Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Cpr-8-2023.pdf
PDF · 107.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cpr/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F. právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 proti žalovanému: STD DONIVO a.s., so sídlom Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343 právne zastúpený: Mgr. Juraj Hudák, so sídlom Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, IČO: 42 329 507 o zaplatenie 1420,09 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
- mzdu vo výške 1000 €,
- náhradu škody vo výške 56,71 €,
- cestovné náhrady vo výške 363,38 € a to všetko spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedených súm od 30.08.2022 až do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou Okresnému súdu Poprad dňa 03.05.2023 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1420,09 eur, ktorá pozostávala zo sumy a) 1000 eur, predstavujúcej časť nevyplatenej mzdy za obdobie mesiaca jún 2022, b) 363,38 eur, predstavujúcej nevyplatené cestovné náhrady, c) 56,71 eur, predstavujúcej nedoplatok na zdravotnom poistení. 1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že bol zamestnancom žalovaného na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy odo dňa 21.01.2020 ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Pracovný pomer založený vyššie uvedenou pracovnou zmluvou medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol skončený dňa 06.07.2022. Žalobcovi mala byť vyplatená mzda za mesiac jún 2022 v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy do konca mesiaca júl 2022. Dňa 22.07.2022 bola žalobcovi ako zamestnancovi vyplatená zo strany žalovaného ako zamestnávateľa na bankový účet suma vo výške 529,56 eur. Z výplatnej pásky za mesiac 06/2022 žalobca zistil skutočnosť, že z riadnej mzdy mu bola odpočítaná suma vo výške 1000 eur ako záloha na mzdu. Žalobca však neobdŕžal od žalovaného ako svojho zamestnávateľa žiadnu zálohu a to ani hotovostným ani bezhotovostným spôsobom. V zmysle uvedeného si teda žalobca uplatňuje doplatenie časti mzdy za obdobie 06/2022 vo výške 1000 eur. Zo strany žalovaného ako zamestnávateľa neboli v mesiaci 11/2021 vyplatené žalovanému cestovné náhrady za obdobie 9 dní, z ktorých 7 dní žalovaný strávil v Taliansku na parkovisku a to v období od 10.11.2021 – 17.11.2021 a 2 dni predstavovala cesta z Talianska na Slovensko. Sumu nevyplatených cestovných náhrad za obdobie od 11.11.2021 – 18.11.2021 si žalovaný uplatňuje v plnej výške 42,75
eur/deň a za deň 19.11.2021 vo výške 1 zo sumy 42,75 eur čo predstavuje 21,38 eur, teda spolu neboli žalobcovi vyplatené cestovné náhrady zo strany žalovaného vo výške 363,38 eur. Žalovaný ako zamestnávateľ odhlásil žalobcu zo zdravotného poistenia za trvania pracovného pomeru a to v období od 01.12.2021 – 23.12.2021 bez toho, aby bol žalobca o uvedenej skutočnosti zo strany žalovaného upovedomený. O uvedenej skutočnosti sa žalobca dozvedel po komunikácií so svojou zdravotnou poisťovňou s tým, že musel vyplatiť nedoplatok na zdravotnom poistení v sume 56,71 eur.
2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v rámci odporu podaného proti platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn 22UP/267/2023. 2.1. V tomto odpore žalovaný uviedol, že dňa 08.11.2021 žalobca ako vodič nákladného vozidla porušil v Taliansku dopravné predpisy. Bol zastavený talianskou políciou a v dôsledku uvedeného porušenia mu bol odobratý vodičský preukaz. Za tento priestupok zaplatil žalobca z vlastných finančných prostriedkov pokutu vo výške 327 eur. To, že mu talianska polícia odobrala vodičský preukaz zatajil a ďalej pokračoval v jazde bez vodičského preukazu. Dňa 10.11.2021 žalobcu opäť zastavila hliadka talianskej polície, ktorá zistila, že jazdil bez vodičského preukazu, z ktorého dôvodu musel ním riadené nákladné vozidlo žalovaného odstaviť na príslušnom parkovisku v Taliansku v čase od 10.11.2021 – 17.11.2021. Za riadenie nákladného vozidla bez vodičského preukazu dostal žalobca pokutu vo výške 326 eur, ktorú zaplatil žalovaný. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nemá právny nárok na ním uplatnené cestovné náhrady minimálne za dobu, počas ktorej bolo nákladné vozidlo žalovaného riadené žalobcom nútene odstavené na parkovisku v Taliansku, keďže táto nútená odstávka bola spôsobená zavinením žalobcu. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uvádza aké nároky si bude v inom súdnom konaní uplatňovať voči žalobcovi.
3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.04.2023 (č.l. 48 - 49), v ktorom uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na podanej žalobe majúc za to, že v odpore žalovaný nevznáša konkrétne právne alebo vecné námietky voči uplatneným pohľadávkam. Vyjadrenie žalovaného považuje za právne irelevantné s tým, že ním tvrdené nároky voči žalobcovi nie sú predmetom tohto konania.
4. K predmetu konania sa žalovaný ďalej vyjadril podaním zo dňa 4.12.2023 (č.l.73-74), v ktorom uviedol, že žalovaný dňa 8.11.2021 nemal vedomosť o tom, že žalobcovi bol zo strany talianskej polície odobraný vodičský preukaz a tento, že bez tohto vodičského preukazu pokračoval v ceste. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhol vykonať dôkaz svedeckou výpoveďou p. G. H.. Čo sa týka plánu jazdy žalobcu v Taliansku v predmetnej dobe, žalobca bol dňa 8.11.2021 keď mu bol dobratý vodičský preukaz na ceste do Pescary, kde aj dňa 10.11.2021 vyložil prepravovaný náklad. Následne žalobca pokračoval na ďalšiu nakládku na ceste v rámci Talianska, pričom ho, ale už ten istý deň opäť kontrolovala talianska polícia, ktorá zistila, že žalobca riadi nákladne vozidlo bez vodičského preukazu. V dôsledku toho už žalobca nemohol pokračovať v ďalšej jazde a musel nútene stráviť nasledujúce dni na príslušnom parkovisku v Taliansku. Pokiaľ ide o odhlásenie žalobcu zo zdravotného poistenia bolo tomu v období od 1.12.2021 – 23.12.2021, keď bol žalobca na neplatenom voľne z dôvodu nemožnosti šoférovania v Taliansku.
5. Súd vo veci opakovane pojednával. Vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu v rámci procesného útoku a procesnej obrany, výsluchom žalobcu ako aj svedka p. H.. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúce: 5.1. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 21.01.2020 a žalobca mal pracovať ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. V bode 11. písm. b) pracovnej zmluvy (č.l. 17) sa strany sporu dohodli, že v zmysle § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách dochádza k zníženiu stravného o 5 % z ustanovenej sumy stravného. 5.2. Z dohody o skončení pracovného pomeru medzi stranami sporu vyplýva, že tento bol skončený dňa 06.07.2022 bez uvedenia dôvodu (č.l. 20). 5.3. Screenshotom z mobilného telefónu žalobca preukázal, že 22.07.2022 mu bola vyplatená mzda za jún 2022 a to vo výške 529,56 eur (č.l. 21). Z výplatnej pásky za jún 2022 (č.l. 22) vyplýva, že mzda na účet bola vyplatená vo výške 529,56 eur a bola krátená o 1000 eur ako o položku nazvanú záloha na mzdu – splátky. 5.4. Žalobca si svoje nároky uplatnil voči žalovanému predžalobnou výzvou z 24.08.2022, kde uviedol, že si voči nemu uplatňuje nevyplatenú mzdu vo výške 1000 eur, cestovné náhrady vo výške 382,50 eur a nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 65 eur. Táto výzva bola doručená žalovanému dňa 26.8.2022 (č.l. 23 - 24).
5.5. Žalobca ďalej preukázal oznámením poistenca, že za čas od 01.12.2021 – 23.12.2021 mu vznikol nedoplatok na zdravotnom poistení, ktorý zaplatil v sume 56,71 eur (č.l. 26). 5.6. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinami o uložených pokutách, ktoré žalovaný nechal preložiť z jazyka talianskeho do jazyka slovenského, pričom ide o dokument označený ako prekladateľský úkon
- 663/2024 spísaný dňa 10.11.2021 o 13:35, z ktorého vyplýva, že žalobca sa dopustil dopravného priestupku tým, že napriek tomu, že dňa 08.11.2021 o 08:17 mu bola uložená sankcia odobratia vodičského preukazu, ktorý doposiaľ nebol vrátený, pokračoval v činnosti šoféra. Z ďalších listín preložených do slovenského jazyka nazvaných ako správa o technickej kontrole vyplýva, že žalovaný sa dopustil aj ďalšieho priestupku a to, že dňa 10.11.2021 jazdil napriek nedodržaniu povinných prestávok stanovených pre vodičov kamiónovej dopravy. 5.7. Z výsluchu žalobcu (ktorý však nebol schopný plynulo a úplne opísať, čo sa stalo, pričom podľa otázok súdu vždy svoju výpoveď dopĺňal) vyplynulo, že ten skutočne 08.11.2021 porušil v Taliansku dopravné predpisy, za čo mu bola uložená pokuta a sankcia zadržania vodičského preukazu. Na jednej strane tvrdil, že mu taliansky policajt povedal, že s dokladom, ktorý mu vydali môže pokračovať v šoférovaní po Taliansku, na druhej strane však tvrdil, že nerozumel týmto dokladom v talianskom jazyku a preto sa spojil s osobami pracujúcimi u žalovaného a to, či osobou nazývanou I. B. alebo p. H., kde uvedený doklad mal poslať prostredníctvom mobilného telefónu prefotený a malo mu byť oznámené, že na základe tohto dokladu môže pokračovať v ceste. Tvrdenie o tom, že mu taliansky policajt povolil pokračovať v ceste sa vzhľadom na preklad 663/2024 javí ako nedôveryhodné z dôvodu, že mu práve pre jazdenie bez vodičského preukazu bola uložená ďalšia pokuta. Tu je potrebné uviesť, že napriek tomu, že žalobca vystupoval v pozícií zamestnanca nebol stranou v spore, keďže bol od začiatku zastúpený právnym zástupcom. Z uvedeného ďalej vyplýva, že žalobca ako každá iná strana sporového konania má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca podľa súdu nedôveryhodne tvrdil, že sa spojil so zamestnancami žalovaného skôr uvedenými, ktorí mu uviedli, že má v ceste pokračovať. Súd sa pokúsil prostredníctvom žalovaného predvolať a to aj bez návrhu žalobcu osobu s názvom J. B., pričom žalovaný oznámil, že takáto osoba u neho nepracuje. Súd teda zvažoval, či má priamo u žalovaného po takejto osobe pátrať za účelom vykonania jej výsluchu a potvrdenia slov žalobcu. Právny zástupca žalobcu však vyslovene uviedol, že výsluch tejto osoby nenavrhuje. Súd teda uzatvára, že zo strany žalobcu, tvrdenie o pokyne žalovaného pokračovať v ceste po odňatí vodičského preukazu, nebolo preukázané. Súd k tomu ďalej uvádza, že v civilnom sporovom procese podľa zásady prejednacej patrí základná aktivita a iniciatíva pri zhromažďovaní skutkového materiálu strane a nie súdu. Strany tak nesú plnú zodpovednosť za výsledky tejto procesnej činnosti. Ak sa nepodarí náležite zistiť a objasniť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci a nastane stav non liqued (nie je jasné) postihnú nepriaznivé dôsledky tohto stavu výlučne stranu zaťaženú dôkazným bremenom a nie súd. Rovnako obdobne uvedené platí v prípadoch, keď strana neuvedie do sporu potrebné skutkové okolnosti a nesplní si tak svoju povinnosť tvrdenia. V konaní ovládanom zásadou prejednacou, tak súd nie je povinný, ale ani oprávnený vyvíjať pri zhromažďovaní skutkového materiálu iniciatívu, ktorá by svojou intenzitou odpovedala vyšetrovaniu ako sa uplatňuje napr. v trestnom procese. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že 8. novembra 2021 talianska polícia zadržala žalobcovi vodičský preukaz bola oznámená žalovanému ako jeho zamestnávateľovi zo strany žalobcu preukázaná nebola. 5.8. Žalobca ďalej uvádzal, že potom ako bolo zadržané vozidlo, ktoré riadil, oznámil túto skutočnosť žalovanému. Uvedenú skutočnosť potvrdil zamestnanec H., ktorý výslovne uviedol, že skutočnosti, ktoré sa udiali 08.11.2021 neboli žalovanému ako zamestnávateľovi oznámené. Potom ako sa 10.11.2021 žalovaný dozvedel o nemožnosti žalobcu pokračovať v ceste a o nutnosti ponechať vozidlo na záchytnom parkovisku podľa pokynov talianskej polície, začala sa riešiť otázka návratu žalobcu späť na Slovensko. Vzhľadom na to, že bol víkend nebolo to možné riešiť promptne, keďže cez víkend kamióny jazdiť nemôžu a až behom týždňa osoba talianskej národnosti pre nich vykonávajúca činnosť obchodného reprezentanta v Taliansku sa spojila so žalobcom, dostavila sa na záchytné parkovisko, kde žalobca pobýval v kamióne a odviezla ho do ďalšieho mesta, kde bol vysadený do iného kamiónu žalovaného vedeného vodičom K. a privezený späť na Slovensko.
6. Na základe vykonaného dokazovania dospel k súd k nasledujúcim záverom: 6.1. Pokiaľ ide o doplatok mzdy vo výške 1000 eur, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Túto časť uplatneného nároku nerobil spornou ani žalovaný, ktorý si bol vedomý, že v pracovnom práve jednostranný zápočet jeho tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi nie je možný. Keďže na zrazenie sumy 1000 € zo mzdy žalobcu nebol daný zákonný (§ 131 ods.1,2 ZP) a ani zmluvný dôvod (§ 131 ods.3 ZP), súd žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel, pretože na základe vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žiadna záloha žalobcovi poskytnutá nebola a preto „akási“ zrážka tejto sumy zo mzdy bola nedôvodná.
7. Pokiaľ ide o sumu zaplatenú žalobcom na zdravotné poistenie vo výške 56,71 € (za čas od 01.12.2021 – 23.12.2021), v tejto časti je žaloba rovnako dôvodná. 7.1. Právne ide o škodu spôsobenú zamestnávateľom zamestnancovi podľa 192 ZP, podľa ktorého (1) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. (2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene. 7.2. Pri postupe žalovaného ako zamestnávateľa by tento bol dôvodný, ak by zamestnancovi poskytol na jeho žiadosť pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodu osobných prekážok v práci (§ 141 ods.3 písm.c/ ZP - Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy). Zo strany žalobcu však pracovné voľno bez náhrady mzdy žiadané nebolo a napriek tomu, že mu žalovaný v decembri 2021 prácu neposkytoval, nemohol postupovať tak, že žalobcu odhlásil zo zdravotného poistenia (zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení). Ak tak urobil, porušil právne predpisy a spôsobil žalobcovi škodu, ktorú mu musí uhradiť.
8. Najspornejšou časťou konania bola otázka, či obdobie zotrvania na parkovisku v čase od 10.11.2021 – 17.11.2021 je obdobím, za ktoré žalobcovi patria cestovné náhrady, keďže činnosť, ktorú mal uvedenú v pracovnej zmluve ako vodič kamiónovej dopravy nevykonával. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách Ř § 2 ods.1 - Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Ř § 2 ods.2 - Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Ř § 3 ods.1 - Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Ř § 4 ods.1 písm.c) - Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí stravné, Ř § 10 - Na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Ř § 13 - Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín. (2) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“). (3) Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. (4) Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.
(5) § 36 ods.8 - Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady. Ř § 36a - Náhrady poskytované podľa tohto zákona sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa znemožnené v lehote splatnosti poskytnúť náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách. Ř § 37 - Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce.
9. Pokiaľ ide o čas strávený na parkovisku od 10.11.2021 do 17.11.2021, nešlo o výkon práce zo strany žalobcu. Súd tento záver robí na základe § 37 zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z.z., z ktorého a contrario vyplýva, že čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený jeho zavinením inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona nepovažuje za výkon práce. Podľa súdu je však zároveň potrebné prihliadať na to, že stravné patrí za čas trvania pracovnej cesty a nielen za čas výkonu práce.
10. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca nepreukázal, že po zadržaní vodičského preukazu mu zamestnávateľ prikázal pokračovať v jazde a taliansky policajt mu to umožnil, čomu priamo odporuje následný postup talianskej polície. 11. Podľa čl. 6 ods.1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 - Denný čas jazdy nesmie presiahnuť 9 hodín. Z uvedeného je zrejmé, že 15 hodín sa nejazdí, pričom však tento čas je časom pracovnej cesty. 11.1. Za čas od 11.11.2021 do 18.11.2011 (nemajúc informácie o týždennom odpočinku žalobcu a neprijmúc fabuláciu žalobcu, že druh práce sa mu zmenil na stráženie vozidla) tak súd priznal stravné za 8 dní v základnej sadzbe, t.j. 45 € (nad 12 hodín patrí základná sadzba). Sumu 360 € však treba znížiť v zmysle bodu 11 písm.b) Pracovnej zmluvy o 5% na sumu 342 €, tak ako to urobil aj žalobca. Za deň 19.11.2021 (cesta na Slovensko) priznal súd sumu v zmysle návrhu žalobcu a teda spolu sumu 363,38 €. 11.2. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že za uvedené dni žalobcovi stravné nepatrí vôbec, je potrebné zdôrazniť, že je to práve zamestnávateľ, ktorý určuje podmienky pracovnej cesty a ktorý už dňa 10.11.2021 vedel, že žalobcovi bol odobratý vodičský preukaz a nemôže jazdiť. V zmysle svojich oprávnení plynúcich z § 3 ods.1 zákona o cestovných náhradách mohol žalovaný pracovnú cestu ukončiť a určiť žalobcovi spôsob návratu do SR. To, že by tak urobil, však žalovaný ani len netvrdil. 11.3. Pokiaľ ide o otázku splatnosti cestovných náhradách vzhľadom na jej naviazanosť na ne/ vyúčtovanie, žalovaný neuviedol, že mu nebol odovzdaný záznam o prevádzke vozidla (tzv. stazka), čo bol bežný spôsob vyúčtovania potvrdený svedkom H.. Naviac, za vyúčtovanie možno pokladať aj predžalobnú výzvu zo dňa 24.08.2022, doručenú žalovanému dňa 26.08.2022.
12. Úroky z omeškania.
Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov: § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka – výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB ku dňu omeškania 30.08.2022 bola 0,50% ročne a preto výška úrokov z omeškania je 5,50% ročne, pričom žalobca požaduje iba 5,00% ročne.
13. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 13.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.