Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a prísediacich Q.. A. G. U. E. F. na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd obžalovaného

Q.. X. O., K.. X.X.XXXX B. S., I. O. Č., T.. G. XXX/XX, Č., V. O. S. K. K. X., R. J., I..Č.. F. XX, S. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry S. H. pre skutok ktorý mal spáchať tak, že dňa 11.09.2015 v čase okolo 17.00 hod. v S. na ulici V. cca 20 m pred ulicou I.Á., lúpežne prepadol poškodenú B. V., K.. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že po tom, čo ju sotil na zem, tak ju silno priľahol a násilím z nej strhol čiernu plátenú kabelku, ktorú mala prevesenú cez hlavu a rameno, v ktorej mala občiansky preukaz, kartu poistenca B. G. V., rôzne vernostné karty, finančnú hotovosť vo výške 78,- eur, vreckovku, príbalový leták W., mobilný telefón zn. W. A. S., H.: XXXXXXXX-XXXXXX-X s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a rôzne náboženské predmety a následne utiekol v smere na I. T., čím takto poškodenej B. V. spôsobil škodu v celkovej výške 170,26 eur, ktorý prokurátor kvalifikuje ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. d) Tr. zák. v celom rozsahu oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú B. V., K..X.XX.XXXX, I. XXX/XX, S. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie v rozsahu stranami navrhnutom výsluchom obžalovaného, ako aj prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, listinnými dôkazmi a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný X. O. vyhlásil, že je nevinný. Počas celého konania popieral spáchanie skutku jeho osobou. Uviedol, že to neurobil, sú už dva roky potom. Šiel do školy a zrazu prišli policajti, že niečo urobil. A potom šiel do školy, nejaký chlapec mal telefón, predvádzal sa s tým telefónom. Hovoril, z kadiaľ máš telefón a on hovorí, že našiel som na ulici kabelku a tam boli peniaze a za ne som kúpil telefón. Bol to F. S.. Aj tam v decáku vedeli, že on tam kradne.

So súhlasom prokurátora, obžalovaného boli prečítané výpovede svedkov B.Y. V., Z. I. z prípravného konania.

Svedkyňa B. V. v zápisnici zo dňa 26.11.2015 uviedla, že dňa 11.9.2015 niekedy po 17tej hodine keď mala všetky veci v kabelke, rozhodla sa, že pôjde na poštu OD Q.. Keď bola na V. T. asi v polovici ulice pri domoch 8 a 10, videla ako ide oproti jeden róm. Keď bol pri nej prihovoril sa jej: Milostivá pani môžete mi pomôcť? Povedala, že nemá žiadne peniaze a pokračovala v ceste. Vtedy sa ten róm otočil, šiel za ňou. Keď sa ku nej dostatočne priblížil, tak sa prudko otočil tvárou ku nej, sotil ju na zem, kričala o pomoc, no nikto tam nebol. Keď spadla na zem, tak ju silno priľahol a hýbal sa akoby niečo hľadal. Silno jej začal trhať kabelku. Nakoniec sa mu podarilo odtrhnúť od ramienka, ktoré ostalo na jej tele. Potom ju pustil a utiekol smerom na ulicu I.. Uviedla, že toho páchateľa, čo na ňu zaútočil následne pri rekognícii opoznala. Na otázku obhajcu, či by vedela popísať útočníka, uviedla, že ho vie presne popísať, lebo ju zastavil a prihovoril sa jej, bol tenký, mal na sebe nohavice, pulóver a tmavé topánky. Mal úzku tváričku a na ľavej strane na líci mal veľkú jazvu. Tú jazvu si presne pamätá. Vysoký mohol byť asi ako jej dcéra cca 160 cm možno aj menší veľmi tenký bol a hovoril tichým hlasom. V zápisnici zo dňa 11.9.2015 ešte pred vykonaním rekognície pred vznesením obvinenia páchateľa popísala nasledovne: „Jednalo sa o róma vo veku cca 17-22 rokov, vysoký bol cca 170 cm, štíhlej postavy, tenký bol. Oblečené mal krátke tmavé nohavice pod kolenami, mal tričko s nejakou bundou. Vyzeral ako strhaný róm, zničený a mal chudú tvár. Bližší popis uviesť neviem.“

Svedkyňa Z. I. matka obžalovaného odmietla vo veci vypovedať. Uviedla iba toľko, že jej chlapec je nevinný a on to určite nespravil.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru mal súd preukázané, že na predložených predmetoch nebola zistená prítomnosť krvi. Z výsledkov analýzy DNA vyplýva, že získané DNA profily biologických stôp sú z predmetov č. 2 a 3, je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej ako B. V.. A na predložených predmetoch neboli zistené DNA profily zhodné s DNA profilom X. O..

Zo zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografií zo dňa 24.09.2015 vyplýva, že bolo poškodenej predložených 5 fotografií. Po ich dôkladnom prezretí poškodená dvakrát označila ako páchateľa X.Á. O.. Poškodená tohto páchateľa opoznala na základe jeho výrazu tváre a jazvy na tvári. Zo zápisnice o rekognícii nevyplýva, že by poškodená ako opoznávajúca osoba uviedla pri tomto úkone pred samotným opoznávaním opis páchateľa - opoznávanej osoby.

Zo správy W. Š., U. X, S. vyplýva, že jeho študijné výsledky sú na výbornej úrovni, dochádzka je taktiež dobrá, je tichej povahy, nekonfliktný, v kolektíve obľúbený, na odbornom výcviku pracovitý, v škole sa správa slušne a neboli mu udelené žiadne výchovné opatrenia. Znížená známka zo správania mu nehrozí.

V mieste bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Podľa odpisu registra trestov nebol obžalovaný doposiaľ súdne trestaný.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po vykonaní dôkazov stranami navrhnutými, v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného X. O. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v S.. Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. c) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a to v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne nezávisle od toho, alebo ich obstaráva súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

V celom trestnom konaní nebolo nepochybne preukázané bez pochybnosti, že došlo zo strany obžalovaného k použitiu násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Vo veci samotnej nebol produkovaný dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil, že obžalovaný spáchal trestný čin. Súd v tomto smere predovšetkým poukazuje na výpoveď samotného obžalovaného, ktorý v celom priebehu trestného konania spáchanie skutku popiera. Zo spáchania trestného činu má obžalovaného usvedčovať výpoveď poškodenej ako aj vykonaná rekognícia. Súd má za to, že v prípade výpovede poškodenej existujú pochybnosti o jednoznačnosti jej výpovede. Táto pochybnosť vyplýva z popisu páchateľa, ktorý poškodená uviedla rôzne a to jednak v prvotnej zápisnici o výsluchu svedkyne pred vznesením obvinenia kde uviedla: Jednalo sa o róma vo veku cca 17-22 rokov, vysoký bol cca 170 cm, štíhlej postavy, tenký bol. Oblečené mal krátke tmavé nohavice pod kolenami, mal tričko s nejakou bundou. Vyzeral ako strhaný róm, zničený a mal chudú tvár. Bližší popis uviesť neviem. Pri výsluchu po vznesení obvinenia v zápisnici zo dňa 26.11.2015 uviedla popis páchateľa nasledovne: Bol tenký, mal na sebe nohavice, pulóver a tmavé topánky. Mal úzku tváričku a na ľavej strane na líci mal veľkú jazvu. Tú jazvu si presne pamätá. Vysoký mohol byť asi ako jej dcéra cca 160 cm možno aj menší veľmi tenký bol a hovoril tichým hlasom. Z uvedeného vyplýva, že v zápisnici po vznesení obvinenia a po vykonanej rekognícii uvádza svedkyňa, že si presne pamätá, že páchateľ mal veľkú jazvu na ľavom líci, pričom v prvotnej zápisnici po spáchaní skutku tento výrazný identifikátor u páchateľa neuvádzala.

Spáchanie skutku mala podľa obžaloby preukázať rekognícia vykonaná v predmetnej trestnej veci, ktorá však bola urobená v rozpore s ustanovením § 126 ods. 1 Tr. por., pretože pred samotným opoznávaním poškodenou dňa 29.12.2015, táto nebola vyzvaná, aby popísala podozrivú osobu. Túto podľa zápisnice najprv opoznávala prvýkrát, potom opísala a potom opoznávala druhýkrát. Je preto nepochybné, že poškodená pred vykonaním rekognície podľa fotografií ako podozrivú osobu neopísala nikoho. Pri rekognícii je povinnosťou orgánu vykonávajúceho rekogníciu vyzvať poznávajúceho za účelom zistenia totožnosti nejakej osoby, aby opísal osobu, ktorej totožnosť sa zisťuje. V prejednávanom prípade nedošlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k zákonnému procesnému postupu a poškodená až po označení fotografie opísala obžalovaného. Takto získaný dôkaz na účely trestného konania je pre nezákonnosť nepoužiteľný ako dôkaz dokazujúci vinu obžalovaného a teda súd naň nemôže prihliadať.

V prejednávanom prípade nebol teda produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by nepochybne umožňoval záver, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe. Pochybnosti vzbudzuje aj okolnosť, že veľkú jazvu na ľavom líci u páchateľa uviedla prvýkrát až po vykonanom opoznávaní, pričom v prvotnej zápisnici po spáchaní skutku tento výrazný identifikátor u páchateľa neuvádzala. Za danej situácie pri absencii iných dôkazov súd nemohol bez pochybnosti ustáliť trestnú zodpovednosť obžalovaného a teda aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Podľa súčasne platného kontradiktórneho procesu dôkazy navrhujú a vykonávajú procesné strany a nie súd, takže súd iba vyhodnocuje stranami vykonané dôkazy. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne. Absentuje po stránke kvantitatívnej aj kvalitatívnej taká suma dôkazov, z ktorých by súd mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania spáchal obžalovaný. Súd musí oprieť svoj výrok o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.). Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 285 písm. c/ Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Vzhľadom k vynesenému oslobodzujúcemu rozsudku súd podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú B. V., K..X.XX.XXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.