagón, čo malo práve zohľadňovať skutočnosť realizácie dodávok kozmetických a hygienických potrieb a toaletného papiera. Pokiaľ ide o účtovanie sumy 3,- EUR za každého zamestnanca za každú začatú hodinu omeškania, v tejto časti žalobca poukázal na potvrdené súpisy prác. Rovnako poukázal na výňatok z elektronickej komunikácie vedenej medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorého mailom zo 17.2.2015 bol zo strany žalovaného žalobcovi učinený návrh na vysporiadanie vzájomných vzťahov vrátane záväzkov žalovaného z titulu ceny plnení podľa žalovaných faktúr s návrhom na zníženie o 30 %. Takýto návrh však žalobca odmietol. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 12.1.2017 /č.l. 289/ navrhol zmenu žaloby, ktorú súd pripustil uznesením vyhláseným za prítomnosti strán na pojednávaní dňa 13.1.2017 tak, že pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.561,61 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2.858,01 EUR od 30.8.2014, zo sumy 3.221,66 EUR od 30.9.2014 a zo sumy 3.481,94 EUR od 31.10.2014 všetko až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, postupom podľa § 142 ods. 1 CSP. Podaním z 21.12.2016 / čl. 251/ žalobca doplnil reakciu na vznesenú procesnú obranu poukazom na protokol o prevzatí nebytového priestoru z 15.12.2014, z ktorého vyplýva, že priestory, ktorých užívanie bolo súčasťou fakturácie, boli odovzdané prenajímateľovi a priestory sa teda využívali pre žalovaného počas celej doby platnosti predmetnej Zmluvy. Vo vzťahu k účtovaniu sadzby 5,87 EUR za čistenie vagónov, a to za jeden vyčistený vagón žalobca uviedol, že k účtovaniu takejto sadzby došlo nedopatrením pri vystavovaní faktúr, pretože zmluvne bola dohodnutá suma 8,- EUR a tá platila po celý čas platnosti Zmluvy, v nadväznosti na čo následne po zistení tejto chyby žalobca faktúrou č. 501424 doúčtoval žalovanému sumu 11.784,66 EUR /čl. 252/. Vo vzťahu k účtovaniu dodávky kozmetických utierok a toaletného papiera žaloba uviedol, že išlo len o refakturáciu priamych nákladov na nákup tovaru a vo vzťahu k tomu predložil faktúry od subjektu Slovpap Sk, s.r.o. / čl. 258 až 261/, od ktorého uvedený tovar, ktorý následne dodával žalovanému, žalobca nakupoval. K realizácii tejto časti plnenia bolo prikročené v dôsledku toho, že sa opakovane vyskytla situácia komplikácie na strane žalovaného, keď dodávka utierok a toaletného papiera zo strany žalovaného meškala a jeho zamestnanci buď zabudli naložiť tovar do vlaku alebo ho zaslali v úplne inom vlaku a nie do Žiliny. Na základe toho, keďže na strane žalobcu nebol žiaden problém, aby tento tovar nakupoval sám a následne ho žalovanému refakturoval a v záujme toho, aby sa predišlo uvedeným situáciam, dohodol žalobca so žalovaným, bude tovar objednávať a zabezpečovať jeho dopĺňanie sám a cenu takto zabezpečeného tovaru že bude refakturovať žalobcovi. Žalobca zdôraznil, že v období mesiacov jún, júl a august 2014 nedošlo ku žiadnym novým dohodám a vykonávali sa také činnosti, ktoré sa vykonávali aj v mesiacoch predtým, za ktoré boli aj právnym zástupcom žalobcu do spisu doložené faktúry a potvrdenia o zaplatení. Všetky tieto činnosti v uvedených mesiacoch sa vykonávali a boli zaužívané praxou a dohodami medzi žalobcom a žalovaným dlhé mesiace predtým a aktuálne v mesiacoch jún, júl a august 2014 nedošlo k žiadnym novým dohodám, ktoré by boli iné ako mesiace predtým.
8.Podaním zo dňa 21.12.2016 /čl. 273/žalovaný doplnil svoju procesnú obranu poukazom na článok 4.2 Zmluvy a predloženú dokumentáciu zo strany žalobcu - súpisy vykonaných prác, v nadväznosti na ktoré listinné dôkazy uviedol, že z nich žiadnym spôsobom nevyplýva identifikácia osoby podpisujúcej, resp. podpisujúcich osôb, ktoré mali v mene žalovaného potvrdiť a prevziať realizáciu čistiacich prác. Tieto dôkazy v nadväznosti na to považuje žalovaný za nedostatočné. Rovnaké závery uvádza i vo vzťahu k položke meškanie vlaku evidovanej v súpisoch vykonaných prác. Pri tejto položke zároveň zdôraznil dojednanie vyplývajúce z obsahu článku 9.2 Zmluvy, ktorá upravuje nárok žalobcu len vo vzťahu k neohlásenému meškaniu vlaku najneskôr dve hodiny pred očakávaným príchodom podľa grafikonu. Rovnako článok 9.2 Zmluvy oprávňuje žalobcu fakturovať túto položku len za každú jednu hodinu meškania. Pri položke zabezpečenie odvozu komunálneho odpadu zotrval žalovaný na svojej procesnej obrane a túto doplnil tvrdením, že zo žiadne z ustanovení Zmluvy nevyplýva, že by mala byť odplata za odvoz komunálneho odpadu dohodnutá ako paušálna, tak ako uvádza žalobca, ale mala sa fakturovať ako súčin merných jednotiek a jednotkovej ceny. Zároveň označené Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Žilina nie je súčasťou obsahu Zmluvy. V uvedených súvislostiach žalovaný zdôraznil dojednanie vyplývajúce z článku 13.2 Zmluvy, podľa ktorého akékoľvek dohody a zmeny Zmluvy vyžadovali písomnú formu. Vo vzťahu k čisteniu bytového priestoru žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že v rozhodnom období dochádzalo k čisteniu, tak ako uvádza žalobca. Pri prenájme priestorov žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom tvrdenie o tom, že v rozhodnom období žalovaný predmetný priestor užíval a zopakoval procesnú obranu o nedostatočnej identifikácii prenajatých priestorov. I v tejto časti poukazoval na dojednanie podľa článku 13.2 Zmluvy, ktoré upravuje dojednanie písomnej formy pre akékoľvek dodatky ku Zmluve. Vo vzťahu k dodávke
kozmetických utierok a toaletného papiera žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal dohodu o rozdelení položky čistenie vagónov a ani samotnú realizáciu týchto dodávok žalobcom žalovanému. Pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu zo 17.12.2015, na ktorú žalobca poukázal, žalovaný zdôraznil, že v rámci nej išlo o komunikáciu o sporných právach a povinnostiach zo širšieho okruhu, ktorý presahuje rámec tohto konania. Podľa názoru žalovaného ani žalobcom predložené faktúry za predchádzajúce obdobia nepreukazujú, že došlo k poskytnutiu plnení žalobcom žalovanému v druhu a rozsahu, tak ako žalobca tvrdí vo vzťahu k relevantnému obdobiu. Položky z faktúr za predchádzajúce obdobie identické nie sú a tieto skutočnosti spochybňujú tvrdenia žalobcu o ustálenej praxi medzi stranami. Zdôraznil, že výkladom prejavu vôle pri právnom úkone má byť obsah vôle vykladaný a nie dotváraný.
9.Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v tejto veci je subjekt - právnická osoba /obchodná spoločnosť/ so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, súd osobitne konštatuje splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci, a to s odkazom na argumentáciu uvedenú súdom už pri rozhodnutí o námietke žalovaného vznesenej v jeho podaní z 29. júna 2015, ktorá bola podľa obsahu v nej uvedenej argumentácie vyhodnotená i ako námietka nedostatku právomoci súdu SR na prejednanie a rozhodnutie v tejto veci, tak ako táto argumentácia vyplýva z odôvodnenia uznesenia č.k. 19Cb/284/2014-67 zo 4.12.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/79/2016-101, a ktoré uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť 27.6.2016. S poukazom na Článok 10 ods. 2 Zmluvy uzatvorenej medzi stranami označenej ako Zmluva o dielo v spojení s Článkom 23 Nariadenia Rady /ES/ č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /ďalej už len Nariadenie Brusel I/, a to v znení tohto právneho predpisu do 9.1.2015 s poukazom na Článok 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EU/ č. 1215/2012 - Brusel I bis s ohľadom na začatie konania v tejto veci dňom 5.12.2014, ako vyplýva z č.l. 1, súd konštatuje splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci.
10.V otázke rozhodného práva vychádzal súd primárne z obsahu písomného vyhotovenia Zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 20.2.2012, a to z obsahu Článku 13.1, ktorý súd hodnotí pri označení právneho predpisu v tomto Článku uvedeného, najmä ktorým sa majú riadiť právne vzťahy výslovne v Zmluve neupravené ako Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník s poukazom na Kapitolu II, Článok 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Nariadenie Rím I/ ako účinnú dohodu o voľbe rozhodného práva pre právne vzťahy zmluvných strán výslovne v Zmluve neupravené v prospech právneho poriadku SR. Pokiaľ ide o právne vzťahy v Zmluve upravené, zmluvné strany výslovne takúto voľbu rozhodného práva dohodou neučinili a tak pre tieto záväzky je aplikácia právneho poriadku SR na právne posúdenie založená úpravou Kapitoly II, Článok 4 bod 1 písm. b/, bod 2 Nariadenia Rím I.
11.Osobitne v procesnej rovine vzhľadom na tvrdenia žalobcu podľa jeho podania z 8.8.2016 /č.l. 108/ považuje súd za významné uviesť, že námietku žalobcu o podaní odporu proti európskemu platobnému rozkazu vydanému vo veci neoprávnenou osobou hodnotí ako nedôvodnú. Pri uvedenom závere súd vychádza z obsahu originálu plnej moci žalovaného pre I.. X. Y., tak ako je táto v spise na č.l. 47, na základe ktorej plnej moci označený zástupca žalovaného za žalovaného ako za osobu oprávnenú podať odpor proti európskemu platobnému rozkazu konal. Skutočnosť, že k momentu podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu nebolo preukázané oprávnenie I.. X. Y. na poskytovanie právnych služieb na území SR ako hosťujúceho euroadvokáta alebo usadeného euroadvokáta podľa § 30 Zákona č. 586/2003 Z.z. O advokácii, čo odôvodnilo následný procesný postup súdu podľa vtedy platnej úpravy vyplývajúcej z § 104 ods. 2 OSP, ako vyplýva z výzvy súdu podľa č.l. 66a, nezakladá záver o podaní odporu proti európskemu platobnému rozkazu neoprávnenou osobou. Skutočnosť, že následne po podaní odporu proti európskemu platobnému rozkazu žalovaný predložil súdu originál plnej moci pre právneho zástupcu MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/33, Žilina, ako je v spise na č.l. 73 zo dňa 27.11.2015, založila procesný dôsledok odstránenia odstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania týkajúceho sa zastúpenia žalovaného a spočívajúceho v nepreukázaní oprávnenia I.. X. Y. na poskytovanie právnych služieb na území SR, tak ako je uvedené vyššie, a ktorý odstrániteľný nedostatok podmienky konania týkajúci sa zastúpenia žalovaného však tak, ako je uvedené vyššie, nehodnotí súd ako situáciu podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu osobou neoprávnenou. V tejto časti poukazuje súd na Článok 16 bod 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 1896/2006 z 12.12.2006, ktorým sa zavádza Európske konanie o európskom platobnom rozkaze, a ktorá úprava výslovne nekladie osobitné požiadavky vo vzťahu ku subjektu právneho zástupcu odporcu, a ktoré
podmienky pre podanie odporu žalovaným v zmysle označeného Nariadenia podanie odporu žalovaným zastúpeným I.. X. Y. naplnené boli.
12.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu p. K. R. a p. S. Y.É., výsluchom svedkov p. G. Y. st., p. G. Y. ml., p. D. C., p. K. Y., p. C. D., oboznámením listinných dôkazov: Zmluvou označenou ako Zmluva o dílo č. XX/XXXX/ŽKV zo dňa 20.2.2012 vrátane príloh č. 1, 2, 3 k tejto Zmluve, Dodatkom č. 1 k tejto Zmluve, súborom daňových dokladov - faktúr č. 501411 splatnou 29.8.2014, 501413 splatnou 29.9.2014 a 501417 splatnou 30.10.2014 vystavenými žalobcom na žalovaného, ako sú v spise na č.l. 19 až 21, výpoveďou žalovaného zo dňa 28.11.2014 z č.l. 254, súborom súpisov vykonaných prác za mesiac jún, júl a august 2014, ako sú v spise na č.l. 127 až 174, Všeobecne záväzným nariadením č. 22/2012 o poplatku vydaným Mestom Žilina, Nájomnou zmluvou č. XXXXXXXXX-X-XXXX medzi prenajímateľom Železnice Slovenskej republiky a nájomcom - žalobcom zo dňa 8.3.2012, súborom daňových dokladov - faktúr a dokladov o úhradách, tak ako sú prílohou podania žalobcu zo dňa 13.12.2016, tak ako sú v spise na č.l. 200 až 247, faktúrami vystavenými subjektom Slovpap s.r.o. na žalobcu, tak ako sú v spise na č.l. 259 až 261, protokolom o prevzatí nebytového priestoru z 15.12.2004, výňatkom z elektronickej komunikácie zo 17.2.2015 medzi žalobcom a žalovaným /č.l. 187/ a celým spisovým materiálom.
13.Podľa Článku 8 Zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14.Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
15.Podľa § 151 ods. 2 CSP: Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16.Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
17.Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
18.Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
19.Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
20.Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
21.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22.Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
23.Podľa § 266 ods. 1,3,4 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
24.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
25.Podľa § 40a Občianskeho zákonníka: Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
26.Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27.Medzi stranami boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie písomnej zmluvy medzi stranami označenej ako Smluva o dílo č. XX/XXXX/ŽKV z 20.2.2012 a Dodatku č. 1 k tejto Zmluve vrátane príloh č. 1, 2, 3 Zmluvy, tak ako je v spise na č.l. 9 až 18 /ďalej už len Zmluva/, realizácia plnenia v druhu a rozsahu a následná fakturácia tohto plnenia žalobcom žalovanému a úhrada faktúr, ktorými bola cena plnenia vyúčtovaná, tak ako vyplýva z listinných dokladov - faktúr a potvrdení o realizácii platby, ktoré boli prílohou podania žalobcu z 13.12.2016 /č.l. 200 až 247/, ukončenie právneho vzťahu medzi stranami založeného predmetnou Zmluvou - výpoveďou žalovaného k 31.12.2014 /č.l. 254/. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistovala pochybnosť o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
28.Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal základ žalovanej pohľadávky, zaoberal sa súd primárne otázkou základu žalovanej pohľadávky. V tomto smere súd predovšetkým zdôrazňuje skutočnosť nespornej skutkovej okolnosti, podľa ktorej žalovaný podpísal písomné vyhotovenie Zmluvy, ktorá je v písomnom vyhotovení na č.l. 9 až 14 z 20.2.2012, rovnako ako Dodatok č. 1 k tejto Zmluve a zaplatil žalobcovi na základe tejto Zmluvy žalobcom žalovanému vyúčtované plnenie, ako vyplýva z faktúr a dokladov o úhradách, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 200 až 247. Už len z uvedených nesporných skutkových okolností v spojení s obsahom svedeckých výpovedí vo veci vypočutých svedkov p. D. C., p. K. Y., p. G. Y. st. a p. G. Y. ml. a p. C. D., ako aj z obsahu výpovede štatutárnych zástupcov žalobcu vyplýva záver o existencii právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v rámci ktorého žalobca plnil pre žalovaného i v relevantnom období, ktorého sa týka tento spor, teda v mesiacoch jún, júl a august 2014 a tento vzťah bol bezpochyby vzťahom odplatným. Z obsahu písomného vyhotovenia Zmluvy z 20.2.2012 v znení Dodatku č. 1 k tejto Zmluve v spojení s obsahom svedeckých výpovedí označených svedkov a štatutárnych zástupcov vyplýva realizácia plnenia žalobcu pre žalovaného spočívajúceho vo výkone čistenia a upratovania vagónov, odvozu smetí
pri upratovaní a čistení vagónov, užívanie priestoru Železničnej stanice Žilina na uskladnenie čistiacich prostriedkov a materiálu na doplnenie vagónov /papierových utierok a podobne/, upratovanie a čistenie v bytovom priestore umiestnenom na ulici S.. Y., v Ž.. Vymedzené druhy plnenia podľa článku 2 Zmluvy sú časťami predmetu zmluvného záväzku žalobcu, ktoré nie sú navzájom závislé a podmienené. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým oboznámením faktúr a dokladov o úhradách týchto faktúr za plnenie realizované žalobcom pre žalovaného v období, ktoré predchádzalo obdobiu relevantnému, teda mesiacom jún, júl a august 2014, tak ako vyplýva z listinných dôkazov, ktoré sú v spise na č.l. 200 až 247, mal súd spoľahlivo preukázané konkrétne a dlhodobé konanie a správanie sa zmluvných strán v rámci ich obchodno-právneho odplatného vzťahu v dobe, ktorá predchádzala mesiacom jún, júl a august 2014. Vzhľadom na obranu žalovaného poukazujúcu na obsah Článku 13.2 posledná veta Zmluvy súd hodnotil, či obsahom zmluvného vzťahu strán bola úprava práv a povinností vyplývajúca zo zavedenej obchodnej praxe medzi stranami, ako o nej svedčia listinné dôkazy z č.l. 200 až 247 alebo či sa zmluvné strany striktne držali len obsahu Zmluvy zachyteného v písomnom vyhotovení Zmluvy z 20.2.2012. Súd sa nestotožnil s výkladom Článku 13.2 posledná veta Zmluvy, tak ako ho činil v konaní žalovaný, a to predovšetkým primárne a ťažiskovo vzhľadom na skutočnosť preukázanej obchodnej praxe zavedenej medzi stranami v období pred júnom, júlom a augustom 2014 napĺňajúcej obsah zmluvného vzťahu medzi stranami, ako o tom svedčia listinné dôkazy z č.l. 200 až 247, ako aj svedecké výpovede vypočutých svedkov označených vyššie a výpovede štatutárnych zástupcov žalobcu, ako i s ohľadom na vyššie skonštatovanú samostatnosť a oddeliteľnosť jednotlivých zmluvných plnení, ktorá vyplývala zo samotnej podstaty jednotlivých druhov týchto zmluvných plnení. Vo väzbe na označený Článok 13 bod 13.2 posledná veta Zmluvy súd zdôrazňuje úpravu podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka ako výkladové pravidlo, aplikácia ktorého vo vzťahu k Článku13 bod 13.2 posledná veta Zmluvy je odôvodnená s ohľadom na preukázané správanie sa zmluvných strán podľa medzi nimi uzatvorenej Zmluvy, po uzatvorení Zmluvy a v období, ktoré predchádzalo relevantnému obdobiu. Je zrejmé, že pokiaľ by zmluvné strany Zmluvu za uzatvorenú nepovažovali z dôvodov tvrdených žalovaným, teda pre absenciu dohody o celom jej obsahu, neboli by dlhodobo podľa Zmluvy postupovali a nesprávali by sa tak, ako vyplýva z listinných dôkazov, ktoré sú v spise na č.l. 200 až 247, ktoré svedčia o tom, že žalobca dlhodobo poskytoval žalovanému jednotlivé časti plnenia ako plnenie podľa medzi nimi uzatvorenej Zmluvy a žalovaný za toto plnenie riadne žalobcovi platil. Oddeliteľnosť a samostatnosť dojednaní o jednotlivých druhoch - častiach plnenia žalobcu pre žalovaného podľa Zmluvy nie je vylúčená ani jednotiacim účelom týchto plnení, ktorým bezpochyby bolo pripravenie železničných vozňov na ich ďalšie použitie pre nových pasažierov /toto konštatovanie dopadá na vzťah týkajúci sa plnenia v súvislosti s čistením vagónov, teda samostatné čistenie, manipulácia s kuka nádobou, dopĺňanie hygienických potrieb a utierok/ a je daná napríklad i rôznou frekvenciou realizácie jednotlivých plnení. Rovnako vzhľadom na nespornú skutočnosť, podľa ktorej návrh zmluvy predkladal žalovaný žalobcovi je tým daný priestor i pre uplatnenie výkladového pravidla podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.
29.Po konštatovaní o existencii, a teda vzniku Zmluvy zakladajúcej obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd hodnotil povahu, teda druh tohto právneho vzťahu z hľadiska jeho podradenia pod konkrétne ustanovenia príslušnej hmotno-právnej úpravy. Tu súd na základe oboznámenia sa s obsahom Zmluvy nezávisle na jej označení ako Smlouva o dílo a pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, ako je konštatované nižšie, realizácia plnenia žalobcu pre žalovaného v konkrétnom druhu a rozsahu /svedecké výpovede označených svedkov, štatutárnych zástupcov, listinné dôkazy - súpisy vykonaných prác za mesiace jún, júl a august podľa čl. 127 až 174 a listinné dôkazy, ktoré sú v spise na č.l. 200 až 247/, po vyhodnotení označených dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP dospel súd k záveru, že Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným je potrebné právne posúdiť podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ako atypicky obchodno-právny záväzok, ktorý medzi žalobcom a žalovaným vznikol dohodou o dostatočne určitom predmete ich zmluvných záväzkov. Právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka nevylučuje, aby táto Zmluva obsahovala i prvky pomenovaných, a teda hmotno-právnou úpravou poznaných zmluvných typov bez toho, aby obsahovala dojednanie o všetkých podstatných náležitostiach týchto jednotlivých poznaných zmluvných typov. V prejednávanej veci tak Zmluva najmä s ohľadom na povahu a druh jednotlivých plnení obsahovala prvky zmluvy o dielo /pokiaľ ide o čistenie a upratovanie vagónov, čistenie a upratovanie bytu vo väzbe na takýto predmet plnenia/, zmluvy o nájme /pokiaľ ide o užívanie priestoru Železničnej stanice Žilina, teda priestoru pri koľaji XX./, kúpnej zmluvy /pokiaľ ide o dodávku hygienických potrieb a papierových utierok/. Argumentáciu žalovaného o nevzniknutí Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu úplnej absencie dohody alebo z dôvodu absencie dostatočne určitej dohody o podstatných náležitostiach
konkrétnych zmluvných typov /nájomnej zmluvy čo do vymedzenia predmetu nájmu, zmluvy o dielo čo do vymedzenia diela a zmluvy o preprave veci čo do dostatočne určitého vymedzenia miesta odoslania a miesta určenia/, súd v nadväznosti na uvedené závery hodnotí ako argumentáciu, ktorá je výrazom formalistického prístupu, ktorý nemá miesto pri výklade prejavu vôle pri právnych úkonoch. V tejto časti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 31/2004, podľa ktorého: Výklad práva nesmie obmedzovať rsp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Uvedené skutočnosti teda odôvodňujú záver súdu o povahe Zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako atypického obchodno- právneho kontraktu - zmiešanej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania, a to z listinných dôkazov, ktoré sú v spise na č.l. 200 až 247, z obsahu svedeckých výpovedí vypočutých svedkov, z výpovedí štatutárnych zástupcov žalobcu v konaní vyplýva, že táto Zmluva medzi stranami vznikla s obsahom, ktorý korešponduje jej písomnému vyhotoveniu, tak ako je prílohou žaloby vrátane Dodatku č. 1, a to dostatočne určitou dohodou o predmete Zmluvy. Predovšetkým preukázané správanie sa zmluvných strán po uzatvorení Zmluvy, čo súd hodnotí ako kľúčové, ktoré správanie bolo bezkonfliktné a dlhodobé, bez akýchkoľvek vzájomných pochybností a nejasností vo vzťahu k obsahu Zmluvy a vymedzeniu práv a povinností zmluvných strán, ktoré ho tvorili /v tejto súvislosti súd zároveň zdôrazňuje odôvodnenosť aplikácie výkladového pravidla podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka/, svedčí podľa názoru súdu o platnom a účinnom uzatvorení atypického obchodno-právneho kontraktu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi stranami. Uvedenými závermi súd vyjadruje svoje stanovisko a názor k obrane žalovaného smerujúcej voči základu žalovanej pohľadávky vrátane námietky neurčitosti Zmluvy alebo jej časti. K tejto otázke, teda k otázke určitosti právneho úkonu vo všeobecnosti súd dodáva, že otázka určitosti právneho úkon je spojená pri aplikácii výkladových pravidiel prejavu vôle ako to učinil súd i v tejto veci so záverom, podľa ktorého uplatnením výkladových pravidiel dochádza ku odstráneniu vecných nedostatkov inak zrozumiteľného a určitého obsahu prejavu vôle, ktoré nedostatky sú výkladom prejavu vôle len preklenuté a nedochádza pri tom ku nahrádzaniu samotného obsahu prejavu vôle /podobne rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Odo 346/2002 z 23.1.2003/. Rovnako pokiaľ žalovaný poukázal na dojednanie obsiahnuté v Článku 13 bod 2 veta prvá Zmluvy súd zdôrazňuje, že pre dojednanie Zmluvy medzi stranami podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka hmotno-právna úprava nestanovuje povinnú písomnú formu, a preto v prípade nedodržania zmluvnými stranami dojednanej písomnej formy by táto skutočnosť zakladala oprávnenie uplatniť výlučne námietku relatívnej neplatnosti Zmluvy alebo jej časti s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalovaný z uvedeného dôvodu výslovne námietku relatívnej neplatnosti Zmluvy alebo jej časti v konaní neuplatnil a vo väzbe k tomuto konštatovaniu poukazuje súd na komentár podľa : I, Fekete. : Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 306.
30.Po skonštatovaní preukázania základu žalovanej pohľadávky sa súd zaoberal hodnotením či žaloba preukázal svoje tvrdenie o splnení zmluvnej povinnosti realizovaním plnenia v rozsahu a druhu, tak ako vyplývalo z jeho tvrdení, poskytnutím tohto plnenia žalovanému, všetko v nadväznosti na obsah fakturácie žalobcu za mesiac jún, júl a august 2014 a zároveň všetko vo väzbe na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý okrem základu žalovanej pohľadávky namietal i skutočnosť nepreukázania splnenia tejto zmluvnej povinnosti žalobcom pre žalovaného tvrdiac, že žalobca nepreukázal druh, ani rozsah fakturovaného plnenia a jeho odovzdanie žalovanému. Vzhľadom na dojednaný predmet plnenia, ako vyplýva zo Zmluvy a špecifikácie plnenia uvedenej vo faktúrach žalobcu za mesiac jún, júl a august 2014, hodnotil súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby vo vzťahu k jednotlivým častiam plnenia. Pokiaľ ide o položku obratové čistenie vagónov uvedenú vo faktúrach, táto sa uvádza napríklad i vo faktúre žalobcu vystavenej na žalovaného pod č. 501401 za január 2014 /č.l. 244/, ale i vo faktúre žalobcu vystavenej na žalovaného pod č. 501403 za február 2014 /č.l. 246/, ktoré obe faktúry žalovaný v plnej výške žalobcovi zaplatil, ako vyplýva z potvrdení o realizácii transakcie z č.l. 245 a 247. Z uvedených dôkazov vyplýva, že pri označení tejto položky vo faktúrach za jún, júl a august 2014 išlo o plnenie, ktoré žalovaný v predchádzajúcom období bez námietok zaplatil a ktoré korešponduje dojednaniu podľa Zmluvy v článku 2.1.1 v spojení s prílohou č. 1 a v spojení s obsahom Dodatku č. 1, podľa ktorého si zmluvné strany za toto plnenie dohodli jednotkovú cenu 8,- EUR bez DPH za jeden vyčistený vagón pri dennom čistení a 18,- EUR pri týždennom čistení. V nadväznosti na to žalobca dôvodne uplatnil, ako vyplýva z faktúr za jún, júl a august 2014 sadzbu 5,87 EUR bez DPH za jeden vyčistený vagón. V tejto časti ako nedôvodnú hodnotí súd argumentáciu žalovaného, ktorý zdôrazňoval absenciu dojednania obratového čistenia vagónov, nakoľko z vykonaného dokazovania oboznámením Zmluvy v označených častiach v spojení s listinnými dôkazmi, a to vyššie označenými faktúrami za január a február 2014, po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP vyplýva konštatovanie súdu, podľa ktorého v tejto časti, teda pokiaľ ide položku obratové čistenie vagónov, išlo o riadne dojednané zmluvné plnenie žalobcu
pre žalovaného. Pokiaľ ide o rozsah tohto plnenia, súd v súlade s dôkazným návrhom žalovaného vykonal dôkaz oboznámením listinných dôkazov, a to súpismi vykonaných prác za mesiac jún, júl a august 2014, ako sú v spise na č.l. 127 až 174 a výsluchom štatutárnych zástupcov žalobcu p. K. R. a p. S. Y., ako aj svedkov p. D. C., p. G. Y., nar. XX.X.XXXX /ďalej svedok p. G. Y. st./, p. G. Y., nar. XX.X.XXXX /ďalej p. G. Y. ml./, p. K. Y. a p. C. D., po vyhodnotení ktorých dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP dospel súd k záveru o dôvodnosti uplatnenia ceny plnenia za obratové čistenie vagónov za mesiac jún 2014, a to za preukázaný počet vyčistených vagónov 266 /celkom súpisy vykonaných prác za mesiac jún 2014 uvádzajú 276 vagónov, avšak pri 10 kusoch vagónov, ktorých sa týka zápis z 29.6.2014, nebolo svedeckou výpoveďou svedkyne p. C. D. spoľahlivo preukázané realizovanie tohto plnenia, nakoľko označená svedkyňa jednoznačne a spoľahlivo nepotvrdila identifikovanie svojho podpisu na označenom súpise/, čo pri dôvodne uplatnenej sadzbe 5,87 EUR za jeden vyčistený vagón, ako vyplýva z faktúr, a ktorá sadzba neprevyšuje dojednanú cenu tohto plnenia podľa prílohy č. 1 Dodatku č. 1 ku Zmluve, zodpovedá dôvodne uplatnenej cene plnenia obratového čistenia za jún 2014 v sume 1.561,42 EUR, za mesiac júl 2014 pri preukázanom počte vyčistených vagónov 301 v sume 1.766,87 EUR, pri dôvodnom uplatnení sadzby 5,87 EUR za jeden vyčistený vagón a za mesiac august 2014 za preukázaný počet vyčistených vagónov 291 /súpisy vykonaných prác za august 2014 sa týkajú celkom 311 vagónov, avšak u 20 kusov vagónov podľa zápisov z 9.8. a zo 16.8.2014 žalobca nepreukázal spoľahlivo svedeckou výpoveďou svedkyne p. C. D. realizáciu tohto plnenia, nakoľko táto svedkyňa spoľahlivo a jednoznačne nepotvrdila identifikáciu svojho podpisu na týchto súpisoch/, čo zodpovedá dôvodne uplatnenej sume 1.708,17 EUR. Svedecké výpovede označených svedkov hodnotí súd ako vierohodné, primárne na základe zákonom daného poučenia týmto svedkom, ale zároveň aj v nadväznosti na to, že korešpondujú ostatným vykonaným dôkazom, najmä predloženým súpisom vykonaných prác, ku ktorým sa svedkovia po nahliadnutí na ne vyjadrovali a opoznávali svoje podpisy na súpisoch vykonaných prác, s výnimkou podpisu označeného žalobcom ako podpis svedkyne p. C. D., ktorý táto svedkyňa pri zápisoch v súpisoch z 29.6.2014, 9.8.2014 a 16.8.2014 spoľahlivo a jednoznačne neopoznala. Pokiaľ ide o výpovede štatutárnych zástupcov žalobcu p. K. R. a p. S. Y., tieto súd hodnotí ako spoľahlivé dôkazy o realizácii plnenia v časti obratového čistenia vagónov čo do zápisov, ktoré sa týkajú týchto svedkov pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania, kedy žalovaný tieto dôkazy efektívne /čo súd zdôrazňuje/ nespochybnil, ani nevyvrátil. Pokiaľ žalovaný poukazoval následne na grafické odlišnosti niektorých podpisov v súpisoch vykonaných prác, súd vychádza z právneho názoru, podľa ktorého pri takomto tvrdení uvedenom žalovaným ťažilo dôkazné bremeno preukázania relevantnosti takéhoto spochybnenia žalovaného, a to s poukazom na štádium, v ktorom žalovaný takéto spochybňujúce tvrdenie uviedol, vo väzbe na úpravu § 151 ods. 2 v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP. V nadväznosti na to súd nesúhlasí so žalovaným čo do jeho názoru, že prípadný návrh na znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru v uvedenom smere mal navrhnúť žalovaný. Rovnako v tejto súvislosti poukazuje súd na vyjadrenie sa vypočutých svedkov a štatutárnych zástupcov, ktorí potvrdili, že za stranu žalovaného predmetné súpisy vykonaných prác potvrdzoval po skontrolovaní realizovaného plnenia rušňovodič, ktorý subjekt je nepochybne osobou oprávnenou na takéto konanie žalovaného s odkazom na Článok 4 bod 4.2 Zmluvy.
31.Pokiaľ ide o položku označenú vo faktúrach za jún, júl a august 2014 ako prenájom priestorov, vychádzal súd z preukázanej skutočnosti vyplývajúcej zo svedeckých výpovedí svedkov p. D. C. podľa č.l. 365, kde svedok uviedol, že pokiaľ ide o uskladnenie kozmetických utierok a toaletného papiera, tie boli uskladnené v priestore, ktorý mal žalobca vyhradený na konkrétnej koľaji a bola to taká samostatná budova, kde sa nachádzal sklad materiálu, svedkyne p. K. Y. podľa č.l. 366, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o čistiace prostriedky a kozmetický materiál, toaletný papier a podobne, toto bolo umiestnené v takom malom domčeku pri odstavnej koľaji, svedka p. G. Y. st. podľa č.l. 367, ktorý uviedol, že vykonával ešte aj ďalšie činnosti, ktoré sa týkali zásobovania skladu materiálom hygienických potrieb a chemického materiálu, dezinfekčných prostriedkov, sáčkov do vysávača, teda materiálu, ktorý bol uskladnený v sklade na vedľajšej koľaji, svedka p. G. Y. ml. podľa č.l. 368, ktorý uviedol, že vykonával za Hradbyt pre žalovaného zásobovanie skladu na XX. koľaji, kde si žalovaný uskladňoval napríklad obrúsky alebo technické pomôcky, ktoré sa potom používali pri čistení vagónov a svedkyne p. C. D. podľa č.l. 467, ktorá uviedla, že čistiace prostriedky sa brali z budovy, ktorá bola na koľajišti, pričom išlo vlastne o dve budovy, v jednej boli čistiace prostriedky a v druhej boli toaletný papier a servítky na dopĺňanie. V spojení s listinným dôkazom, ktorý je v spise na č.l. 177 /Nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX uzatvorená medzi Železnicami Slovenskej republiky Bratislava ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom z 8.3.2012/, v spojení s Protokolom o prevzatí nebytového priestoru medzi označenými zmluvnými stranami, tak ako je v spise na č.l. 257, na základe vyhodnotenia týchto dôkazov a pri
zohľadnení obsahu Zmluvy v časti Článku 6 bod 1.4, Článku 2 bod 2.4 Zmluvy súd skonštatoval dôvodnosť uplatnenia odplaty za užívanie priestoru v paušálne dohodnutej sume 70,- EUR mesačne i za mesiace jún, júl a august 2014. Na tomto mieste odôvodnenia súd opätovne poukazuje na skonštatovaný právny záver o posúdení Zmluvy uzatvorenej medzi stranami ako Zmluvy atypickej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka majúcej prvky iných zmluvných typov, z ktorého dôvodu právneho posúdenia nie je ako relevantná hodnotená obrana žalovaného o absencii dojednania o podstatnej náležitosti Zmluvy nájomnej, a to dostatočne určitého vymedzenia predmetu nájmu. Zároveň však v tejto časti súd podotýka, že z následného správania sa zmluvných strán po uzatvorení Zmluvy nevyplýva preukázanie žiadnej pochybnosti samotných zmluvných strán o tom, ktorý konkrétny priestor a za akým účelom bol predmetom užívania.
32.Pokiaľ ide o položku čistenie bytového priestoru, tu súd pri závere o dôvodnosti jej fakturácie v uplatnenej sume za jún, júĺ a august, a to za jún 102,- EUR, za júl 127,50 EUR a za august 102,- EUR vychádzal ťažiskovo z obsahu svedeckej výpovede svedkyne p. C. D., ktorá potvrdila jednoznačne a spoľahlivo realizáciu čistenia tohto bytového priestoru žalobcom pre žalovaného minimálne jedenkrát týždenne, čo pri mesačnej fakturácii zahŕňa minimálne štyri a viac čistení bytového priestoru. V nadväznosti na to žalobca dôvodne uplatnil uvedené sumy pri zohľadnení dojednania sadzby 25,50 EUR za jedno čistenie podľa prílohy č. 3 ku Zmluve v spojení s Článkom 2 bod 2.6 Zmluvy, ktorý tvorí zmluvný základ tohto plnenia.
33.Pokiaľ ide o uplatnený nárok za meškanie vlaku a s tým vzniknutým prestojom zamestnancov žalobcu, tu súd vychádzal z obsahu svedeckých výpovedí svedkov p. D. C., p. C. D., p. G. Y. st. a p. G. Y. ml., ako aj p. K. Y. a zároveň i z výpovedí štatutárnych zástupcov žalobcu a listinných dôkazov - súpisov vykonaných prác za jún, júl a august 2014, v ktorých je rozsah meškania presne zaznamenaný, a ktorý rozsah meškania bol označenými svedeckými výpoveďami a výpoveďami štatutárnych zástupcov žalobcu preukázaný. Za mesiac jún 2014 predstavuje 355 minút, čo je 5,9 hodiny, čo pri dojednanej odplate podľa Dodatku č. 1 ku Zmluve v zmysle doplnenia bodu 9.2 v sadzbe 3,- EUR za každého zamestnanca a za každú hodinu zodpovedá sume 30,- EUR /5 hodín - čo je žalobcom uplatnený rozsah krát dvaja zamestnanci krát 3,- EUR, pričom skutočnosť, že sa toto meškanie týkalo dvoch zamestnancov žalobcu, taktiež vyplýva zo súpisov vykonaných prác/, a teda ide zo strany žalobcu o dôvodne vyúčtovanú a uplatnenú peňažnú pohľadávku. Za mesiac júl 2014 predstavuje meškanie 641 minút, v nadväznosti na čo pri uplatnení sadzby 3,- EUR za každú hodinu pri dvoch pracovníkoch za 11 hodín meškania žalobca za mesiac júl 2014 v sume 63,- EUR uplatnil pohľadávku skutkovo a právne dôvodnú. Za mesiac august 2014 bolo preukázané meškanie v rozsahu 348 minút, čo je 5,8 hodín / všetko už pri zohľadnení obsahu svedeckej výpovede svedkyne D. vo vzťahu jej podpisu pri zápisoch z 9. a zo 16. augusta 2014, vo vzťahu ku ktorým svedkyňa nepotvrdila jednoznačne, že tieto zápisy podpísala/, čo pri preukázanom počte dvaja pracovníci žalobcu, ktorých sa toto meškanie týkalo a v dojednanej sadzbe 3,- EUR za každú hodinu, predstavuje za 6 hodín pri dvoch pracovníkoch v sadzbe 3,- EUR sumu 36,- EUR, ktorá bola žalobcovi v tejto časti ako skutkovo a právne dôvodná priznaná. Osobitne vo vzťahu k položke meškanie vlaku za mesiac júl a august 2014 súd uvádza, že vzhľadom na obsah doplneného Článku 9 bod 9.2 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve súd zdôrazňuje, že toto zmluvné dojednanie nerozlišuje medzi i len začatou hodinou meškania na jednej strane alebo celou hodinou meškania v rozsahu celých 60 minút meškania na druhej strane, z ktorého dôvodu súd vychádzal zo záveru, že pri meškaní v rozsahu do 60 minút je potrebné ako dôvodné hodnotiť uplatnenie sadzby 3,- EUR i za započatú, teda necelú hodinu. Uvedenému záveru zodpovedá i zavedená prax medzi stranami, v rámci ktorej tieto podľa predložených súpisov vykonaných prác evidovali toto meškanie v minútach a nie v celých hodinách. Pokiaľ žalovaný namietal, že neboli naplnené podmienky uplatnenia tejto položky - meškanie vlaku v zmysle dojednania, ktoré tento nárok viaže na meškanie, ktoré nebude hlásené zhotoviteľovi objednávateľom najneskôr dve hodiny pred očakávaným príjazdom vlaku podľa grafikonu, ťažilo dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, teda tvrdenia, že takýto oneskorený príchod vlaku žalobcovi najneskôr dve hodiny pred príchodom vlaku podľa grafikonu objednávateľ zhotoviteľovi nahlásil, v tomto konaní žalovaného. Žalobca nebol povinný v tomto konaní preukazovať negatívnu skutočnosť a teda, že mu nebolo podľa označeného zmluvného článku oneskorený príchod vlaku žalovaným oznámený.
34.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o položku zabezpečenie odvozu komunálneho odpadu, poplatok stanovený v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 22/2012 o poplatku nebol v konaní žalobcom, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno preukázané, že
medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté účtovanie poplatku podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 22/2012 o poplatku. Rovnako bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať uplatnený rozsah plnenia v rámci tejto položky vyúčtovaný podľa faktúr za jún, júl a august 2014, pretože podľa Zmluvy v znení Dodatku č. 1 ku Zmluve bolo zmluvnou povinnosťou žalobcu zabezpečiť odvoz komunálneho odpadu - 1 100 litrovej kuka nádoby štyrikrát týždenne. Z výpovedí vo veci vypočutých svedkov samotná realizácia tohto plnenia síce vyplýva, avšak z obsahu týchto výpovedí a ani z ostaného vykonaného dokazovania, ktoré bolo súdom vykonané v relevantnej časti konania, teda pred uplatnením účinkov sudcovskej koncentrácie podľa § 153 CSP, ako vyplýva z č.l. 194, nebol preukázaný uplatnený rozsah plnenia. K realizácii tohto plnenia nebola vedená osobitná evidencia a z predložených súpisov vykonaných prác a ani z výpovedí svedkov dôvodnosť žalobcom uplatneného rozsahu tohto plnenia, teda konkrétneho počtu realizovaných odvozov, ako je uvedené v relevantných faktúrach, preukázaná nebola a nebola preukázaná ani dôvodnosť fakturácie odmeny ceny tohto plnenia vo výške 26,40 EUR bez DPH s odkazom na Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Žilina. Pokiaľ po poučení podľa § 153 CSP, ako vyplýva z č.l. 194 spisu žalobca produkoval listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 398 až 403 - potvrdenie o zabezpečení odvozu a likvidácie komunálneho odpadu z 8.10.2012, výňatok z elektronickej komunikácie z 28.3.2017, platobný výmer z 12.3.2014, dodatočný platobný výmer z 29.4.2014/, súd primárne s ohľadom na to, v ktorom štádiu konania boli tieto listinné dôkazy zo strany žalobcu, ktorý nepochybne mal vo svojej dispozícii možnosť tieto listinné dôkazy predložiť už skôr, neprihliadol s poukazom na § 153 ods. 2 CSP. Zároveň však súd podotýka, že ani z týchto listinných dôkazov tvrdenie žalobcu o realizácii fakturovaného rozsahu plnenia v rámci tejto položky a samotná dôvodnosť uplatnenia ceny plnenia v rámci tejto položky podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina pre relevantné obdobie jún, júl a august 2014 nevyplýva. Pokiaľ ide o položku dodávka kozmetických utierok a toaletného papiera /refakturácia/, tu súd konštatuje, že žalobca, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázal realizáciu tohto plnenia v uplatnenom rozsahu, a teda i dôvodnosť uplatnenej ceny tohto plnenia za mesiace jún, júl, august roku 2014. Tento záver vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorých súd oboznámil žalobcom v tejto časti predloženými faktúry subjektu Slovpap Sk, s.r.o. vystavené na žalobcu, tak ako sú v spise na č.l. 259 až 261. Vo vzťahu k základu tejto časti žalovanej pohľadávky súd s ohľadom na skutočnosť úhrady takéhoto plnenia v rámci rovnako označenej položky v predchádzajúcom období, teda v období predchádzajúcom mesiacu jún, júl a august 2014, ako vyplýva napríklad z faktúry č. 501401 za január 2014 podľa č.l. 244, ako aj s ohľadom na obsah svedeckých výpovedí vo veci vypočutých svedkov a štatutárnych zástupcov, konštatuje preukázanie zmluvného základu tejto časti. Záver o preukázaní základu tejto časti žalovanej pohľadávky však zároveň nepreukazuje dôvodnosť uplatnenej výšky tejto pohľadávky, tak ako vyplýva z faktúr za relevantné obdobie, v nadväznosti na čo súd pri konštatovaní nepreukázania výšky tejto časti žalovanej pohľadávky nemohol žalobe v tejto časti vyhovieť.
35.Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania bola žalobcovi ako dôvodne uplatnená priznaná pohľadávka na zaplatenie zmluvného plnenia právnym titulom Zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka za mesiac jún 2014 v sume 1.763,42 EUR v rozsahu 1.561,42 EUR za obratové čistenie vagónov RegioJet, 70,- EUR ako prenájom priestorov, 102,- EUR za čistenie bytového priestoru a 30,- EUR za meškanie vlaku, za mesiac júl 2014 v sume 2.027,37 EUR v rozsahu 1.766,87 EUR za obratové čistenie vagónov RegioJet, 70,- EUR za prenájom priestorov, 127,50 EUR ako čistenie bytového priestoru a 63,- EUR za meškanie vlaku a za mesiac august 2014 v sume 1.916,17 EUR v rozsahu 1.708,17 EUR za obratové čistenie vagónov RegioJet, 70,- EUR za prenájom priestorov, 102,- EUR za čistenie bytového priestoru a 36,- EUR za meškanie vlaku, teda celkom ako skutkovo a právne dôvodná pohľadávka v sume 5.708,96 EUR a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pre kompletnosť odôvodnenia súd zjednocujúco ku všetkým trom žalovaným pohľadávkam vyúčtovaným žalobcom ako boli predmetom sporu uvádza, že tieto nehodnotí ako žalovaným uznané v obsahu elektronickej komunikácie zo 17.2.2015 /čl. 187/, nakoľko takýto prejav vôle žalovaného vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu vyúčtovaným vo výške vyplývajúcej z faktúr podľa čl. 19 až 21, z obsahu tohto listinného dôkazu nevyplýva /žalovaný sa uvedeným e-mailom obrátil na žalobcu s návrhom na priznanie zľavy ako vyplýva z obsahu dokladu/.
36.Žalovaný je so splnením svojho záväzku voči žalobcovi, ktorý je záväzkom peňažným, v omeškaní. Pri zohľadnení dojednania sadzby úroku z omeškania, ako vyplýva z Článku 9 Zmluvy a pri dojednanom spôsobe uplatňovania ceny poskytnutého plnenia na základe faktúry, súd pri zohľadnení splatnosti faktúr za mesiac jún, júl a august 2014 priznal žalobcovi 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 1.763,42 EUR od 30.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.027,37 EUR od 30.9.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.916,17
EUR od 31.10.2014 do zaplatenia, všetko na základe aplikácie § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Vo zvyšnej časti rozhodol súd o zamietnutí žaloby.
37.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38.Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39.Žalobe bolo vyhovené v časti a v časti bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby. V nadväznosti na to súd pomerom pohľadávky žalobou uplatnenej /istina 9.561,61 EUR a 0,05 % úrok z omeškania denne zo sumy 2.858,01 EUR od 30.8.2014 vyčíslený ku dňu rozhodnutia súdu vo veci, teda k 19.5.2017, zo sumy 3.221,66 EUR od 30.9.2014 do dňa rozhodnutia vo veci a zo sumy 3.481,94 EUR od 31.10.2014 vyčíslený ku dňu rozhodnutia vo veci, všetko v sume 14.155,84 EUR a pohľadávky vyčíslenej rovnakým spôsobom priznanej v rozhodnutí súdu ako skutkovo a právne dôvodnej v celkovej výške 8.455,47 EUR dospel k percentuálnemu vyjadreniu úspechu žalobcu, ktorý predstavuje 59,73 %. V nadväznosti na to súd konštatuje, že úspech žalobcu je porovnateľný s jeho neúspechom, vo väzbe na čo o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako vyplýva z úpravy § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán právo na náhradu trov konania nemá. Pre úplnosť odôvodnenia súd vzhľadom na súčasne vydané opravné uznesenie, ktorým bola odstránená chyba v počítaní uvedená v prvom odseku výroku tohto rozsudku a aj v zápisnici z pojednávania, by pokiaľ ide o rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, dospel súd k rovnakému záveru i pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu žalobcu v konaní podľa vyhláseného výroku rozsudku. O konkrétnej výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).