Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/157/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o maloletého V. F.Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, Q. toho času Q. C. XX/X, XXXX Z., D. a otca J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, Q., o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca , takto

rozhodol:

I. Maloletý V. F., nar. X.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

III. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého V. v sume 100 eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc dňom 22.5.2017.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 04.11.2015 sa otec domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, s matkou dieťaťa spolu nežijú a o maloletého sa chce riadne starať. Je zamestnaný v tlačiarni, jeho mesačný zárobok je 600-eur, pričom matka pracuje ako upratovačka a jej zárobok je 500-eur. Nakoľko matka mu nechce umožniť styk s dieťaťom, žiadal, aby súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výživné na maloletého navrhol v sume 60 -eur mesačne. Otec žiadal upraviť aj styk, pričom neuviedol v akom rozsahu a matke uložiť informačnú povinnosť. Zroveň sa domáhal vydania predbežného opatrenia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

3. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX tunajší súd návrh otca, ktorým žiadal o zverenie maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, určenie styku a výživného, zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že otec predovšetkým dostatočným spôsobom nepreukázal, že ohrozenie práv a záujmov mal. V. je také naliehavé (bezprostredne hroziaca ujma), že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil.

4. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení:

- Maloletý V. F., nar. X.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

- Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

- Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého V. v sume 100 eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc dňom 22.5.2017.

- Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Súd pojednával v zmysle § 31 v neprítomnosti matky.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletého V., oboznámil sa s obsahom rodného listu maloletého dieťaťa, listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä pripojenými spismi Okresného súdu Bratislava II sp.zn. XXP/XX/XXXX, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo šetrenia pomerov u otca dieťaťa, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Maloletý V. F. sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Jeho rodičia L. Š., nar. XX.XX.XXXX a J. F., nar. XX.XX.XXXX manželstvo neuzavreli.

8. Zo spisového materiálu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa matka mal. V. domáhala zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej žiadala, aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 25-eur mesačne. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX,č.k.XXP/XX/XXXX-X,ktorým návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému V. F., nar. XX.XX.XXXX zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX z prešetrenie sociálnych pomerov v domácnosti otca súd zistil, že otec obýva dvojizbový byt v ubytovni. Bytové podmienky sú prispôsobené potrebám maloletého, nakoľko maloletý V. má v byte vytvorený priestor na pokojný spánok , hygienu, hru aj učenie. V bydlisku otca má tak maloletý vytvorené podmienky pre bio-psycho-sociálny vývin. V rámci šetrenia bol vykonaný pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že žije s mamou, s ktorou má dobý vzťah. S otcom je približne každé dva týždne a keď je u neho, tak sa hrajú, chodia na prechádzky alebo sú doma, pozerajú TV a rozprávajú sa. Chcel, aby mohol byť s oboma rodičmi, boli všetci spolu, no zároveň si uvedomuje, že to nie je reálne. Dopytom na Základnú školu na ul. Ž. Xv Q., ktorú navštevuje maloletý V. sociálny pracovníci zistili, že maloletý V. od XX.XX.XXXX sa nezúčastňuje vyučovacieho procesu a nemožno ho klasifikovať, vzhľadom na nulový počet známok z vyučovacích predmetov. Triedna učiteľka maloletého uviedla, že maloletý je v triede obľúbený. Rodičovských združení sa nezúčastňuje ani jeden z rodičov, ale pokiaľ bol maloletý u otca, ten sa pravidelne zaujímal o výsledky syna individuálnou konzultáciou s triednou učiteľkou. Triedna učiteľka ďalej uviedla, že po telefonáte s otcom má vedomosť, kde sa maloletý zdržiava so svojou matkou, ktorá neoznámila dôvod jeho neprítomnosti v škole. Ide o dlhodobý problém dochádzky maloletého do základnej školy. Dňa XX.XX.XXXX bolo stretnutie rodiča - otca, sociálnej pracovníčka a triednej učiteľky na pôde školy, ohľadom opatery dieťaťa, pretože maloletý bol dlhodobo v Rakúsku bez súhlasu otca.

10. Otec vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že s matkou maloletého v priebehu konania uzavrel rodičovskú dohodu v Rakúsku s tým, že maloletý bude každý nepárny víkend od piatku do nedele u otca. Poukázal na skutočnosť, že od podania návrhu sa situácia zmenila a teraz matka chce, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, pretože syn chce byť na Slovensku. Maloletý chodil minulý rok do školy v Rakúsku, avšak otcovi nie jasné, či navštevoval základnú školu, alebo nejaký jazykový kurz. Myslí si, že k celej situácii by sa mala vyjadriť aj matka. Otec ďalej uviedol, že matka o pojednávaniach vedela, nevie prečo neprišla. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX otec uviedol, že situácia sa opäť zmenila, maloletý je opäť v Rakúsku u matky. Dňa 12.02.2017 matka najprv zavolala na otca policajtov, ktorí mu syna odobrali a následne dňa XX.XX.XXXX mu ho odovzdala a opäť zobrala v sobotu XX.XX.XXXX. Od januára chodí opäť syn do základnej školy. V škole maloletý absolvoval komisionálne skúšky, dostal aj vysvedčenie. Poukázal na to, že matke dieťaťa nebránil, aby bola so synom, ale takto to už ďalej ísť nemôže. Je si vedomý, že syn musí chodiť pravidelne do školy. Nemal nič proti tomu, aby syn býval spolu s matkou v Rakúsku a tam navštevoval základnú školu, lenže správanie matky je nevyspytateľné, raz je tak, raz inak. Vyjadril obavu, čo zase vymyslí. Otec chce, aby mal syn kľud a pokoj a všetko sa vyriešilo. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX otec uviedol, že súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti. V súčasnosti sa opäť situácia

zmenila, syn je už mesiac u neho, chodí opäť do školy, je spokojný. Podľa vyjadrenia otca, matka sa o dieťa nezaujíma, už asi 2-3 týždne. Otec má pravidelný príjem, má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti s príjmom 600 eur netto, pracuje ako pomocný kuchár.

11. Maloletý v rámci výsluchu na súde uviedol, že v súčasnosti je u otca, predtým býval s matkou. Minulý rok chodil do školy na Slovensku, ale aj v Rakúsku. Koncom roka však nedostal vysvedčenie. Teraz by mal chodiť do tretej triedy. Aj tento rok začal chodiť do školy v Rakúsku, ale matka ho odhlásila, lebo chcel byť u otca na Slovensku. Nechce byť v Rakúsku. Chce zostať u otca a navštevovať základnú školu.

12. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a výživné navrhol určiť v sume 100-eur. Poukázal na to, že rozhodnutie rakúskeho súdu , ohľadom rodičovskej dohody o úprave styku s maloletým uzavretej medzi účastníkmi konania nebolo súdne rozhodnutie, ale len dohoda spísaná pred príslušným sociálnym úradom v Rakúsku.

13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh otca na úpravu práv a povinností k mal. V. je opodstatnený. V záujme maloletého dieťaťa je potrebné vytvoriť stabilitu prostredia, v ktorom sa má realizovať jeho výchova, a to najmä vo veciach

súvisiacich so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa ( napr. šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod. ).Súd konštatuje, že neustále presuny z domácnosti matky do domácnosti otca, maloletému V. neprospievajú, každý mesiac je situácia v rodine iná a maloletý tak mená možnosť vytvoriť si stabilné zázemie. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie maloletého V., že chce bývať s otcom a navštevovať základnú školu v Bratislave. Súd je toho názoru, že otec má schopnosti aj možnosti plnohodnotne sa o svojho syna postarať. Obýva dvojizbový byt v ubytovni, bytové podmienky sú prispôsobené potrebám maloletému. Otec manželstvo neuzavrel, iné vyživovacie povinnosti okrem mal. V. nemá. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti ako i s ohľadom na pasívny prístup matky k predmetnému konaniu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom.

25. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

26. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí.

27. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému z rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec ), súd matke upravil výživné na mal. V. v sume 100-eur mesačne, vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého V., poukazujúc na to, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné v tejto sume ako i vzhľadom na to, že matka je zdravá, v produktívnom veku a je povinná zabezpečiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohla svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Výživné súd priznal od XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa kedy si otec nárok na výživné uplatnil na súde.

28. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov aj naďalej neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.

29. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, majúc za to, že uvedené rozhodnutie je v záujme maloletého V. pričom záujem dieťaťa je v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (Čl.5 veta prvá Zákona o rodine). .

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.