Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-146-2016.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/146/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Z. A., H.. XX. XX. XXXX, S. E. R.É. S. X. N., o zaplatenie 629,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 475,26 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. 06. 2016, žalobca uplatnil voči žalovanému istinu 629,60 eur spolu s úrokom 28 % ročne od 05. 02. 2014 do zaplatenia. Žiadal nahradiť aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 28. 03. 2013, v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, Zmluvu č. 1537022001, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. K.. V zmysle bodu 3.8 Všeobecných obchodných podmienok banky (VOP) klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaný tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. V zmysle bodu 3.12 VOP bol žalovaný povinný bez zbytočného odkladu vyrovnať nepovolené prečerpanie na účte. 2. Na základe výzvy súdu o doplnenie rozhodujúcich skutočností, žalobca podaním zo dňa 03. 10. 2016, doručeným súdu dňa 04. 10. 2016, nárok špecifikoval a uviedol, že istina dlhu vo výške 629,60 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, k čomu predložil platobnú históriu vo forme výpisov z účtu žalovaného. Debetné obraty druhovo predstavovali platobné príkazy žalovaného, POS platby (nákupy), výbery z ATM a pod., úroky a poplatky (za vedenie účtu, za vedenie exekúcie, za upomienky, za výzvu, za výber v hotovosti v zahr., za vklad hotovosti). Ako novú skutočnosť žalobca tvrdil, že žalovanému bolo počas trvania zmluvného vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 500,- eur, pričom žalovaný opakovane prekračoval povolený limit, čím porušil zmluvu. Na základe uvedeného žalobca znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na nulu a žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením (vyrovnaním) nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania. Nárok na úroky žalobca odôvodnil bodom 3.12 VOP, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania majiteľ účtu bol povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, vypočítaný na základe úrokovej sadzby (20 %, resp. 28 % ročne od 01. 07. 2012).
3. Žaloba s prílohami, ako aj špecifikácia nároku s prílohami, boli žalovanému doručované na adresu uvedenú v žalobe, aj na adresu zistenú lustráciou v registri obyvateľov. Žalovaný si písomnosti neprevzal, pričom podľa oznámenia Obecného úradu Východná, žalovaný sa v obci nezdržiava cca 2 roky. Pobyt žalovaného nebol vypátraný ani prostredníctvom polície ktorá oznámila, že žalovaný sa odsťahoval od rodičov na neznáme miesto a s nikým z príbuzných neudržiava kontakt. Preto súd postupoval v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dňa 06. 03. 2017 zverejnil na úradnej tabuli aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. Žaloba s prílohami následne bola doručená žalovanému dňa 10. 04. 2017 na adresu Obecný úrad Východná. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 28. 03. 2013 (ďalej len „Zmluva“) v ktorej žalovaný bol označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom telefónu a trvalým bydliskom. Nakoľko obsahom Zmluvy bolo zriadenie osobného účtu č. 1537022001/5600, žalovaný nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Na druhej strane žalobca (banka) konal v rámci predmetu svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľský spor, na ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 290 a nasl. CSP. Nakoľko žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd za nesporné považoval uzavretie Zmluvy a aj listinné dôkazy, predložené žalobcom.
5. Podľa § 297 psím. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu súd rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 18. 05. 2017 o 08,00 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 09. 05. 2017.
8. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
10. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
13. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o spotrebiteľský vzťah, primárne sa na právne vzťahy strán sporu použijú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, teda ku dňu 28. 03. 2013 (ďalej len „ZSÚ“). Pokiaľ tieto normy neupravujú niektorú otázku, nastupuje práva úprava spotrebiteľského práva podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ustanovenia Obchodného zákonníka je možné použiť iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 28. 03. 2013 (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu..
19. Náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka sú konkretizované v ustanovení § 9 ods. 2 ZSÚ.
20. Podľa § 9 ods. 6 ZSÚ, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
21. Podľa § 11 písm. a/, písm. b/ ZSÚ. (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
22. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy (listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré boli žalovanému doručené a žalovaný ich obsah nespochybnil). nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný, ako spotrebiteľ, v konaní nebol zastúpený advokátom, súd aj bez výslovných tvrdení žalovaného skúmal, či Zmluva, ktorú ako dôkaz označil žalobca, neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.) (1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
24. Podľa § 710 Obchod. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.). 25. Žalobca preukázal iba uzavretie Zmluvy, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX a zároveň ňou bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro, dojednané bolo poskytovanie služieb elektronického bankovníctva a špecifikácia služieb SMS notifikácia. Z výpisov z účtu žalovaného síce vyplýva, že od 24. 07. 2013 žalovanému malo byť poskytnuté povolené prečerpanie vo výške limitu 500, -eur, ale žalobca nepredložil zmluvu, ktorou by boli dojednané podmienky povoleného prečerpania. Povolené prečerpanie na účte je v zmysle citovanej právnej úpravy svojim obsahom úverom a k tomu, aby žalobcovi vznikol nárok na akékoľvek poplatky, príp. úroky, je nevyhnutné, aby bola zmluva uzatvorená písomne (§ 9 ods. 1 ZSÚ). Zmluva o povolenom prečerpaní, ako každá iná zmluva o úvere, pritom musí obsahovať aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSÚ, inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
26. Skutočnosť, že žalobca umožnil žalovanému čerpať finančné prostriedky aj keď na účte nemal vlastné finančné prostriedky, vyplýva z predložených výpisov z účtu za obdobie od 29. 06. 2013 do 04. 02. 2014. Z týchto výpisov súd zistil, že kreditný zostatok na účte žalovaného bol do 28. 06. 2013, pričom podľa výpisu z účtu za obdobie od 29. 06. 2013 do 31. 07. 2013 vznikol ku dňu 31. 07. 2013 na účte debetný zostatok 500,25 eur. Z toho síce možno vyvodiť, že žalovanému bola od 24. 04. 2013 určená výška limitu povoleného prečerpania 500,- eur, ale nakoľko žalobca nepredložil písomnú zmluvu, ktorá by obsahovala zákonom predpísané náležitosti, pokiaľ žalobca touto formou poskytoval finančné prostriedky žalovanému, jedná sa o úver bezúročný a bez poplatkov. Potom žalobcovi nepatria úroky z úveru, poplatky za osobný účet, poplatky za transakciu a pod., ktoré žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu žalovaného za obdobie od 29. 06. 2013 do 31. 07. 2013 vo výške 17,20 eur, za obdobie od 01. 08. 2013 do 30. 08. 2013 vo výške 21,71 eur, za obdobie od 31. 08. 2013 do 30. 09. 2013 vo výške mínus 13,13 eur, za obdobie od 01. 10. 2013 do 31. 10. 2013 vo výške 44,37 eur, za obdobie od 01. 11. 2013 do 29. 11. 2013 vo výške 14, 50 eur, za obdobie od 30. 11. 2013 do 31. 12. 2013 vo výške 15,15 eur, za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2014 vo výške 26,82 eur a za obdobie od 01. 02. 2014 do 04. 02. 2014 vo výške 1,46 eur, čo je spolu 154,34 eur. Nie je právne významné, že poplatky, úroky, prípadne povinnosť majiteľa účtu mať na účte dostatok finančných prostriedkov, boli upravené vo VOP žalobcu, príp. v Sadzobníku poplatkov. Tieto dokumenty boli totiž vypracované žalobcom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, iba bez výhrady akceptovať podmienky stanovené veriteľom. Navyše, žalobca nepreukázal ani písomnú formu, ktorá je explicitne stanovená v § ods. 1 prvá veta ZSÚ. Pokiaľ takáto právomoc veriteľa vyplývala z niektorých častí Zmluvy o osobnom účte, jedná sa o formulárovú zmluvu, obsah ktorej žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Nakoľko tieto podmienky neboli individuálne dojednané, jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa, ku ktorej súd aj bez návrhu je povinný prihliadnuť.
27. Žalobca tvrdil a svoje tvrdenie preukazoval výpismi z účtu, že ku dňu 04. 02. 2014 bol stav osobného účtu žalovaného mínus 629,60 eur. Pretože do tohto zostatku boli započítané aj úroky a poplatky spolu vo výške 154,34 eur, na ktoré vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobcovi nárok nevznikol, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel, t. j. čiastku 475,26 eur, ktorú žalobca poskytol žalovaného a žalovaný tieto finančné prostriedky nevrátil. V časti, pokiaľ sa žalobca domáhal aj priznania úrokov a poplatkov vo výške 154,34 eur, dôkazné bremeno neuniesol, a preto v tejto časti súd žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.
28. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcu v časti, pokiaľ žiadal priznať z uplatnenej istiny úroky vo výške 28 % ročne. Ako je uvedené vyššie, v dôsledku absencie písomnej Zmluvy o povolenom prečerpaní (resp. inej Zmluvy o úvere) úver, poskytnutý žalovanému, je bezúročný. Pokiaľ žalovaný na výzvu žalobcu nevrátil včas poskytnuté finančné prostriedky (priznané vo výške 475,26 eur), žalobcovi by prináležalo iba právo na úroky z omeškania v zmysle § 517 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/2995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca si však úroky z omeškania neuplatnil, nárok na úroky z úveru od 05. 02. 2014 do zaplatenia mu nepatrí, a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.
29. Podľa § 232 ods. 3CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Nakoľko súd nezistil dôvody pre určenie dlhšej lehoty, zaviazal žalovaného na zaplatenie priznanej istiny 475,26 eur v zákonnej lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu a výrok o trovách musí byť súčasťou rozhodnutie aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojim výslovných prejavom vzdala nároku na náhradu trov konania, alebo ak úspešnej strane trovy konania nevznikli.
36. Žalobca uplatnil voči žalovanému istinu 629,60 eur a úroky 28 % ročne od 05. 02. 2014 do zaplatenia. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP), a potom ku dňu 18. 05. 2017 uplatnené úroky predstavovali čiastku 597,09 eur. Z uplatneného nároku vo výške 1 226,69 eur bola žalobcovi priznaná istina 475,26 eur, čo predstavuje 39 %. Po započítaní tohto úspechu s jeho neúspechom (61 %), by žalovanému patrila náhrada trov konania v rozsahu 22 %. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd, ktorý nie je povinný pátrať o stanovisku úspešnejšej strany sporu potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.