Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-127-2016.pdf
PDF · 140.7 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/127/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o. so sídlom Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 234,92 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny vo výške 38,85 EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 196,07 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 26.06.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2016 voči žalovanému vydania rozhodnutia, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 234,92 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia celkového, resp. zníženia poistného plnenia z havarijného zmluvného poistenia.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.05.2016 došlo k škodovej udalosti so škodou na motorovom vozidle W. W., Z.: K ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému M. X., ktorý má uzatvorené havarijné poistenie so žalovaným. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 1641027843.
3. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal svoje poškodené motorové vozidlo W. W., Z.: K opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.166,54 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20160084.
4. Poistenému bolo listom zo dňa 10.06.2016 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1641027843 a bola mu predložená rekapitulácia poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 1641027843 predstavovala sumu vo
výške 1.166,54 EUR. Suma uhradená žalovaným, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR, však bola iba do výšky 765,65 EUR. Podľa rekapitulácie poistného plnenia boli krátené náklady na prácu a lakovací materiál, pričom celková nepriznaná suma je vo výške 234,92 EUR. Táto neuznaná suma vo výške 234,92 EUR bola vlastníkom motorového vozidla W. W., Z.: K ktorým je poistený, t.j. M. X., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 21.07.2016.
5. Žalobca má za to, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla W. W., Z.: K postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodových udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritéria ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou č. 1641027843.
6. Čo sa týka výkonu opravy žalobca uvádza, že farba motorového vozidla W. W. bola lak metalíza, nie obyčajný lak, čo malo vplyv aj na technológiu opravy a množstvo lakovacieho materiálu či lakovacie práce. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním časových noriem udávaných výrobcom, pričom hodinová sadzba účtovaná autoservisom (vrátane DPH) neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukazujeme na cenník mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác v košickom regióne pre daný typ motorového vozidla:
- Auto Gabriel s.r.o. - Ulica osloboditeľov 70, Košice - 37,- EUR/40,- EUR (bez DPH)
- Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s.r.o. - Nerudova 9 Košice - 57,50 EUR/52,82 EUR (s DPH)
- Marco Car, s.r.o. Košice - Popradská 88, Košice - 36,- EUR (s DPH)
- Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice - 32,- EUR/40,- EUR (bez DPH)
Servis si účtoval za normohodinu 30,- EUR (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi výhodnejšia a nižšia cena, preto nepovažujeme za dôvodné, že neboli uznané náklady na množstvo práce v plnej výške. Taktiež časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či dané zákonom. Zároveň kalkulácia žalovaného je stále predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.
7. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.11.2016, v ktorom uvádza, že po obhliadke poškodeného MV dňa 20.05.2016 bola vykonaná kalkulácia kalkulačným programom s tým, že suma predpokladaných nákladov bola 689,72 EUR s DPH. Nepriznané sumy poistného plnenia predstavovali - náklady na prácu, žalovaný nenamietal dĺžku výkonu 1,5 hodiny, ale sadzbu, pričom neakceptoval sumu 30,- EUR/hodina, ale sumu 24,16 EUR/hodina bez DPH, čím rozdiel predstavoval sumu 10,51 EUR s DPH. Lakovnícke práce boli účtované žalovaným v rozsahu 6,6 Nh pri sume 30,- EUR/Nh, žalovaný namietal rozsah výkonu ako aj sadzbu, pričom jeho výpočet bol 6,1 Nh pri sume 24,16 EUR bez DPH, teda rozdiel predstavoval 59,76 EUR s DPH. Náklady na lakovanie vo výške 378,86 EUR s DPH boli podľa výpočtu žalovaného v sume 216,95 EUR s DPH, teda rozdiel vo výške 1.261,92 EUR. V celkom výpočte rozdiel predstavoval sumu 234,92 EUR. Uvádza, že žalobca nepreukázal potrebu zvýšených nákladov na opravu, odkazuje na znenie čl. V VPP s tým, že náklady na opravu majú byť účelne vynaložené a primerané. Namieta materiálové náklady, ktoré mali byť účtované maximálne do výšky ceny nových náhradných dielov a materiálu pre danú značku. Náklady na prácu stanovené na základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcom pre danú značku a typ predmetu poistenia a hodinovej sadzby za opravu účtovanej opravovňou, v ktorej bol poškodený predmet poistenia opravený maximálne do výšky obvykle hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb. Zároveň žalovaný priznal ako dôvodný nárok žalobcu v sume 1,74 EUR a naďalej namieta ako neoprávnenú sumu vo výške 233,18 EUR.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.01.2017 namieta výpočet nákladov kalkulačným programom „Kalkulačný program, ktorý bol žalovaným použitý, vychádza z aktualizácie cien náhradných dielov a súvisiacich pracovných časov, so zohľadnením akýchkoľvek spojených prác pri oprave, ktorý
vylučuje duplicitné započítavanie pracovných činností. Program určuje aj počty pracovných jednotiek, za ktorých opravu vykoná. Poškodený, ktorý prevzal danú kalkuláciu, bol s výškou škody oboznámený.“ Kalkulačný program, resp. kalkulácia nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky opravy, likvidátor má možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môže vkladať a vybrať rôzne parametre bez relevantného dôvodu, tak ako to bolo aj v danom prípade (napr. svojvoľné určenie výšky normohodiny a lakovacieho koeficientu, najlacnejšie (originálne) náhradné diely, ktoré sú ponúkane od rôznych predajcov náhradných dielov v rámci SR, napr. jeden diel od predajcu z Prešova, druhý od predajcu z Bratislavy, či ďalší od predajcu z Námestova, a to v jednej kalkulácii). Kalkulácia má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. V poistných podmienkach však zároveň nie je uvedené, o aký kalkulačný program sa jedná alebo s akými vstupnými údajmi pracuje, preto dané ustanovenie považujeme za neurčité a nejasné.
9. Pojem autorizovaný servis nie je nikde výslovne zákonne zadefinovaný. Rozdiel medzi autorizovaným servisom a neautorizovaným servisom je v zásade iba v tom, že autorizovaný servis má zmluvu s výrobcom jednotlivých motorových vozidiel. Podľa praxe a usmernení EÚ, však ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu (t.j. autorizovaných servisov) dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. V predmetnom prípade sa jednalo o motorové vozidlo XX. W., Z.: K Žalovanou predložené cenníky obsahujú zmluvne dohodnuté ceny, čo však nepredstavuje cenu obvyklú v danom regióne. O zmluvne dohodnutých cenách svedčí aj skutočnosť, že sú rozdielne ceny pri jednotlivých produktoch žalovanej. Zároveň niektoré ceny normohodín sú ešte z roku 2010 a 2012, čo tiež neodzrkadľuje súčasné potreby a náklady servisu. Žalovaná nemôže svojvoľne určiť cenu prácu jednotlivým podnikateľským subjektom. V poistných podmienkach zároveň nie je výslovne ustanovené, že na opravu je oprávnený iba „autorizovaný“ alebo zmluvný servis. „Nezávislé“ servisy sú podstatne lacnejšie, čo by malo byť výhodnejšie pre poistených, ale zároveň aj pre poisťovne, ktoré tak nemusia poskytnúť podstatne vyššie plnenie, ktoré by vzniklo pri autorizovaných servisoch.
10. Z vyjadrenia žalovaného však vyplýva, že rešpektuje iba dohodnutú cenu určitých opravovní. Takýto postup žalovaného v priamom určení ceny práce navodzuje porušovanie zásad a podmienok hospodárskej súťaže a zároveň zmluvnej voľnosti poistených. V zmysle § 4 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov „Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva a) v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, d) záväzku účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.“ Protisúťažný efekt majú nielen dohody medzi priamymi konkurentmi (horizontálne dohody), ale aj vertikálne dohody medzi podnikateľmi, ktorí pôsobia na iných stupňoch distribučného reťazca, napr. vo vzťahu dodávateľ - odberateľ, či poisťovňa - „autorizovaný“ alebo zmluvný servis. Konaním poisťovne, ktoré spočíva v tom, že akceptuje dohodnutú cenu iba „autorizovanej“ alebo zmluvnej opravovne, dochádza k obmedzovaniu súťaže pre menšie, resp. „neautorizované“, resp. nezmluvné servisy, ktoré za tú istú prácu, iba preto, že nemajú dohodu s poisťovňou, dostanú iba poisťovňou priamo určenú, údajne priemernú sumu, napr. vo výške 24,16 EUR/NH bez DPH. Týmto konaním môže dôjsť na trhu k priamemu určeniu cien tovarov a iných obchodných podmienok, t.j. k obmedzeniu hospodárskej súťaže.
11. Žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona riadne vykonávať šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný len tvrdí, že ním uhradené poistné plnenie bolo primerané, svoje tvrdenia však ničím nepreukázal a nepodložil, práve naopak, snaží sa preniesť šetrenie na žalobcu alebo súd. Žalovaná ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie majetku, by mala pristupovať k likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Nie je povinnosťou súdu alebo žalobcu, práve naopak, je to v rozpore s právom, suplovať šetrenie žalovaného, a tak nahrádzať úkony niektorej strany a ešte k tomu silnejšej strany. Žalovaná musí relevantne podložiť a zdôvodniť svoje závery. Úlohou súdu je posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, nie však vyšetrovať poistnú udalosť, resp. nahradiť šetrenie poistnej udalosti a hľadať dôkazy preukazujúce odôvodnenie krátenia plnenia.
12. Vo VPP je uvedené, že žalovaný „náklady....maximálne však do výšky obvyklej hodinovej sadzby“, preto by mal akceptovať cenu jednotlivých servisov, ak výrazne neprevyšuje ceny v iných servisoch.
Žalobca tvrdí, že pri neautorizovaných a nezmluvných servisoch vychádza z porovnania výšky cien servisov obdobnej technologickej výbavy a dospel k záveru, že primeraná za jednu Nh je 24,16 EUR bez DPH. Do pozornosti súdu uviedol, že skutočnosť, že niektoré servisy majú výrazne nižšie normohodiny, je len výsledkom praktík poisťovní, ktoré odmietajú, bez zákonného podkladu, uhradiť inú výšku normohodín, ale hradia iba nimi určenú sumu. Žalovaný nepoužil vo svojich poistných podmienkach pojem „priemerná hodinová sadzba v regióne “ ale iba uviedol, že „do výšky obvyklej hodinovej sadzby“, čo evokuje určité rozpätie súm od najnižšej hodinovej sadzby po najvyššiu, nie aritmetický priemer umelo vytvorených cien normohodín. Opätovne poukazujeme na vyššie uvedenú judikatúru a na výkladové pravidlo, že ak zmluva obsahuje neurčité pojmy a formulácie, ktoré možno vykladať rozdielne, je potrebné ich vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil (I. ÚS 243/07-25, IV. ÚS 182/01, II ÚS 148/06). Poistiteľ môže právo zníženia plnenia uplatniť, len ak sú splnené zákonné a zmluvné podmienky, pričom dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a škody vzniknutej poistiteľovi nesplnením povinností je na poistiteľovi, t.j. žalovanom. Poistiteľ však neuniesol dôkazne bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, pričom takúto príčinnú súvislosť nie je možné ani objektívne preukázať, keďže zo strany poisteného, t.j. žalobcu, k porušeniu povinnosti ani nedošlo.
13. V obdobnej skutkovo právnej veci, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/408/2015, sp. zn. 27Cb/6/2015, sp. zn. 26Cb/56/2015 alebo sp. zn. 30Cb/45/2015 súd už rozhodol rozsudkom a žalovaný, resp. poisťovňa už aj uhradila krátenú časť plnenia. V danej veci bolo poistné plnenie krátenie tiež z dôvodu krátených normohodín a lakovania. V obdobných veciach boli vydané aj platobné rozkazy, na základe ktorých poisťovne v 15-dňovej lehote plnili.
14. Vo vyjadrení žalobcu doručenom súdu dňa 27.04.2017 žalobca uvádza, že podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Z uvedeného je zrejme, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky, ktoré podľa jeho názoru splnené neboli ani ako vedomé porušenie povinností. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, t.j. žalovaný. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. Z uvedeného je zrejme, že konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplnením skutkovej podstaty ustanovenia § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, t.j. krátenie poistného plnenia.
15. Právny predchodca žalobcu, p. M. X., ako vlastník poškodeného vozidla, mal uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným. Poistné zmluvy sú spotrebiteľskou zmluvou v užšom zmysle, jedná sa o osobitný typ zmlúv, pri ktorých poistený nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a sú štandardne a opakovane uzatvárané, obsah zmluvných podmienok je vopred stanovený. Na tieto typy spotrebiteľských zmlúv je potrebné aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Aj keď poistený postúpil pohľadávku na žalobcu, na situácii sa nič nemení, nakoľko základom je stále zmluvný vzťah z poistnej zmluvy, t.j. jedná sa o spotrebiteľský spor. Žalovaný žiadal od žalobcu (až po ukončení šetrenia a po podaní žaloby) doloženie „položkovito rozpísanú receptúru materiálu (t.j. všetky zložky použité na namiešanie daného odtieňu farby a ich pomer + presné množstvo krycieho laku) na lakovanie a všetkého použitého pomocného materiálu, ktorý bol použitý pri prípravných a lakovacích prácach na predmetnom vozidle.” (viď email zo dňa 20.3.2017) alebo „že naozaj na uvedenú zákazku použili lakovací materiál od COLOR CENTRUM SH s.r.o., resp. že lakovali Spies Heckerom” (email zo dňa 25.4.2017), či „servis doložil len faktúru, ale výpočet lakovacieho materiálu nepreukázali ani výpočtom v SDII a ani v A-texe. Poprosíme ešte toto doložiť.” (email zo dňa 26.4.2017). Informácie a podklady, ktoré žiada žalovaný, nemajú oporu v zákone ani poistných podmienkach, práve naopak, konaním žalovaného dochádza k aplikácii agresívnych obchodných praktík. Žalovaný uplatňuje práve vyššie citovanú agresívnu obchodnú praktiku, ktorá sa považuje za každých okolností za nekalú. Konanie žalovaného považujeme za nedôvodné, až šikanózne a aj v rozpore s podmienkami slobodnej hospodárskej súťaže.
16. V predmetnom prípade boli rozdiely v nákladoch na práce a lakovanie spôsobené práve rozdielnym spôsobom výpočtu nákladov na opravu v rámci rozdielnych programov použitých na výpočet nákladov
na opravu, nakoľko žalovaný použil program AUDATEX (pri lakovaní metódu AZT) a žalobca program SilverDAT (pri lakovaní metódu Eurolak). Programové rozdiely vo fakturácii žalobcu a kalkulácii žalovaného, nemôžu byť na škodu žalobcu ako poisteného a zakladať zákonný alebo zmluvný dôvod krátenia. Zároveň poukazujeme, že obe tieto programy používajú aj poisťovne v celej západnej Európe a v poistných podmienkach žalovaného nie je špecifikovaný kalkulačný program, ktorý sa má na výpočet nákladov na opravu použiť, čo v zmysle výkladových pravidiel je v neprospech žalovaného.
17. Rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, uprednostňovanie autorizovaného pred neautorizovaným nemá v oporu v zákone, v európskej legislatíve a ani v poistných podmienkach, naopak je s nimi v rozpore, poškodzuje a obmedzuje samotného spotrebiteľa, ktorý tak nemá voľnosť výberu servisu, ako aj obmedzuje hospodársku súťaž (uprednostňuje autorizované servisy, čím diskriminuje neautorizované servisy) a narúša voľný trh.
18. Čo sa týka používania systému AZT, ktorý vo svojej kalkulácii nákladov použil žalovaný, len uvádzame, že sa jedná o systém vytvorený práve na podnet poisťovní. Uvedený systém uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla. Hlavným princípom, na ktorom funguje daný systém, je prepočet časových jednotiek lakovania na m2 celkovej plochy vozidla. Pritom pri prepočte časových jednotiek daný systém nevychádza z časových noriem a jednotiek stanovených výrobcom konkrétneho vozidla, ale uvedený systém priemeruje časové jednotky všetkých vozidiel. Daný systém nerozoznáva ani skutočnosť aký druh farby a v akej kvalite bol na lakovanie vozidla konkrétne použitý.
19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017, v ktorom namietal aplikáciu zákona o ochrane spotrebiteľov na daný právny vzťah, s odkazom na definíciu spotrebiteľa na základe Smernice Rady 93/13 EHS. Uvádzame, že pokiaľ nie je preukázané použitie lakovníckeho materiálu, nie je možné priznať 100% konštantu, ako žiada žalobcu. Poukázal na vyjadrenie p. T. za spol. AUDATEX, s.r.o. ohľadne výšky lakovníckej konštanty. K samotnej výške normohodiny poukazuje na benchmark normohodín nezávislých neautorizovaných servisov po celom území SR. V závere sa vyjadril, že žalobca nepreukázal, že ním účtovaná normohodina je primeraná.
20. Žalobca sa vyjadril k stanovisku žalovaného podaním doručeným súdu dňa 19.05.2017, v ktorom uvádza, že skutočnosť, že poistený postúpil pohľadávku na inú osobu neznamená, že sa zmenil jej obsah, rozsah alebo podstata nároku. Právny nástupca poisteného má rovnaké práva ako poistený a stále uplatňuje nárok z poistnej, t.j. spotrebiteľskej zmluvy, rozdiel je iba v tom, že nárok neuplatňuje sám poistený, ale žalobca. Žalovaný môže vyžadovať aj od žalobcu iba povinnosti, ktoré mal poistený a ktoré výslovne a jednoznačne vyplývajú zo zákona a poistných podmienok. Podporne uvádzame aj judikatúru „Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 93/2008 zo dňa 20. mája 2009). Poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný nemá zmluvný vzťah so servisom, ale so spotrebiteľom a od neho nemôže uvádzané údaje požadovať.
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení ešte uviedol, že v danom prípade „žalovaný plnenie nekrátil, t.j. vôbec neaplikoval pri likvidácii škody ust. § 799 ods. 3 OZ (resp. čl. XI VPP), ale postupoval podľa nižšie ustanovení poistnej zmluvy (článok V).“ Ak žalovaný neplnil riadne, resp. v plnej výške uplatnený nárok na poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. Z poistných podmienok žalovaného, ako ani z jeho doterajších vyjadrení, však doposiaľ nevyplýva dôvodnosť postupu žalovaného a ani žalovaným nebolo doposiaľ preukázané, že postup žalovaného bol v súlade s poistnými podmienkami a zákonom.
22. Žalovaný poukazuje na svoje podmienky, avšak jeho vyjadrenia nekorešpondujú so znením týchto poistných podmienok. Poistné podmienky pripúšťajú rôzne výklady, nakoľko sú formulované nejasne, neurčito a zavádzajúco. Nejasná a neurčitá formulácia poistných podmienok nemôže byť v neprospech žalobcu, resp. strany, ktorá poistné podmienky nevytvorila. Zároveň je potrebné prihliadať na samotný zmysel a účel poistenia, ktorým je poskytovať ochranu poistenému, ak dôjde k skutočnostiam, ktoré sú špecifikované v poistnej zmluve a nahradiť mu vzniknutý úbytok na majetku, resp. nahradiť škodu. Poisťovňa musí v znášať riziko vyplývajúce z predmetu jej činnosti.
23. Žalobca navrhol čiastočné späťvzatie návrhu, nakoľko došlo zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade dlžnej sumy vo výške 37,11 EUR a úrokov z omeškania zo sumy 37,11 EUR od 26.06.2016 do zaplatenia a sumy 1,74 EUR, spolu k úhrade sumy vo výške 38,85 EUR.
24. Súd v danej právnej veci vytýčil pojednávania na termíny 13.03.2017, 27.03.2017, 27.04.2017 a 22.05.2017, ktorých sa právny zástupca žalobcu okrem prvého pojednávania nezúčastňoval, avšak predkladal písomné vyjadrenia a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, právneho zástupcu žalobcu a listinných dôkazov takto:
Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe s prihliadnutím na späťvzatie návrhu v časti a má za to, že žalovaný nepreukázal ním tvrdené skutočnosti ohľadne obvyklosti ceny.
Žalovaný tvrdil, že pri škodovej udalosti nebol dodržaný postup a trval na tom, že žalobca nie je spotrebiteľom, tak ako argumentuje vo svojich vyjadreniach. Taktiež uvádza, že podľa jeho názoru nie je správne vyčíslenie normohodiny, pri výpočte ktorej vychádzal zo sadzby autorizovaných servisov, pričom sám nie je autorizovaným servisom a má za to, že preukázanie výšky priemernej normohodiny dostatočne preukázal vo svojich vyjadreniach. Čo sa týka lakovacej konštanty, poukazuje na interný dokument predložený zo strany výrobcov alebo prevádzkovateľov softvérového programu na výpočet výšky nákladov (AUDATEX a DAT Czech & Slovak), priložený k vyjadreniu žalovaného, kde sa uvádza, že pokiaľ nie je preukázané inak, iné použitie materiálu v rámci lakovníckych prác, pre poisťovňu je pri posudzovaní výšky daná konštanta 100 % lakovníckej konštanty. Trval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Má za to, že žalobca zobral návrh späť v časti 1,74 EUR na pojednávaní dňa 13.03.2017 z titulu úhrady náhrad za použitý režijný materiál a v podaní zo dňa 18.05.2017 zobral návrh späť v časti 37,11 EUR ako doplatok za lakovanie, pričom žalovaný potvrdzuje, že spolu uhradil žalobcovi sumu vo výške 38,85 EUR, avšak v predloženom výpočte požadovanej dlžnej sumy je nesprávny údaj, správne má znieť výpočet ako 196,07 EUR. Taktiež potvrdil, že úroky z omeškania k dnešnému dňu uhradené neboli. Žalovaný sa v celom rozsahu odkazuje na znenie OPP, tak ako sú založené v súdnom spise na č.l. 11, najmä článok VII a taktiež na VPP založené v súdnom spise. Zároveň v závere uviedol, že zmluvné dojednanie medzi poškodeným a servisom, napr. vo vzťahu k výške normohodiny, podľa názoru žalovaného nemajú byť alebo nemôžu byť záväzné aj pre žalovaného.
Listinné dôkazy: faktúra č. 20160084, oznámenie o likvidácii škodovej udalosti, Zmluva o postúpení časti pohľadávky, Osobitné poistné podmienky, Kategorizácia osobných áut, cenník servisov, vyjadrenie žalovaného zo dňa 07.11.2016 a 15.05.2017, Hlásenie škodovej udalosti, Kalkulácia opravy, vyjadrenie likvidátora k spôsobu likvidácie, hodinové sadzby, poistná zmluva s dodatkom - havarijné poistenie, vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.01.2017, 26.04.2017 a 18.05.2017, emailová komunikácia, vyjadrenie AUDATEX Slovakia s.r.o., Všeobecné poistné podmienky - Moje auto, informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu.
Z faktúry č. 20160084 bolo preukázané, že za opravu motorového vozidla W. W. bolo účtovaných celkom 1.167,- EUR s obsiahnutou kalkuláciou opravy.
Z predloženého oznámenia o poistnom plnení vyplynulo krátenie poistného plnenia o sumu 234,92 EUR (nelikvidné položky) a sumu 165,97 EUR spoluúčasť.
Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky bolo osvedčené, že žalobca nadobudol časť nezaplatenej pohľadávky voči žalovanému.
Z predložených cenníkov autoservisov boli zistené ceny servisov.
Z vyjadrenia AUDATEX Slovakia s.r.o. - v úvode je uvedené, že „je na posúdení Vašej poisťovne, či náklady na opravu, ktoré Vám predloží poistený, uzná alebo nie“ (vyjadrenie spoločnosti DAT Czech & Slovak s.r.o.) Taktiež je tam uvedené, že „v prípade, ak servisné stredisko, ktoré predmetné poškodené vozidlo opravilo, neposkytne buď kalkuláciu z kalkulačného softvéru, výpis...alebo..., z ktorej je zrejmé množstvo a kvalita použitého lakovacieho materiálu, odporúčame po....“
Z Osobitných poistných podmienok KASKO je uvedené v čl. VII. ods. 2 „Poisťovateľ môže odporučiť opravovňu, ktorá vykoná opravu poškodeného motorového vozidla.“
ods. 3 „Po oprave poškodeného vozidla v opravovni a predložení účtovného dokladu za opravu poisťovateľ hradí náklady vynaložené na opravu poškodeného vozidla súvisiace s danou poistnou udalosťou vo výške účtovanej opravovňou nasledovne: a) materiálové náklady maximálne do výšky cien originálnych náhradných dielov a materiálu podľa cien stanovených výrobcom/dovozcom vozidiel a/alebo výrobcom/dovozcom náhradných dielov a materiálu pre danú značku a typ vozidla, ktoré boli použité pri oprave poškodeného vozidla, b) náklady na prácu stanovené na základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcom pre danú značku a typ predmetu poistenia a hodinovej sadzby za opravu účtovanej opravovňou, v ktorej bol poškodený predmet poistenia opravený, maximálne však do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a v rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ vozidla v mieste opravy poškodeného vozidla v Slovenskej republike, ak nie je dojednané inak.“
25. Súd v konaní nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným, a to vypočutie likvidátora, resp. odborného zamestnanca žalovaného, nakoľko celý priebeh šetrenia, ako aj jeho výsledok, sa nachádza v predloženom likvidačnom spise a likvidátor, resp. odborný pracovník je zamestnancom žalovaného a jeho výpoveď musí potvrdiť už vykonané úkony, ktoré sú zaznamenané v likvidačnom spise, čím je spochybnená jeho nezaujatosť. Súd vyhodnotil vykonanie dôkazu ako nadbytočné, nehospodárne a neefektívne.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
26. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že poškodený pri škodovej udalosti a následne postupca pohľadávky žalobcovi, si uplatnil nárok voči žalovanému z titulu uzavretého havarijného zmluvného poistenia, keď došlo ku škodovej udalosti poškodeného. Žalovaný riadne zaregistroval poistnú udalosť a po likvidácii čiastočne plnil poistné plnenie. Spor nastal pri krátení poisteného plnenia žalobcu, ktorý vykonal opravu poškodeného motorového vozidla, stal sa vlastníkom pohľadávky, v časti nevyplatenej sumy voči žalovanému, na základe zmluvy o postúpení časti pohľadávky.
27. Súd posudzoval predmetný právny spor na základe týchto ustanovení:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“
Podľa ustanovenia § 273 ods. 1, 2 ObZ „(1) Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. (2) Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.“
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“
Podľa ustanovenia § 797 ods. 1, 2 OZ „(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“
Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 OZ „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“
Podľa ustanovenia § 797 ods. 3 prvá veta OZ „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.“
28. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporná bola existencia záväzkového vzťahu založeného na poistnom plnení a riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka s ohľadom na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v Občianskom zákonníku, keďže išlo o havarijné poistenie. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo. Žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie poškodenému aj čiastočne uhradil. Žalovaný neuznal časť nákladov súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla, ktoré nespĺňali kritéria primeranosti a účelného vynaloženia. Namietal najmä výšku normohodiny s ohľadom na skutočnosť, že opravu vykonal neautorizovaný nezmluvný servis, ako aj rozsah činnosti a sadzbu normohodiny a lakovnícke náklady. V súvislosti so vznikom škody súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009 „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu, resp. pôvodne poškodeného došlo k naplneniu skutkovej podstaty „vedomého
porušenia povinnosti“, tak ako je uvedené v ustanovení § 799 ods. 3 OZ. Súd uvádza, že na faktúre za opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré je predmetom tohto sporu, je uvedená cena ako aj popis vykonanej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že nároky žalobcu boli riadne uplatnené a preukázané, nakoľko iné dojednania ohľadne preukázania nárokov dojednané neboli. Zmluvné dojednania odkazujú najmä na účelne vynaložené a primerané náklady na opravu, v zmysle ustanovení VPP, OPP v čl. VII ods. 2, 3 citované vyššie. Súd prihliadal najmä na tieto zmluvné dojednania obsiahnuté v osobitných poistných podmienkach a všeobecných poistných podmienkach, avšak z uvedeného dojednania žalobcovi vo vzťahu k sporným nárokom (sadzba normohodín, lakovacie náklady) konštatuje, že z uvedených dojednaní nevyplynuli žiadne povinnosti, ktoré by žalobca porušil. Súd má za to, že definovanie podmienok pre uplatnenie nároku zo strany poisteného je do značnej miery neurčité a ani samotný žalovaný ako predkladateľ podmienok nepreukázal určenie výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy. Samotná argumentácia žalovaného o rozdielnosti autorizovaných a neautorizovaných zmluvných a nezmluvných servisoch nie je aplikovateľná, resp. je irelevantná na nároky uplatnené žalobcom. Ohľadne dokladov súd má za to, že žalobcom objednaná oprava motorového vozidla bola riadne zdokladovaná fakturáciou, vrátane uvedenia jednotlivých položiek opravy a odpracovaného času. Sadzba normohodiny, tak ako je definovaná v zmluvných podmienkach, bola dodržaná zo strany žalobcu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o opaku. Je nesporné, že právo žalovaného krátiť poistné plnenie je viazané na ustanovenie § 799 ods. 3 OZ, teda na vedomé porušenie povinností. Uvedené vedomé porušenie povinností v tomto konaní preukázané nebolo. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že nebolo zistené, že by došlo k naplneniu predpokladov, či už zákonných alebo zmluvných, na krátenie poistného plnenia. Argumentácia žalovaného ohľadne neprimeranosti a neúčelnosti vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla nebola vecne preukázaná. Žalobca preukázal splnenie podmienok, či už technických - opravu vykonala osoba na túto činnosť oprávnená, žalobca predložil riadny doklad - faktúru, na preukazovanie iných skutočností nebol zmluvne ani zo zákona zaviazaný, ale aj právnych - riadne nadobudol časť pohľadávky poškodeného, čo však v konaní sporné nebolo. Súd konštatuje, že žalobca splnil podmienky na priznanie náhrady nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla zo škodovej udalosti, pričom tento záver súdu potvrdzuje aj ustálená judikatúra, napr. „škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu, ktorá žalobcovi dopravnou nehodou bola vnútená bola (skutočnou) škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu vozidla, aby vozidlo bolo užívania a prevádzky schopné tak, ako tomu bolo pred dopravnou nehodou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obdo 18/2012).
29. Žalobca zobral žalobu v časti nároku vo výške 37,11 EUR a v časti 1,74 EUR späť, teda v sume celkom 38,85 EUR. V písomnom vyhotovení v rámci vyjadrenia sa, určil ako dlžnú istinu sumu vo výške 197,81 EUR, pričom správne v súlade s čiastočným späťvzatím mala byť suma 196,07 EUR. Uvedené súd vyhodnotil ako chybu v písaní, nakoľko obsah korešponduje s prejavom vôle žalobcu. Súd pripustil čiastočné späťvzatie návrhu a v späťvzatie časti 38,85 EUR konanie zastavil. Žalobca však neupravil istinu dlžnej sumy pri úroku z omeškania, preto súd v tejto časti vyčíslenia istiny dlžnej sumy, kde malo správne byť uvedené 196,07 EUR, žalobu zamietol.
30. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní so splatnosťou poistného plnenia, vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, a to vo výške dlžnej sumy počnúc dňom omeškania, teda dňom po uplynutí lehoty odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti podľa ustanovenia § 797 ods. 3 OZ, teda 16. dňom lehoty, pričom výška tohto nároku nebola zmluvne dohodnutá, preto vyplýva zo zákonných ustanovení. Žalovaný listom zo dňa 10.06.2016 oznámil, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 1641027843, pričom napriek tomu, že žalovaný neuviedol dátum ukončenia šetrenia poistnej udalosti, je zrejmé, že v čase, kedy boli oznámenia vystavené, už bolo šetrenie ukončené, t.j. šetrenie bolo ukončené najneskôr dňa 10.06.2016. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania V tejto súvislosti má súd za to, že s ohľadom na povahu subjektov ako účastníkov záväzkového vzťahu ide o obchodnoprávny vzťah upravený ustanoveniami ObZ. Z tohto dôvodu má súd za to, že aj úprava omeškania a úrok z omeškania ako sankcie, sa spravuje ustanoveniami ObZ, pričom súd priznal výšku úrokovej sadzby určenú žalobcom v dôsledku aplikácie ustanovenia § 216 CSP.
31. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Súd na záver konštatuje, že účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho
konania, je taký postup, aby sa poškodenému, resp. žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo. V predmetnom prípade je potrebné uplatniť zásadu plnej občianskoprávnej reparácie spôsobenej škody, ktorá spočíva v tom, že zodpovedný subjekt bude povinný celú spôsobenú škodu poškodenému plne nahradiť, a to buď formou náhrady v peniazoch (tzv. relutárna náhrada) alebo formou uvedenia v predošlý stav (tzv. naturálna náhrada - restitutio in integrum). Jedná sa o nastolenie tzv. „vyrovnávacej spravodlivosti“. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, nepreukázal porušenie povinností zo strany žalobcu a nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný v uplatnenej výške a preto zaviazal žalovaného na doplatenie sumy kráteného plnenia v rozsahu uplatneného nároku žalobcu s príslušenstvom, čím žalobe v rozsahu uvedenom vo výroku vyhovel.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalobca - neúspešný len v nepatrnej časti, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s uplatnením svojho práva voči žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).