Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-574-2016.pdf
PDF · 97.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/574/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci - spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. P., nar. XX.XXXXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 430,04 eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/695/2014-106 zo dňa 08. februára 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 171,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 167,88 eura od 21.08.2011 do zaplatenia a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.2.2014 žalobca súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 430,04 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvorila dňa 19.9.2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 522,19 € (z toho dlžná istina 430,04 €, úrok z omeškania vo výške 92,15 €). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.5.2010 do 20.8.2011 v počte 16 a celkovej výške 430,04 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.5.2010 do 20.8.2011 vo výške 23,10 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 430,04 € od 21.8.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaná v priebehu konania uznala, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver. Podrobnosti ohľadne splácania úveru si nepamätala, keď doklady o splácaní úveru stratila pri sťahovaní. Uviedla však, že úver splácala hotovostnými platbami priamo v pobočke právneho predchodcu žalobcu. Pri úhrade poslednej splátky jej zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu povedala o tom, že voči nej evidujú nejaký dlh. jeho výšku však z technických príčin nevedela zistiť. Odvtedy sa ohľadne dlžnej sumy informovať nebola, titulom úverovej zmluvy nič neuhradila. Doplnila, že s ohľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery by dlžnú sumu vedela uhradiť do konca roku 2016. Konštatovala, že býva v rodinnom dome, patriacom do jej BSM. V rodinnom dome býva sama, nakoľko s manželom nežije v spoločnej domácnosti. Inú nehnuteľnosť, motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. Je dôchodkyňa, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 206,- € mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza náklady spojené
s bývaním a to zálohové platby za elektrinu a plyn a poplatok za televíziu celkove vo výške 150,- € mesačne. Iný záväzok, ktorý by mala pravidelne mesačne splácať nemá.
3. Napadnutým zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej inštancie v uvedenej právnej veci - spore rozhodol tak, že návrh (žalobu) zamietol a súčasne o trovách účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporkyni (žalovanej) sa náhrada trov konania (proti žalobcovi) nepriznáva.
4. Svoje rozhodnutie s poukazom na citované ustanovenia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. - § 497, § 499, §502 ods. 1, § 506 a § 397), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 111), citované ustanovenie § 23a ods. 1,2 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a citované ust. § 5b zák. č. 250/2007 O ochrane spotrebiteľa odôvodnil súd prvej inštancie nasledovne: 5. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 19.9.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 995,82 € (30.000,- Sk), ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 27,98 € (843,- Sk) v období od 20.10.2006 do 20.8.2011. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 18,40 % ročne. RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 24,75 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná čerpala úver v sume 995,82 € dňa 19.9.2006. Tento riadne a včas nesplácala. Titulom poskytnutého úveru žalovaná uhradila celkove sumu 1.563,21 €. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 27.6.2013 evidoval právny predchodca žalobcu v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 522,19 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 430,04 € a úroku z omeškania vo výške 92,15 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.5.2010 do 20.8.2011 v počte 16 a celkovej výške 430,04 €. Ako vyplynulo z predloženého prehľadu finančných transakcií žalovaná svoj záväzok titulom zmluvy o úvere riadne neplnila počnúc od mesiaca máj 2007, v ktorom mesiaci v lehote splatnosti neuhradila splátku úveru v plnej výške. Následne žalovaná ďalej uhrádzala splátky úveru (i keď nie vždy v plnej dohodnutej výške) až do mesiaca júl 2008, pričom splátky úveru opätovne začala uhrádzať v mesiaci október 2008 až do mesiaca júl 2009, ďalšie splátky uhradila v mesiaci február 2010, júl 2010, september 2010, október 2010. Z predloženého prehľadu finančných operácií tiež vyplynulo, že žalovaná titulom úveru do mesiaca júl 2009 z celkovej sumy, ktorú mala uhradiť vo výške 951,40 € (34 x 843,- Sk = 28.662,- Sk; t.j. 951,40 €) uhradila sumu 951,38 €. Splátku splatnú v mesiaci august 2009 žalovaná neuhradila. Žalovaná v priebehu konania uznala, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver. Podrobnosti ohľadne splácania úveru si nepamätala, keď doklady o splácaní úveru stratila pri sťahovaní. Uviedla však, že úver splácala hotovostnými platbami priamo v pobočke právneho predchodcu žalobcu. Pri úhrade poslednej splátky jej zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu povedala o tom, že voči nej evidujú nejaký dlh. jeho výšku však z technických príčin nevedela zistiť. Odvtedy sa ohľadne dlžnej sumy informovať nebola, titulom úverovej zmluvy nič neuhradila. Doplnila, že s ohľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery by dlžnú sumu vedela uhradiť do konca roku 2016. Konštatovala, že býva v rodinnom dome, patriacom do jej BSM. V rodinnom dome býva sama, nakoľko s manželom nežije v spoločnej domácnosti. Inú nehnuteľnosť, motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. Je dôchodkyňa, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 206,- € mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza náklady spojené s bývaním a to zálohové platby za elektrinu a plyn a poplatok za televíziu celkove vo výške 150,- € mesačne. Iný záväzok, ktorý by mala pravidelne mesačne splácať nemá. 6. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.9.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212288368. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 €), ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 18,40 % ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 27,98 € v období od 20.10.2006 do 20.8.2011 (teda v 59 mesačných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami ustálená vo výške 24,75 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná čerpala úver v sume 995,82 € dňa 19.9.2006. Tento riadne a včas nesplácala, keď podľa predloženého prehľadu finančných transakcií žalovaná svoj záväzok titulom zmluvy o úvere riadne neplnila počnúc od mesiaca máj 2007, v ktorom mesiaci v lehote splatnosti neuhradila splátku úveru v plnej výške. Následne žalovaná ďalej uhrádzala splátky úveru (i keď nie vždy v plnej dohodnutej výške) až do mesiaca júl 2008, pričom splátky úveru opätovne začala uhrádzať
v mesiaci október 2008 až do mesiaca júl 2009, ďalšie splátky uhradila v mesiaci február 2010, júl 2010, september 2010, október 2010. Podľa predloženého prehľadu finančných transakcií žalovaná iné splátky (napriek tvrdeniu žalobcu, ktoré žaloba nepreukázal), neuhradila. Ku dňu postúpenia pohľadávky predchodca žalobcu v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 522,19 €, keď žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenie splátok splatných v období od 20.5.2010 do 20.8.2011. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči žalovanej ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovanú ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaná ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. V prejednávanej veci z predloženého prehľadu finančných operácií mal súd
preukázané, že žalovaná úver splácala do mesiaca júl 2009, keď zo sumy, ktorú mala v tomto období uhradiť celkove vo výške 951,40 € (34 x 843,- Sk = 28.662,- Sk; t. j. 951,40 €) uhradila sumu 951,38 € (čo vyplynulo z predloženého prehľadu finančných transakcií). Nakoľko žalovaná splátku splatnú v mesiaci august 2009 neuhradila, deň 21.11.2009 možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 21.11.2009 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.8.2009) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.11.2012. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 27.2.2014 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného)nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že žalobca nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako siedmich rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci žalovaná bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.
7. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, keď požadoval aj náhradu trov celého konania. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a to, že rozhodnutie vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu. V spore si uplatnil len nepremlčané splátky úveru splatné od 20.05.2010 do konečnej splatnosti úveru 20.08.2011 a preto sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom počítania premlčacej doby. Právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nevyužil jeho právny predchodca a tiež ani on, pričom išlo o jeho právo. Aj v prípade pripustenia, že na uvedený záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však nepripúšťa, pri nevyužití jeho práva zosplatniť dlh plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne a to samostatná 3 ročná premlčacia doba od splatnosti jednotlivých splátok. Má za to, že bolo na daný prípad potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno -záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na označené rozhodnutia súdov a ďalej uviedol, že zastáva názor, že aplikáciou ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, keďže táto aplikácia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a povinnosťou prihliadať na oslabenie nároku veriteľa súd prestáva byť nestranným.
8. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu v slovenskom jazyku nepredložila.
9. Listom zo dňa 20.02.2017 boli obe strany sporu vyzvané na vyjadrenie sa k možnému (odlišnému) právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom vzhľadom na označené zákonné ustanovenia.
10. Žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie jej zrušil povinnosť zaplatenia žalovanej sumy, keď poukázala na to, že má minimálny dôchodok.
11. Žalobca poukázal opätovne na to, aké splátky úveru voči žalovanej žaluje a poukázal na to, že aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka je v zmysle § 103 nesporné, že premlčacia doba 3 roky platí pre každú splátku samostatne a v súdenom prípade k jej uplynutiu nedošlo, keď zosplatnenie nenastalo. Nie je mu zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie k záveru, že premlčacia doba márne uplynula dňa 20.11.2012. konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.08.2011 a v konaní si uplatnil len nepremlčané splátky úveru, keď od podania žaloby žiadnej zmene (plnením žalovanej) nedošlo.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z., podľa ktorého je v konaní postupovať po 01.07.2016) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu dospel k záveru, že v spore je potrebné o odvolaní žalobcu rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
13. S ohľadom na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení od 01. 04. 2015 mal odvolací súd (nevzhliadnúc ho retroaktívnym) za to, že v spore je potrebné (po 01. 04. 2015) aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (dovtedy judikatúra NS SR vychádzala z aplikácie Obchodného zákonníka) a tiež aj ustanovenie jeho § 565, ktoré pre veriteľa (žalobcu) ohľadom zaplatenia celej pohľadávky dlžníkom (žalovanou) pre nesplnenie niektorej splátky upravuje len právo a nie teda povinnosť toto od dlžníka požadovať, keď neuplatnenie si tohto práva nemožno považovať z jeho strany za konanie rozporné s dobrými mravmi, keďže žalovanej ako dlžníčke zachovalo právo zmluvný záväzok naďalej splácať v dojednaných splátkach.
14. Vychádzajúc z uvedeného názoru a počítania premlčania pre každú splátku samostatne (§ 103 OZ) mal potom odvolací súd za to, že nepremlčané sú splátky úveru za mesiace marec až august roku 2011 v celkovej sume 167,88 eura (6 x 27,98 eura), v ktorej sume, vrátane požadovaného úroku z omeškania od 21. 08. 2011 a sumy 3,13 eura predstavujúcej úroky z omeškania do 20. 08. 2011, považoval podanú žalobu za dôvodne podanú, a teda v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. 388 CSP zmenil a vo zvyšnej napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Napriek čiastočnému úspechu žalobcu v odvolacom konaní mala v spore prevažný úspech žalovaná, tejto však odvolací súd nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy v spore nevznikli a žiadne si ani neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).