Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-540-2014.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/540/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : K. G. L., H.: D. XXXXXX K. K. B.. Z. P., XXX, H. D., XXXX, F., L., zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, proti žalovanému : R. E., H.. XX.XX.XXXX, C. N., XXX XX N., o zaplatenie 196,79 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 54,06 € s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 54,06 € od 21.09.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému pomernú časť trov konania 92,72%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca, pôvodne spoločnosť L. U. D. B..K.., sa žalobou dňa 14.08.2014 domáhal zaplatenia pohľadávky 196,79 € s príslušenstvom na tom právnom základe, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným bola uzavretá dňa 06.07.2010 zmluva o poskytnutí pôžičky pod číslom 1967384, na základe ktorej mala mu byť poskytnutá pôžička v sume 360,-€, ktorú sa zaviazal splácať v mesačných splátkach v počte 27 po 10,29 €, keď z uvedenej sumy zaplatil do podania žaloby 172,32 €.
2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke, zo dňa 06.07.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami k predmetnej zmluve, predžalobnej upomienky zo dňa 25.08.2011, návratky zo dňa 13.09.2011, oznámenie postupcu žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 31.10.2014, prehľad splátok o úhrad vedených u postupcu, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom na citované ustanovenie, keď súd oboznámil žalobcu s právnym posúdení veci, rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom pohľadávka nepresahovala sumu 1000,-€.
6. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 06.07.2010 so žalovaným zmluvu o pôžičke, pod číslom XXXXXXX, predmetom ktorej bolo predfinancovanie kúpy tovaru biela technika BEKO v cene 299,- €. Pri zaplatení akontácie 90,-€, celková výška pôžičky v sume 360,-€ . Žalovaný mal splácať dlh v mesačných splátkach v počte 27, po 10,- €, keď suma 367,83€, bola uvedená ako celková suma pôžičky, pri výške RPMN 25,73%, ročná úroková sadzba 25,73%, priemerná hodnota RPMN 51,49%, s termínom konečnej splatnosti 11/2012. Podľa posledného bodu zmluvy sa súčasťou stali aj všeobecné obchodné podmienky platné u veriteľa. Žalobca bol upozornený na posúdenie nároku v zmysle §5b Zákona na ochranu spotrebiteľa, ex offo prihliadne súd na premlčanie pohľadávky. Pôvodný žalobca doložil prehľad splátok úhrad, z ktorého vyplynulo, že žalovaný celkom uhradil na dlhu 1172,32 €, zostatok na istine mal byť 197,05€.Žalovaný splácal splátky pôžičky do 22.02.2011, keď následne prestal s úhradou dlhu. Ďalšiu splátku splatnú ku dňu 20.05.2011 nezaplatil.
7. Prípisom zo dňa 28.08.2011 , označené ako upomienka ,bol žalovaný vyzvaný postupcom na zaplatenie nedoplatku na pôžičke vo výške 199,63€ v lehote 3 dní. Žalovaný výzvu prevzal dňom 13.09.2011, keď nedoplatok neuhradil.
8.. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka platné od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).
12. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršich svoje zmluvné postavenie.
15. Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 5b 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18 .Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 103 Obč. zákona, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
20. Právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý vznikol medzi právnou predchodcom žalobcu a žalovanou bol založený zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 06.07.2010, pričom tento je nevyhnutné posudzovať podľa zákona číslo 129/ 2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
21. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
22. V zmysle § 5b zák.č.250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novele zákona č.103/2014Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Citované ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex officio prihliadať na premlčaní aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci rozhodnuté, keďže upravuje postup súdu ( poznámka: v zákone o ochrane spotrebiteľa nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky postup posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy). Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Zásadný rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade v ustanovení §5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnou činnosť orgánu rozhodujúceho o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (aj súdu), má charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia v časovej pôsobnosti novely, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma §5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesných charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertenporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia
začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Vzhľadom na to vo veci súd rozhodol po účinnosti novely znenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť 1. májom 2014, a zohľadnil použitie tohto ustanovenia v tomto konaní. Potom vychádzajúc z ustanovenia § 101 Obč,zákona je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
23. Právny predchodca žalobcu doručil žalovanému písomnú upomienku dňa 13.09.2011 aby nedoplatok vo výške 199,63€ zaplatil do troch dní, bez splnenia požiadavky kladené zákonom podľa § 53 ods.9 v spojitosti s ust.§565 Obč.zákonníka , keď išlo o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V zmysle k článku 12, bod 12. 1 Všeobecných obchodných podmienok platných u postupcu, mohla byť zmluva zrušená kedykoľvek len výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastali až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 Všeobecných obchodných podmienok. Keďže postup v zmysle ust.§565Obč,zákonníka právnym predchodcom žalobcu nebol dohodnutý v zmluve, nemohlo dôjsť k predčasnej splatnosti pohľadávky. Žalobca, ani jeho právny predchodca nepreukázal ukončenie zmluvného vzťahu spôsobom dojednaným v zmluve, výpoveďou zo strany veriteľa.
24. Zmluva bola uzavretá dňa 6. 7. 2010. Podľa článku 6, bod 6. 1 bol klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a v termínoch určených v splátkovom kalendári, ktorý sa mal stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo vo všeobecných podmienkach. Podľa bodu 6. 2 všeobecných obchodných podmienok pokiaľ nebolo v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo v podmienkach stanovené inak, boli splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný nezaplatil prvý krát splatnú splátku k 20.03.2011, keďže bolo dojednané plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim od zročnosti nesplnenej splátky 21.03.2011. žaloba bola podaná dňa 14. 8. 2014, trojročná premlčacia doba platná pre jednotlivé splátky uplynula v prípade splátok splatných od 20. 03. 2011 do 20. 08. 2011. V dôsledku premlčania nároku v tejto časti, prestalo byť subjektívne právo vynutiteľné, v dôsledku čoho súd nárok žalobcu v tejto časti zamietol. Žalobca mal zaplatiť 27 splátok po 10,29 eura, čo predstavuje sumu 277,83 eura. Z týchto splátok bolo premlčaných 5 x 10,29 €, čo predstavuje sumu 51,45 eura. Rozdiel 277,83 a 51,45 eura činí 226,38 eura. Žalovaný zaplatil na pôžičke do podania žaloby 172,32 eura, potom rozdiel nezaplatenej, nepremlčanej časti poskytnutej pôžičky 226,38€ - 172,32€ činí 54,06 eura, v ktorej časti nárok žalobcu ostal dôvodný.
25. Žalobca si svoju povinnosť splnil, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy, nevrátil úver riadne a včas , keď bol v omeškaní od 21.03.2011.Kďže časť pohľadávky do 20.08.2011 bola premlčaná, nárok nemohol byť v tejto časti súdne vymáhateľný čo do istiny a ani čo do príslušenstva pohľadávky. Súd priznal úrok z omeškania až dňom nasledujúcim od splatnosti ďalšej splatnej splátky 20.09.2011. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených zákonom v zmysle § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 586/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o 8percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Vzhľadom na pomer úspechu žalovaného k pomeru úspechu žalobcu (96,36%-3,64%/ 86,26%, priznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)