Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-113-2016.pdf
PDF · 116.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/113/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Stanislav Vojtko, v právnej veci žalobcu: H. zastúpeného JUDr. Simonou Marcinovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Námestie slobody 13, Michalovce, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpeného advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o zaplatenie 422,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 422,59 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 10.10.2016 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 422,59 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.10.2014 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.., na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 500,- €. Spôsob splácania úveru bol stanovený formou 60 týždenných splátok, pričom výška splátky predstavovala sumu 11,09 €, pričom výška poslednej splátky predstavovala sumu 10,78 €. Zároveň dňa 6.10.2014 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru za účelom umožnenia splácania úveru v súlade, a to za odmenu v prospech žalovaného vo výške 257,50 €. Obe tieto zmluvy sú spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré žalovaný opakovane uzatváral a používal ich vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov a ktorý obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. konkrétny rozpis výšky, počtu a termínu splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z tohto dôvodu v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ma taktiež zato, že dojednané úroky v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na základe § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch vyplývajúcich zo zmluvy. Žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádza RPMN vo výške 44,06 %, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru však je oveľa vyššia. Keďže RPMN bola určená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, a ak ešte veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, prípadne aj nedbanlivosť a prinúti ho pristúpiť na podmienku doplnkovej služby, ktorá ešte úver niekoľkonásobne predraží. Úverová zmluva v takomto prípade, ako aj zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru ako doplnková služba, ktorá je uzatvorená v priamej
spojitosti s úverovou zmluvou, je neplatná v celom rozsahu. Žalobca je toho názoru, že kumulácia vyššie uvedených neprijateľných podmienok nachádzajúcich sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné podmienky v nej uvedené predstavujú taký podstatný zásah do práv žalobcu, ktorý možno odstrániť jedine určením neplatnosti obidvoch zmlúv. Následkom neplatnosti právneho úkonu je vznik nároku na bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 500,- €. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 922,59 €. Rozdiel medzi jednotlivými vzájomnými plneniami je vo výške 422,59 €.
2. V predmetnej veci bol tunajší súdom dňa 22.11.2016 vydaný platobný rozkaz, sp. zn. 8Csp/113/2016, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že nároky uplatnené žalobkyňou v celom rozsahu neuznáva a žalobu považuje za nedôvodnú a špekulatívnu. Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou uzavretá osobitne až po uzavretí zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o doplnkovej službe bolo vždy dobrovoľné. Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej žalovaný poskytuje doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní peňažných súm na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti na mieste určenom zákazníkom. Táto zmluva o doplnkovej službe nie je podmienkou získania úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľa, žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy o doplnkovej službe je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa 60 krát musí dostaviť do obce trvalého pobytu žalobcu za účelom plnenia zmluvy o doplnkovej službe, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestových nákladov a amortizácii, rovnako tak aj náklady súvisiace zo stratou času a zabezpečovaní úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú. Zákazník, ktorý nemá v záujme uskutočňovať takéto platby bezhotovostne, navyše ušetrí 60 krát poplatok banky za vklad na účet žalovaného v hotovosti. Výška odmeny podľa zmluvy o doplnkovej službe nepodlieha súdnemu prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o cenové dojednanie, ktoré je vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Odmena za dojednanú službu je v zmluve o doplnkovej službe hlavným zmluvným dojednaním, nejde teda o vedľajšie zmluvné dojednanie. To vylučuje aj možnosť súdu posudzovať primeranosť ceny tejto služby. Znamená to, že priamo zákon stanovuje, že ustanovenia o predmete plnenia a o cene plnenia nemôžu nikdy vyvolávať nerovnováhu, pretože ide o základné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré si vie spotrebiteľ ustrážiť. Dojednanie o cene preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uzavretie zmluvy o doplnkovej službe bolo dobrovoľné, žalobca návrh takejto zmluvy nemusel akceptovať a mohol využiť ostatné dostupné spôsoby splácania ( vklad na účet). Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, táto bola uzavretá platne v písomnej forme obsahujúc všeobecné aj osobitné náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v okamihu jej uzavretia. Dojednanie o poplatku za garantovanú službu a dojednanie o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku alebo výšky tohto dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu časť ceny úveru. Zákon síce rozlišuje hlavný predmet plnenia ale nerozlišuje cenové plnenia na hlavné cenové plnenia a vedľajšie cenové plnenia. Zákon vylučuje možnosť zaoberať sa neprijateľnosť cenového dojednania ako takého, a keďže nerozlišuje medzi hlavnými a vedľajšími cenovými dojednaniami, vylučuje aj možnosť zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zložiek cenového dojednania, ktorými sú v tomto prípade úrok a poplatok za garantovanú službu. Poplatok za garantovanú službu podľa zmluvy o úvere nespadá medzi zakázané poplatky uvedené v § 9 ods. 10 Zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatok za garantovanú službu je v zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom protiplnenie za daný poplatok je bližšie vymedzené v bode 4 v zmluve o úvere. Pokiaľ ide o úrok žalovaný uviedol, že banky poskytujú úvery aj za podstatne vyššie úrokové sadzby ( napr. Poštová banka, a.s., za 32,50 % ročne, OTP banka, a.s. za 27,50 % ročne) a aj súdna prax považuje úroky vo výške 25 % ročne za primerané. Z tohto dôvodu nemôže byť úroková sadzba 24,20 % ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v zmluve o úvere chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný uviedol, že žalobca si uvedené ustanovenie nesprávne vyložil a to tak, že uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadne náklady. Takýto rozpis sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takom
prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5. Správnosť takéhoto výkladu nedávno potvrdil rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., sp. zn. C-42/15. Podľa žalovaného je absolútne dostatočné ak zmluva o úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termín splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Žalovaný poukázal aj na smernicu rady 2008/48/ES, ktorá zavádza takzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť. Na základe toho má žalovaný zato, že zmluva o úvere a zmluva o doplnkovej službe sú v celom rozsahu v súlade s právnou úpravou.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.2.2017 sa vo veci vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné skúmať, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok ako celok ešte udržateľná. Dohoda o výške úrokov z úveru je nedeliteľným celkom zmluvy o úvere, ktorý už ďalej nie je možne deliť tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Kumulácia všetkých neprijateľných podmienok nachádzajúcich sa v zmluve neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné podmienky v nej uvedené predstavujú taký podstatný zásah do práva spotrebiteľa, ktorý možno odstrániť jedine určením neplatnosti celej zmluvy o úvere. Zmluvné úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. Dojedané úroky sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. termín konečnej splatnosti. Žalobca je toho názoru, že sa jednoznačne vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je žalovaným určená na základe vstupných údajov, ktorými sú predovšetkým dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia a výška splátok, počet splátok atď. Úlohou žalovaného ako dodávateľa bolo, aby uvedené údaje matematicko-logickými operáciami previedol do konkrétneho, a to jedného časového údaja, ktorým bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Z tohto dôvodu sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe nebolo dobrovoľné ale naopak, uzatvorenie tejto zmluvy bolo základnou podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru a žalovaný trval na jej uzatvorení. Zmluva o doplnkovej službe je absolútne nevýhodná pre žalobcu, na základe nej žalovaný neposkytoval žalobcovi žiadne nadštandardné služby, ale uzatvorením zmluvy sa žalovaný snažil obísť zákon ohľadom výšky úroku a poplatkov. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-42/15, žalobca uviedol, že v zmluve o fungovaní Európskej únie v hlave XV čl. 169 ods. 4 sa uvádza, že opatrenia prijaté podľa ods. 3 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Na základe toho má žalobca zato, že zmluva o úvere a zmluva o doplnkovej službe mala byť uzatvorená v zmysle platných a účinných zákonov Slovenskej republiky.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.3.2017 sa vo veci vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-42/15, dalo jasne za pravdu argumentácii žalovaného. Vnútroštátnu právnu úpravu je nevyhnutné vykladať v súlade s európskym právom (tzv. eurokonformný výklad) čo platí o to viac, keď je vnútroštátna a úniová norma v súlade, ako je tomu aj v tomto prípade.
5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a prečítaním listinných dôkazov.
6. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere musela podpísať aj zmluvu o doplnkovej službe, nakoľko pani s ktorou uzatvárala zmluvu o úvere jej povedala, že ju musí podpísať, inak nedostane úver.
7. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 500,- €, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 11,09 €, a výške poslednej splátky je 10,78 €. Celkové náklady dlžníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 24,20 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 77,58 €, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 87,51 €. RPMN bola určená vo výške 66,90 %. Podľa zmluvy sa úver poskytol na dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje sumu 665,09 €.
8. Podľa zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 6.10.2014 uzavretej medzi žalovaným ako poskytovateľom a žalobkyňou ako zákazníkom sa poskytovateľ zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom. Zákazník sa zaviazal, že za poskytnuté služby zaplatí poskytovateľovi celkovo odmenu vo výške 257,50 €, pričom zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky) vo výške 4,29 € a poslednú splátku vo výške 4,39 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
9. Podľa karty splátok žalobkyňa uhradila žalovanému celkovo sumu 922,59 €.
10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
14. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa veriteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
27. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c/ smernice Európskeho parlamentu a Rady č, 2008/48/ES z 23.4.2008 (ďalej len smernica 2008/48/ES) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere.
28. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
31. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
33. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX6 zo dňa 6.10.2014 poskytol žalobkyni úver vo výške 500 ,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej
po predposlednú bola 11,09 €, a výške poslednej splátky bola 10,78 €. Podľa zmluvy sa úver poskytol na dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje sumu 665,09 €. Súd taktiež zistil, že toho istého dňa uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni za odmenu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky vyššie uvedeného spotrebiteľského úveru, a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť za tieto služby žalovanému odmenu vo výške 257,50 €, pričom žalobkyňa sa zaviazala splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky) vo výške 4,29 € a poslednú splátku vo výške 4,39 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru.
36. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014 je potrebné posudzovať podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka a to s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodný záväzkový vzťah. Zároveň je však táto zmluva taktiež spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný ako veriteľ), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom ako fyzickou osobou (žalobkyňa ako dlžník), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Taktiež je táto zmluva zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sa ňou veriteľ (žalovaný) zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi (žalobkyňa) peňažné prostriedky vo forme úveru, t.j. spotrebiteľský úver, a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Súd preto aplikoval na túto zmluvu okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci spotrebiteľské úvery.
37. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje konkrétny termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., ale iba označenie, že týmto termínom je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takéto označenie nemožno považovať za uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere musí obsahovať dve náležitosti. Jednak dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jednak termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalovaný však v zmluve uviedol iba dobu trvania zmluvy, t.j. 60 týždňov. Termín konečnej splatnosti úveru nemožno následne opísať ako siedmy deň posledného 60. týždňa, ale je potrebné uviesť presný časový údaj, t.j. deň, mesiac a rok konečnej splatnosti. Táto požiadavka je na mieste, pretože spotrebiteľovi umožňuje presne zistiť, ktorým dňom je splatný jeho úver bez toho, aby si musel tento údaj samostatne vypočítať podľa dĺžky trvania zmluvy a splatnosti splátok. Žalobkyni je predsa z údaja o dĺžke trvania zmluvy (60 týždňov) a z údaja o splatnosti jednotlivých splátok (siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej týždennej splátky) jasné, kedy nastáva konečná splatnosť úveru, t.j. siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., však výslovne vyžaduje, aby bol v zmluve obsiahnutý aj presný údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý nemožno nahradiť odkazom na údaje o dĺžke trvania zmluvy a splatnosti splátok, ako to urobil žalovaný v predmetnej zmluve o úvere s tým, že výpočet presnej doby konečnej splatnosti úveru ponechal na žalobkyňu. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť spôsobuje že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
38. Pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/48/ES neustanovuje termín konečnej splatnosti ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba dĺžku trvania zmluvy, súd poukazuje nato, že smernica nemá priamy účinok, t.j. nemôže ukladať povinnosti jednotlivcom, ale iba účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok sa prejaví tým, že súd pri aplikácii vnútroštátneho zákona bez ohľadu nato, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. však nemožno vykladať eurokonformne tak, že zmluva o úvere nemusí obsahovať termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k aplikácia práva contra legem.
39. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená iba
mesačná splátka, počet splátok a termín ich splatnosti. Zo zmluvy však nevyplýva, aká je výška splátok istiny a výška splátok úrokov. Žalobca do zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť výšku istiny a výšku úrokov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť spôsobuje že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
40. Pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/48/ES neustanovuje spresnenie, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a úroku, ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba výšku, počet a frekvenciu splátok, súd poukazuje nato, že smernica nemá priamy účinok, t.j. nemôže ukladať povinnosti jednotlivcom, ale iba účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok sa prejaví tým, že súd pri aplikácii vnútroštátneho zákona bez ohľadu nato, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. však nemožno vykladať eurokonformne tak, že zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k aplikácia práva contra legem. Pokiaľ ide rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, tak Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Aj v tomto prípade Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad smernice 2008/48/ES a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.
41. Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 6.10.2014 je potrebné považovať za spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný ako poskytovateľ), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom ako fyzickou osobou (žalobkyňa ako zákazník), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd preto aplikoval na túto zmluvu ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
42. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že uzavretie zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru nebolo zo strany žalobkyne dobrovoľné, ale bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 6.10.2014. Navyše z obsahu zmluvy vyplýva, že táto zmluva nemá samostatný charakter, ale jej účelom je hlavne zabezpečiť evidenciu a vymáhanie pohľadávky od žalobkyne, pričom žalobkyňa zato musí ešte aj zaplatiť neprimerane vysokú cenu. Jedná sa evidentne o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve. Samotná zmluva je teda uzavretá hlavne v prospech žalovaného za účelom zvýšenia jeho zisku. Takúto zmluvu, ktorú si žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyžiadala, považuje súd za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, pričom tento rozpor súd vidí v zjavnej neprimeranosti a neproporcionality odplaty za poskytnuté služby a v snahe žalovaného obísť neadekvátnu odmenu.
43. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému iba poskytnutý úver vo výške 500 ,- € bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému z titulu úveru sumu 665,09 €, zaplatila žalovanému sumu 165,09 € bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil. Žalovaný je preto povinný podľa § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobkyni sumu 165,09 €.
44. Keďže zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru je neplatná, žalovaný je povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť žalobkyni, čo podľa nej dostal, t.j. sumu 257,50 €.
45. Celkovo je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 422,59 €.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, priznal jej súd plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363/.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle ust. § 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.