Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1C-96-2016.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/96/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: Bc. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. S. XXX/XX, XXX XX V. N. pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK, Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 520 eur s prísl. a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 520,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 520,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.10.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedenú v bode 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o tom, že 2/3 poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadala určiť, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere v bode 11 Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.10.2012 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver 1000 eur za poplatok 520 eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 1 520 eur uhradí v 4 splátkach po 320 eur. Na tento úver uhradila spolu sumu 1520 eur. Pokiaľ by žalovaný namietal, že predmetný úver brala na podnikanie tak prehlásila, že úver brala na súkromné účely. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1930/2011 zo dňa 10.1.2012, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 84/2011 zo dňa 26.5.2011 ohľadne zákazu pre žalovaného vyznačovať taký účel úveru, aby spotrebiteľ nebol chránený. Poplatok vo výške 520 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tejto časti poplatku bola rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13.9.2013 vyhlásená za neprijateľnú podmienku a tento rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom v Prešove rozsudkom sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.8.2014. Administratívny poplatok je uvedený v bode 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tomto bode je aj veta týkajúca sa uznania dlžnej sumy dlžníkom. Ide o formulárové vtesnanie textu do obchodných podmienok pod zámienkou, aby táto skutočnosť unikla pozornosti dlžníka. V spojení s evidentným zhoršením zmluvného postavenia
spotrebiteľa je aj táto podmienka neprijateľná. Žalobkyňa ďalej namietala, že uzavretá zmluva nemá náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, okrem iného aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetný úver považovala aj za úžerný, keďže po prepočte odplaty na jeden mesiac a následne na 1 rok predstavuje úroková sadzba 52%. Priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch s platnosťou do 1 roka v októbri 2012 boli vo výške 9,17 %. Bezdôvodné obohatenie žalovaného nastalo vo výške rozdielu medzi jej platbami a výškou úveru, t.j. vo výške 520 eur. O tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil sa dozvedela v apríli 2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.3.2015, ktorý vyvodil, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením niektorých náležitostí do zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že nebude môcť od dlžníka žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky a pre prípad, že to urobí, bol z uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel), v dôsledku čoho je objektívna premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení 10 rokov. Zároveň poukázala na ďalšie rozhodnutia slovenských súdov, ktoré podobne posúdili objektívnu premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla žalobe vyhovieť.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 15.10.2012, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), prehľad splátok, prehľad priemerných úrokových sadzieb komerčných bánk a prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 2.5.2016.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol v prvom rade premlčanie nároku. Poukázal na to, že v žalobe chýbajú skutočnosti o začiatku subjektívnej lehoty, pričom vyslovil názor, že objektívna premlčacia doba je len 3 roky. Nárok je preto premlčaný v subjektívnej aj objektívnej lehote v celom rozsahu dňa 26.11.2015. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/327/2015 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/567/2015 zo dňa 22.9.2015. Ďalej namietal, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože nenastala ani jedna forma bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej podmienky s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p. Poukázal ďalej na to, že zmluvu o úvere uzatváral so žalobkyňou ako s podnikateľkou, teda nejde o spotrebiteľský vzťah a v takom prípade je potrebné na danú vec aplikovať Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), keďže ide o tzv. absolútny obchod. K poplatku (t.j. k odplate za úver) odkázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005 ako na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Poukázal tiež na § 499 ObZ, ktorý umožňuje pri zmluve úvere dojednanie aj tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. Aj ObZ teda umožňuje vyberanie aj iných platieb ako len splátok úveru a úrokov a možnosť vyberania poplatkov vyvodil aj z novely zákona o spotrebiteľských úveroch účinnej od 10.6.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.
5. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa presne popísala, na čo použila peňažné prostriedky a predložila peňažný denník žalobkyňa súdu odpovedala, že peňažný denník neviedla, lebo si uplatňovala paušálne výdavky. Úver použila na nákup práčky, chladničky a kočiara. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno toho, že bol úver použitý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania poukázala na rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžo/45/2014 zo dňa 19.8.2015 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/275/2016 zo dňa 28.2.2017, ktoré pripojila k vyjadreniu.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa pojednávania zúčastnil. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 18.5.2017. Obe strany sporu súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti, preto súd prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu.
7. Právny zástupca žalobkyne trval a pojednávaní na žalobe z dôvodov v nej uvedených. Poukázal tiež na prax obchodných zástupcov žalovaného, ktorí mali príkaz vyplňovať zmluvy na dlžníkov ako podnikateľov, ak zistili, že títo majú živnostenské oprávnenie. Takúto praktiku považuje za nekalú.
8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou k žalobe ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku zistil tento skutkový stav:
9. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 15.10.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, v ktorej bola žalobkyňa označená údajmi samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 1 000 eur, ktoré mala splatiť spolu s úrokom a administratívnymi nákladmi spojenými s uzavretím zmluvy spolu vo výške 1 520 eur v 4 splátkach po 380 eur počnúc dňom 23.11.2012. Žalobkyňa splatila úver v 2 splátkach, a to dňa 22.11.2012 sumu 380 eur a dňa 26.11.2012 sumu 1 140 eur. Uvedené skutočnosti ani neboli sporné okrem toho, či uzavrela žalobkyňa zmluvu ak fyzická osoba alebo ako podnikateľ.
10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. A) až k), r) a y) a §10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 457 OZ, zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany pre spotrebiteľa, pričom tvrdila, že zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba. Súd sa preto v prvom rade vysporiadal s tým, v akom postavení vystupovala žalobkyňa pri podpise zmluvy a následne tým, či došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného a či nárok nie je premlčaný.
27. Žalobkyňa bola v zmluve v 1. rámčeku označená ako živnostníčka, teda ako podnikateľka. V treťom rámčeku sú zase uvedené údaje o žalobkyni ako fyzickej osobe. V zmluve je zároveň predtlačená formulácia, že „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.“ Z úradnej činnosti je súdu tiež známe, že obchodní zástupcovia žalovaného mali príkaz vpisovať do zmlúv údaje o dlžníkoch ako o podnikateľoch, ak zistili, že títo vlastnia živnostenské oprávnenie. Na jednej strane je tu teda tvrdenie žalobkyne, že peniaze použila na osobnú potrebu, kým na druhej strane tvrdenie žalovaného o účele úveru. Žalovaný poukazoval na obsah zmluvy, neuviedol však žiadne bližšie skutočnosti, ktorými by preukázal, že žalobkyňa skutočne žiadala peniaze na účely podnikania, príp. nejaké iné doklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skutočne žiadala peniaze na účely podnikania. Predtlačenú formuláciu v zmluve o účele použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorú dlžník nemôže zmeniť, súd nepovažuje za dostatočnú na preukázanie účelu využitia poskytnutého úveru, najmä ak sú tu vyššie uvedené pochybnosti. V prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy pritom platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalobkyňa vystupovala pri uzatváraní ako spotrebiteľ.
28. Je nepochybné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti zmluvných strán sa teda riadia ObZ. Ak však ide o spotrebiteľský úver, okrem všeobecnej úpravy v Obchodnom zákonníku je potrebné aplikovať aj špeciálnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a takáto
zmluva musí obsahovať náležitosti upravené v tomto zákone. Zároveň dohodnuté práva a povinnosti v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť v rozpore s § 52 a nasl. OZ.
29. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedená zmluva teda neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
30. Absencia uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez poplatkov v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. Žalovanému preto vzniklo právo na vrátenie iba skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov, poplatkov a upomienok. Žalobkyňa z poskytnutého úveru 1 000 eur zaplatila žalovanému sumu 1 520 eur, čo mal súd preukázané z výpisov žalovaného, teda preplatila poskytnutý úver o sumu 520 eur. Uvedený prípad pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia je možné posúdiť ako plnenie zo zmluvy, ktorá je v časti neplatná, keďže jednak časť zmluvnej podmienky upravujúcej poplatok za poskytnutý úver súd považuje za neprijateľnú podmienku (z nižšie uvedených dôvodov), ktorá je v dôsledku toho neplatná, pričom odplatu vo výške dosahujúcej 52 % z poskytnutej istiny je možné považovať aj za odplatu dohodnutú v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ) a aj s dobrými mravmi, t.j. tiež ako neplatnú, a to už len s prihliadnutím na priemerné úrokové sadzby bánk pri obdobných úveroch v čase podpisu zmluvy (priemerné úrokové sadzby v októbri 2012 pri úveroch do 1 roka predstavovali 9,17 %, kým úrok dohodnutý v zmluve a prepočítaný na 1 rok predstavuje cca 52%, t.j. bol dohodnutý takmer v 6-násobnej výške oproti priemeru). Rozhodnutie o nemožnosti porovnávať úrokové sadzby bánk a nebankových spoločností, na ktoré odkazuje žalobca, je jednak staršieho dáta, ale hlavne vychádza z inej právnej úpravy, keďže samotný OZ v § 53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy upravuje povinnosť, aby odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov podstatne neprekračovali porovnateľné produkty na finančnom trhu.
31. Súd sa následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Pri bezdôvodnou obohatení OZ rozlišuje tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, ktorej začiatok je spojený s nadobudnutím vedomosti poškodeného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a tzv. objektívnu premlčaciu dobu, ktorej začiatok je spojený úkonom, ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná, kým pri objektívnej premlčacej dobe zákon rozoznáva 3-ročnú a 10- ročnú premlčaciu dobu. Druhá, dlhšia doba sa uplatňuje v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia. Obe premlčacie doby (subjektívna aj objektívna) plynú nezávisle od seba pričom platí, že ak uplynie jedna z nich, nárok je premlčaný, aj keby ešte druhá premlčacia doba neuplynula.
32. Z predloženého prehlásenia mal súd preukázané, že žalobkyňa sa o tom, že došlo k bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil, dozvedela v apríli 2016. Žaloba bola súdu doručená dňa 30.6.2016, teda v rámci 2-ročnej subjektívnej doby. Aj keď v predloženom prehlásení nie je uvedený konkrétny dátum, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná najneskôr do troch mesiacov, od kedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba neuplynula. Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 27.11.2012, preto súd skúmal, či možno v danom prípade aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, keďže v 3-ročnej premlčacej dobe žaloba na súd nebola doručená.
33. Žalovaný podniká okrem iného v oblasti poskytovania úverov, teda musí mu byť zrejmé, aké náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj aké sankcie vyplývajú z neuvedenia zákonom požadovaných náležitostí. S týmto je teda minimálne uzrozumený. Ak tieto údaje zo zmluvy o úvere neuvedie a napriek tomu žiada do dlžníka plnenie uvedené v zmluve o úvere v plnej výške, nemožno jeho konanie hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia, minimálne s nepriamym úmyslom. Za takéhoto stavu potom súd uzavrel, že v prípade úmyselného obohatenia nastupuje 10-ročná premlčacia doba, ktorá v čase doručenia žaloby ešte neuplynula. K rozdielnym názorom na túto otázku súd uvádza, že sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k názorovej línii rozhodnutí, ktoré v porovnateľných prípadoch vyhodnotili, že objektívna premlčacia dobe je 10 ročná.
34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho rozdiel medzi celkovo zaplatenou sumou zo strany žalobkyne a sumou skutočne poskytnutého úveru.
35. Žalovaný zhruba 2 týždne po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, doručil súdu svoje druhé vyjadrenie k veci reagujúc na podanie žalobkyne, ktoré súd žalovanému zaslal iba na vedomie (na vyjadrenie ho súd nevyzýval), a to napriek tomu, že vedel o termíne pojednávania. Vzhľadom na vyhlásenie rozsudku na pojednávaní súd na tvrdenia žalovaného v tomto vyjadrení nemôže prihliadať.
36. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 16.12.2016. Keďže žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s cit. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 v zmysle prechodných ustanovení upravených v § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 17.12.2016 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00%, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy.
37. Súd sa ďalej zaoberal návrhom žalobkyne vyhlásiť za neprijateľnú podmienku celé znenie bodu 11 VPPÚ. Súd pritom vychádzal z kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a posudzoval, či táto nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Občiansky zákonník deklaratórne vymenúva niektoré prípady neprijateľných podmienok. Zákonodarca vymedzil len príklady podmienok predstavujúcich najkrikľavejšie porušenie rovnováhy vo vzťahu majúcom sa inak vyznačovať vyváženosťou práv a povinnosti zmluvných strán. Hoci z pomerne obsiahleho výpočtu, postupom času i dopĺňaného, možno nepochybne vybadať úmysel zákonodarcu včleniť do textu zákona podľa možnosti všetky mu známe, a teda najtypickejšie prípady dojednaní na ujmu spotrebiteľa, je tiež badateľné, že si uvedomuje nemožnosť reagovať priamo zákonom na všetky do úvahy prichádzajúce situácie a takto i nutnosť poskytnúť možnosť práve súdom, aby existujúcu právnu úpravu dotvorili výkladom. Zoznam neprijateľných podmienok v § 53 OZ teda nebráni súdu vyhlásiť za neprijateľnú aj inú podmienku, ktorá podľa názoru súdu dosahuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
38. Súd po preskúmaní bodu 11 VPPÚ dospel k záveru, že neprijateľnou podmienkou v tomto bode je časť jeho znenia upravujúceho, že 2/3 poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úver spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ide o vágne a do veľkej miery neurčité ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide. Naviac poplatok v takejto výške súd považuje za neúmerne vysoký, najmä za situácie, že nemožno zistiť, za čo mal byť vlastne zaplatený. Je vysoko pravdepodobné, že žalovaný do neho skrýva odplatu za poskytnutie úveru, teda úrok, resp. aspoň nejakú časť z neho. Takto špecifikovaný poplatok, naviac zahrnutý do VPPÚ písaných drobných písmom, spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac tento poplatok považuje súd za plnenie, ktoré žalobkyni po materiálnej stránke nebolo dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Zaplatením tohto poplatku spotrebiteľ nedostáva reálne poskytnutú protihodnotu. Tzv. teória skutočného plnenia sa medzičasom už premietla aj do zoznamu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 písm. t) OZ), čo nasvedčuje tomu, že aj keď táto podmienka nebola výslovne uvedená ako neprijateľná v čase uzavretia zmluvy, svojou povahou bola neprijateľná. Naviac táto už bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov špecifikovaným v žalobe. Súd preto túto časť zmluvnej podmienky v zmysle § 298 ods. 2 C.s.p. uviedol aj vo výroku tohto rozsudku. K námietke žalovaného, že § 499 ObZ umožňuje dojednať si aj odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov, resp. že možnosť dojednania takejto odplaty je možné odvodiť aj z iných právnych predpisov súd poznamenáva, že nespochybňuje možnosť dohodnúť si odplatu v zmysle platných právnych predpisov, ale v spotrebiteľských zmluvách musia byť tieto určito vyjadrené, pričom musí ísť o poplatky, resp. odplaty, ktoré v prevažnej miere nesledujú iba záujmy dodávateľa. V danom prípade súd splnenie týchto podmienok nemal preukázané. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení je
potrebné uviesť, že neprijateľnú podmienku súd môže vyhlásiť za neprijateľnú aj bez návrhu, pričom spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na vyhlásení určitej podmienky za neprijateľnú, najmä ak od nej závisí úspech jeho žaloby na plnenie, keďže jeho postavenie sa týmto stáva nepochybne istejším.
39. Vyhlásenie bodu 11 VPPÚ za neprijateľnú podmienku pokiaľ ide o jej časť, že 1/3 poplatku má predstavovať úrok, súd nepovažoval za dôvodné. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ sa netýka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Úrok pri zmluve o úvere súd považuje za hlavný predmet plnenia a táto zmluvná podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. V tejto časti preto prichádza do úvahy jej neplatnosť, keďže jednak odporuje § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpisu zmluvy a výšku odplaty cca 52 % za rok (po prepočte 1/3 zo sumy 520 eur vychádza úrok na cca 173,33 eur za 4 mesiace, čo za rok predstavuje odplatu vo výške 519,99 eur, t.j. 52 % z poskytnutej istiny) je možné považovať aj za rozporné s dobrými mravmi. Keďže však súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nebolo potrebné sa týmto bližšie zaoberať.
40. O nároku na náhradu trov konania žalobkyne súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu pokiaľ ide o požadované plnenie a súd vyhovel v časti aj jej návrhu na vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ktorú súd môže vyhlásiť aj bez návrhu), teda má nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.