Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sa/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Michaelom Medviďom, advokátom, so sídlom Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, IČO: 42245672, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 49915-2/2020-BA zo dňa 28.05.2020 o správnej žalobe v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov, dňa 6. marca 2020, ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa piateho bodu o sociálnom poistení (ďalej len „”), vydala rozhodnutie č: 2610/2020-TV-DvN, na základe ktorého podľa a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nemá pani A. B. nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Správny orgán počas administratívneho konania zistil, že dňa 22. januára 2020 požiadala žalobkyňa Sociálnu poisťovňu, pobočka Trebišov, o dávku v nezamestnanosti predložením oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trebišov, číslo: TV3/RSO/ZAM/2019148951, zo dňa 4. decembra 2019, v zmysle ktorého bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29. novembra 2019. V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 29. novembra 2015 do 28. novembra 2019, žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa teda nesplnila základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa pracovala v posudzovanom období na území iného členského Štátu Európskej únie - Spojeného kráľovstva. Uvedené osvedčila formulárom UI, zo dňa 17. decembra 2019. Nakoľko žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie bolo v konaní o jej dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v stanovenej lehote odvolanie. Namietala voči nepriznaniu dávky v nezamestnanosti. V odvolaní uvádzala, že Slovensko opustila ihneď po ukončení strednej školy, nakoľko si v mieste svojho trvalého bydliska nevedela nájsť v jej odbore adekvátne zamestnanie. Preto bola nútená prijať zamestnanie v zahraničí. Ďalej namietala, že pri spisovaní zápisnice jasne preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti za posledné 4 roky na území Spojeného kráľovstva, ako aj dôvody jej neplánovaného návratu na Slovensko /úmrtie v rodine/. Uvádzala, že na základe zmeny prechodného bydliska v Spojenom kráľovstve na trvalé bydlisko na Slovensku jej zanikol na území Spojeného kráľovstva nárok na podanie žiadosti o dávku v nezamestnanosti, preto musela požiadať o túto dávku na Slovensku. Ďalej v odvolaní žiadala podrobné odôvodnenie v prípade zamietnutia jej žiadosti, s uvedením právnych predpisov. V závere odvolania poukazovala na čl. 63 a čl.7 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žiadala Sociálnu poisťovňu o upustenie z tvrdosti s prihliadnutím na jej rodinné dôvody a priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti.

4. V odvolacom konaní žalovaná rozhodnutím číslo: 49915-2/2020-BA, zo dňa 28. mája 2020, zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Trebišov. Predmetné rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 4. júna 2020. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla: „V súlade s uvedeným Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, boli celková dĺžka pobytu viac ako 13 rokov, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva (posledný pracovný pomer uzavretý na neurčitý čas, ukončenie pracovného pomeru dohodou z jej podnetu), primeraná bytová situácia, spoločné bývanie s priateľom / po roku 2013/ a daňová povinnosť na území Spojeného kráľovstva, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (rodina na Slovensku, deklarované návraty na územie Slovenska, spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na bývanie v podiele 1/4), ktoré navrhovateľka uviedla ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve sa navrhovateľka v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas, platila zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva.“ Následne žalobkyňa požiadala Krajský súd v Košiciach o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.

II. Správna žaloba, vyjadrenie a replika

5. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 3.8.2020, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie č. 49915-2/2020-BA, zo dňa 28. mája 2020, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

6. V správnej žalobe žalobkyňa opísala doterajší priebeh administratívneho konania a priebeh posudzovania jej prípadu, tak ako je aj zachytený v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného. Svoju argumentáciu v správnej žalobe zhrnula žalobkyňa nasledujúcim spôsobom: „Podľa názoru žalobkyne, žalovaný správny orgán nesprávne posúdil väzby žalobkyne k Slovensku, nakoľko podľa neho – žalovaného „žalobkyňa nemá k Slovensku dostatočné väzby pretože bývala vo Veľkej Británii v byte spolu so svojim priateľom od roku 2013 na dobu neurčitú.“ K tomu žalobkyňa udáva, že žalovaný ignoroval zistené skutočnosti, že menovaná je štátnym občanom SR, vlastní 1/4 domu v Sečovciach, kde sa zdržiavala 4-6x v roku počas svojho pobytu na Slovensku a na tejto adrese má bez prerušenia trvalý pobyt. Udáva, že odišla dočasne do Veľkej Británie aj s priateľom, ale rozišli sa vo Veľkej Británii ešte v roku 2013 a obývala dom s viacerými osobami v prenajatej izbe a túto adresu vo Veľkej Británii uvádzala ako adresu na doručovanie. Trvalé bydlisko si zachovala vo vlastnom dome na území Slovenskej republiky v Sečovciach. Žalobkyňa nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, že „možnosť uplatniť si nárok na dávku v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad v nezamestnanosti, tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.“ K tomu žalobkyňa uvádza, že žalovaný nevzal do úvahy jej tvrdenie, že Veľkú Britániu opustila pre úmrtie v rodine a ocitla sa na Slovensku v období pandémie vírusu

Covid-19, bez akéhokoľvek príjmu na takmer 8 mesiacov. Žalovaný pri rozhodovaní opomenul, že žalobkyňa je štátnym občanom SR. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že „koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti, by si nezamestnaná mala uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončila zamestnanie a v prípade priznania dávky ma dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t.j. aj na územie Slovenskej republiky.“ K tomu žalobkyňa uvádza, že uvedený čl. 64 neuvádza, čo robiť v prípade úmrtia v rodine a žalobkyňa nemá inú možnosť, iba si uplatniť dávku na území svojho trvalého bydliska a to na Slovensku. Žalobkyňa ďalej nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, že ukončenie pracovného pomeru samovoľne (z vlastného podnetu) ma podľa britskej legislatívy za následok, že nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne. Ako žalovaný uvádzal v rozhodnutí, že „Navrhovateľke by, teda v Spojenom Kráľovstve - štáte posledného zamestnania, nárok na dávku pravdepodobne nevznikol.“ Žalobkyňa k tomu uvádza, že podľa nej nezáleží na tom, akým spôsobom dôjde ku skončeniu pracovného pomeru. V jej prípade však nešlo o jednostranné skončenie pracovného pomeru z jej strany. Žalovaný rozhodnutie opiera o dohady a pravdepodobnosti, či by jej tam vznikol alebo nevznikol nárok na dávku. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že nechce dávku žalobkyni priznať. Žalobkyňa má za to, že Sociálna poisťovňa vykladá jej právo na dávku vo veľmi zužujúcom negatívnom zmysle a preto podala žalobu proti žalovanému správnemu orgánu. Snaha o ziskový výsledok hospodárenia žalovaného nemôže ísť proti účelu, ktorému má žalovaný správny orgán zo slúžiť a ktorým je sociálne poistenie.“

7. Listom zo dňa 17.9.2020, doručeným správnemu súdu dňa 18.9.2020 sa vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá v nich bola obsiahnutá. Zároveň súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

8. Listom doručeným správnemu súdu dňa 1.10.2020 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného replikou a to tak, že okrem zopakovania svojej argumentácie zo správnej žaloby uviedla: „Na margo vyjadrenia žalovaného, ktorý sa po celý čas vyjadruje ako, keby bol odborníkom aj na Britský sociálny systém, kde píše, že „podľa sociálnej legislatívy Veľkej Británie by žalobkyni zanikol nárok na dávky v nezamestnanosti ak samovoľne opustí zamestnanie," čo je opäť silno zavadzajúce. Prikladáme vyjadrenie v pôvodnom znení v angličtine s následným prekladom. Zdroj: oficiálne stránky vládnej inštitúcie Veľkej Británie: www.citizensadvice.org.uk Text v originálnej anglickej verzii: If you don’t have another job to go to, you can claim benefits straight away. You can claim benefits as soon as you know the date you’re stopping work. You’ll need to show you had a good reason for resigning, or you might get less money for around 3 months. This is called a sanction. Text preložený do slovenského jazyka: Ak nemáte inú prácu, s okamžitou platnosťou sa môžete uchádzať o dávky. O dávky môžete požiadať hneď, ako zistíte dátum ukončenia práce. Budete musieť preukázať, že ste mali dobrý dôvod na rezignáciu, ak tak nepreukážete, na tri mesiace dostanete menej peňazí. Tomu sa hovorí sankcia. Z originálneho textu z anglického / slovenského jazyka je evidentné, že Britský sociálny systém je nastavený tak, aby od prvého momentu pomáhal ľuďom pri strate zamestnania a nie, aby boli vytvárané obštrukcie, čo poukazuje na skutočnosť, že 5 stranové zamietnutie odvolania a takmer identické 5 stranové vyjadrenie k súdnej žalobe od odborníka sociálnej poisťovne, tvrdí presný opak, a to, že žalobkyňa by nemala nárok na dávku ani vo Veľkej Británii. Žalovaný vo svojich vyjadreniach opisuje nariadenia Európskeho parlamentu, taktiež ustanovenia, ktorými sa treba riadiť atď. Avšak nepreukazuje žiadny právny ani predpis, prečo sociálna poisťovňa neuznala žalobkyni posledné doby poistenia. Celé toto jednanie v podstate len zahmlieva fakt, že žalobkyňa ma silné väzby na Slovensko, ktoré sociálna poisťovňa nepovažuje za silné, a teda ich ani neuznala. Vo vyjadrení k súdnej žalobe sa ďalej uvádza, že otázka bydliska je zásadná, keďže účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaná osoba uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti, napríklad z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti. Tu chceme poukázať na skutočnosť, že vyššie uvedené vyjadrenie, nemá absolútne žiadnu spojitosť so žalobkyňou, keďže výška dávky sa v oboch krajinách vypočíta z výšky príjmu z posledného zamestnania a tiež, ak by žalobkyňa postupovala v rámci Európskeho usmernenia a žiadala si dávku vo Veľkej Británii a následne by sa rozhodla presunúť do rodnej zeme, v takomto prípade by jej podľa platnej legislatívy Veľká Británia vyplatila dávky v trvaní troch mesiacov a následne vystavila tlačivo na pretransferovanie dávky pre Slovenské úrady, ktoré by jej potom museli ďalšie tri mesiace vyplácať rovnakú sumu.“

III. Právny názor správneho súdu

9. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj postup ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle (ďalej aj len „SSP“) a .

10. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle , keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle až e) . Správny súd postupoval v súlade s . Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 9.6.2022, bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 3.6.2022.

11. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci a správne orgány dostatočne zistili a objasnili skutkový stav na riadne posúdenie veci, preto správny súd žalobu v zmysle zamietol.

12. Podľa ust. , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto . Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa ust. , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto .

Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

13. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva;

Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, „pobyt“ znamená prechodné bydlisko; Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti;

Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

14. Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 , ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

15. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

16. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom pripojeného administratívneho spisu. Priebeh administratívneho konania nebol medzi účastníkmi sporný.

17. Podstatou žalobných námietok žalobkyne bolo jednak prehodnocovanie vykonaného dokazovania správnym orgánom, ohľadom preukazovania existencie pevných väzieb žalobkyne na Slovensku. Taktiež podľa názoru žalobkyne správny orgán nesprávne posúdil právnu otázku aplikácie čl. 61 Základného nariadenia.

18. Správny súd overil skutkový stav z predloženého administratívneho spisu a zistil, že je zhodný so skutkovým stavom uvádzaným v bode 2. rozsudku. Z obsahu oboch správnych rozhodnutí jasne vyplýva, aké skutočnosti vzali správne orgány v úvahu pri ustaľovaní záveru, že bydlisko (centrum záujmov) žalobcu sa nachádza v inom členskom štáte - vo Veľkej Británii. Správny súd poukazuje na to, že bydliskom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Kritériami na určenie centra záujmov sú: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobkyňa ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti podľa a nasl. , t. j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky, trvalé

bydlisko mal na území SR. Tiež nebolo sporné, že v zmysle vyplneného formulára U1 zo dňa 17.12.2019 sa žalobkyňa zdržiavala na území Veľkej Británie. Vo vyššie zmienenej súvislosti ohľadom výkladu pojmu „bydlisko“ správny súd poukazuje aj na rozhodnutie kasačného súdu, ktoré cituje vo svojom vyjadrení žalovaná ( zo dňa 21.10.2018).

19. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná uviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (tu na území Veľkej Británie) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania vo Veľkej Británii si žalobkyňa bydlisko na Slovensku nezachovala.

20. Rovnako sa správny súd stotožňuje s názorom žalovanej, že v predmetnej veci nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobkyne príslušnou britskou inštitúciou a žalovanou. Britská inštitúcia bydlisko žalobkyne neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná britská inštitúcia usúdila, že bydlisko žalobkyne bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo vo Veľkej Británii. Nakoľko však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1. V tomto smere správny súd bez ďalšieho odkazuje na rozsudok kasačného súdu z 30. januára 2018, č. k. , bod 30 a 31.

21. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle . Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade s vyššie označenými ustanoveniami noriem európskeho práva. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky požadované náležitosti. Správny súd preto dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu a chránených záujmov žalobkyne, a preto podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).