Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/308/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: G., trvale bytom O. občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Vladimír Žiak, advokát, so sídlom Kubínska 4, 010 08 Žilina, IČO: 37 975 706, proti žalovanej v 1 rade: C., bytom ul. I., štátny občan SR, žalovanej v 2/ rade: C., rod. C., trvale bytom ul. SNP XX/XX, XXX XX Strečno, v konaní o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 573 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 573 eur od 16.06.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.06.2016, doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 01.07.2016 a doplnenej písomným podaním zo dňa 25.04.2017 domáhal voči žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade náhrady škody vo výške 1 573 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 1 573 eur od 22.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že bol vlastníkom hodnotného Bolonského psíka Mateo prince Luma Tonio, nar. 05.05.2014 zapísaného SPKP 446, ktorého zakúpil v Českej republike u chovateľky C.. Dňa 22.03.2015 v čase okolo 18:15 viedla na vôdzke družka žalobcu B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. psa žalobcu po chodníku pre osoby v Žiline popri Domu techniky. Po druhom chodníku prechádzala v tom čase žena, tiež so psom, ale väčšej rasy (kríženec vlčiaka), ktorá bola neskôr stotožnená ako C., bytom ul. D. C. sa vytrhol pes, ktorého viedla a napadol psa žalobcu, zahryzol sa do neho a zatriasol s ním, čo spôsobilo okamžité usmrtenie psa. Útočiaci pes nemal ochranný košík - náhubok na pysku a tak mohol útok v plnom rozsahu vykonať, čo sa aj stalo. Mal za to, že týmto konaním bol porušený zákon. Žalobca dal určiť hodnotu usmrteného psa znalcovi MVDr. G.i z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia, ktorý znaleckým posudkom č. 11/15 zo dňa 30.12.2015 určil hodnotu psa v čase usmrtenia vo výške 1 500 eur, vzhľadom na to, že išlo o šľachtené plemeno a bol vyhodnotený s výbornými výsledkami na viacerých výstavách. Odmena za vypracovanie znaleckého posudku bola vo výške 73,04 eur . Poukázal na § 420 ods. 1 OZ, ako aj na § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z. o podmienkach držania psov. Mal za to, že žalovaná v 1/ rade bola povinná zabezpečiť svojho psa, aby neohrozoval človeka alebo zviera, pričom, jej útočiaci pes nemal náhubok. Z jej strany došlo k porušeniu právnych povinností tým, že psa zverila na vychádzku v meste zrejme nespôsobilej osobe, ktorú neupozornila, že pesa sa môže vytrhnúť z ruky, keď uvidí psa menšieho vzrastu, a že začne útočiť, čo nemožno vylúčiť takúto situáciu pri vedení psa. Mal za to, že je preukázaná právna zodpovednosť za škodu. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú v 1/ rade na zaplatenie náhrady škody pokusom o pokonávku žalovanej v 1/ rade doručeným dňa 12.05.2016. Žalovaná žiadala uzavrieť splátkový kalendár po 10 eur mesačne, čo bolo pre žalobcu neprijateľné.

2. Žalovaná v 1/ rade, ani žalovaná v 2/ rade sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia písomne nevyjadrili. Žalovanej v 1/ rade bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 18.03.2017, žalovanej v 2/ rade do vlastných rúk dňa 07.03.2017 (č.l. 42 rub spisu)

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.05.2017, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol, a to v neprítomnosti žalovanej v 2/ rade, ktorá súdu oznámila, že na pojednávanie sa nedostaví, nakoľko jej kamarátka na poslednú chvíľu odriekla stráženie jej dvoch maloletých detí; o odročenie pojednávania nežiadala.

4. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobca žiada zaviazať žalovanú v 1/ rade a žalovanú v 2/ rade na náhradu škody spoločne a nerozdielne. 5. Žalovaná v 1/ rade na vytýčenom pojednávaní uznala záväzok na náhradu škody. Mala za to, že bola jej chyba, že pes utiekol. Zároveň uviedla, že bola chyba aj na strane žalobcu, nakoľko neter Miroslava Mahútová sa chcela so žalobcom dohodnúť, či má zohnať náhradu psa, alebo má isť na veterinu, družka žalobcu odmietla. Neter považovala za svojprávnu, nakoľko sa stará o dve maloleté deti, preto pokiaľ bolo v návrhu uvedené, že je nesvojprávna s týmto nesúhlasila. Uviedla, že sa chcela vo veci dohodnúť, bohužial bez úspechu. Tvrdila, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie sumy 1 500 eur. Konštatovala, že uplatnenú sumu môže splácať po 10 eur mesačne, nakoľko platí nájom, je vdova a má dlhy. Tvrdila, že si bude musieť hľadať nový nájom, lebo byt v ktorom býva je dcérin a ide do exekúcie. 6. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom, a to: žaloba vo veci samej (č.l. 1-3 spisu), listinou s názvom „pokus o pokonávku pred podaním žaloby na zaplatenie 1 500 eur - náhrada škody za usmrtenie chovného psa“ zo dňa 10.05.2016 (č.l. 5 - 7 spisu), kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.2014 (č.l. 8-9 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia C. C. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA-OPP3-235/2015-P zo dňa 18.08.2015 (č.l. 10 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia C. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA- OPP3-235/2015-P zo dňa 04.09.2015 (č.l. 11 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia B. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA-OPP3-235/2015-P zo dňa 19.04.2015 (č.l. 12 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia I. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA-OPP3-235/2015-P zo dňa 04.09.2015 (č.l. 10 spisu), listinou s názvom výstava psov - dogshow zo dňa 21.03.2015, dňa 22.03.2015, dňa 01.03.2015 a dňa 10.01.2015 (č.l.14-15 spisu), znaleckým posudkom MVDr. G. č. 11/15 o určení hodnoty psa zo dňa 30.12.2015 (prílohová obálka č.l. 16 spisu), listinou s názvom „diplom“ zo dňa 22.03.2015 a dňa 21.03.2015 (17-19 spisu), listinami potvrdzujúcimi účasť predmetného psa na výstavách (č.l. 20 spisu), Zberným listom Veterinárnej asanačnej spoločnosti zo dňa 22.03.2015 a príjmovým pokladničným dokladom č. 3554773 (č.l. 21 spisu), preukazom psa (č.l. 22-27 spisu), fotografiami psa (č.l. 28-29 spisu).

7. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že dňa 22.03.2015 vznikla škodová udalosť. V čase okolo 18:15 hod prechádzali žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade od športovej haly v Žiline popred Dom Techniky spolu s mužom menom Jozef Mahút, druhom žalovanej v 1/ rade, a dvomi maloletými deťmi. Žalovaná v 2/ rade mala na vôdzke psa čiernej farby väčšieho vzrastu bez náhubku. Žalovanej v 2/ rade sa uvedený pes väčšieho vzrastu vytrhol z ruky, nakoľko zbadal blížiaceho sa psa žalobcu, ktorého mal žalobca na vôdzke. Pes väčšieho vzrastu zaútočil na psa žalobcu, zahryzol sa do neho, do jeho brušnej dutiny, zatriasol s ním. V dôsledku útoku pes väčšieho vzrastu psa žalobcu na mieste usmrtil. Pes väčšieho vzrastu je evidovaný na dcéru žalovanej v 1/ rade Dášu Vavríkovú, o uvedeného psa sa však stará žalovaná v 1/ rade. 8. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, do evidencie psov ktorú vedie obec sa zapisuje meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu držiteľa psa.

Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok. Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením.

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, priestupku sa dopustí ten kto vedie psa ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Podľa článku 2 bod 1. Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 3/2011 o chove, vodení a držaní psov na území mesta Žilina, držiteľom psa je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom psa alebo má psa v dočasnej držbe a nakladá s ním ako s vlastným.

Podľa článku 4 bod 3. Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 3/2011 o chove, vodení a držaní psov na území mesta Žilina vodiť psa na verejne prístupné miesta a na miesta so zákazom voľného pohybu psov možno len na vôdzke, bezpečne pripevnenej na obojku alebo na prsnom postroji. Pevnosť vôdzky a jej dĺžka musí byť primeraná psovi a situácii tak, aby bolo možné psa ovládať v každej situácii

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 9. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny (zavineniu) naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil. 10. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že došlo ku vyššie opísanej škodovej udalosti zo strany žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade a v príčinnej súvislosti s ňou vznikla škoda na strane žalobcu v podobe usmrtenia jeho psa. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Vychádzajúc z uvedeného má tak okresný súd za to, že v danej veci boli kumulatívne naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade okresný súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalovaná v 1/ rade sa v čase vzniku škody dopustila protiprávneho konania, keď ako držiteľka predmetného psa väčšieho vzrastu, umožnila, aby psa viedla žalovaná v 2/ rade, ktorá nespĺňala podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2002 Z.z., keď táto žalovaná v 2/ rade nebola preukázateľne fyzicky spôsobilá a schopná ovládať psa, nakoľko tento sa jej

pri strete so psom žalobcu vytrhol z rúk, neudržala ho. Žalovaná v 1/ rade porušenie právnej povinnosti sama uznala priamo na pojednávaní. Rovnako žalovaná v 2/ rade sa v čase vzniku škody dopustila protiprávneho konania, keď nezabránila útoku psa väčšieho vzrastu, ktorého viedla a nad ktorým tak vykonávala dohľad, na psa žalobcu. Žalovaná v 1/ rade, ako aj žalovaná v 2/ rade sú tak v tomto smere nositeľkami hmotnoprávnej povinnosti. Žalovaná v 1/ rade ako aj žalovaná v 2/ rade porušili povinnosť predchádzať tomu, aby pes zaútočil alebo iným spôsobom ohrozoval iné zviera. Nezabránili tak vzniku škody na majetku žalobcu, ktorú pes väčšieho vzrastu usmrtením psa žalobcovi spôsobil. Solidárne tak zodpovedajú žalobcovi za vzniknutú škodu. Žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade tak porušili prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 OZ. Rovnako mal súd v danej veci preukázaný vznik škody na strane žalobcu, a to usmrtenie psa žalobcu, ako aj mal preukázanú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade a škodou žalobcu. V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že príčinou vzniku škody bolo, že pes väčšieho vzrastu v dočasnej držbe žalovanej v 1/ rade, ktorého za jej prítomnosti viedla v čase vzniku škody žalovaná v 2/ rade, sa žalovanej v 2/ rade vytrhol z ruky, pribehol bez náhubku k psovi žalobcu, na tohto zaútočil a usmrtil ho. Rovnako tak bol podľa názoru okresného súdu naplnený aj predpoklad zavinenia žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade. Žalovaná v 1/ rade, ani žalovaná v 2/ rade, v konaní nepreukázali, že škodu nezavinili. V danej veci zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody. Je preukázané, že družka žalobcu mala psa žalobcu na vôdzke a mala nad ním dohľad. 11. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody 1 573 eur okresný súd v tejto súvislosti uvádza, že o spôsobe a rozsahu škody platí § 442 OZ. Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody v plnej uplatnene výške 1573 eur. Znaleckým posudkom MVDr. Pavla Semana č. 11/15 zo dňa 30.12.2015 je preukázané, že hodnota psa v čase vzniku škody, t.j. v čase usmrtenia, bola vo výške 1 500 eur. Stanovenú hodnotu psa žalobcu v čase jeho usmrtenia žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade v konaní ani nespochybňovali. Náklady vypracovania znaleckého posudku, ktoré žalobca vynaložil boli vo výške 73,04 eur (č.l. 30 spisu). Súd tak sumu 1 573 eur posúdil ako skutočnú škodu, ktorá žalobcovi v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. 13. Okresný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej sumy 1 573 eur od 16.06.2016 do zaplatenia. Pokusom o pokonávku doručenej žalovanej v 1/ rade dňa 12.05.2015 vyzval žalobca na náhradu vzniknutej škody 1 573 eur v lehote do 15.06.2016. Je tak preukázaná výzva žalobcu v zmysle § 563 OZ, v rámci ktorej žalobca vyzval na plnenie, resp. na náhradu vzniknutej škody a určil lehotu k splneniu povinnosti škodu nahradiť do 15.06.2016. Okresný súd tak s poukazom na § 121 ods. 2 priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni 15.06.2016 určeného v pokuse o pokonávku, t.j. odo dňa 16.06.2016 do zaplatenia. Úroky z omeškania žalobkyni priznal vo výške 5,05 %, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 a ustanovením § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V čase prvého dňa omeškania so zaplatením náhrady škody bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 16.03.2016 vo výške 0,05 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 .

14. Okresný súd tvrdenie žalovanej v 1/ rade, že nemá finančné prostriedky na úhradu náhrady škody 1 573 eur, nakoľko je vdova, ktorá má dlhy a býva v prenajatom byte vo vlastníctve jej dcéry, ktorý ide do exekúcie, považoval za tvrdenie k danej veci bez právneho významu. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť dôkaznú, t.j. povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Žalovaná v 1/ rade však súdu nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce jej zlú finančnú situáciu. V konaní zároveň neoznačila a ani nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Uvedené tak ostalo len v rovine tvrdenia zo strany žalovanej v 1/ rade. Súd tak bez ďalšieho nemohol vychádzať len z tvrdenia žalovanej v 1/ rade. Vzhľadom na uvedené okresný súd žalovanej v 1/ rade ani nepovolil náhradu škody splácať žalobcovi v sume 10 eur mesačne.

15. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade spoločne a nerozdielne

náhradu škody vo výške 1 573 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 573 eur od 16.06.2016 do zaplatenia.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalobca má voči žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.06.2016, doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 01.07.2016 a doplnenej písomným podaním zo dňa 25.04.2017 domáhal voči žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade náhrady škody vo výške 1 573 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 1 573 eur od 22.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že bol vlastníkom hodnotného Bolonského psíka Mateo prince Luma Tonio, nar. 05.05.2014 zapísaného SPKP 446, ktorého zakúpil v Českej republike u chovateľky C.. Dňa 22.03.2015 v čase okolo 18:15 viedla na vôdzke družka žalobcu B. G., nar. XX.XX.XXXX., bytom N. XXX XX Žilina . psa žalobcu po chodníku pre osoby v Žiline popri Domu techniky. Po druhom chodníku prechádzala v tom čase žena, tiež so psom, ale väčšej rasy (kríženec vlčiaka), ktorá bola neskôr stotožnená ako C., bytom ul. D.. C. sa vytrhol pes, ktorého viedla a napadol psa žalobcu, zahryzol sa do neho a zatriasol s ním, čo spôsobilo okamžité usmrtenie psa. Útočiaci pes nemal ochranný košík - náhubok na pysku a tak mohol útok v plnom rozsahu vykonať, čo sa aj stalo. Mal za to, že týmto konaním bol porušený zákon. Žalobca dal určiť hodnotu usmrteného psa znalcovi MVDr. G. D. z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia, ktorý znaleckým posudkom č. 11/15 zo dňa 30.12.2015 určil hodnotu psa v čase usmrtenia vo výške 1 500 eur, vzhľadom na to, že išlo o šľachtené plemeno a bol vyhodnotený s výbornými výsledkami na viacerých výstavách. Odmena za vypracovanie znaleckého posudku bola vo výške 73,04 eur . Poukázal na § 420 ods. 1 OZ, ako aj na § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z. o podmienkach držania psov. Mal za to, že žalovaná v 1/ rade bola povinná zabezpečiť svojho psa, aby neohrozoval človeka alebo zviera, pričom, jej útočiaci pes nemal náhubok. Z jej strany došlo k porušeniu právnych povinností tým, že psa zverila na vychádzku v meste zrejme nespôsobilej osobe, ktorú neupozornila, že pesa sa môže vytrhnúť z ruky, keď uvidí psa menšieho vzrastu, a že začne útočiť, čo nemožno vylúčiť takúto situáciu pri vedení psa. Mal za to, že je preukázaná právna zodpovednosť za škodu. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú v 1/ rade na zaplatenie náhrady škody pokusom o pokonávku žalovanej v 1/ rade doručeným dňa 12.05.2016. Žalovaná žiadala uzavrieť splátkový kalendár po 10 eur mesačne, čo bolo pre žalobcu neprijateľné.

2. Žalovaná v 1/ rade, ani žalovaná v 2/ rade sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia písomne nevyjadrili. Žalovanej v 1/ rade bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 18.03.2017, žalovanej v 2/ rade do vlastných rúk dňa 07.03.2017 (č.l. 42 rub spisu)

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.05.2017, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol, a to v neprítomnosti žalovanej v 2/ rade, ktorá súdu oznámila, že na pojednávanie sa nedostaví, nakoľko jej kamarátka na poslednú chvíľu odriekla stráženie jej dvoch maloletých detí; o odročenie pojednávania nežiadala.

4. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že žalobca žiada zaviazať žalovanú v 1/ rade a žalovanú v 2/ rade na náhradu škody spoločne a nerozdielne. 5. Žalovaná v 1/ rade na vytýčenom pojednávaní uznala záväzok na náhradu škody. Mala za to, že bola jej chyba, že pes utiekol. Zároveň uviedla, že bola chyba aj na strane žalobcu, nakoľko neter C. C. sa chcela so žalobcom dohodnúť, či má zohnať náhradu psa, alebo má isť na veterinu, družka žalobcu odmietla. Neter považovala za svojprávnu, nakoľko sa stará o dve maloleté deti, preto

pokiaľ bolo v návrhu uvedené, že je nesvojprávna s týmto nesúhlasila. Uviedla, že sa chcela vo veci dohodnúť, bohužial bez úspechu. Tvrdila, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie sumy 1 500 eur. Konštatovala, že uplatnenú sumu môže splácať po 10 eur mesačne, nakoľko platí nájom, je vdova a má dlhy. Tvrdila, že si bude musieť hľadať nový nájom, lebo byt v ktorom býva je dcérin a ide do exekúcie. 6. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom, a to: žaloba vo veci samej (č.l. 1-3 spisu), listinou s názvom „pokus o pokonávku pred podaním žaloby na zaplatenie 1 500 eur - náhrada škody za usmrtenie chovného psa“ zo dňa 10.05.2016 (č.l. 5 - 7 spisu), kúpnou zmluvou zo dňa 08.08.2014 (č.l. 8-9 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia C. C. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA-OPP3-235/2015-P zo dňa 18.08.2015 (č.l. 10 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia C. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA- OPP3-235/2015-P zo dňa 04.09.2015 (č.l. 11 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia B. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA-OPP3-235/2015-P zo dňa 19.04.2015 (č.l. 12 spisu), záznamom o podaní vysvetlenia I. podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. č. ORPZ-ZA-OPP3-235/2015-P zo dňa 04.09.2015 (č.l. 10 spisu), listinou s názvom výstava psov - dogshow zo dňa 21.03.2015, dňa 22.03.2015, dňa 01.03.2015 a dňa 10.01.2015 (č.l.14-15 spisu), znaleckým posudkom MVDr. G. č. 11/15 o určení hodnoty psa zo dňa 30.12.2015 (prílohová obálka č.l. 16 spisu), listinou s názvom „diplom“ zo dňa 22.03.2015 a dňa 21.03.2015 (17-19 spisu), listinami potvrdzujúcimi účasť predmetného psa na výstavách (č.l. 20 spisu), Zberným listom Veterinárnej asanačnej spoločnosti zo dňa 22.03.2015 a príjmovým pokladničným dokladom č. 3554773 (č.l. 21 spisu), preukazom psa (č.l. 22-27 spisu), fotografiami psa (č.l. 28-29 spisu).

7. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že dňa 22.03.2015 vznikla škodová udalosť. V čase okolo 18:15 hod prechádzali žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade od športovej haly v X. popred Dom Techniky spolu s mužom menom I. druhom žalovanej v 1/ rade, a dvomi maloletými deťmi. Žalovaná v 2/ rade mala na vôdzke psa čiernej farby väčšieho vzrastu bez náhubku. Žalovanej v 2/ rade sa uvedený pes väčšieho vzrastu vytrhol z ruky, nakoľko zbadal blížiaceho sa psa žalobcu, ktorého mal žalobca na vôdzke. Pes väčšieho vzrastu zaútočil na psa žalobcu, zahryzol sa do neho, do jeho brušnej dutiny, zatriasol s ním. V dôsledku útoku pes väčšieho vzrastu psa žalobcu na mieste usmrtil. Pes väčšieho vzrastu je evidovaný na dcéru žalovanej v 1/ rade Dášu Vavríkovú, o uvedeného psa sa však stará žalovaná v 1/ rade. 8. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 441 ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 442 ods. 1 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, do evidencie psov ktorú vedie obec sa zapisuje meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu držiteľa psa.

Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok. Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením.

Podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2.

Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z.z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, priestupku sa dopustí ten kto vedie psa ak nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Podľa článku 2 bod 1. Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 3/2011 o chove, vodení a držaní psov na území mesta Žilina, držiteľom psa je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vlastníkom psa alebo má psa v dočasnej držbe a nakladá s ním ako s vlastným.

Podľa článku 4 bod 3. Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 3/2011 o chove, vodení a držaní psov na území mesta Žilina vodiť psa na verejne prístupné miesta a na miesta so zákazom voľného pohybu psov možno len na vôdzke, bezpečne pripevnenej na obojku alebo na prsnom postroji. Pevnosť vôdzky a jej dĺžka musí byť primeraná psovi a situácii tak, aby bolo možné psa ovládať v každej situácii

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 9. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny (zavineniu) naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil. 10. V danom prípade bolo medzi stranami nesporné, že došlo ku vyššie opísanej škodovej udalosti zo strany žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade a v príčinnej súvislosti s ňou vznikla škoda na strane žalobcu v podobe usmrtenia jeho psa. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Vychádzajúc z uvedeného má tak okresný súd za to, že v danej veci boli kumulatívne naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade okresný súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalovaná v 1/ rade sa v čase vzniku škody dopustila protiprávneho konania, keď ako držiteľka predmetného psa väčšieho vzrastu, umožnila, aby psa viedla žalovaná v 2/ rade, ktorá nespĺňala podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2002 Z.z., keď táto žalovaná v 2/ rade nebola preukázateľne fyzicky spôsobilá a schopná ovládať psa, nakoľko tento sa jej pri strete so psom žalobcu vytrhol z rúk, neudržala ho. Žalovaná v 1/ rade porušenie právnej povinnosti sama uznala priamo na pojednávaní. Rovnako žalovaná v 2/ rade sa v čase vzniku škody dopustila protiprávneho konania, keď nezabránila útoku psa väčšieho vzrastu, ktorého viedla a nad ktorým tak vykonávala dohľad, na psa žalobcu. Žalovaná v 1/ rade, ako aj žalovaná v 2/ rade sú tak v tomto smere nositeľkami hmotnoprávnej povinnosti. Žalovaná v 1/ rade ako aj žalovaná v 2/ rade porušili povinnosť predchádzať tomu, aby pes zaútočil alebo iným spôsobom ohrozoval iné zviera. Nezabránili tak vzniku škody na majetku žalobcu, ktorú pes väčšieho vzrastu usmrtením psa žalobcovi spôsobil. Solidárne tak zodpovedajú žalobcovi za vzniknutú škodu. Žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade tak porušili prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 OZ. Rovnako mal súd v danej veci preukázaný vznik škody na strane žalobcu, a to usmrtenie psa žalobcu, ako aj mal preukázanú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade a škodou žalobcu. V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že príčinou vzniku škody bolo, že pes väčšieho vzrastu v dočasnej držbe žalovanej v 1/ rade, ktorého za jej prítomnosti viedla v čase vzniku škody žalovaná v 2/ rade, sa žalovanej

v 2/ rade vytrhol z ruky, pribehol bez náhubku k psovi žalobcu, na tohto zaútočil a usmrtil ho. Rovnako tak bol podľa názoru okresného súdu naplnený aj predpoklad zavinenia žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade. Žalovaná v 1/ rade, ani žalovaná v 2/ rade, v konaní nepreukázali, že škodu nezavinili. V danej veci zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody. Je preukázané, že družka žalobcu mala psa žalobcu na vôdzke a mala nad ním dohľad. 11. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody 1 573 eur okresný súd v tejto súvislosti uvádza, že o spôsobe a rozsahu škody platí § 442 OZ. Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody v plnej uplatnene výške 1573 eur. Znaleckým posudkom MVDr. Pavla Semana č. 11/15 zo dňa 30.12.2015 je preukázané, že hodnota psa v čase vzniku škody, t.j. v čase usmrtenia, bola vo výške 1 500 eur. Stanovenú hodnotu psa žalobcu v čase jeho usmrtenia žalovaná v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade v konaní ani nespochybňovali. Náklady vypracovania znaleckého posudku, ktoré žalobca vynaložil boli vo výške 73,04 eur (č.l. 30 spisu). Súd tak sumu 1 573 eur posúdil ako skutočnú škodu, ktorá žalobcovi v súvislosti so škodovou udalosťou vznikla. 13. Okresný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej sumy 1 573 eur od 16.06.2016 do zaplatenia. Pokusom o pokonávku doručenej žalovanej v 1/ rade dňa 12.05.2015 vyzval žalobca na náhradu vzniknutej škody 1 573 eur v lehote do 15.06.2016. Je tak preukázaná výzva žalobcu v zmysle § 563 OZ, v rámci ktorej žalobca vyzval na plnenie, resp. na náhradu vzniknutej škody a určil lehotu k splneniu povinnosti škodu nahradiť do 15.06.2016. Okresný súd tak s poukazom na § 121 ods. 2 priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni 15.06.2016 určeného v pokuse o pokonávku, t.j. odo dňa 16.06.2016 do zaplatenia. Úroky z omeškania žalobkyni priznal vo výške 5,05 %, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 a ustanovením § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. V čase prvého dňa omeškania so zaplatením náhrady škody bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v období od 16.03.2016 vo výške 0,05 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 .

14. Okresný súd tvrdenie žalovanej v 1/ rade, že nemá finančné prostriedky na úhradu náhrady škody 1 573 eur, nakoľko je vdova, ktorá má dlhy a býva v prenajatom byte vo vlastníctve jej dcéry, ktorý ide do exekúcie, považoval za tvrdenie k danej veci bez právneho významu. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj povinnosť dôkaznú, t.j. povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Žalovaná v 1/ rade však súdu nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce jej zlú finančnú situáciu. V konaní zároveň neoznačila a ani nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Uvedené tak ostalo len v rovine tvrdenia zo strany žalovanej v 1/ rade. Súd tak bez ďalšieho nemohol vychádzať len z tvrdenia žalovanej v 1/ rade. Vzhľadom na uvedené okresný súd žalovanej v 1/ rade ani nepovolil náhradu škody splácať žalobcovi v sume 10 eur mesačne.

15. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade spoločne a nerozdielne náhradu škody vo výške 1 573 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 573 eur od 16.06.2016 do zaplatenia.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalobca má voči žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.