Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/58/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2017 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

E. E.,

nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom T. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/445/2016 zo dňa 1. marca 2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.por. zrušuje sa uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Návrh odsúdeného E. E. na podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody postupne mu uložených trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/89/2012 zo dňa 30.5.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/89/2012 zo dňa 8.4.2015 vo výmere 8 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0T/1/2013 zo dňa 18.1.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0T/1/2013 zo dňa 19.3.2014 vo výmere 6 mesiacov sa podľa § 415 ods. 1 Tr.por. zamieta, pretože odsúdený nespĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák.

odôvodnenie:

Trestným rozkazom Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/89/2012 zo dňa 30.5.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/89/2012 zo dňa 8.4.2015 (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) bol E. E. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0T/1/2013 zo dňa 18.1.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 0T/1/2013 zo dňa 19.3.2014 (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) bol E. E. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. a § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodnuté tak, že sa odsúdený E. E. podmienečne prepúšťa z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody, pričom podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní jeden rok.

Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor. Prokurátor poukázal jednak na to, že z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava vyplýva len čiastočné plnenie programu zaobchádzania, ako aj na to, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. zrušiť a uložiť súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody rozhodoval v súlade s §§ 415 ods. 1 a 417 ods. 2 Tr.por. na verejnom zasadnutí, na ktorom bol odsúdený k svojmu návrhu aj vypočutý.

Ďalej je možné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa aj v tom, že odsúdený E. E. splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. v podobe výkonu polovice z uložených trestov.

V zásade možno prisvedčiť aj názoru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený spĺňa aj jednu materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. v podobe plnenia povinností a správania sa vo výkone trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd však neprisvedčil názoru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený spĺňa aj ďalšiu materiálnu podmienku pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. spočívajúcu v tom, že by odsúdený preukázal také polepšenie, že by bolo možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pre takéto očakávanie vedenia riadneho života nesvedčia najmä nasledovné okolnosti. Odsúdený E. E. vykonáva spoločne dva tresty odňatia slobody za rovnaký prečin krádeže, pričom pre takýto prečin bol odsúdený aj v iných trestných veciach. Na menovaného už bolo pred týmito odsúdeniami pôsobené výchovnými trestami, trestami odňatia slobody nepodmienečne a bol účastný aj amnestie prezidenta republiky. Tieto výchovné prostriedky sa u neho zjavne minuli účinku.

Napokon veľmi významnou okolnosťou z pohľadu potreby nápravy odsúdeného je aj to, že v prípadoch obidvoch uložených trestov odňatia slobody došlo k nariadeniu ich výkonu až po tom, čo sa tento neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z uvedeného vyplýva, že možnosti nápravy odsúdeného len výchovnými prostriedkami - plynutím skúšobnej doby, sú veľmi podstatne sťažené. Ak k tejto okolnosti potom pristúpilo hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody v tom, že menovaný plní program zaobchádzania len čiastočne, je nutné dospieť k záveru, že od odsúdeného nemôžu vo veci konajúce súdy očakávať, že povedie riadny život aj bez výkonu celých uložených trestov odňatia slobody. Tiež je pritom potrebné z pohľadu § 66 ods. 2 Tr.zák. poukázať na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v prísnejšom ústave na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.