Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. L., T., E.. Y. XXXX/X, o zaplatenie 115,49 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa vo všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko a.s. účinných od 01.07.2016 v bode 3.12 v znení:

„Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Určuje, že zmluvné podmienky nachádzajúce sa v sadzobníku poplatkov Prima banky a.s. účinné od 01.07.2016 v prvej časti - fyzické osoby v bode 4, nasledujúceho znenia:

„Zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu 15 €. Zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení 15 €. Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu 30 €. Príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia 5 €.“

sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 09.09.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 115,49 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 115,49 € od 14.04.2016 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok skutkovo odôvodnil tak, že dňa 09.12.2014 so žalovaným v súlade s § 708 a násl. Obchodného zákonníka uzavrel Zmluvu o bežnom účte. Žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky nakladania s prostriedkami na bežnom účte, v dôsledku čoho žalobca zatvoril účet a pred týmto zatvorením dňa 13.04.2016 debetný zostatok previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z listín predložených žalobcom, z ktorých zistil nasledujúce: 3.1. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.12.2014 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie Osobného účtu žalovanému, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu 3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určené bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne. 3.12 Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadnom dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. 3.2. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní

- 28,00% ročne.

3.3. Listom zo dňa 21.10.2016 (č.l. 23), vyzval súd žalobcu nech mu tento

- zašle všetky výpisy z účtu preukazujúce uplatnenú pohľadávku,

- uviedol, kde v sadzobníku sa nachádzajú účtované poplatky, ako sa určuje ich výška, aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony a ké plnenie za poplatky spotrebiteľ dostáva. 3.4. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným dňa 03.11.2016 (č.l. 28), v ktorom uviedol, že

- aké poplatky boli žalovanému účtované,

- zasiela súdu výpisy z účtu žalovaného,

- zasiela súdu Sadzobník poplatkov. 3.5. Listom zo dňa 11.01.2017 (č.l. 44) oznámil súd žalobcovi, že sa mu

- poplatok: za upomienku 15 €,

- poplatok: príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou 5 €,

- poplatok: prečerpanie účtu 30 €,

- úroková sadzba pri nepovolenom debete 28% javia ako neprijateľnú zmluvné podmienky. 3.6. Na výzvu uvedenú v bode 3.5. reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.01.2017 (č.l. 45), kde uviedol, že

- žalovaný podpisom zmluvy s poplatkami súhlasil,

- zmluva nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument,

- tzv. prekročenie a jeho úročenie je v súlade so zákonom,

- výška poplatkov zodpovedá reálnym nákladom.

4. Pokiaľ ide o právne predpisy, na základe ktorých súd rozhodoval, tieto sú okrem nižšie uvedených nasledujúce: 4.1. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka - Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Podľa § 710 Obchodného zákonníka - Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb. %2523497'&ucin-k-dni='31.%207.2012'> a nasl.).

5. Okresný súd Prešov vo veci sp. zn. 9C/113/2015 o neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku č. II. tohto rozsudku uviedol nasledujúce: „§ 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). § 53 ods.2 - Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Uvedené ustanovenia treba podľa súdu vykladať v súlade s Článkom 4. ods.2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia. Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53 ods.4 písm.v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“ 5.1. Rozsudok uvedený v bode 5. odôvodnenie bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016, preto okresný súd na vyššie uvedených záveroch zotrváva a berie ich za svoje aj v tejto veci.

6. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa prekročenia, za ktoré považuje nepovolené prečerpanie, ide z jeho strany o nesprávne závery. 6.1. Podľa § 2 písm.e) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. 6.2. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. 6.3. Podľa názoru súdu si žalobca zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom platobnej karty čerpal viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne poskytnúť, je ako faktický stav na účte k platobnej karte treba považovať za prekročenie (pozri napr. Nález Finančného arbitra ČR reg. Číslo 380/SU/2013). V prejednávanej veci nebolo umožnené žalobcovi prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jeho prostriedky a povolené prečerpanie a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ale ako bolo uvedené už vyššie „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovaného spôsobom ako keby išlo o finančné prostriedky mu poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a úročenie takto umelo vytvoreného debetu považuje súd na nezákonné a zároveň neslušné a nemravné.

7. Žalobca súdu nezaslal Sadzobník poplatkov, na základe ktorého žalovanému sporné poplatky účtoval. Už toto samotné by postačovalo na zamietnutie žaloby ohľadne týchto poplatkov. Žalobca súdu rovnako nepreložil upomienku a výzvu a preukaz o ich doručení žalovanému, čo by rovnako postačovalo na zamietnutie žaloby ohľadne sporných poplatkov. Súd sa však s takýmto postupom neuspokojil a keďže aj Sadzobník poplatkov účinný od 01.07.2016 obsahuje neprijateľné podmienky, pristúpil k ich vyhláseniu za neplatné (výrok III. rozsudku). 7.1. Podľa § 298 C.s.p. (1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 7.2. Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať

vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne. 7.3. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. 7.4. V rámci spotřebitelských smluv ujednání zakládající smluvní pokutu zásadně nemohou být součástí tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis) - nález Ústavního soudu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013. 7.5. Pouhý odkaz v textu smlouvy na ustanovení o smluvní pokutě ve všeobecných podmínkách a v dalších specifikovaných i nespecifikovaných dokumentech vytváří pro spotřebitele překážku pro to, aby se s takovým ujednáním před uzavřením smlouvy skutečně seznámil. Jde o ujednání podřaditelné pod ustanovení § 56 odst. 1 obč. zák., neboť v rozporu s požadavkem dobré víry znamená k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran, a je proto s ohledem na § 55 odst. 2 obč. zák. neplatné - rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 32 ICdo 86/2015, ze dne 28. 2. 2017. 7.6. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom. Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený. 7.7. Podľa www.slovnik.azet.sk <http://www.slovnik.azet.sk> - poplatok je peňažná hodnota za používanie niečoho, za úkon, službu a pod. Za poplatok teda priemerný spotrebiteľ očakáva ako protihodnotu nejaké protiplnenie v jeho prospech. Poplatok, ktorého obsahom protiplnenie nie je a ktorý sa účtuje pri porušení zmluvných povinností spotrebiteľom, je teda v skutočnosti sankciou a preto z hľadiska systematiky a zrozumiteľnosti sa nemá nachádzať medzi poplatkami, za ktoré spotrebiteľ skutočne protiplnenie obdrží. 7.8. Na základe vyššie uvedeného tak ani postup žalobcu, ktorý poplatok za upozornenie pri nepovolenom prečerpaní nahradil zmluvnou pokutou nemôže obstáť a pre svoje netransparentné umiestnenie iba v Sadzobníku poplatok, je takáto zmluvná pokuta neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

8. Poplatok s názvom príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia nebol súdu žiadnym spôsobom vysvetlený a chýba najmä odôvodnenie v čom je vedie účtu a vedenie účtu postihnutého exekúciou pre žalobcu finančne rozdielne. Poplatok teda súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

9. Poplatok s názvom výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu považuje súd za obchádzanie ustanovení o zmluvnej pokute a preto (vrátane vyššie uvedených dôvodov o jeho netransparentnom umiestnení) a teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

10. Neprimeranosť sankcií klienta je zrejmá na prvý pohľad, keďže pri „umelo vytvorenom debete“ napr. 1 €, spotrebiteľovi reálne hrozí a) zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu - 15 €, b) zmluvná

pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu po upozornení - 15 €, c) výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu - 30 €, d) debetný úrok - 28% ročne a e) úrok z omeškania - 5% ročne. Takéto sankcionovanie sa súd nebojí označiť za „obludné“.

11. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené náklady na upomienku a výzvu, súdu sa javí, že výška poplatkov nie je primeraná. Vyčíslenie nákladov je pre súd nedôveryhodné najmä s prihliadnutím na to, že tieto náklady sú pri výzve dvojnásobné oproti upomienke. Súd musí konštatovať, že z hľadiska obsahu ide ako u upomienky, tak aj u výzvy v podstate o upozornenie dlžníka na omeškanie (aj keď súdu zaslané neboli, súd ich pozná z iných konaní). Oba dokumenty sú genericky produkované a vyznačujú sa odlišnosťou iba v osobe dlžníka a dlžnej sumy. Vyhotovenie takéhoto dokumentu nemôže vrátane jeho vytlačenia trvať viac ako 10 minút. Ak náklady na mzdy a sociálne odvody pri výzve majú byť 16,06 €, tak potom ak jeden pracovník vyhotoví denne 5 výziev (a to len za hodinu pracovného času), za mesiac výziev 100, tak má zarobené, keďže mzdové náklady predstavujú cca 1600 €. Žalobcom vyčíslené položky tak súd považuje za značne nadhodnotené.

12. Nepriznané plnenie. Žalobca požadoval zaplatenie istiny 115,49 €. K zamietnutej sume dospel súd nasledujúcim spôsobom: O výpis z účtu za čas od 09.12.2014 - 31.12.2014. Zostatok na účte + 16,10 €. O výpis z účtu za čas od 01.01.2015 - 30.06.2015. Zostatok na účte - 1,87 €. Súd v tomto výpise neuznal položku príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou - 5 € (3 x), úroky - 0,01 € a potom správny zostatok účtu má byť + 13,14 €. O výpis z účtu za čas od 01.07.2015 - 31.12.2015. Zostatok na účte - 32,72 €. Súd vychádza z predchádzajúceho zostatku + 13,14 € a v tomto výpise neuznal položku príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou - 5 € (6 x), úroky - 0,01 € + 0,33 €, poplatok - upomienka prečerpanie účtu 15 €. Za uvedené obdobie tvorila suma kreditných položiek + 1644,57 € a suma debetných položiek - 1675,42 €, ku ktorým treba pripočítať neuznané položky + 45,36 € . Suma debetných položiek je tak - 1630,06 €. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami je + 14,51 € + predchádzajúci zostatok + 13,14 € a nový zostatok je + 27,65 €. O výpis z účtu za čas od 01.01.2016 - 13.04.2016. Zostatok na účte - 115,49 €. Súd vychádza z predchádzajúceho zostatku + 27,65 € a v tomto výpise neuznal položku príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou - 5 € (4 x), úroky - 1,03 € + 1,65 € + 2,37 € + 1,02 €, poplatok - upomienka prečerpanie účtu 15 €, poplatok výzva - 30 €. Za uvedené obdobie tvorila suma debetných položiek - 82,77 €, ku ktorým treba pripočítať neuznané položky 71,07 €. Suma debetných položiek je tak - 11,70 €. K sume debetných položiek treba pripočítať predchádzajúci zostatok + 27,65 € a nový zostatok je + 15,95 €, takže žiaden debet.

13. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a keďže žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.