Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/411/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu C. L. F. s.r.o., so sídlom V., M. 8, C.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. L. X., advokátom so sídlom V., M. X proti žalovanému X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. X. XXX, o zaplatenie 184,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 15.júna 2016, č. k. 2C/154/2015-44 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh o zaplatenie 184,47 eur s príslušenstvom. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že podľa pripojených faktúr právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému na základe faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.04.2011 sumu 126,23 eur za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby, ako aj iné poplatky a služby. I. č. 71XXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.05.2011 fakturoval sumu 58,24 eur za mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby, ako aj iné poplatky a služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spol. F. Z., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 22.11.2013 bola pohľadávka z titulu nezaplatených faktúr vo výške istiny 184,47 eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu. Podľa obsahu písomného uznania dlhu na č. l. 14, ktoré nie je datované, medzi žalobcom a žalovaným sa žalovaný zaväzuje zaplatiť žalobcovi splatný peňažný dlh vzniknutý z titulu nezaplatených faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, za poskytnuté telekomunikačné služby a súvisiace nároky veriteľa, ktoré boli vystavené spoločnosťou F. Z. a.s. na základe zmluvy o pripojení s kódom účastníka XXXXXXXXXX, pričom peňažný dlh žalovaného ku dňu podpísania uznania pozostáva zo sumy 581,44 eur, ktorú tvorí dlžná istina 184,47 eur, úroky z omeškania 52,12 eur a zmluvná pokuta 344,85 eur. Zároveň žalovaný vyhlasuje, že mu bolo oznámené postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky pôvodným veriteľom spoločnosťou F. Z. a.s. v zmysle § 526 OZ. Svoj dlh špecifikovaný čo do dôvodu a výšky žalovaný podľa § 588 zákona č. 40/1964 uznáva. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.05.2016 uviedol, že faktúry vystavené na sumu 126,23 eur, 58,24 eur ani 248,95 eur neuhradil. V mesiaci máj 2014 ho vyhľadala osoba, bol vtedy na záhrade, dala mu podpísať papier s tým, že bude môcť splácať dlh vo výške 50 eur mesačne, on s tým súhlasil. Ešte predtým bol informovaný o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca doplnil na výzvu súdu návrh písomne dňa 14.06.2016, kde uviedol, že k podpisu uznania dlhu došlo 17.05.2014, dlh žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky. Uznaním dlhu, ktoré je jednostranným právnym úkonom, dochádza k založeniu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27.02.1968 sp. zn. 3Cz 6/68 a Najvyššieho súdu ČR z 22.08.2007 sp. zn. 33Odo 934/2005. Súd na základe vykonaného dokazovania

a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalovaný si neplnil povinnosť uhradiť faktúry za poskytované komunikačné služby, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške 184,47 eur na podklade faktúr č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.04.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia predstavovala sumu 126,23 eur a č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.05.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 58,24 eur. Ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu žalovaným. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na daný právny vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnými sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalobca následne nadobudol pohľadávku nemení spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je potrebné ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie bolo zavedené s účinnosťou od 01.05.2014. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter a keďže zákon, ktorým bolo zavedené, neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. Uznanie dlhu ku ktorému došlo na základe tvrdenia žalobcu 17.05.2014, pričom aj žalovaný uvádzal mesiac máj ako dátum uznania dlhu, má charakter formulára, ustanovenia spotrebiteľského práva treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu - teda aj na predmetné uznanie dlhu. Hoci žalobca uvádza, že ide o jednostranný právny úkon, je zrejmé zo spôsobu uznania dlhu ako aj predloženej listiny, že ide o formulárovú predtlač, ktorá bola žalovanému ako spotrebiteľovi predložená k podpisu po dopísaní identifikačných znakov pohľadávky žalobcu. Súd mal za to, že žalobca dosiahol uznanie dlhu žalovaným za použitia nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z. z., ide o úkon obchádzajúci zákon a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uznania dlhu bol nárok premlčaný v celku, pretože faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXXX splatná 03.05.2011, pričom premlčacia doba uplynula čo do sumy 126,23 eur dňa 03.04.2014 a čo do sumy 58,24 eur dňa 03.05.2014, teda už v čase predloženia formulára o uznaní dlhu k podpisu bol nárok žalobcu premlčaný. Uznaním dlhu by došlo k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty, pokiaľ by bolo účinné uznanie premlčaného dlhu žalovaným. Z listiny ani tvrdení žalovaného však nevyplýva, že by tento bol vedel o tom, že jeho dlh je premlčaný. Žalovaný nebol poučený o premlčaní ( výslovne uvádza, že dlh uznáva čo do dôvodu a výšky, no nie dlh premlčaný) preto ani nemohli nastať tie následky, že premlčaný záväzok v čase uznania trval. Súd teda považoval uznanie dlhu na základe predkladaného formulára žalobcu za neplatný právny úkon, ktorý so strany bežného spotrebiteľa mohol byť chápaný ako spôsob dosiahnutia možnosti uhradiť dlh v splátkach, čo aj žalovaný uvádzal, že mu bolo ponúknuté (splátky po 50 eur). Keďže premlčacia doba uplynula ohľadom celého nároku najneskôr dňa 03.05.2014 a návrh na začatie konania bol doručený súdu až 21.12.2015, súd dospel k záveru, že celý nárok žalobcu je premlčaný, a preto návrh zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto by mu patrila plná náhrada trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že žalovaný uznal svoj dlh vzniknutý z titulu nezaplatenej ceny za ich právnym predchodcom riadne a včas poskytnuté telekomunikačné služby čo právneho dôvodu a výšky. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon žalovaného bolo podpísané žalovaným, má písomnú formu, je v ňou uvedená kauza vzniku dlhu, výška dlhu ako aj prísľub žalovaného svoj dlh voči žalobcovi zaplatiť. Mal za to, že nezodpovednosť a ľahkovážny prístup zo strany žalovaného dlh nesplniť, nie je možné vykladať v jeho prospech, a to ani v prípade postavenia žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto smere poukázal na Občanský zákoník I., Komentář. 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2008, s.408, vyjadrenie autorov Jozef Suchoža a Regina Palková v článku: Vybrané aspekty rozhodcovského konania /Dny práva 2009/ , vyjadrenie Generálnej advokátky Verice Trstenjak vo veci C-453/10. Ďalej mal za to, že bez ohľadu, či žalovaný vedel alebo nevedel o premlčaní uznávaného nároku, táto skutočnosť nemá absolútne žiaden vplyv

na plynutie zákonom nastolenej premlčacej lehoty v prípade uznania dlhu. Uznaním dlhu podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka dochádza k založeniu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal, v čase uznania vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky žalobcu. Odkázal na rozhodnutie NS SR z 27.02.1967, sp. zn, 3CZ 6/68. Občiansky zákonník v ust. § 558 nerozoberá dopad na plynutie premlčania pohľadávky v prípade uznania premlčaného dlhu bez vedomosti osoby, ktorá dlh uznáva. Nová desaťročná premlčacia doba začína plynúť priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či uznávajúci prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie. Neexistuje žiaden rozumný logický dôvod pre odklonenie sa už od konštantnej judikatúry v tomto smere. Podporne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 24Co/47/2013z 19.01.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za preukázané, že ním uplatnený nárok nebol premlčaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu. Uplatnil si náhradu trov konania za zaplatené súdny poplatky a trovy právneho zastúpenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/ v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 28.07.2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca dosiahol uznanie dlhu žalovaným za použitia nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z. z., ide o úkon obchádzajúci zákon a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase uznania dlhu bol nárok premlčaný v celku, pretože faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná 03.04.2011 a č. XXXXXXXXXX splatná 03.05.2011, pričom premlčacia doba uplynula čo do sumy 126,23 eur dňa 03.04.2014 a čo do sumy 58,24 eur dňa 03.05.2014, teda už v čase predloženia formulára o uznaní dlhu k podpisu bol nárok žalobcu premlčaný. Uznaním dlhu by došlo k začatiu plynutia novej premlčacej lehoty, pokiaľ by bolo účinné uznanie premlčaného dlhu žalovaným. Z listiny ani tvrdení žalovaného však nevyplýva, že by tento bol vedel o tom, že jeho dlh je premlčaný. Žalovaný nebol poučený o premlčaní, preto ani nemohli nastať tie následky, že premlčaný záväzok v čase uznania trval. Súd považoval uznanie dlhu na základe predkladaného formulára žalobcu za neplatný právny úkon, ktorý so strany bežného spotrebiteľa mohol byť chápaný ako spôsob dosiahnutia možnosti uhradiť dlh v splátkach, čo aj žalovaný uvádzal, že mu bolo ponúknuté. Keďže premlčacia doba uplynula ohľadom celého nároku najneskôr dňa 03.05.2014 a návrh na začatie konania bol doručený súdu až 21.12.2015, súd dospel k záveru, že celý nárok žalobcu je premlčaný, a preto návrh zamietol v celom rozsahu.

8. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

9. V preskúmavanej veci, aj keď žalovaný podpísal uznanie dlhu, nevyplýva z neho, že by žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takáto uznanie dlhu, vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, je považované v praxi súdov za rozporné s dobrými mravmi, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie. V danej veci je zrejmé, že uznanie dlhu nebolo iniciované žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý uznaním premlčaného dlhu nič nezískal, ale naopak si zhoršil svoje postavenie.

K dobrovoľnému rozhodnutiu so znalosťou veci zo strany žalovaného uznať premlčaný dlh nedošlo, ale naopak, žalobca zrejme v snahe reparovať pochybenie spočívajúce v nepodaní žaloby na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania, sám inicioval uznanie dlhu žalovaným. Aj odvolací súd považuje uznanie dlhu na základe predkladaného formulára žalobcu za neplatný právny úkon, ktorý so strany bežného spotrebiteľa mohol byť chápaný ako spôsob dosiahnutia možnosti uhradiť dlh v splátkach, čo aj žalovaný uvádzal, že mu bolo ponúknuté. Keďže premlčacia doba uplynula ohľadom celého nároku najneskôr dňa 03.05.2014 a návrh na začatie konania bol doručený súdu až 21.12.2015, správne súd dospel k záveru, že celý nárok žalobcu je premlčaný.

10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .