Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: L. C., bytom S., F. 7, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa

- ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 11. 2016, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 09. 2019 potvrdila. Žalovaná poukázala na to, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správy, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 2. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. 3. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotných pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 4. Na základe podaného odvolania žalobkyne bol opätovne posúdený zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 27. 09. 2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia po opakovanom zhodnotení celkového zdravotného stavu účastníka konania a doloženej dokumentácie zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 26. 07. 2016 a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Banskej Bystrici. 5. Posudkový lekár ústredia so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 20. 10. 2016 s tým, že žalobkyňa pred rokom 2011 nebola vyšetrená psychiatrom, psychológom a nie sú ani záznamy zo špeciálnej pedagogickej poradne, nemala odporúčaný individuálny študijný plán pre mentálne zaostávanie. Od r. 2011 je v starostlivosti psychiatra pre poruchy osobnosti a poruchy správania dospelých a úzkostne - depresívnu symptomatológiu. V marci 2016 bola prvýkrát vyšetrená

psychológom po podaní žiadosti o invalidný dôchodok, kde psychológ popísal intelektový výkon v pásme ľahkej imbecility s IQ 46, čo je stredná mentálna retardácia. Ide o účelové vyšetrenie s rentovými tendenciami. Mentálna retardácia by už musela byť zistená v detstve a účastníčka konania by musela mať odklad povinnej školskej dochádzky a musela by byť vyšetrená počas školskej dochádzky psychológom so zameraním sa na mentálne funkcie s perspektívou preradenia žalobkyne do špeciálnej základnej školy. Podľa zdravotnej dokumentácie bol pôrod bez komplikácií, psychomotorický vývoj bol primeraný, nemal žiadne somatické ochorenie, pri ktorom by mohla byť mentálne retardovaná. Zvládala vyučovanie na základne škole, ovláda tri jazyky (rómsky, maďarsky a slovenský). Má 5 nezaopatrených detí, o ktoré sa musí postarať, čo pri imbecilite ľahkého stupňa by nebola schopná. Jej psychický stav nekoreluje so záverom psychologického vyšetrenia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri poruche osobnosti a správania dospelých stredne ťažkého stupňa je 30 %. V minulosti prekonala jeden epileptický záchvat Jackonskovského typu, pre ktorý bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení. Následne len sporadické kontroly u neurológa, nakoľko od r. 2010 sa epileptický záchvat nezopakoval, ani toho času nie je nastavená na liečbu antiepileptikami. Neurológ pri vyšetrení vo februári v 2016 doporučil len antiepileptický režim a psychofarmaká podľa ordinácie psychiatra. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu, rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, ktokré podľa kapt. V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. zodpovedá miera poklesu 30 %. 6. V odvolacom konaní žalobkyňou predloženými lekárskymi správami z 11. 05. 2016, 10. 10. 2016, psychologickým vyšetrením zo dňa 07. 03. 2016 a neurologickým vyšetrením zo dňa 11. 02. 2016 bolo preukázané, že u žalobkyne sa jedná o duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu, čomu zodpovedá miera poklesu 30 %, podľa kapt. V, položka 5, písm. a/ prílohy č. 4 zákonu č. 461/2003 Z. z. 7. Z týchto dôvodov generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne ako vecne správne potvrdil.

II.

8. Žalobkyňa podala dňa 06. 03. 2017 na Krajský súd v Nitre žalobu voči rozhodnutiu II. stupňového správneho orgánu a žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie podľa § 191 SSP. Vo svojej žalobe poukázala na to, že má vážene zdravotné problémy, o čom predložila nové lekárske nálezy žalovanému od psychológa a psychiatra.

III.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 03. 2017 žiadal, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 27. 09. 2016 a dňa 20. 10. 2016. 10. V odvolacom konaní bol posúdený posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Banskej Bystrici dňa 20. 10. 2016 zdravotný stav žalobkyne s tým, že podľa vyšetrenia psychiatra a psychológa žalobkyňa trpí duševnou chorobou a poruchami správania. Jedná sa o stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu. Tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je horná hranica rozpätia. V súčasnosti z dostupných vyšetrení a nálezov uznanie invalidity nie je opodstatnené. 11. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne určil iné špecifikované poruchy osobnosti a správania dospelých, anxiozne depresívna porucha podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudkový lekár ústredia vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti viac ako 40 % v porovnaní zdravou fyzickou osobou. IV.

12. Krajský súd ako príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto toto rozhodnutie podľa § 190 SSP ako vecne správne potvrdil. V.

13. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Zdravotný stav žalobkyne po podaní odvolania bol posudzovaný posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 20. 10. 2016 so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. 15. K horeuvedenému záveru dospel po vyšetrení žalobkyne u posudkového lekára a zhodnotení odborných lekárskych nálezov - interné, psychiatrické, psychologické, neurologické. 16. Zdravotný stav žalobkyne v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice, dňa 26. 07. 2016, podľa § 184 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Banskej Bystrici, dňa 20. 10. 2016. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u žalobkyni sa jedná o duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením organizmu podľa kapt. V, položka 5 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu 30 %. P r e t o žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 30 %. 17. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 18. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyni neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 19. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o odvolaní žalobkyni na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že žalobkynín zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v konaní pred súdom predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi, nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. 20. Krajský súd je toho názoru, že posudky posudkových lekárov sú dostatočné a presvedčivé, posudkoví lekári riadne zdôvodnili posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia vzhľadom na nové lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa v konaní predložil o dávku. Posudok obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o dôvodoch, prečo žalobkyňa nie je invalidná. 21. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 11. 2016 je vecne správne a žaloba nie je dôvodná, preto podľa § 190 SSP rozsudkom žalobu zamietol. 22. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni nepriznáva trovy konania, pretože nemala v konaní úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).