Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-72-2017.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
L. C.Č., G.. XX.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov : matky M. C. P.. Y., G.. X.X.XXXX, E. K. T.. Č. K.Á. XXXX/X, Z., zastúpená M.. T. Ž., Q., Q. A. A. G.. Q.. I. XX, P.U. a otca M. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. Š. XXXX/X, P., E..Č.. Z. Z. Z. Ú. G. Z. Z. Ž., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletý L. C., G.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky M. C., P.. Y., G.. X.X.XXXX, ktorá je tiež oprávnená maloleté dieťa zastupovať, ako aj spravovať jeho majetok, a to do obdobia právoplatného rozsudku vo veci rozvodu manželstva vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2P/11/2017.
II. Otec M. C., G.. XX.X.XXXX je povinný platiť výživné na maloletého syna L. C., G.. XX.X.XXXX, a to vo výške 80,-Eur mesačne, počínajúc od 30.3.2017 až do 9.5.2017, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 30.3.2017 do 9.5.2017 vo výške 108,40,-Eur je otec povinný zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého L. C.Q., G.. XX.X.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.3.2017 domáhala, aby súd rozhodol o zverení syna do jej osobnej starostlivosti, ako aj o určení výživného zo strany otca vo výške 100,-Eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. V návrhu uviedla, že dňa 2.1.2017 musela urýchlene opustiť spol. domácnosť, nakoľko ju manžel napadol. Od tej doby bola v krízovom stredisku V. R. A.. C. Z. L. M.. Dňom 16.3. tam bol jej pobyt ukončený a odsťahovala sa do Martina ku svojej starej matke. S otcom dieťaťa sú manželia, pričom manželstvo uzavreli 21.4.2012 v Ružomberku. Manželstvo nebolo harmonické, pretože manžel začal požívať alkoholické nápoje, v dôsledku čoho bol voči navrhovateľke agresívny, fyzicky ju napádal a ponižoval. Nátlak a fyzické napádanie už neuniesla a podala trestné oznámenie za týranie blízkej osoby, ktoré je v štádiu vyšetrovania. Manžel je toho času vo väzbe. Matka je na predĺženej materskej dovolenke z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Zároveň podávala aj návrh na rozvod manželstva na príslušnom Okresnom súde Ružomberok.
2.
Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
3.
Uznesením č.k. 23P/72/2017-24 zo dňa 7.4.2017 súd maloletému pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
4.
Na pojednávanie sa neustanovil otec M. C., ktorý sa v súčasnosti nachádza vo väzbe v Ú. G. Z. Z. Q. Ú. Ž.. Súd mu riadne a včas doručil do vlastných rúk návrh na začatie konania s výzvou na vyjadrenie, spolu s termínom pojednávania ako i výzvou na vyjadrenie, či sa chce zúčastniť pojednávania príp. byť vypočutý cez dožiadaný súd alebo súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Otec však na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval. Na pojednávanie sa nedostavil ani kolízny opatrovník, pričom svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil. Nakoľko otec ani kolízny opatrovník nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v ich neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
5.
Matka sa na pojednávaní pridržiavala podaného návrhu. Vypovedala, že v čase podania návrhu už otec dieťaťa bol vo väzbe s tým, že výživné za uvedené obdobie jej neposlal. S otcom dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti do začiatku februára 2017. Následne bol vzatý do väzby. Jedná sa o trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, kde podávala trestné oznámenie na OR PZ Ružomberok. Predtým ako bol otec vzatý do väzby bol evidovaný na úrade práce a mal aj nárok na podporu v nezamestnanosti na obdobie šiestich mesiacov. Predtým bol zamestnaný. Ona toho času nepracuje, nakoľko je na predĺženej materskej z dôvodu zlého zdravotného stavu maloletého. Poberá rodičovský príspevok 203,20,-Eur a prídavok na dieťa. V súčasnosti býva v prenajatom byte vo Z., kde platí nájomné 280,-Eur mesačne. U maloletého sú výdavky na materskú školu, kde je platba 60,- Eur mesačne. Jedná sa o cirkevnú materskú školu v M., teda je tam i výdavok na cestovanie 25,- Eur mesačne a stravu 30,-Eur mesačne. V súvislosti so starostlivosťou o dieťa sú aj ďalšie výdavky na hygienu okolo 15,-Eur mesačne, lieky 20,-Eur mesačne, oblečenie okolo 30,-Eur a hračky 10,-Eur mesačne. Peňažné prostriedky na uvádzané výdavky má tiež požičané od rodinných príslušníkov, ktoré bude musieť vrátiť. Otec dieťaťa bol zamestnaný vo firme M. a predtým v C..
6.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.
7.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V konaní mal preukázané, že rodičia mal. L. C., G.. XX.X.XXXX boli v období podania návrhu manželia, avšak v spoločnej domácnosti od začiatku roka 2017 nežili ani spoločne nezabezpečovali výchovu a výživu mal. dieťaťa. Spoločné bydlisko mali v Ružomberku. Matka s mal. dieťaťom opustili spol. domácnosť, pričom najskôr bývali v krízovom stredisku V. R. A.. C. Z. L. M. a od polovice marca vo Z. u starej matky. Otec bol rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok zo dňa 3.2.2017 vzatý do väzby, ktorú vykonáva v Ú. Ž.. Tým je daná právomoc súdu v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine upraviť výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Ako bolo preukázané podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 2P/11/2017-62 zo dňa 5.4.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2017, súd manželstvo rodičov rozviedol a ohľadne úpravy práv a povinností k mal. L. schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa výživným vo výške 80,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým bol ponechaný v neobmedzenom rozsahu. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Keďže rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2017, súd je v prebiehajúcom konaní oprávnený upraviť rodičovské práva a povinnosti iba do právoplatnosti rozsudku o rozvode tzn. do 9.5.2017.
9.
Pokiaľ ide o otázku osobnej starostlivosti, zastupovania a spravovania majetku mal. dieťaťa, súd rozhodol v súlade s návrhom, že mal. L. C. sa za obdobie do rozvodu manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je tiež oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V uvedenom období bol už otec M. C. vo väzbe a preto osobnú starostlivosť, výchovu a výživu dieťaťa zabezpečovala výlučne matka. Rozhodnutie súdu tým len právne potvrdzuje reálny stav, ktorý existoval pred rozvodom. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. V zmysle ustanovení Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obidvaja rodičia pomerne, podľa svojich možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov, pričom sa zohľadňuje aj celková životná úroveň rodičov, na ktorej má dieťa právo primerane sa podieľať. Súd mal preukázané, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20,-Eur mesačne a prídavku na dieťa po 23,52,- Eur mesačne. Výdavky na maloletého má na materskú školu ( 60,-Eur mesačne ), stravné okolo 30,- Eur a dochádzku do materskej školy 25,-Eur mesačne. Okrem toho i výdavky na hygienu okolo 15,-Eur mesačne, lieky 20,-Eur mesačne, oblečenie a hračky približne 40,-Eur mesačne. Otec podľa správy Ú. Q. Ú. Ž. nie je pracovne zaradený, nakoľko v ústave nie sú vytvorené pracovné miesta pre obvinených. Pred vzatím do väzby bol zamestnaný v spol. M. A., A..P..U.., a to na dobu určitú do 31.8.2016, kde naposledy dosahoval priemernú čistú mzdu vo výške 96,-Eur mesačne. Pred vzatím do väzby bol podľa výpovede matky nezamestnaný, ale v minulosti pracoval i v spol. C.. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia sa pri rozhodovaní o výživnom na čas po rozvode dohodli na sume 80,-Eur mesačne, súd stanovil na čas do rozvodu výživné v rovnakej výške. Hoci otec počas výkonu väzby objektívne nemá možnosť zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou, táto okolnosť nemôže byť na ujmu práva dieťaťa na výživné, keďže vzatie do väzby si otec zavinil sám, čím sa vzdal možnosti pracovať a dosahovať príjmy. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné určil odo dňa, v ktorom bol podaný návrh na začatie konania 30.3.2017 do právoplatnosti rozsudku o rozvode tzn. do 9.5.2017. Otcovi potom vznikol nedoplatok na výživnom za 2 dni mesiaca marec, celý mesiac apríl a 9 dní mesiaca máj 2017, čo predstavuje po zaokrúhlení sumu 108,40,-Eur [( 80,-Eur : 31 dní = 2,581,-Eur/denne x 11 dní ) + 80,-Eur ]. Podľa §
232 ods. 3, veta prvá Civilného sporového poriadku súd nedoplatok na výživnom otcovi uložil zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky. 10. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).