Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-78-2010.pdf
PDF · 149.42 KB
No categories available
9C/78/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, pred sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcov: 1/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. K. W. XXX/XX, P. nad G., 2/ A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. K. W. XXX/ XX, P. nad G., zast. JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom, so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, proti žalovaným: 1/ Q.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 1, P. nad G., zast. X.. Štefanom Meszárosom, advokátom, so sídlom Štefánikova 84, Nitra, 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 1, P. nad G., t. č. X. XXX/XX, P. W., u rodičov, právne zastúpený JUDr. Eva Skačániová, advokátka so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zaplatenie 1.812,84 eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 163,60 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť, žalobcom v 1. a 2. tade sumu 1.649,24 eur, spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 995,85 eur od 1.4.2009 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 653,39 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcom v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10.6.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výrokoch o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je už rozsudok právoplatný, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie napriek tomu, že raz už bolo zrušené rozhodnutie odvolacím súdom s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa týmto názorom dôsledne neriadil a vec okrem iného aj nesprávne právne posúdil. Aj keď žalobcovia žiadali zaviazať oboch žalovaných na celú sumu spoločne a nerozdielne, súd posúdil nárok žalobcov ako delený, a to vo vzťahu žalovanej v 1. rade titulom nezaplatených úhrad za odber plynu a elektrickej energie a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade titulom nájomného. Tak potom nerozhodol o celej žalobe vo vzťahu k obom žalovaným a pokiaľ takto súd prvej inštancie nezaviazal oboch žalovaných na zaplatenie súm, ktoré žalobcom priznal spoločne a nerozdielne, vec nesprávne právne posúdil, nezohľadnil ustanovenie § 703 odsek 1 OZ a nesprávne vyhodnotil právne dôsledky rozvodu manželstva žalovaných a charakter pohľadávky žalobcov, keďže táto vznikla za trvania manželstva žalovaných. Súd prvej inštancie mal po doplnení dokazovania a rozšírení žaloby aj voči žalovanému v 2. rade opätovne posudzovať platnosť nájomnej zmluvy k predmetnému bytu uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 2. rade, posúdením toho, v akej forme bola uzavretá, či boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, aký vplyv na posúdenie platnosti nájomnej zmluvy má to, že ju uzatvára len žalobca v 1. rade, aj keď byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a tiež tým, aký vplyv na posúdenie pasívnej legitimácie žalovaných má to, že nájomnú zmluvu uzatváral len žalovaný v 2. rade, avšak za trvania manželstva so
žalovanou v 1. rade. Ak mal súd za to, že nájomná zmluva je platná, mal z vykonaného dokazovania vyhodnotiť to, aká bola dohoda o výške nájomného, ako aj úhradách spojených s užívaním bytu, ako podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme bytu. Záver súdu o výške nájomného spriemerovaním platieb nájomného je nesprávny a spôsob, ako súd dospel k sume 995,85 eur je nedostatočne odôvodnený. Čo sa týka nákladov na energie, mal sa tiež zaoberať tým, na čo plyn a elektrická energia slúžili, či na kúrenie, varenie, svietenie, a to z dôvodu, že žalovaná v 1. rade s deťmi v predmetnom byte nebývala do konca obdobia, za ktoré boli tieto energie fakturované. Ak by slúžili na vykurovanie, náklady na tieto energie by bolo v takom prípade treba rozrátať a v prípade, ak by slúžili na varenie a svietenie a z vykonaného dokazovania dospeje súd k záveru, že do skončenia fakturovaného obdobia už v byte nikto nebýval, je potrebné zohľadniť celú fakturovanú sumu. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10.6.2015 v časti, podľa ktorej súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol sa stal právoplatný dňa 18.11.2015, lebo proti tejto časti žalovaný v 2. rade odvolanie nepodal. Iba v prípade, ak by dospel k záveru, že je zmluva neplatná, mal vec posúdiť titulom bezdôvodného obohatenia. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný podľa § 391 odsek 2 C.S.P.
2. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 15.3.2017 uviedol, že berie späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 163,60 eur a v tejto časti žiada konanie zastaviť, nakoľko došlo k poníženiu vyčíslenia úhrad spojených za dodávku energií. Podľa ustanovenia § 145 odsek 2 C.S.P. súd konanie v tejto časti zastavil, nakoľko patrí to do dispozičného práva žalobcov s návrhom nakladať, pokiaľ sa rozhodli, že v tejto časti žiadajú konanie zastaviť, súd nemal dôvod nesúhlasiť s takýmto späťvzatím.
3. Dňa 22.5.2017 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v 2. rade a právnej zástupkyni podľa § 180 C.S.P., ktorá vopred ospravedlnila svoju neúčasť a neúčasť aj žalovaného v 2. rade písomným podaním zo dňa 16.5.2017 z dôvodu, že sa zúčastňuje advokátskej skúšky. Zaslala súdu rozsiahle písomné vyjadrenie, ktoré považovala za záverečnú reč, ktorú súd doručil ostatným stranám sporu. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná v 1. rade, ktorú neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca z pracovných dôvodov, ktorý bol prítomný na pojednávaní.
4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán sporu, a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi a to: výzvou na zaplatenie nájomného z 19.05.2009, platobným rozkazom z č. l. 12, odporom voči platobnému rozkazu žalovanej v 1. rade, vyúčtovacími faktúrami plynárni z č. l. 37-39, vyúčtovacou faktúrou z elektrárni, doúčtovaním spotreby elektrárni, správou Slovenských plynární, rozsudkom súdu prvého stupňa z č. l. 92, odvolaním žalovanej v 1. rade z č. l. 104, čestným prehlásením žalovaného v 2. rade z č. l. 107, uznesením Krajského súdu v Nitre z č. l. 137, ďalšími správami ZSE Energie, vyjadrením právneho zástupcu žalovanej v 1. rade z č. l. 209, písomným podaním právneho zástupcu žalobcu - zmenou petitu, uznesením z č. l. 242, uznesením z č. l. 248, uznesením z č. l. 261, doúčtovaním spotreby elektrickej energie, kópiami poštových poukážok za odber elektrickej energie, vyúčtovacími faktúrami, faktúrami za odber elektrickej energie, uznesením odvolacieho súdu č. k. 9Co/122/2016-362 zo dňa 1.12.2016, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Právny zástupca žalobcov uviedol, že navrhuje žalobe žalobcov vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd vo svojom uznesení nežiada vo veci vykonať žiadne dokazovanie, nakoľko súd prvej inštancie ho vykonal rozsiahle a nevytkol odvolací súd toto vykonané dokazovanie, vytkol iba právne posúdenie veci a vyhodnotenie dôkazov. Mal za to, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, a v tom čase boli obe strany sporu manželmi a pokiaľ jeden z manželov koná pri bežnej veci, zaväzuje to aj druhého manžela. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom ich nárok. Čo sa týka výšky nájomného, mal za to, že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bolo dohodnuté vo výške 66,39 eur mesačne, keďže takúto výšku ustálili aj samotní žalovaní a nenamietali ju. Čo sa týka nájomného, nájomný pomer k predmetnému bytu žalovaných trval od 1.3.2003 do 31.3.2009, ale čo sa týka nedoplatku na nájomnom, žalobcovia trvajú na tom, že toto vzniklo iba za obdobie od 1.1.2008 do 31.3.2009. Z týchto dôvodov výška nájomného, ktorú žalovaní žalobcom dlžia, je za obdobie 15 mesiacov po 66,39 eur, čo sa rovná 995,85 eur. Čo sa týka režijných nákladov za bývanie, právny zástupca žalobcov upravil nárok žalobcov a zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 163,60 eur a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, a tieto režijné náklady vyčíslil celkovou sumou 653,39 eur, ku ktorej dospel nasledovne: podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné ustáliť náklady za dodávku energií len do tej doby, kým sa žalovaná v 2. rade fyzicky nachádzala v predmetnom byte a užívala ho, teda do 28.2.2009. Nedoplatok na plyne je podľa vyúčtovacej faktúry od 19.5.2008 do 18.5.2009 s tým,
že plynárne nevedeli presne na základe výzvy súdu vyčísliť, aký nedoplatok vznikol do 28.2.2009. Z týchto dôvodov právny zástupca uviedol, že tento nedoplatok vypočítal tak, že ročné vyúčtovanie plynu podľa faktúry vydelil 12, tak dostal mesačný nedoplatok, ktorý predstavuje sumu 8,13 eur, keďže tento bol vypočítaný do 18.5.2009, tak z pôvodne vyčíslenej ročnej sumy odpočítal náklady za 3 mesiace 8,13 eur x 3 = 24,34 eur, to znamená, že od sumy 97,51 eur, ktorá predstavovala nedoplatok za plyn odpočítal sumu 24,34 eur, dostal sumu 73,17 eur, čo predstavuje nedoplatok za dodávku plynu. Takýmto istým postupom sa dopracoval aj k výpočtu za nedoplatok elektrickej energie, ktorý bol vypočítaný vyúčtovacou faktúrou za obdobie od 1.10.2008 do 16.10.2009 v celkovej sume 238,71 eur, túto vydelil 12, tak dostal mesačný nedoplatok, ktorý predstavoval sumu 19,89 eur a keď odpočítal sumu z celkového nedoplatku za 5 mesiacov užívania, tak sa dopracoval k sume 99,45 eur. Z týchto dôvodov ten zvyšok vo výške 163,60 eur zobral späť a žiadal konanie vo veci zastaviť. Z týchto dôvodov nedoplatok za odber plynu predstavuje sumu 73,17 eur, nedoplatok za elektrickú energiu 99,45 eur a doúčtovanie elektrickej energie, ktorá vznikla počas nájmu v sume 480,77 eur, ktorá skutočnosť nebola spochybnená naopak listom ZSE a.s. oznámené dňa 15.4.2009, že takýto nedoplatok vznikol za obdobie od 15.10.2005 do 14.10.2008, preto žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 1.649,24 eur žalobcom, ktorý nárok pozostával z nájomného vo výške 995,85 eur a z nezaplatených služieb v celkovej výške 653,39 eur. Mal za to, že nie je možné a únosné, že majetok žalobcov v danom prípade bol užívaný žalovanými na základe ústne uzavretej nájomnej zmluvy, a to v rozhodnom období a nájomné zo strany žalovaných zaplatené nebolo. Tak isto ani úhrady spojené s užívaním a predmetom nájmu bytu. Z týchto dôvodov navrhoval žalobe vyhovieť po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu a zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 1.649,24 eur spolu s príslušenstvom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade úspechu priznať žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca v 1. rade uviedol, že čo sa týka nájomného vzťahu medzi ním a jeho manželkou ako aj žalovanou to bolo tak, že žalovaná prišla za žalobcom v 1. rade, že by potrebovala byt do prenájmu, či by sa mohla ísť pozrieť na predmetný byt a po obhliadke uviedla, že jej nevyhovuje, lebo nie je zavedené ústredné kúrenie a trvala na tom, aby to žalobcovia urobili, žalobca potvrdil, že to s manželkou dali spraviť a predložili žalovanej zmluvu o nájme bytu, ktorú žalovaná odmietla podpísať a ani ju nevrátila. Tak sa ústne dohodli na výške nájomného v tom čase 2.500,- Sk s tým, že nájom bytu začal od 1.9.2003. Žalobca v 1. rade uviedol, že on žaluje nezaplatenie nájomného za užívanie predmetného bytu od 1.1.2008 do 31.3.2009. Aj v predchádzajúcom období platby nájomného zo strany žalovanej boli nepravidelné, ale čo sa týkalo zálohovitých platieb za odber plynu a elektrickej energie, tie platila pravidelne. Žalobca v 1. rade uznal, že nevystavoval žalovanej žiadny doklad o tom, že od nej prevzal platby za nájomné. Žalovaná ich dávala do rúk žalobcu v 1. rade v hotovosti, nikto nebol pri tom prítomný. Čo sa týka úprav v byte, o ktorých sa zmienila žalovaná v odpore, na tieto si žalovaná nikdy nepýtala žiadny súhlas od žalobcov, ale k veľkým úpravám tam nedošlo, pretože žalobca mal za to, že byt odovzdal v užívania schopnom stave žalovanej. Okrem toho tie veci, ktoré investovala do bytu a dali sa odmontovať, si žalovaná po skončení nájmu zobrala. Nesúhlasil s tým, čo uviedla žalovaná v odpore, že nezaplatí nájomné za byt resp. režijné náklady z dôvodu, že vykonala úpravy v byte a že chce aby sa to týmto kompenzovalo. Čo sa týka nedoplatkov za režijné náklady žalovaná sa vyjadrila iba v tom smere, že si potrebuje preveriť doklady ohľadom vyúčtovacích faktúr za odber zemného plynu a elektriny a k výške nájomného sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, prečo ho nechce zaplatiť. Čo sa týka manžela žalovanej žalobca uviedol, že s ním nevedel jednať ohľadom nájmu bytu, pretože dlhodobo pracuje v zahraničí, a čo sa týka nájomnej zmluvy viackrát žiadal žalovanú, aby predložila novú, ktorú dá ona vypracovať a žalovaná mu prisľúbila, že to bude riešiť s právnikom a že mu predloží novú nájomnú zmluvu, ale žiadnu nepredložila. Čo sa týka toho, že nevystavoval žalobca v 1. rade doklady o prijatých platbách nájomného uviedol, že manžel žalovanej mu povedal, že nevie presne koľko tam bude bývať manželka s deťmi, a preto zostali iba pri ústnej dohode.
7. Žalobkyňa v 2. rade sa pridržiavala prednesu svojho právneho zástupcu a výpovede svojho manžela, žalobcu v 1. rade. Na predposlednom pojednávaní uviedla na otázky právnej zástupkyni žalovaného v 2. rade, že spolu s manželom zaplatili faktúry za nedoplatok plynu v sume 97,51 eur, faktúru za nedoplatok elektriny v sume 238,71 eur a doúčtovaciu faktúru elektrárňam v sume 480,77 eur. Všetky zmluvy s týmito dodávateľmi energií mal uzatvorené jej manžel, žalobca v 1. rade. Čo sa týka vyúčtovacích faktúr za nedoplatky za dodávky energií, uviedla, že obdržali s manželom osobne, keď tam už žalovaná v 1. rade v byte nebývala, a predtým dostávala tieto faktúry žalovaná v 1. rade. Stalo sa aj, že tieto faktúry doniesla žalobcom poštárka a žalobcovia ich zobrali domov pani žalovanej v 1. rade.
8. Právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalobcov. Poukázal na to, že je potrebné sa zaoberať stavom, ktorý má preukázať, či došlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy resp. nie s tým, že podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že nájomná zmluva medzi stranami sporu nebola uzavretá v písomnej forme, a čo sa týka ústnej formy, pokiaľ bola uzatvorená ústne, je potrebné sa dohodnúť na podstatných náležitostiach zmluvy, ako je predmet nájmu, doba nájmu a cena nájmu. Podľa jeho názoru, z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je jasná dohoda o cene nájmu podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade. Dôkazné bremeno v tomto smere je na strane žalobcov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal za to, že neboli produkované dôkazy, ktoré by jednoznačne ustálili skutočnosť, že sa strany sporu dohodli na cene nájmu. Čo sa týka bežnej veci pri uzatvorení nájomnej zmluvy, mal za to, že je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 403 odsek 1 OZ s tým, že určitá dohoda medzi stranami sporu ohľadom nájmu bola, ale s nejasným obsahom a predmetom. Nesúhlasil s tým, že vo veci nie je potrebné vykonať ďalšie dokazovania a ani s tým, akým spôsobom sa dopracoval právny zástupca žalobcov k výpočtu nákladov za energie z dôvodu, že plynárne ako aj elektráreň vo svojich písomných správach uviedli, že nie je možné vypočítať presne spotrebu týchto energií do dátumu, ako to súd žiadal, a preto mal za to, že ani právny zástupca tieto nemôže takýmto ľubovoľným výpočtom stanoviť. Čo sa týka dokazovania, trval na tom, že je potrebné, aby súd prvej inštancie ustálil, či ide o vzťah z nájomnej zmluvy medzi stranami sporu alebo ide o bezdôvodné obohatenie. Podľa jeho názoru medzi stranami sporu do dňa rozhodnutia vo veci nebola jasne ustálená výška nájomného, keď v priebehu celého pojednávania boli prezentované tri sumy, a to 1.500,Sk, 2.000,- Sk a 2.500,- Sk mesačne, ale ktorá suma bola dohodnutá do dnešného dňa nebolo preukázané. Tiež nebola dohodnutá jasným spôsobom výška úhrad za užívanie predmetu nájmu. Preto z týchto dôvodov zastával ten právny názor, že pokiaľ nájomná zmluva neobsahovala tieto podstatné náležitosti, nemohla byť platne uzavretá. Čo sa týka druhého právneho titulu, a to bezdôvodného obohatenia, resp. jeho vydania, zastával ten právny názor, že pri aplikácii ustanovenia § 451 OZ žalobcovia opätovne vo vzťahu k nároku, ktoré si uplatňovali voči žalovaným neuniesli dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov navrhol žalobu ako nedôvodnú voči žalovanej v 1. rade zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
9. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobca v 1. rade sa dohodol na platbách nájomného s jej manželom, ale napriek tejto skutočnosti je ochotná zaplatiť vyúčtovanie spotreby zemného plynu a elektriny k 31.3.2009 s tým, že je pravdou, že predmetný byt užívala ona s dvoma maloletými deťmi, lebo jej manžel bol dlhodobo odcestovaný v zahraničí. Zo zaplatením nájomného nesúhlasí, lebo nemá prehľad o tom, ako boli platené tieto platby. Uviedla, že manželstvo medzi ňou a jej manželom existuje, trvá, ale ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti už dlhú dobu, keďže on je v zahraničí. Navrhovala vypočuť svojho manžela ako svedka v tomto konaní. Čo sa týka užívania predmetného bytu mala za to, že tento užívala spolu s deťmi od 1.9.2003, ale iba do konca februára 2009. Čo sa týka samotného bytu uviedla, že v byte nebolo zavedené žiadne kúrenie, do bytu sa nasťahovala až vtedy, keď kúrenie bolo funkčné, inak byt bol v dezolátnom stave, na chodbe bolo treba vymeniť dlažbu bola polámaná, tam dala žalovaná plávajúcu podlahu, ktorú si po skončení nájmu zobrala. Čo sa týka kuchyne dala ju vymaľovať, stenu dala obložiť tatranským profilom a tiež tam nebola kuchynská linka, tú musela dať spraviť, ani spotrebiče neboli, batérie boli vo veľmi zlom stave, nedali sa použiť, museli sa namontovať nové, v kúpeľni došlo k výmene umývadla, odtok v kúpeľni bol nefunkčný, v kúpeľni robila novú dlažbu a vaňa bola tiež v takom zlom stave, že ju bolo potrebné premaľovať. Uviedla, že všetky tieto úpravy spolu s manželom oznámili, že ich chce vykonať a on sa vyjadril, že s tým nemieni nič urobiť, a môžu si to kľudne dať urobiť. Z tohto dôvodu nepodpísali žalovaná s manželom zmluvu o nájme k predmetnému bytu, lebo tam neboli zohľadnené tieto úpravy. Po skončení nájmu žalovaná uviedla, že si zobrala všetky hnuteľné veci, ktoré sa dali odmontovať. Po uznesení odvolacieho súdu uviedla, že sa jednak pridržiava prednesu svojho právneho zástupcu a navrhla voči sebe návrh žalobcov zamietnuť, ako neodôvodnený, s poukazom na tie dôvody, ktoré namietala v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa, predovšetkým, že žiadne bezdôvodné obohatenie vydania, ktorého sa žalobcovia domáhajú sa nepreukázalo, keď podmienky užívania bytu dohodol jej manžel so žalobcom v 1. rade, a nájomné bolo dohodnuté vo výške 2000,- Sk mesačne, s tým, že mesačné poplatky za el. energiu, plyn a vodu bude uhrádzať ona. Odo dňa nasťahovania sa do bytu ona žiadne nájomné neuhrádzala. Tieto záležitosti vždy riešil jej manžel. Žalobcovia nikdy ju osobne nevyzvali na úhradu nájomného, a nikdy ho od nej nežiadali. Čo sa týka úhrady nákladov za služby spojené s užívaním predmetu nájmu uviedla, že služby uhrádzala pravidelne, na základe dokladov od žalobcov. Žalobcovia ju nikdy neupozornili, že by im bola dlžná finančné prostriedky na úhradu nákladov
za poskytované služby. Predmet nájmu opustila koncom februára 2009, a od uvedenej doby v byte nebývala. Doklady, ktoré žalobcovia preukázali za odber plynu, sa týkalo obdobia od 19.05.2008 do 18.05.2009, keď už v byte nebývala, a obdobne to bolo i za vyúčtovanie odberu el. energie, a to za fakturačné obdobie od 10.10.2008 do 16.10.2009.
10. Svedok F. K. vypovedal, keďže najprv bol vypočutý vo veci samej ako svedok, tak potvrdil súdu, že písomné vyjadrenie zo dňa 17.08.2011, a čestné prehlásenie zo dňa 06.01.2012, podpísal on vo Francúzsku, lebo v tom čase sa tam nachádzal pracovne, a čo sa týka skutočnosti, či uzavrel ústnu nájomnú zmluvu so žalobcami na byt, v ktorom bývala jeho manželka s deťmi, uviedol, že uzatvoril nájomnú zmluvu so žalobcom v 1. rade, tak, že najprv sa dohodol s ním na nižšej sume 1500 -200,- Sk, a že v predmetnom byte sa on zdržiaval iba vtedy keď prišiel na dovolenku 4 krát do roka. Vedel, v akom stave sa byt nachádzal, keď ho preberal od žalobcov s manželkou. Uviedol, že do bytu spolu s manželkou investovali cca 35 000,- Sk, a z tejto sumy im žalobcovia nič nezapočítali a svedok platil naďalej nájomné žalobcovi v 1. rade tak, ako s ním bol dohodnutý. On si pamätal, že žalobcovi v 1. rade platil iba nájom. Potvrdil súdu, že žalobca v 1. rade ho vyzval niekedy v posledný rok, predtým ako manželka opustila byt, že tam vznikol nedoplatok na nájomnom, a že si k tomu sadnú a dohodnú sa aký bude nedoplatok. Potvrdil súdu, že neobdržal od žalobcu žiadny doklad o zaplatení nájomného, a nájomné platil len raz ročne, keď prišiel domov. Neskôr uviedol vo svojej výpovedi, ešte ako svedok, že výška nájomného mohla byť mesačne 2500,- Sk. Čo sa týka platby nájomného uviedol, aj čo sa týka nedoplatku, že sa o tom dohodol so žalobcom až ďalší krát, keď s ním hovoril, lebo to bolo tak, že najprv žalobca nechcel dať urobiť ústredné kúrenie, ale nakoniec ho urobil a vyčistil, resp. vybrúsil parkety. Nevedel sa jednoznačne vyjadriť súdu, koľko mesiacov platil nájomné mesačne po 1500,- Sk, a koľko mesiacov po 2500,- Sk, ale jednoznačne potvrdil, že toto nájomné platil výlučne iba on, a jeho manželka nie. Nepamätal si, akú výšku nedoplatku na nájomnom mu uviedol žalobca, že od neho požaduje. Neskôr vo svojej výpovedi uviedol, že mu žalobca oznámil dlh na nájomnom a úhradách spojených s užívaním bytu v sume 16 000,- Sk, a potom chcel zvýšiť nájomné o 500,- Sk. Potvrdil súdu, že potom platil vyššie nájomné a to vo výške 2500,- Sk. Neskôr mu žalobca povedal, že jeho dlh je okolo 60 000,- Sk. Investície vložené do bytu žalovanými, žalobca v 1. rade nezohľadnil.
11. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že podľa jej názoru nájomná zmluva medzi stranami sporu nebola platne uzavretá, je neurčitá, lebo ani jedna zo strán nepreukázala, že by došlo k dohode ohľadom predmetu a ceny resp. na akej výške nájomného sa strany dohodli a kedy malo byť to nájomné splatné. Nedohodlo sa, ako sa bude nájomné platiť, či režijné náklady budú súčasťou nájomného, čo je vždy problémom pri nájomných zmluvách a malo by byť v záujme prenajímateľa, ako nájomcovia budú platiť aj tieto náklady. Podľa jej názoru žalobcovia z tohto dôvodu nepreukázali z doteraz vykonaného dokazovania, ako sa na týchto veciach dohodli. Pokiaľ by súd dospel k názoru, že finančný nárok žalobcov odôvodňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia, tak odvolací súd vo svojom uznesení vytkol, že nemôže sa nič spriemerovať, to znamená, že výpočty, ku ktorým sa právny zástupca žalobcov dopracoval, nie je možné takýmto spôsobom vypočítať. Nesúhlasila s uplatnenými úrokmi z omeškania žalobcov, keď z titulu nájomnej zmluvy ustanovenia § 697 OZ toto zákonné ustanovenie hovorí o poplatku z omeškania a ak ide o bezdôvodné obohatenie, otázka je iná. Zastávala ten istý právny názor ako právny zástupca žalovanej v 1. rade, keď poukázal na to, že dôkazné bremeno v tomto smere je na žalobcoch. Z týchto dôvodov mala za to, že je potrebné žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietnuť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania.
12. Žalovaný v 2. rade, ako strana sporu, uviedol, že ústne sa dohodol so žalobcami na nájme bytu, tak, že pôvodne sa dohodol s nimi na sume 1500 - 2000,- Sk, bolo to dávno nepamätal si to presne, a nepamätal si ani to, odkedy začali predmetný byt užívať ako rodina. Zo začiatku chodil domov každý 3 mesiac, neskôr po 4 - 5 mesiaci, neskôr raz za pol roka, a vždy keď prišiel domov, opýtal sa manželky, či je všetko vyplatené ohľadom bytu, a ona povedala, že áno. Keď bol doma, tak, ho zastavila žalobkyňa v 2. rade a povedala mu, že niečo by mohol už aj vyplatiť na nájomnom, a žalovaný uviedol, že nepamätá si presne, či zaplatil 15 000,- alebo 20 000,- Sk za 10 mesiacov. Uviedol, že nájom bytu vznikol asi od roku 2008. Uviedol, že najprv bola ústna dohoda medzi ním a žalobcom taká, že žalovaný s manželkou budú platiť menšie nájomné, a potom mali žalobcovia vymeniť okná, a aj iné veci, ktoré boli zlé, ale neurobili to, tak to všetko povymieňali žalovaní, a chceli, aby sa im to zohľadnilo na nájomnom, ale nezohľadnilo sa im to. Uviedol, že jediné, čo prerobili žalobcovia v byte bolo ústredné kúrenie. Potvrdil súdu, že nájomné platil osobne do rúk žalobcu v 1. rade, neobdržal od neho žiadny doklad o zaplatení nájomného, ale ani žalovaný si neviedol žiadnu evidenciu o platbách za nájomné. Žalovaná v 1. rade
ako manželka mu v tom čase potvrdila, že ona platí ostatné úhrady spojené s užívaním bytu, teda za odber elektrickej energie, plynu a vody. Uviedol súdu, že podmienky užívania bytu dohodol on spolu s manželkou a so žalobcami. Výsledkom tejto ústnej dohody bolo, že žalovaný v 2. rade bude platiť nájomné v sume 1500 - 2000,- Sk, nájom bol dohodnutý na neurčitú dobu, s manželkou sa dohodol tak, že spoločne budú platiť nájomné, ale potom, keď sa dozvedel, že jeho manželka neplatila nájomné, tak začal to nájomné platiť on a dohodol sa so žalobcom tak, že mu vyplatí v hotovosti vždy určitú sumu, napríklad 15000,- Sk, alebo 20000,- Sk, a potom 25000,- Sk, s tým, že žalobca mu nedal o tom žiadny doklad. V týchto sumách bolo zahrnuté len nájomné, žiadne úhrady spojené s užívaním bytu tam neboli zahrnuté. O tom, že existuje dlh na úhradách spojených s užívaním bytu sa žalovaný v 2. rade dozvedel úplne pri skončení nájmu a to od žalobkyne. Potvrdil súdu, že nezaplatil žalobcom žiadne peniaze za služby spojené s užívaním bytu. Uviedol, že súčasťou dohody ohľadom nájomného za predmetný byt, bolo, že služby za užívanie bytu bude platiť ten, kto tam býva.
13. Výpoveďou svedkyne B. S., ktorá bola susedkou žalovanej v predmetnej štvorbytovke, kde užívala žalovaná byt, ktorý mala v nájme od žalobcov mal súd preukázané, že žalovaná v byte žalobcov bývala a užívala ho od roku 2003 do konca marca 2009. Podľa jej vedomostí manžel žalovanej tam nebýval iba niekedy keď prišiel domov sa tam zdržal. Tiež potvrdila súdu, že od tej doby ako žalovaná odišla z predmetného bytu bývať, nikto tam nebýval. Čo sa týka prerábania bytu zo strany žalovanej k tomu sa nevedela vyjadriť.
14. Výpoveďou svedkyne X. W. takisto obyvateľky štvorbytovky, v ktorej bývala žalovaná s deťmi a užívala byt vo vlastníctve žalobcov mal súd preukázané, že žalovaná tam prišla bývať v rokoch 2003 až 2004 do jesene 2009. So žalovanou sa stretávala bežne na schodisku alebo keď prišla za ňou svedkyňa pre peniaze za spotrebu vody, lebo si to platili na polovicu. Svedkyňa ďalej potvrdila, že keď sa žalovaná do bytu nasťahovala, tento byt bol obývania schopný, pretože aj predtým tam bývali iní ľudia, a svedkyňa nepočula, že by žalovaná vykonávala rozsiahlejšiu rekonštrukciu vŕtaním, klopaním. Čo sa týka platenia nájomného za byt, toľko uviedla, že žalobca v 1. rade sa jej sťažoval, že nájomné nebolo viac krát zaplatené. Pamätala si, že pravdepodobne toaletná misa bola vymenená v predmetnom byte. Potvrdila súdu, že náklady na prerobenie kúrenia na plynové financoval žalobca v 1. rade.
15. Výpoveďou svedkyne X. I., matky žalovanej mal súd preukázané, že jej dcéra bývala v byte, ktorý bol vo vlastníctve žalobcov a začala prenajímať byt niekedy v roku 2003 a do bytu sa nasťahovala s deťmi na jeseň v roku 2003. Uviedla, že byt bol v dezolátnom stave, nedalo sa tam bývať. Čo sa týka platenia nájomného, podľa jej vedomostí to riešil manžel dcéry so žalobcom v 1. rade lebo tak sa dohodli. Manžel so žalovanou sa v predmetnou byte zdržiavali iba dva krát do roka, keď manžel prišiel domov zo zahraničia, kde pracuje dlhodobo a doma sa zdržal 3 týždne. Čo sa týka platenia režijných nákladov na byt uviedla, že tieto platila jej dcéra. Svedkyňa si pamätala, že dcéra s deťmi sa vysťahovali z predmetného bytu začiatkom februára 2009, lebo prišli bývať k svedkyni domov. Čo sa týka platenia za spotrebu vody uviedla, že žalovaná to platila pani Suchánekovej. A tiež si pamätala, že keď sa žalovaná odsťahovala z bytu, zobrala si z neho všetko, čo bolo jej a čo do bytu investovala.
16. Písomným vyjadrením manžela žalovanej zo dňa 17.8.2011 mal súd preukázané, že medzi žalobcami a ním a jeho manželkou ohľadom užívania predmetného bytu bola dohodnutá ústna nájomná zmluva, kde sa dohodli aj na výške nájmu za predmetný byt. Tiež uviedol, že žalobcovia zo žiadnej finančnej úhrady, ani jemu, ani jeho manželke nedali potvrdenie o vyplatení nájomného a jeho manželka
- žalovaná mala uhrádzať len mesačné platby za spotrebu zemného plynu, elektriny a vody. Potvrdil súdu, že so svojou manželkou sa stýka len sporadicky a žijú oddelene. Počínanie žalobcov svedok vyhodnotil ako špekulatívne, preto že ani jemu, ani žalovanej neavizovali, že sa majú z bytu vysťahovať pre neplatenie. Mal za to, že žalobcovia odovzdali byt žalovanej v dezolátnom stave bez vykurovania a teplej vody, čo si museli dať opraviť na vlastné náklady a tieto skutočnosti žalobcovia nezohľadnili.
17. Výzvou na zaplatenie nájomného, ktoré bolo adresované žalovanej od právnej zástupkyne žalobcov mal súd preukázané, že žalobcovia žiadali žalovanú o dobrovoľnú úhradu zaostalého nájomného v sume 1.245,- Eur. Žalobcovia žiadali uhradiť toto nájomné do 31.5.2009, v opačnom prípade sa ho budú domáhať súdnou cestou.
18. Z vyúčtovacej faktúry SPP z čl. 37 mal súd preukázané, že za fakturačné obdobie od 19.5.2008 do 18.5.2009 bol nedoplatok za odber plynu v celkovej sume 97,51 Eura.
19. Z vyúčtovacej faktúry Západoslovenskej energetiky mal súd preukázané, že za fakturačné obdobie od 10.10.2008 do 16.10.2009 bol nedoplatok za odber elektrickej energie v celkovej sume 238,71 eur. Ďalším prípisom elektrární z čl. 43 adresované žalobcovi v 1. rade mal súd preukázané, že v najbližšom období obdrží opravnú faktúru za spotrebu elektriny, ktorá nebola registrovaná v odbernom mieste S. X, z dôvodu poruchy elektromera a doúčtovanie spotreby elektriny za obdobie od 15.10.2006 do 14.10.2008, je vypočítané, na základe priemernej dennej spotreby z histórie. Čiastka na úhradu je 480,77 eur.
20. Odpoveďou na žiadosť súdu z SPP Bratislava mal súd preukázané, že na odbernom mieste J.A. S. 4, P. nad G., nie je možné zistiť výšku pohľadávky prislúchajúcu k obdobiu od 01.01.2008 do 31.03.2009 nakoľko spotreba zemného plynu bola zúčtovaná vo faktúrach ročného zúčtovania za obdobia od 19.05.2007 do 18.05.2008 a od 19.05.2008 do 18.05.2009. Preddavkové platby za vyššie uvedené odberné miesto neboli uhrádzané pravidelne a za obidve obdobia evidujú plynárne nedoplatky.
21. Odpoveďou na žiadosť súdu zo Západoslovenskej energetiky, a.s. Bratislava mal súd preukázané, že priebežne spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste neevidujú, na odbernom mieste J.A. S. 4, P. nad G., boli realizované vyúčtovania spotreby elektrickej energie v októbri 2008, kedy dňa 14.10.2008 bol starý elektromer vymenený za iný, na ktorom bol stav pri montáži dňa 15.10.2008 vo vysokej tarife 6 kWh a v nízkej tarife 4 kWh a ku dňu 2.2.2009 bol na tomto elektromery stav vo vysokej tarife 943 kWh a nízkej tarife 330 kWh. Za rok 2008 boli vystavené zálohové faktúry vo výške 180,- Eur do októbra 2008, následne od decembra 2008 boli vystavované faktúry vo výške 7,30 eur.
22. Prípisom ZSE Energia, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 26.11.2013, bolo súdu preukázané, že na adrese S. 4, P. nad G., v roku 2003 a 2004 evidovali uzatvorenú Zmluvu o združenej dodávke elektriny na meno X. V., nar. XX.XX.XXXX. V roku 2003 boli zálohové faktúry vystavené nasledovne: v mesiaci január 2003 v sume 21,58 eur (650,-Sk), v mesiaci február, marec, apríl, júl august 2003 v sume 8,96 eur (270,-Sk), v mesiaci september, október, november 2003 v sume 19,926 eur (600,-Sk), v mesiaci február, marec apríl, júl august, september, október, november a december 2004 v sume 21,91 eur (690,-Sk). Vyúčtovacie faktúry boli v roku 2003 a 2004 vyhotovené: 16.06.2003 preplatok v sume 3,94 eur, 31.12.2003 preplatok v sume 20,73 eur, 15.06.2004 nedoplatok v sume 218,63 eur, 09.08.2004 nedoplatok v sume 21,92 eur.
23. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 5C/63/2011-96, zo dňa 02.03.2015, bolo súdu preukázané, že manželstvo žalovaných v 1. a v 2. rade, bolo právoplatne rozvedené dňa 17.04.2015, a mal. dieťa pochádzajúce z manželstva I. K., nar. 17.07.1999, bola zverená do osobnej starostlivosti matky, a otec bol zaviazaný k povinnosti platiť na jej výživu sumou 170,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s dieťaťom bol upravený neobmedzene podľa predchádzajúcej dohody rodičov.
24. Farebnou fotodokumentáciou z č. l. 285 až 288, právny zástupca žalobcov preukázal, v akom stave odovzdali žalovaní byt žalobcom.
25. Doúčtovaním spotreby za odber elektrickej energie žalobcovia preukázali súdu, že 14.5.2009 ich spoločnosť Západoslovenská energetika ZSE energia a.s. so sídlom v Bratislave upozornila na doúčtovanie spotreby elektrickej energie opravnou faktúrou z dôvodu poruchy elektromera za obdobie od 15.10.2006 do 14.10.2008 na zaplatenie sumy 480,77 eur.
26. Fotokópiami poštových poukážok žalobcovia preukázali, že platby za odber energií boli predpísané na meno žalobcu v 1. rade, ako aj vyúčtovacie faktúry, tiež aj zaplatenie za odber elektrickej energie v sume 238,71 eur, ktorá predstavovala nedoplatok za obdobie od 10.10.2008 do 16.10.2009. Čo sa týka spotreby plynu, žalobcovia preukázali, že žalobca v 1. rade obdržal vyúčtovaciu faktúru od plynární za obdobie od 19.5.2008 do 18.5.2009 v sume 97,51 eur.
27. Správou o odbornej prehliadke a skúške plynového zariadenia vykonanej dňa 15.10.2003 žalobcovia preukázali, že plynové zariadenie, ktoré zabezpečovalo kúrenie v predmete nájmu bolo schopné bezpečnej prevádzky.
28. Podľa ustanovenia § 145 odsek 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.
29. Podľa ustanovenia § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
30. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1, OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
31. Podľa ustanovenia § 685 odsek 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený, ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
32. Podľa ustanovenia § 686 odsek 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva, opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
33. Podľa ustanovenia § 687 ods. 2 veta prvá, OZ, ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte, súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca.
34. Podľa ustanovenia § 703 odsek 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, najmä v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere podľa uznesenia odvolacieho súdu, a ako prvoradú riešil otázku, či medzi stranami sporu vznikla nájomná zmluva a ak áno, či obsahovala esenciálne podstatné zložky, ktoré má podľa ustanovenia § 686 odsek 1 OZ obsahovať, keďže túto skutočnosť namietali právni zástupcovia žalovaných, keď mali za to, že nájomný vzťah medzi stranami sporu nevznikol. Súd prvej inštancie má za to, že medzi stranami sporu vznikla ústne dohodnutá nájomná zmluva, ktorá obsahovala podstatné náležitosti, pretože strany sporu sa dohodli na cene nájmu a na predmete nájmu, ako aj na výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, čo vyplynulo z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaná v 1. rade počas celého konania tvrdila a zastávala ten názor, že nájomnú zmluvu a podmienky nájmu dohodol v tom čase jej manžel, žalovaný v 2. rade so žalobcom v 1. rade, a že sa dohodli, že byt, ktorý majú vo vlastníctve žalobcovia, budú užívať žalovaní v 1. a 2. rade ako manželia a že žalovaný v 2. rade bude platiť za tento byt nájomné žalobcovi v 1. rade, čo potvrdil aj samotný žalovaný v 2. rade. Na úhradách spojených s užívaním bytu, teda za dodávky energií žalovaná v 1. rade uviedla, že tieto platila ona, pretože v predmetom byte bývala a užívala ho spolu s deťmi, čo potvrdil aj žalovaný v 2. rade, a keďže on pracoval v zahraničí, pokiaľ prišiel domov raz alebo dvakrát ročne, nájomné za byt platil on vo väčších sumách, v žalobcovi v 1. rade v hotovosti bez akéhokoľvek dokladu o tom, akú výšku nájomného zaplatil. Sám žalovaný v 2. rade vo svojom čestnom prehlásení na čísle listu 107, ale aj viackrát vo svojich výpovediach ako svedok, ale aj strana sporu potvrdil, že so žalobcom v 1. rade si dohodli na začiatku nájomné vo výške 2.000,- Sk a neskôr zvýšené nájomné na 2.500,- Sk. Z týchto dôvodov súd jednoznačne zastáva ten právny názor, že nájomný pomer medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako manželmi a žalovanými v 1. a 2. rade v tom čase manželmi vznikol na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy, k čomu nasvedčujú všetky skutočnosti a dokazovanie v celom konaní. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s názorom a obranou žalovaných prostredníctvom ich právnych zástupcov, že nájomný pomer a vznik nájomnej zmluvy nebol v tomto konaní preukázaný. Túto skutočnosť nenamietal ani odvolací súd ani v jednom zo svojich uznesení, ktorými zrušil napadnuté rozsudky súdu prvej inštancie. Súd vychádzal tak, ako to odvolací súd aj naznačil vo svojom uznesení z ustanovenia § 145 odsek 1 OZ pri vzniku nájomnej zmluvy, keď je potrebné posudzovať a vychádzať z okolnosti konkrétneho prípadu s prihliadnutím na
povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži. Keďže bežné veci môže vybavovať každý z manželov samostatne, takže na platnosť aj daného právneho úkonu ako je nájomná zmluva, ktorý v tejto súvislosti urobil len jeden z manželov, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela. Preto čo sa týka aktívnej a pasívnej legitimácie v tomto konaní, súd vyhodnotil, že sú správne označení ako žalobcovia, tak aj žalovaní, pretože obaja žili v manželskom zväzku, teda žalobca v 1. rade a žalovaný v 2. rade, keď uzatvárali ústnu nájomnú zmluvu, a preto súd mal za to, že nájomná zmluva je platná, pretože bola uzavretá ústne a strany sporu sa dohodli o výške nájomného 66,39 eur, aj keď žalovaný v 2. rade hovoril o iných sumách, na ktorých sa neskôr mal dohodnúť so žalobcom, ale potvrdil vo svojich výpovediach, že platil nájomné vo väčšej miere vo výške 66,39 eur, preto žalobcovia správne ustálili takúto výšku nájomného. Z týchto dôvodov potom súd rozhodol aj tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne k zaplateniu žalovanej sumy žalobcom. Čo sa týka nájomného za byt, ktorý žalovaní užívali, jednoznačne bolo preukázané a potvrdené stranami sporu, že nájomný pomer trval od 1.3.2003 do 31.3.2009, ale čo sa týka nedoplatku jednak na nájomnom a za dodávku energií, ktorý vznikol žalovaným, vznikol za obdobie iné, a to za obdobie od 1.1.2008 do 31.3.2009. Táto skutočnosť tiež nebola sporná. Žiadna zo strán sporu ju nenamietala. Jedná sa teda o obdobie 15 mesiacov, s ustálením výšky mesačného nájomného 66,39 eur, čo znamená, že dlh žalovaných na nájomnom je vo výške 995,85 eur. Zvyšok vo výške 653,39 eur predstavuje nedoplatok za dodávky energií za sporné obdobie užívania predmetného bytu žalovanými. Čo sa týka tohto nedoplatku, súd prvej inštancie sa stotožňuje so sumami, ku ktorým sa dopracoval právny zástupca žalobcov, a teda žalobcovia takým spôsobom, ako ich vypočítali a predniesli, pretože tak, ako uviedli samotní dodávatelia energií (dodávateľ elektriny a plynu), iným spôsobom nie je možné vyčísliť a ustáliť presne za sporné obdobie, aké energie žalovaní minuli za to obdobie, kým v predmetnom byte bývali. Je možné vychádzať iba z vyúčtovacích faktúr dodávateľov energií, čo žalobcovia aj urobili, keď odvolací súd jednoznačne vo svojom uznesení uviedol, na čo plyn a elektrická energia slúžili, či na kúrenie, varenie, svietenie, lebo žalovaná v 1. rade s deťmi v predmetnom byte nebývala do konca fakturačného obdobia, iba do 28.2.2009. Súd zistil, čo strany sporu opäť nepopreli, že plyn slúžil na vykurovanie, preto bolo potrebné ho rozrátať. Takýmto postupom sa správne žalobcovia riadili a bezpochyby vypočítali správnym spôsobom nedoplatok plynu, ktorý plynárne vyúčtovali vyúčtovacou faktúrou za obdobie od 19.5.2008 do 18.5.2009 v celkovej sume 97,51 eur, pokiaľ túto sumu vydelili 12, obdržali mesačnú spotrebu nedoplatku plynu v sume 8,13 eur, ktorú vynásobili 9 mesiacmi, čo predstavuje 73,17 eur. Rozdiel medzi sumou 97,51 eur vyúčtovacej faktúry a reálnou spotrebou - 73,17 eur predstavuje sumu 24,34 eur, v ktorej časti žalobcovia zobrali späť žalobu a v tejto časti súd konanie zastavil. Čo sa týka nedoplatku elektriny za obdobie od 1.10.2008 do 16.10.2009 v sume 238,71 eur postup bol obdobný, sumu 238,71 eur vydelili 12, tak sa dopracovali k sume 19,98 eur, čo je za 1 mesiac spotreba nedoplatku a keď sa to vynásobilo 5, dostávame sumu 99,45 eur. Potom rozdiel od nedoplatku 238,71 eur pokiaľ odpočítame 99,45 eur, dostávame sumu 139,26 eur, v ktorej časti žalobcovia opäť zobrali späť žalobu a v tejto časti súd konanie zastavil. Neuhradené doúčtovanie spotreby elektrickej energie za obdobie od 15.10.2006 do 14.10.2008 v sume 480,77 eur je suma, ktorú žalobcovia vyplatili na základe priemernej dennej spotreby vypočítanej z histórii z dôvodu poruchy elektromera tak, ako to oznámila Západoslovenská energetika a.s. svojím listom z čísla listu 394 a bolo to za obdobie, keď predmetný byt žalovaní užívali, lebo nájomný pomer trval od 1.3.2003 do 31.3.2009. Čo sa týka námietky právnych zástupcov žalovaných, že podľa ich názoru nájomný vzťah v predmetnej veci nevznikol a že nemohol vzniknúť ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo žalobcovia nepreukázali a neuviedli, že v spornom období došlo k ústne uzatvorenej nájomnej zmluve a aká bola výška obvyklého nájomného za obdobný byt, ako mali žalovaní v nájme a že z tohto dôvodu nie je možné spriemerovať ani nájomné ani režijné náklady, a teda mali za to, že nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, súd zastáva ten právny názor, že predmetný spor po právnej stránke vyhodnotil titulom uzatvorenej ústnej nájomnej zmluvy a stotožnil sa s ich názorom, že právny titul nie je vydanie bezdôvodného obohatenia. Jednoznačne súd prvej inštancie zastáva ten právny názor, že nájomná zmluva v danom spore vznikla ústne, preukázali ju strany sporu, žalovaný v 2. rade viackrát potvrdil, že sa dohodol na výške nájomného 66,39 eur, hovoril aj o ďalších sumách, ale nikdy neuviedol, že by bol zaplatil vyššiu sumu nájomného žalobcovi v 1. rade. Žalovaná v 1. rade potvrdila vznik ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, potvrdila, že nájomné za predmetný byt vždy platil v tom čase jej manžel, keď prišiel domov zo zahraničia osobne a priamo do rúk žalobcovi v 1. rade. Žalovaná v 1. rade nepoprela, že ona vykonávala úhrady za dodávku energií, lebo predmetný byt užívala s deťmi a manžel žil v zahraničí, domov chodil raz alebo dvakrát ročne. On tieto úhrady neplatil žalobcom. V konaní bolo preukázané, že faktúry za dodávky energií boli žalovanej v 1. rade doručované či už poštárkou, alebo priamo žalobcami do rúk žalovanej v 1. rade, a tieto platila ona s tým, že boli vystavené na mená žalobcov. Táto skutočnosť tiež nebola sporná.
37. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky dôkazy produkované stranami sporu a mal za to, že žalobcovia dôkazné bremeno v tomto konaní zvládli a preukázali vznik ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy, kde boli dohodnuté podstatné náležitosti, predmet nájmu - byt, ktorý žalovaní užívali resp. žalovaná v 1. rade s deťmi do 28.2.2009 a výšku nájmu, na ktorej sa dohodli žalobca v 1. rade so žalovaným v 2. rade vo výške 66,39 eur. Tak isto bola dohodnutá aj výška úhrad za dodávku energií tak, ako už súd vyššie uviedol. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade. Z takto vykonaného dokazovania tomu nič nenasvedčuje a túto skutočnosť nikdy nespochybnil ani odvolací súd. V predmetnom konaní je vykonané tak rozsiahle dokazovanie, aké už nie je možné žiadnym iným spôsobom doplniť a vykonať. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s obranou a prednesmi právnych zástupcov žalovaných v 1. a 2. rade.
38. Súd priznal žalobcom aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy 1.649,24 eur, ktorá pozostáva z dvoch súm zo sumy 995,85 eur, ktorá predstavuje nedoplatok na nájomnom a zo sumy 653,39 eur, ktorá predstavuje nedoplatok na úhradách spojených so dodávkou energií s tým, že súd priznal žalobcom zákonný úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 OZ v spojitosti s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení zo sumy 995,85 eur vo výške 9,5 % ročne od 1.4.2009, kedy sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, ktorú mali zaplatiť do 31.3.2009, pretože žalovaná v 1. rade spolu s deťmi byt opustila a prestala ho užívať dňa 31.3.2009 a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 653,39 eur od 1.6.2009 do zaplatenia, lebo výzvou právnej zástupkyne žalobcov v tom čase zo dňa 19.5.2009 bola žalovaná v 1. rade vyzvaná, aby nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu zaplatila do 31.5.2009. Súd nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by nemal priznať zákonný úrok z omeškania, pretože ho opätovne namietali právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade, pretože boli vyzývaní pred podaním žaloby žalovaní resp. žalovaná v 1. rade na dobrovoľnú úhradu týchto súm, ona ich nenamietala, iba ich nezaplatila.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % z priznanej sumy, ktorej vyhovel žalobcom, lebo boli v konaní úspešní, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).