Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Csp-71-2017.pdf
PDF · 88.15 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/71/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: C. Z., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX C., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: U.S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222 v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Nepriznáva stranám náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.4.2017, doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 21.4.2017, domáhal aby tunajší súd zakázal žalovanému vykonávať zrážky zo mzdy žalovaného v prospech spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 (veriteľovi) za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081383 uzavretej medzi navrhovateľom a veriteľom dňa 24.9.2014. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.09.2014 uzavrel žalobca v pozícii spotrebiteľa spolu so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, ktorej jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500081383, na základe ktorej mali byť zo strany nebankovej spoločnosti žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.380,- Eur. Nebanková spoločnosť však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazila z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 138,- Eur, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.242,- Eur. Čo sa týka samotného splácania úveru v predmetnej zmluve sa uvádza, že žalobca - dlžník je povinný vrátiť nebankovej spoločnosti
- veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 42
- och mesačných splátkach po 43,64 Eur, a to súhrne vo výške 1.970,88 Eur. Nakoľko však popri samotnej úverovej zmluve došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu dohody o poskytovaní služieb, na základe ktorej je dlžník povinný platiť veriteľovi okrem mesačnej splátky za poskytnutie úveru každomesačne veriteľovi odplatu vo výške 2,56 % pravidelná mesačná splátka, ktorú mal žalobca každomesačne poukázať na účet veriteľa, dosahuje sumu až 75,44 Eur. Postupom času však veriteľ požiadal zamestnávateľa žalobcu, ktorým je žalovaný o výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pričom žalobca nemá akúkoľvek vedomosť o skutočnosti, aby niekedy s veriteľom uzatvoril akúkoľvek platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe čoho by veriteľ bol oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy vykonávaných žalovaným. Nakoľko žalobca nemá vedomosť aby niekedy medzi ním a nebankovou spoločnosťou došlo k platnému uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá by zabezpečovala predmetnú úverovú zmluvy, žalobca podáva tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby konajúci súd zakázal žalovanému vykonávanie takýchto zrážok zo mzdy v prospech veriteľa, nakoľko takýmto výkonom zrážok zo mzdy dochádza k neoprávneným zásahom do majetku žalobcu, čím mu žalovaný v súčinnosti s veriteľom neprimerane sťažuje možnosť zabezpečovať svoje základné potreby, ako i potreby svojej
rodiny. Z citovaného ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že v dohode o zrážkach zo mzdy, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi musí byť uzatvorená v písomnej forme. Máme za to, že v prejednávanom prípade písomná forma nebola dodržaná, nakoľko žalobca nemá vedomosť o tom, aby pri uzatváraní zmluvy vôbec podpisoval akýkoľvek dokument, ktorý svojím označením alebo obsahom zodpovedal dohode o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. O uvedenom svedčí aj fakt, že spolu s predmetnou úverovou zmluvou žalobca podpísal všeobecné obchodné podmienky k predmetnej úverovej zmluve, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorou mal dôjsť k zabezpečeniu pohľadávky veriteľa voči žalobcovi a dohodu o poskytovaní služieb k predmetnej úverovej zmluve, pričom tieto dokumenty boli spolu aj so splátkovým kalendárom k predmetnej úverovej zmluve a s oznámením o schválení úveru dlžníkovi po jednom exemplári odovzdané žalobcovi a jedno vyhotovenie si ponechával veriteľ. Žalobca si nespomína, aby mu bola dohoda o zrážkach zo mzdy predložená na podpis, ani mu nebola vydaná. Na základe uvedeného tak má za to, že zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané žalovaným na uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500081383 nie je možné vykonávať v súlade so zákonom, nakoľko medzi zmluvnými stranami nebola platne uzatvorená žiadna dohody o zrážkach zo mzdy minimálne z toho dôvodu, že nebola dodržaná písomná forma takejto dohody. Nakoľko žalobca si nie je vedomý, aby medzi žalobcom a nebankovou spoločnosťou bola platne uzatvorená písomná dohoda o zrážkach zo mzdy, má za to, že výkon takýchto zrážok zo mzdy je nezákonný, pričom prostredníctvom takýchto zrážok zo mzdy tak každomesačne dochádza k neoprávneným zásahom do majetku žalobcu, a teda do jedného zo základných Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv žalobcu - práva na majetok. Žalobca navyše poukazuje na to, že aj v prípade, ak by medzi žalobcom a nebankovou spoločnosťou došlo k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o úvere, takýto právny úkon by bol neplatný. V zmysle uvedeného tak trvá na vydaní neodkladného opatrenia z dôvodov, že:
- Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy by bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá by nebola individuálne dojednaná, a preto by bola neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka),
- Zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť žalobca odmietnuť, by bolo potrebné považovať za neplatné (v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyššie uvedené odôvodňuje žalobca najmä tým, že takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. Zároveň žalobca poukazuje na to, že takýmto spôsobom uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné považovať za neurčitý právny úkon v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Na základe uvedeného žalobca má za to, že samotné zabezpečenie záväzku žalobcu ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Zároveň žalobca poukazuje na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný. Zároveň má žalobca za to, že takáto zmluvná podmienka v predformulovanej forme je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v rámci kontraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo.
3. K žalobe žalobca doložil Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500081383 zo dňa 24.9.2014, Všeobecné obchodné podmienky (Zmluvné dojednania) k predmetnej úverovej zmluve, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka, potvrdenie žalovaného o vykonávaných zrážkach zo mzdy žalobcu.
4. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že navrhovateľ a spoločnosť PROFI CREDIT dňa 24.9.2014 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej sa spoločnosť PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1380 eur. Navrhovateľ sa zaviazal úver vrátiť v 42 mesačných splátkach po 43,64 eur. Súčasťou predtlačenej formulárovej Zmluvy bol bod Zmluvy 13.2, v zmysle ktorého sa dlžník - žalobca zaväzoval k tomu, že súhlasí s tým, že v prípade jeho omeškania veriteľ môže požadovať, aby jeho platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy. Takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy tak bola súčasťou vopred pripraveného formuláru zmluvy.
5. Z prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy k 31.1.2017, ktorý vystavil zamestnávateľ žalobcu spoločnosť U.S. Steel Košice, s.r.o. vyplýva, že zámestnávateľ vykonáva zo mzdy žalobcu niekoľko zrážok zo mzdy (z viacerých zmlúv), medzi nimi aj pre veriteľa Profi Credit Slovakia pod číslom 8500081383, zrážky sa začali realizovať od 29.10.2015, vo výške 75,44 Eur mesačne. Celkovo bolo ku dňu 31.01.2017 zrazených 1.207,04 Eur.
6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo
trvalo upravené alebo existenciu prisúdeného nároku, ktorého realizácia (aj prostredníctvom exekúcie) je ohrozená.
18. Účelom neodkladného opatrenia je teda úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.
19. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku.
20. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
21. Súd mal za preukázané, že nariadenie neodkladného opatrenia tak ako to žalobca (navrhovateľ) vo svojom návrhu žiada je nedôvodné.
22. Žalobca neosvedčil že medzí a ním žalovaným je taký stav právnych vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje (dočasnú a rýchlu alebo aj trvalú) úpravu).
23. Súd má za to, že pre potreby konania o nariadenie neodkladného opatrenia pasívna legitimácia žalovaného nie je daná. Okruh strán sporu má určiť žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha z dôvodu, že mu jeho zamestnávateľ (žalobca) vykonáva zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy ktorú mal uzavrieť s veriteľom pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Sám žalobca dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvodzuje od právneho vzťahu medzi ním a spoločnosťou Profi Credit Slovakia (veriteľ), poukazujúc na jeho spotrebiteľský charakter. Nariadenie neodkladného opatrenia len voči zamestnávateľovi žalobcu bez rešpektovania základného hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako dlžníkom - spotrebiteľom a veriteľom - dodávateľom (a bez jeho „účasti v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) by neposkytlo ochranu ohrozeným právam žalobcu.
24. Možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie ochrany ohrozeným alebo porušeným právam, nie sú v prejednávanej veci splnené predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.