Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15C-179-2016.pdf
PDF · 70.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/179/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Komá6rno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: C. banka G., a.s., R. XX, F., V.:XX XXX XXX, proti žalovanému: Z. F., nare.XX.XX.XXXX, bytom Y., M. D. XXX/XX o zaplatenie 301,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 301,70 € spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 328,70 € od 24.5.2014 do 20.6.2014 a zo sumy 301,70 € od 21.6.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 301,70 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o zriadení účtu zo dňa 24.10.2012. Skutkovo ďalej doplnil, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania, pričom dlh nevyrovnal. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o bežnom účte, VOP, výpis z účtu, vývesku úrokových sadzieb.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Na pojednávanie dňa 19.5.2017 sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil. Nedostavila sa ani žalovaná, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie nežiadala. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Súd vykonal dokazovanie návrhom zmluvy, výpisom z účtu, VOP Prima banky, a.s.
4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnická osoba, ktorej predmet podnikania okrem iného tvorí i zriaďovanie bežných účtov. Žalobca zriadil pre žalovanú bežný účet, a to dňom 24.10.2012. Účet bol zriadený na menu eur. Následne žalovaný formou nepovoleného prečerpania prečerpal z účtu peňažné prostriedky vo výške 365,70 €, ktoré mal vrátiť. Dňa 23.5.2014 žalobca ako veriteľ ukončil vedenie účtu pre žalovaného zosumarizoval dlh žalovaného. (výpis z účtu, zmluva.)
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 708 ods. 1 zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj obchodný zákonník) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
7. V danom prípade súd zmluvu o bežnom účte posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, bankou, ktorý ako veriteľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd teda primárne i na hodnotenie právneho vzťahu musel použiť ustanovenie občianskeho zákonníka. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej žalobca viedol v prospech žalovaného účet, čím si splnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy. V konaní ďalej bolo preukázané, že žalovaný z účtu vyberal peňažné prostriedky a to i napriek tomu, že nemal požadovanú hotovosť na účte, a teda čerpal z prostriedkov poskytnutých mu žalobcom (debet). Sú Súd priznal a žalovaného zaviazal i k zaplateniu úroku, nakoľko tento bol medzi žalobcom a žalovaným dohodnutý. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona (občianskeho zákonníka ale i obchodného zákonníka), teda nemožno vylúčiť i takú úpravu resp. dohodu strán, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi (obdobne i Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 1976). Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bez ohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepoužil prostriedky procesnej ochrany, ktorými by preukázal, že dlh zanikol, prípadne že by bol menší ako si žalobca uplatnil.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.