Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/65/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: A., nar. XX.X.XXXX, F., Košice, zastúpený Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice, IČO: 36 861 855 proti žalovanej: G., Košice, IČO: 34 412 654, zastúpená JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, Žižkova 19, Košice o zaplatenie 2.000,-EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.9.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.000,-EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1.3.2016 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako záujemca o kúpu nehnuteľnosti dňa 16.1.2016 uzatvoril so žalovanou ako sprostredkovateľkou predaja nehnuteľnosti a pani F. ako vlastníkom predávanej nehnuteľnosti Rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa a vlastníka nehnuteľnosti rezervovať do 4.3.2016 za účelom predaja nehnuteľnosti špecifikované v rezervačnej zmluve.

3. V súlade s rezervačnou zmluvou žalobca uhradil pri jej podpise dňa 16.1.2016 rezervačný poplatok 2.000,-EUR. Tento bol uhradený v prospech žalovanej, za súčasného vyhlásenia žalovanej, že je oprávnená na prijatie tohto rezervačného poplatku a dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy bude tento rezervačný poplatok započítaný ako preddavok na kúpnu cenu.

4. Pani F. ako vlastníčka bytu oznámila, že nepristúpi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nakoľko predmetný byt má záujem scudziť iným spôsobom, a to výmenou. Jej konaním došlo k zmareniu účelu rezervačnej zmluvy. Na základe toho vyzval žalobca žalovanú na vrátenie rezervačného poplatku a uhradenie zmluvnej pokuty, a to listami zo dňa 3.2.2016 a 23.2.2016. Žalovaná vrátila žalobcovi rezervačný poplatok 2.000,-EUR. Zmluvnú pokutu v zmysle článku IV. ods. 5 Rezervačnej zmluvy vo výške 2.000,- EUR nezaplatila.

5. Žalobca poukázal na ust. § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka a s ohľadom na zmluvnú úpravu o zmluvnej pokute trval na podanej žalobe.

6. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že rezervačnú zmluvu vyhotovil žalobca, ona ju mala k dispozícii len 10 minút pred podpisom. Nemala dostatok času ju naštudovať. Zmluvu považuje za jednostranne orientovanú v prospech žalobcu.

7. K nenaplneniu rezervačnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že by vlastníčka bytu tento byt predala prostredníctvom žalovanej tretej osobe, ale sama si našla iný byt, v tom istom vchode, kde svoj byt vymenila za iný. Žalovaná sa nepodieľala na tejto výmene bytu.

8. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Rezervačnú zmluvu uzatvorenú medzi ním ako záujemcom, žalovanou ako sprostredkovateľkou a pani F. ako vlastníkom nehnuteľnosti dňa 16.1.2016. V článku I. tejto zmluvy je uvedené, že sprostredkovateľka vyhlásila, že bola poverená vlastníčkou nehnuteľnosti zabezpečiť budúceho kupujúceho/záujemcu a k tomu súvisiacich úkonov pre budúci predaj nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť mala byť rezervovaná do 4.3.2016. V článku IV. bod 4 zmluvy si strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy, a to k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany záujemcu, uhradí záujemca sprostredkovateľovi sumu 2.000,-EUR ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov záujemcu, ktoré mu vyplynú z tejto zmluvy, a ktorá sa uhrádza započítaním vyššie uvedeného blokovacieho depozitu. Jedinou výnimkou, kedy záujemca nie je povinný uhradiť pri nenaplnení účelu tejto zmluvy zmluvnú pokutu, je neschválenie hypotekárneho úveru záujemcovi. V článku IV. bod 5 zmluvy si strany dohodli, že v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy, a to uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany vlastníka, uhradí sprostredkovateľ záujemcovi sumu 2.000,-EUR ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov vlastníka. V článku IV. bod 6 si strany dohodli, že sprostredkovateľ touto zmluvou nezodpovedá za konanie záujemcu. V prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany sprostredkovateľa, potom sa sprostredkovateľ zaväzuje okamžite vrátiť záujemcovi rezervačný poplatok vo výške 2.000,-EUR.

9. Žalobca do spisu doložil aj návrh na vysporiadanie zmluvných podmienok, ktorý dňa 3.2.2016 zaslal žalovanej. V návrhu sa uvádza, že dňa 2.2.2016 mu bolo telefonicky oznámené zo strany sprostredkovateľa aj vlastníčky, že vlastníčka ustupuje od predaja z dôvodu predaja nehnuteľnosti inému záujemcovi. Žalobca konanie vlastníčky považuje za porušenie zmluvných podmienok a uplatňuje si právo na vrátenie zálohy vo výške 2.000,-EUR a tiež právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.000,-EUR podľa článku IV. bod 5 zmluvy. Do spisu doložil aj druhú výzvu na vysporiadanie plnenia zmluvných podmienok zo dňa 23.2.2016 adresovanú žalovanej na vrátenie zálohy 2.000,-EUR, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000,-EUR, najneskôr do 26.2.2016. Zároveň do spisu doložil aj výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 13.6.2016 adresovanú žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty 1.500,-EUR do 20.6.2016.

10. Žalovaná do spisu predložila svoje písomné vyjadrenie k návrhu na vysporiadanie zmluvných podmienok zo dňa 3.2.2016, ktoré dňa 8.2.2016 jej právny zástupca adresoval žalobcovi. Zároveň do spisu predložila výpis z peňažného ústavu zo dňa 28.2.2016, ktorým preukázala vrátenie zálohy 2.000,- EUR žalobcovi.

11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

12. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

14. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

15. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

16. Zmluvnú pokutu upravuje Občiansky zákonník ako prostriedok slúžiaci na zabezpečenie záväzku. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvnú pokutu možno dohovoriť na zabezpečenie majetkového alebo iného záujmu veriteľa. Zmluvná pokuta má vždy vzťah k porušeniu povinnosti v hlavnom záväzkovom vzťahu. Povinnosť, ktorú má dlžník splniť, a ktorá sa zabezpečuje zmluvnou pokutou vyplýva predovšetkým z príslušnej zmluvy. Dlžník je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu podmienene, t.j. povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na nesplnenie jeho zmluvnej povinnosti. Ak táto podmienka nastane, stáva sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nepodmienenou a splatnou.

17. Ak z dohody o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, dlžník nie je povinný platiť zmluvnú pokutu, ak porušenie zmluvy nezavinil. Občiansky zákonník vychádza v ustanovení § 545 ods. 3 z toho, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v občianskoprávnom vzťahu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinnou osobou, pričom sa predpokladá zavinenie povinného subjektu. Uvedené platí, pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o zmluvnej pokute nedohodli inak. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť napr. na tom, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikne aj v prípade nezavineného porušenia zmluvných povinností.

18. Z hľadiska ustanovenia § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka stačí na splnenie podmienky zavinenia nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah povinnej osoby k porušeniu povinnosti charakterizovanej tým, že povinný subjekt nechcel, aby došlo k porušeniu povinnosti a ani nevedel, že spôsob zabezpečenia jej splnenia, ktorý zvolil nie je dostačujúci a k splneniu povinnosti nevedie, hoci ho vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie, či osobné pomery mal a mohol vedieť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Odo 588/2003 zo dňa 23.6.2004).

19. V tomto prípade si žalobca ako záujemca uplatňuje voči žalovanej ako sprostredkovateľke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že pani Kopčányiová ako vlastníčka zavinila, že nedošlo k naplneniu záväzku z rezervačnej zmluvy.

20. Podľa článku IV. bod 5 Rezervačnej zmluvy v prípade, ak nedôjde k naplneniu účelu tejto zmluvy, a to uzatvoreniu kúpnej zmluvy zavinením zo strany vlastníka, uhradí sprostredkovateľ záujemcovi sumu 2.000,-EUR ako zmluvnú pokutu za neplnenie záväzkov vlastníka.

21. Ako už bolo uvedené, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na nesplnenie zmluvnej povinnosti dlžníka. V tomto prípade však žalovaná ako sprostredkovateľ nemohla byť tým dlžníkom, ktorý nejakým spôsobom svoju zmluvnú povinnosť porušil. Zmluvnú povinnosť porušila vlastníčka nehnuteľnosti pani Kopčányiová. Zmluvné prenesenie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z vlastníka na sprostredkovateľa nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa názoru súdu, článok IV. bod 5 Rezervačnej zmluvy svojím účelom odporuje zákonu, konkrétne ustanoveniam Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute, a preto je tento článok neplatný.

24. Aj keď ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza, že ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Opätovne súd poukazuje, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa viaže na dlžníka. Strany zmluvy si nemôžu dohodnúť, že povinnosť zmluvnej pokuty prechádza na inú osobu. Ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby dlžník bol povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď ju nezavinil. Čiže dohoda sa môže týkať len zavinenia alebo nezavinenia dlžníka, nie tretej osoby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vzhľadom k tomu, že vo veci mala plný úspech žalovaná, súd priznal žalovanej náhradu trov konania v 100 %-nej výške, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 .