Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-122-2015.pdf
PDF · 158.87 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/122/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu KOVOVÉ PROFILY SR, spol. s r.o., so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, IČO: 36 299 243, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovaným: 1/ ZAKLADANIE OK, s.r.o., so sídlom Prúdy 93/4, Trenčín, IČO: 36 786 683, 2/ NOVONET, s.r.o., so sídlom Sedličná 79, Trenčianske Stankovce, IČO: 44 404 085, 3/ VIGOR H+V, s.r.o., so sídlom Príles č. 65, Trenčianska Teplá, IČO: 36 301 272, žalovaní 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom, Nám. Sv. Anny 25, Trenčín, v konaní o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .
III. Žalovanému 3/ súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Trenčín dňa 18.3.2015 proti žalovanému 1/ domáhal, aby súd určil, že voči žalobcovi je právne neúčinný právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 21.3.2012, na základe ktorej VIGOR H+V, s.r.o. so sídlom Trenčianska Teplá, Príles 65 , IČO: 36 301 272 ako predávajúci previedol na NOVONET, s.r.o., Sedličná 79, Trenčianske Stankovce, IČO: 44 404 085 ako kupujúceho vlastnícke právo v podiele 1/1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. K., a to pozemok K. parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2, poľnohospodárska stavba - sklad bez súpisného čísla na pozemku K. parc. č. XXX/X, hospodárska budova - sklad bez súpisného čísla na pozemku K. parc. č. XXX/XX, a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. K., a to pozemok K. parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/ XX orná pôda o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, a aby súd určil, že voči žalobcovi je právne neúčinný právny úkon - kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej N., s.r.o., B. XX, C. B., J.: 44 404 085 ako predávajúci previedol na žalovaného 1/ ako kupujúceho vlastnícke právo v podiele 1/1 k uvedeným nehnuteľnostiam. V žalobe uviedol, že žalobca eviduje voči spol. VIGOR H + V, s.r.o. nezaplatenú pohľadávku za obdobie od roku 2009 do 2011 v sume 50.182,21 Eur s príslušenstvom, ktorá bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín č.k. 36Rob/379/2012-50 zo dňa 27.7.2012, právoplatným dňa 23.11.2012. Keďže dlžník spoločnosť VIGOR H+V, s.r.o. si povinnosť zaplatiť pohľadávky po splatnosti voči žalobcovi nesplnila, žalobca pristúpil k exekučnému vymáhaniu dlžnej sumy a to prostredníctvom súdneho exekútora V.. J.. J. M., R. 7, N. V. nad M. s tým, že exekučné konanie je vedené pod č. EX 204/2013. Súdny exekútor v exekučnom konaní EX 204/2013 zisťoval majetok spoločnosti VIGOR H+V, s.r.o. a zistil na Obvodnom
úrade Ilava, katastrálny odbor, že povinný vlastnil predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX k.ú. K.. Všetky uvedené nehnuteľnosti dlžník VIGOR H+V, s.r.o. previedol na spoločnosť NOVONET, s.r.o. so sídlom Sedličná 79, Trenčianske Stankovce, IČO: 44 404 085 ako kupujúceho kúpnou zmluvou zo dňa 21.03.2012 ( overením podpisu 22.03.2012) za kúpnu cenu 20.000 Eur + 4.000 Eur DPH. Vtedajšia Správa katastra Ilava povolila vklad vlastníckeho práva pre NOVONET, s.r.o. ako kupujúceho dňa 29.03.2012 pod V 570/2012-87/2012. Z predloženej evidencie pohybov na účte spol. VIGOR H + V, s.r.o. je zrejmé, že NOVONET, s.r.o. nezaplatil VIGOR H+V, s.r.o. kúpnu cenu vo výške 20.000,- Eur bez DPH v lehote 30 dní dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 21.3.2012. NOVONET, s.r.o. ako predávajúci následne dňa 28.03.2012 s overením podpisu dňa 17.05.2012 previedol vyššie uvedené nehnuteľnosti vedené v k.ú. Košeca na žalovaného 1/ za kúpnu cenu vo výške 20.100,- Eur + DPH v sume 4.020,- Eur. Žalobcovi nie je známe, či žalovaný 1/ skutočne zaplatil spoločnosti NOVONET, s.r.o. kúpnu cenu do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy v zmysle dojednania v kúpnej zmluve. Aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 1/. Pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca viackrát kontaktoval dlžníka VIGOR H+V, s.r.o. zastúpeného konateľom Ing. S. ml. na telefónnom čísle XXXX XXX XXX zo žiadosťou o zaplatenie dlžných pohľadávok. VIGOR H+V, s.r.o. zastúpený konateľom J.. S. ml. viackrát prisľúbil žalobcovi úhradu svojich záväzkov. Napriek prísľubom a pohľadávkam niekoľko rokov po splatnosti a v čase prebiehajúceho súdneho konania o zaplatenie pohľadávok, previedol VIGOR H+V, s.r.o. svoj nehnuteľný majetok na spoločnosť NOVONET, s.r.o. pričom zmenšil svoj majetok a nezaplatil pohľadávky žalobcu. Žalobca je presvedčený, že dlžník VIGOR H+V, s.r.o a žalovaný 1/ZAKLADANIE OK, s.r.o. sú spriaznené osoby. V čase splatnosti pohľadávok žalobcu a v čase uzatvorenia prvej kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2012 boli spoločníkmi spoločnosti VIGOR H+V, s.r.o. J.. V. S., bytom W. 4, C., jeho syn V. S., bytom W. 4, C. a pán T. M., bytom W. XXX/ XX, F. nad M.. W. V. S. bol konateľom až do XX.XX.XXXX, pán V. S. bol konateľom až do XX.XX.XXXX a pán T. M. bol konateľom až do XX.XX.XXXX (teda prvý deň po podaní kúpnej zmluvy zo dňa 21.03.2012 na kataster). V spoločnosti žalovaného 1/ ZAKLADANIE OK, s.r.o. bol pôvodným jediným spoločníkom pán B. M. bytom W. XXX/XX, F. nad M. a žalobca sa domnieva, že ide o osobu blízku pánovi T. M. spoločníkovi a konateľovi v M. H+V, s.r.o., nakoľko majú obe osoby spoločnú adresu trvalého pobytu. W. B. M. bol spoločníkom v spoločnosti žalovaného 1/ ZAKLADANIE OK, s.r.o. až do 29.03.2012 teda opätovne do nadobudnutia vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012, ktorej vklad bol povolený dňa 29.3.2012. Aktuálnym spoločníkom v spoločnosti žalovaného 1/ ZAKLADANIE OK, s.r.o., vlastníka predmetných nehnuteľností je pán J.. V. S., bytom W. 4, C., teda ten istý J.. V. S., ktorý bol spoločníkom v spoločnosti dlžníka M. H+V, s.r.o. Aktuálnymi konateľmi žalovaného 1/ sú pán J.. V. S. starší a jeho synovia J.. V. S. ml. a V. S.. Na internetovej stránke žalovaného 1/ sú ako kontakty uvedené tie isté telefónne čísla ako mala spoločnosť M. H+V, s.r.o. tel. č. XXXX XXX XXX, ktoré patrí J.. V. S. a tel. č. XXXX XXX XXX, ktoré patrí J.. V. S.. D. 1/ uverejňuje na svojej webovej stránke fotografie o zrealizovaných stavbách, pričom napr. u stavby pobočky Sociálnej poisťovne Trenčín ide jednoznačne o stavbu, ktorú realizovala spoločnosť VIGOR H+V, s.r.o. nakoľko žalovaný 1/ v čase výstavby tejto nehnuteľnosti neexistoval. Po tom čo žalobca kontaktoval J.. S. konateľa dlžníka M. H +V, s.r.o. a oznámil mu, že Okresný súd Trenčín vydal platobný rozkaz na zaplatenie 50.185,21 Eur s príslušenstvom zo dňa 27.07.2012, dlžník VIGOR H+V, s.r.o. zmenil dňa 09.08.2013 svoje sídlo ako i spoločníkov a konateľov spoločnosti. Novým konateľom a spoločníkom v spoločnosti VIGOR H+V, s.r.o. bol pán V. bytom C. ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom v ďalších štyroch nefungujúcich spoločnostiach po celom Slovensku. Žalobca je toho názoru, že prevodom nehnuteľností a súčasným vytvorením spoločnosti žalovaného, samotný dlžník žalobcu sledoval jediný cieľ, a to ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. V exekučnom konaní bolo zistené, že spoločnosť VIGOR H+V, s.r.o. nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a zistený hnuteľný majetok sa nachádza na neznámom mieste pričom nepostačuje na uspokojenie nárokov žalobcu ani z časti. Žalobca je presvedčený , že dlžník VIGOR H+V, s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 21.03.2012 uzatvorenou medzi kupujúcim NOVONET, s.r.o. ukrátil žalobcu. Takémuto právnemu úkonu došlo v posledných troch rokoch. Tieto právne úkony sú odporovateľné podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko dlžník svoj majetok zmenšil do tej miery, že znemožnil uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ak súd určí, že dlžníkove právne úkony sú voči žalobcovi právne neúčinné, neúčinné sú všetky ďalšie právne úkony na tieto nadväzujúce. Z dôvodu zániku právnickej osoby dlžníka spoločnosti VIGOR H+V, s.r.o. ale i právneho nástupcu dlžníka GENOX s.r.o. a ďalšieho vlastníka predmetných nehnuteľností spoločnosti NOVONET, s.r.o. ako i jej právnych nástupcov Asnas, s.r.o. a SILENDO s.r.o. nie je možné označiť uvedené spoločnosti ako pasívne legitimovaných. Z uvedeného dôvodu žalobca označil ako pasívne legitimovaného aktuálneho vlastníka predmetných nehnuteľností žalovaného 1/ ZAKLADANIE OK s.r.o.
2. Žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 1.7.2015 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že z ustanovení § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka vyplýva, že základnými hmotnoprávnymi podmienkami odporovateľnosti právneho úkonu sú vždy existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a existencia právneho úkonu dlžníka urobeného v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa, ktorý musel byť druhej strane známy alebo existencia právneho úkonu dlžníka urobeného v posledných troch rokoch medzi ním a jemu blízkymi osobami v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka ako aj osobami vymedzenými v ustanoveniach § 42a ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka s výnimkou prípadu, kedy by druhá strana aj pri náležitej starostlivosti nemohla dlžníkov úmysel ukrátiť svojho veriteľa, poznať. Pokiaľ ide o druhú z uvedených hmotnoprávnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, jej splnenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k právnemu úkonu, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 21.3.2012 uzavretá medzi dlžníkom (VIGOR H+V, s.r.o.) a druhou stranou, ktorou bola spoločnosť NOVONET, s.r.o., Trenčianske Stankovce, Sedličná č. 79, IČO: 44 404 085. Zo zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v Odd. Sro vo Vložke č. 10806/R spoločnosti VIGOR H +V, s.r.o. vyplýva, že ku dňu 21.3.2012 boli spoločníkmi tejto spoločnosti V. X., rod. M., bytom F. nad M., W. č. XXXX/XX, V. S., bytom C., W. č. 4, V. S., bytom C., W. č. 4, J.. V. S., bytom C., W. č. 4, B. K., bytom F. nad M., W. S. č. XXXX/XXX-X a T. M., bytom F. nad M., W. č. XXX/XX a konateľmi tejto spoločnosti tie isté osoby okrem J.. V. S.. Zo zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v Odd. Sro vo Vložke č. 20741/R spoločnosti NOVONET, s.r.o. vyplýva, že ku dňu 21.3.2012 bol spoločníkom tejto spoločnosti T. A., bytom C. B., B. č. XX, ktorý bol zároveň aj konateľom tejto spoločnosti. Zo súhrnu týchto skutočností je potom dostatočne zrejmé, že táto kúpna zmluva nebola právnym úkonom spĺňajúcim všeobecné ani osobitné predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 2 až 4 Obč. zák., pretože išlo o kúpnu zmluvu medzi cudzími osobami, a to právnickými osobami, ktoré neboli majetkovo ani personálne žiadnym spôsobom prepojené a spoločnosť NOVONET, s.r.o. ako druhá strana nemohla mať žiadnu vedomosť o prípadnom úmysle spoločnosti VIGOR H+V, s.r.o. (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka s druhou stranou, na základe ktorého dlžník previedol veci zo svojho vlastníctva do vlastníctva druhej strany, tak je vylúčené odporovať prípadnému následnému úkonu druhej strany, ktorou táto tie isté veci potom previedla do vlastníctva inej (ďalšej osoby), tak ako sa toho dovoláva navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania v tejto veci. Zároveň sa nemožno odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka dovolávať s poukazom na skutočnosti týkajúce sa až následného právneho úkonu, ktorou druhá strana veci získané od dlžníka (nie odporovateľným právnym úkonom) previedla do vlastníctva inej (ďalšej) osoby. Navyše vo všeobecnosti platí, že veriteľ môže odporovať právnemu úkonu dlžníka a nie ďalšiemu právnemu úkonu, ktorým druhá strana ďalej nakladala s vecami nadobudnutými od dlžníka. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovení § 42b ods. 2 až 4 Občianskeho zákonníka. Preto tvrdenie navrhovateľa v podanom návrhu na začatie konania, že ak súd určí, že dlžníkovi právne úkony sú voči navrhovateľovi právne neúčinné, tak neúčinné sú aj všetky ďalšie právne úkony na tieto nadväzujúce, nemá žiadne zákonné opodstatnenie v hmotnoprávnych ustanoveniach Občianskeho zákonníka a je nesprávne.
3. Žalobca písomným podaním zo dňa 11.8.2015 navrhol, aby súd pripustil vstup spoločností NOVONET, s.r.o. a VIGOR H + V, s.r.o. do konania na strane žalovaných. Opravil svoje tvrdenie v žalobe v tom smere, že spoločnosti NOVONET, s.r.o. a VIGOR H+ V, s.r.o. sú existujúce právnické osoby a teda sú pasívne legitimovaní. Žalobca poukázal na účel právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov , ktorým je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým k zmareniu resp. ohrozeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Spoločníci a konatelia žalovaného 1/ sú totožné osoby ako spoločníci a konatelia žalovaného VIGOR H + V, s.r.o.. Žalobca ďalej poukázal na to, že VIGOR H + V s.r.o. predal predmetné nehnuteľnosti za neprimerane nízku kúpnu cenu, pričom spol. NOVONET s.r.o. žalovanému VIGOR H + V, s.r.o. ani túto podhodnotenú kúpnu cenu nezaplatil.
4. Súd na uvedený návrh žalobcu uznesením č.k. 20C 122/2015-74 zo dňa 23.10.2015 pripustil, aby do konania vstúpil NOVONET s.r.o. ako žalovaný 2/ a VIGOR H + V, s.r.o. ako žalovaný 3/.
5. V tejto právnej veci boli vykonané pojednávania v dňoch 21.4.2017 a 19.5.2017, pričom žiadneho z pojednávaní sa nezúčastnil štatutárny zástupca žalobcu, ktorého zastupovala právna zástupkyňa, ktorá
jeho neprítomnosť ospravedlnila a pojednávaní sa nezúčastnil ani žalovaný 3/, ktorý bol na pojednávanie predvolaný podľa § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) z adresy jeho sídla evidovanej v obchodnom registri SR, s tým, že žalovaný 3/ predvolanie neprevzal, a písomnosť sa považuje podľa § 111 ods. 3 CSP za doručenú deň jej vrátenia súdu, aj keď sa o zásielke adresát nedozvie. Žalovaný 3/ neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalovaného 1/ V. S., J.. V. S. st., J.. V. S. ml., konateľa žalovaného 2/ J.. T. A., oboznámením výpisov z obchodného registra ohľadom žalovaného X/, žalovaného 2/, žalovaného 3/, žalobcu, spol. SILENDO s.r.o., Asnas, s.r.o., GENOX s.r.o., REALSERVIS MAX, s.r.o., kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012, upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 204/2013 zo dňa 7.5.2013, kúpnej zmluvy zo dňa 28.3.2012, správy VÚB banky, a.s. zo dňa 18.7.2013, výpisu z účtu spol. VIGOR H +V, s.r.o, výpisu z LV č. 1384 k.ú. Košeca, výpisov z internetovej stránky žalovaného 1/, platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín 36Rob/379/2012-50 zo dňa 27.7.2012, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12.4.2013, exekučného príkazu sp. zn. EX 204/2013 zo dňa 3.7.2013, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 1.7.2015, podania žalobcu zo dňa 11.8.2015, správ o sídle žalovaného 3/, výpisu z LV H.. K. zo dňa XX.X.XXXX, výdavkového pokladničného dokladu č. XXXXX, príjmového pokladničného dokladu č. XXHPXXXXX, podania žalobcu zo dňa X.X.XXXX, odborného posudku T. V. s.r.o. zo dňa X.X.XXXX.
7. Okresný súd Trenčín vydal dňa 27.7.2012 platobný rozkaz č.k. 36Rob/379/2012-50, ktorým zaviazal VIGOR H + V, s.r.o., aby žalobcovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil sumu 50.185,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.000 Eur od 7.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.704 eur od 15.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 9.865,27 Eur od 27.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 6.274,23 Eur od 10.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 8.035,35 eur od 23.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 5.442,98 eur od 17.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 7.283,39 Eur od 23.9.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 9.453,44 Eur od 28.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 25,20 Eur od 5.5.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 14,28 Eur od 19.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 83,30 Eur od 6.1.2011 do zaplatenia, a náhradou trov konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.11.2012.
8. Dňa 21.3.2012 uzavrel VIGOR H + V, s.r.o. ako predávajúci, za ktorého konal V. so spol. NOVONET, s.r.o. ako kupujúcim, za ktorého konal T.r kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. K., a to pozemok K. parc. č. XXXX/ X ostatné plochy o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2, poľnohospodárska stavba - sklad bez súpisného čísla na pozemku K. parc. č. XXX/X, hospodárska budova - sklad bez súpisného čísla na pozemku K. parc. č. XXX/XX, a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. K., a to pozemok K. parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/ XX orná pôda o výmere XX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX mX za kúpnu cenu XX.XXX Z. vrátane F. (4.000 Eur), ktorú sa kupujúci zaviazal vyplatiť predávajúcemu do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy na účet predávajúceho. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Správy katastra J. V XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.
9. Dňa 28.3.2012 uzavrel NOVONET, s.r.o. ako predávajúci, za ktorého konal Roman Bitter so spol. ZAKLADANIE OK, s.r.o. ako kupujúcim, za ktorého konal V. S. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva v celosti k nehnuteľnostiam, a to pozemok K. parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX m2, poľnohospodárska stavba - sklad bez súpisného čísla na pozemku K. parc. č. XXX/X, hospodárska budova - sklad bez súpisného čísla na pozemku K. parc. č. XXX/XX, pozemok K. parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, pozemok K. parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. K., za kúpnu cenu XX.XXX Z. vrátane DPH (4.020 Eur), ktorú sa kupujúci zaviazal vyplatiť predávajúcemu do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Správy katastra Ilava V 1087/12 zo dňa 18.6.2012.
10. V. S., konateľ žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že V. S. ml. je jeho bratom, V. S. st. je jeho otec. A. konateľom a spoločníkom spol M. H + V s.r.o.. F. spol. M. H + V s.r.o voči žalobcovi vznikol v rokoch XXXX až XXXX a žalobca podal žalobu na súd proti spoločnosti M. H+V s.r.o. až v roku XXXX, dovtedy to neriešil. Spoločnosť Vigor H+V s.r.o. predtým obchodovala so spoločnosťou KSJ Trenčín s.r.o., v ktorej je konateľom manželka pána K. (štatutárneho zástupcu žalobcu) a záväzky z týchto obchodov boli uhradené. Sám konateľ žalobcu prišiel do firmy Vigor H+V, s.r.o. a povedal, že má byť uprednostnená pohľadávka firmy KSJ s.r.o., v ktorej je konateľkou jeho manželka. T. M. bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy XX.X.XXXX tiež konateľom žalovaného 3/ a on riešil všetky obchody, z ktorých vznikla pohľadávka žalobcu voči spoločnosti M. H+V s.r.o.. K. cena dohodnutá v kúpnej zmluva zo dňa 21.3.2012 bola primeraná, hodnota haly bola fakticky nulová, pretože pozemky pod ňou neboli majetkovo vysporiadané. Kúpnu cenu vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve za predané nehnuteľnosti prevzal Marek S. osobne od konateľa žalovaného 2/ a to v kancelárii žalovaného 2/ v Trenčíne, presný dátum si nespomínal, bolo to tesne po podpise kúpnej zmluvy. Žalovaný 3/ z tejto kúpnej ceny vyplatil svojím zamestnancom neuhradené dlžné mzdy v plnom rozsahu. Nehnuteľnosti spoločnosť Vigor H+V s.r.o. previedla z dôvodu, že táto spoločnosť už halu nepotrebovala na výrobu a montáž kovových konštrukcií. O tom, že žalovaný 2/ má peniaze na kúpu a bol by ochotný kúpiť predmetné nehnuteľnosti sa V. S. dozvedel cez svoju manželku, ktorá sa poznala s P. A. manželkou T. A., konateľa žalovaného X/. V. S. T. A. prvýkrát stretol osobne v roku 2008, keď spoločnosť Vigor H+V s.r.o. kupovala auto od spoločnosti, ktorej bol spolumajiteľom T. A. a V. S. sa snažil cez neho vybaviť zľavu na toto auto. Okrem týchto obchodných stretnutí sa V. S. s T. A. a P. A. nestretával. H. Vigor H+V s.r.o. bola v insolvencii, súrne potrebovala peniaze. Táto firma mala dlhy aj voči iným veriteľom, preto nebol čas na uverejňovania inzerátu na ponuku predaja týchto nehnuteľností a keďže žalovaný 2/ mal záujem o kúpu nehnuteľností a podobnú nehnuteľnosť aj vlastnil, tak kúpna zmluva bola uzavretá s ním. Potom ako žalovaný 3/ previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ žalovanému 3/ neostali v jeho vlastníctve žiadne nehnuteľnosti; ostal vlastníkom hnuteľných vecí, zariadenia, kancelária, išlo o štandardné vybavenie kancelárie. Na účte žalovaného 3/ bola nula a pokiaľ boli na jeho účet pripísané nejaké finančné prostriedky, boli poslané v prospech veriteľov, ktorí mali najstaršie splatné pohľadávky, resp. v prospech štátnych inštitúcií na úhradu odvodov a daní. Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli po týždni predané spoločnosti Zakladanie OK s.r.o. vysvetlil V. S. tak, že Roman Bitter po kúpne nehnuteľnosti spoločnosťou Novonet s.r.o. mal problémy s vybavovaním pripojenia elektrickej energie do nehnuteľnosti, našiel na nehnuteľnosti závady, do budovy tieklo a nevyhovoval mu ani prístup k nehnuteľnosti, z týchto dôvodov chcel odstúpiť od kúpnej zmluvy, no z firmy Vigor H+V s.r.o. mu nebolo možné vrátiť kúpnu cenu, a preto Marek Hlucháň šiel za otcom a následne sa s T.ohodli, že predmetné nehnuteľnosti kúpi spoločnosť Zakladanie OK s.r.o., v ktorej bol spoločníkom J.. V. S. st.. K. cena bola zo strany spoločnosti Novonet s.r.o. kupujúcej spoločnosti Zakladanie OK, s.r.o. vyplatená v hotovosti. V súčasnej dobe predmetné nehnuteľnosti žalovaný 1/ využíva na cca 20%, má tam uložené nejaké veci, materiál, pozemok bol oplotený. Ďalej uviedol, že na predmetné nehnuteľnosti bolo pôvodne zariadené záložné právo v prospech SLSP a.s. na zabezpečenie pohľadávky tejto banky voči žalovanému 3/ titulom kontokorentného úveru, ktorý táto banka uvedenému žalovanému poskytla asi rok pred uzavretím kúpnej zmluvy z 21.3.2012, pričom tento dlh voči banke bol zo strany žalovaného3/ banke vyplatený z peňazí získaných z väčšej poslednej obchodnej akcie asi v januári 2012.
11. J.. V. S. st., konateľ žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že nie je v bližšom vzťahu s T. A. ani s P. A.. W., že bol konateľom spoločnosti Vigor H+V s.r.o. od jej vzniku, a bol aj jej spoločníkom. Halu spolu s pozemkami spoločnosť Vigor H+V s.r.o. predala spoločnosti Novonet s.r.o. z toho dôvodu, že tú halu už Vigor H+V s.r.o. nepotreboval, pretože sa rozhodol, že bude ukončená činnosť výroby a montáž oceľových konštrukcií, ktorá bola nerentabilná, stratová. Vigor H+V s.r.o. mala v tom čase veľa záväzkov a aj pohľadávok. Spoločnosť mala asi 30 stálych zamestnancov a snažila sa uprednostňovať úhradu záväzkov voči zamestnancom, voči daňovému úradu, a dodávateľom energií. Podmienky kúpnej zmluvy vybavoval syn Ing. V. S. st. V. S., ktorý našiel aj kupca N. s.r.o. o ktorom zistil, že by mal aj peniaze na vyplatenie kúpnej ceny. Kúpna cena bola spoločnosti Vigor H+V s.r.o. vyplatená v hotovosti, no Ing. V. S. st. nebol prítomný pri odovzdaní peňazí. Peniaze sa vložili do pokladne spoločnosti Vigor H+V s.r.o. a z nich boli vyplatené mzdy zamestnancom tejto spoločnosti, prípadne záväzky spoločnosti voči daňovému úradu. Podľa vedomostí konateľa spoločnosti M. H+V s.r.o. po predaji predmetných nehnuteľností nezostal majetok. J.. V. S. st. má vedomosť o tom, že predaná hala kupujúcemu Novonet s.r.o. nevyhovovala, pretože nebol prístup zabezpečený k nehnuteľnosti, pod halou boli nevysporiadané pozemky, a aby neboli trenice so spoločnosťou Novonet s.r.o. Ing. V. S. st. súhlasil s tým, že spoločnosť
D. OK, s.r.o. kúpi predmetné nehnuteľnosti, pričom kúpna cena bude vyplatená zo zrealizovanej zákazky v Bardejovských kúpeľoch.
12. J.. V. S. ml., konateľ žalovaného 1/ na pojednávaní uviedol, že bol konateľom spoločnosti Vigor H +V, s.r.o. v období ako to vyplýva z obchodného registra. T. A. a P. A. nepoznal osobne pred uzavretím kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola ich spoločnosti predaná hala s pozemkami. Nehnuteľnosti boli spoločnosti Novonet s.r.o. predané z toho dôvodu, že nechceli robiť ďalej činnosť výroba a montáž oceľových konštrukcií. Firma Vigor H+V s.r.o. mala veľa záväzkov a mala aj pohľadávky v objeme približne rovnakom v akom mala záväzky a firma potrebovala peniaze na úhradu záväzkov. A. V. mu povedal, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve bola vyplatená v hotovosti zo strany Novonet s.r.o. v prospech Vigor H+V s.r.o. Z kúpnej ceny, ktorú získal Vigor H+V, s.r.o. od kupujúceho boli uhradené mzdy zamestnancom tejto spoločnosti. Tri štvrtiny haly poľnohospodárskej stavby spoločnosť Zakladanie OK s.r.o. predala asi pred dvoma rokmi za kúpnu cenu 10.000,- Eur spoločnosti Megrin s.r.o.. Zvyšnú časť nehnuteľnosti sa žalovanému 1/ asi nepodarí predať vzhľadom k tomu, že nie je zabezpečená prístupová cesta. Dá sa tam dostať cez inú halu, na čo sa ale vyžaduje súhlas jej majiteľa.
13. J.. T. A. konateľ žalovaného 2/ na pojednávaní uviedol, že V. S. pozná cez svoju manželku P. A., ktorá sa pozná s jeho manželkou, zoznámili sa na kurze angličtiny. Konateľ žalovaného 2/ V. S. videl 2 razy, raz kupoval auto vo firme a chcel vybaviť zľavu, ktorá mu bola poskytnutá v malej výške asi 2 až 3 %. J.. T. Bittera oslovil V. S. s tým, že firma Vigor H+V s.r.o. ide predávať nehnuteľnosti spolu s halou. Konateľ žalovaného 2/ o to prejavil záujem. Podobnú nehnuteľnosť už firma Novonet s.r.o. v Trenčíne vlastnila. Spoločnosť Novonet s.r.o. prevádzkuje maloobchod a prenajíma nehnuteľnosti a prevádzkuje aj chránenú dielňu. Novonet, s.r.o. chcel rozšíriť prevádzkovanie chránených dielní. Nebolo veľa času, pretože chránené dielne treba prispôsobiť na činnosť v zmysle zákona, je na to potrebné veľa povolení od príslušných štátnych úradov a musia byť dodržané lehoty. Hodnota nehnuteľného majetku Novonet s.r.o. je cca 1,5 mil. Eur. V čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX J.. T. A. nevedel, že spoločnosť Vigor H+V s.r.o. má neuhradený splatný dlh voči spoločnosti Kovové profily SR s.r.o.. Vedel , že Vigor H+V s.r.o. potrebuje zohnať rýchlo peniaze v hotovosti. Na čo ich použije o tom sa nezaujímal. Asi mesiac trvali predzmluvné rokovania. Ing. T. Bitter bol aj ohliadnuť nehnuteľnosti. O ekonomiku firmy M. H+V s.r.o. sa nezaujímal. Kúpnu cenu za spoločnosť Novonet s.r.o. vyplatil krátko po podpise kúpnej zmluvy Ing. T. A. u neho v kancelárii V. S. v hotovosti v celom rozsahu. Pred uzavretím kúpnej zmluvy zo strany Vigor H+V s.r.o. bolo zdokladované, že záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností na predmetných nehnuteľnostiach v prospech SLSP a.s. bude vymazané. Konateľ žalovaného 2/ vedel o tom, že pozemky pod stavbou nie sú majetkovo vysporiadané a z toho dôvodu bola dojednaná nižšia kúpna cena. Pôvodne mal byť prístup k nehnuteľnostiam zabezpečený cez susedné pozemky, ale človek, ktorý tento prístup prisľúbil sa ukázalo, že nie ich vlastníkom a prístup cez halu na susednom pozemku bol pre Novonet, s.r.o. nevyhovujúci, pretože majiteľ tejto nehnuteľnosti by mohol zakázať prechod cez jeho nehnuteľnosť a nechcel, aby bola v katastri nehnuteľnosti zapísaná ťarcha spočívajúca v práve prechodu cez jeho nehnuteľnosť. Až dva alebo tri dni po uzavretí tejto kúpnej zmluvy sa konateľ žalovaného 2/ v elektrárni dozvedel, že je tam problém s elektrikou, že odstavujú trafostanicu, pôvodná elektrická prípojka bude zrušená, odstavená a kým by sa namontovala nová prípojka trvalo by to pol roka až rok ale on takú dobu čakať nemohol, pretože zákonom je stanovená doba 3 mesiace na otvorenie a prevádzkovanie chránených dielní. Z týchto dôvodov konateľ žalovaného 2/ bol následne za V. a žiadal ho, aby kúpna zmluva bola anulovaná. Peniaze spoločnosti Novonet s.r.o. nemohla vrátiť firma Vigor H+V s.r.o., pretože S. z tejto firmy chceli odísť, nedohodli sa s ostatnými spoločníkmi, a preto bolo konateľovi žalovaného 2/ navrhnuté riešenie, že bude uzavretá nová kúpna zmluva, na základe ktorej predmetné nehnuteľnosti kúpi spoločnosť Zakladanie OK s.r.o., s čím súhlasil a kúpnu zmluvu podpísal. Kúpnu cenu dohodnutú v zmluve zo dňa 21.03.2012 považoval konateľ žalovaného 2/ za primeranú, avšak názor zmenil potom ako po uzavretí kúpnej zmluvy zistil, že bude problém s prístupovou cestou a s elektrinou.
14. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že z výsluchu strán bolo preukázané, že v danom prípade spoločnosť Novonet s.r.o. bola úmyselne použitá ako prechodný článok pokiaľ ide o vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Len ťažko možno uveriť, že konateľ spoločnosti Novonet s.r.o. pred podpisom kúpnej zmluvy so spoločnosťou Vigor H+V s.r.o. si nezistil právny a technický stav nehnuteľnosti, na základe ktorých ako tvrdí dodatočne zistených vád následne previedol nehnuteľnosti na spoločnosť Zakladanie OK s.r.o.. Z výpovedí je zrejmé, že prevod nehnuteľnosti bol úmyselný v snahe ukrátiť žalobcu ako veriteľa spoločnosti Vigor H+V s.r.o.. Nehnuteľnosti boli predané za nízke kúpne
ceny, v prípade pozemkov 16 Eur za 1 m2, v kúpnej cene nie je zohľadnená hodnota hospodárskych budov. Podľa zistení súdneho exekútora V.. J.. J. B. W.. je vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi teda žalovanému 3/ nulová a sám exekútor odporučil žalobcovi podať túto žalobu na súd. Personálne prepojenie medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ je preukázané z výpisov z OR.
15. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca uplatnil odporovacie právo voči dvom právnym úkonom, a to voči právnemu úkonu, ktorý vykonal dlžník žalobcu ako aj následnému právnemu úkonu tiež kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný 2/ so žalovaným 1/. Žalobca však neuplatnil toto právo v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka proti spoločnosti Novonet s.r.o. teda žalovanému 2/ v trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinkov rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Táto premlčacia doba začala teda plynúť 30.3.2012 a uplynula 30.3.2015 a žalobca právo odporovať právnemu úkonu kúpnej zmluve zo dňa 21.3.2012 uplatnil až podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.8.2015 teda po uplynutí premlčacej doby. Dodal, že poľnohospodárska stavba na pozemku par. č. 438/8 je v súčasnosti vedená vo vlastníctve inej osoby, ktorá nie je stranou v tomto spore. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisu v LV H.a, čo je ďalší dôvod na zamietnutie odporovacej žaloby vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Okrem toho žalovaný 3/ nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože je dlžníkom žalobcu.
16. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že žaloba bola podaná včas.
17. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
18. Žalobca žalobou žiadal určiť, že voči nemu je právne neúčinný právny úkon jeho dlžníka kúpna zmluva zo dňa 21.3.2012, ktorou dlžník (žalovaný 3/) previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/, a že voči žalobcovi je právne neúčinný aj následný právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 28.3.2012 , na základe ktorej žalovaný 2/ previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného 1/, ktorý je aktuálnym vlastníkom nehnuteľností. Správne žalobca poukázal na to, že účelom odporovateľnosti právnemu úkonu ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Pre úspech v konaní je však potrebné, aby si žalobca svoje právo uplatnil spôsobom a postupom, ako ho stanovuje zákon. Inštitút odporovateľnosti právnym úkonom je upravený v ustanoveniach § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Medzi zákonné predpoklady odporovateľnosti patrí platný právny úkon dlžníka, uplatnenie práva na súde v trojročnej lehote, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie uspokojenia veriteľa v dôsledku právneho úkonu dlžníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť nadobúdateľa o ukracujúcom úmysle dlžníka. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne pre to, aby súd mohol konštatovať, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi právne neúčinný. Zákon v týchto ustanoveniach zároveň vymedzuje aktívnu a pasívnu legitimáciu v konaní o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Aktívne vecne legitimovaný je veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. Právo odporovať právnemu úkonu sa v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Zo žiadneho z týchto ustanovení nemožno vyvodiť, žeby sa toto právo uplatňovalo proti dlžníkovi veriteľa, ktorý vykonal odporovateľný právny úkon. Bolo preukázané, že žalovaný 3/ mal voči žalobcovi v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012, neuhradený splatný dlh vo výške 50.185,21 Eur s príslušným úrokom z omeškania, ktorého splatnosť nastala v rokoch 2009 až 2011, ako vyplýva z platobného rozkazu č.k. 36Rob/379/2012-50 zo dňa 27.7.2012. V čase vykonania predmetného právneho úkonu mal teda veriteľ voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá bola splatná a uplatniteľná na súde. Odporovať možno len platnému právnemu úkonu. V konaní bolo preukázané, že kúpna zmluva zo dňa 21.3.2012 je platným právnym úkonom, pretože z nej vyplýva záväzok žalovaného 3/ ako predávajúceho predmet kúpy žalovanému 2/ ako kupujúcemu odovzdať a záväzok žalovaného 2/ predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu, teda má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, a má aj zákonom vyžadovanú písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon ako ďalšiu podmienku stanovuje aj lehotu, v ktorej možno právo odporovať právnemu úkonu uplatniť na súde. Táto lehota je trojročná a počíta sa od uskutočnenia právneho úkonu, a v prípade, že predmetom právneho úkonu boli nehnuteľnosti, trojročná lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Z kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012 opatrenej pečiatkou bývalej Správy katastra Ilava bolo preukázané, že tento orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ na základe kúpnej zmluvy dňa 29.3.2012 pod V 570/12. Od nasledujúceho dňa 30.3.2012 začala plynúť trojročná prekluzívna lehota na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu. Táto lehota uplynula dňa 30.3.2015. Žalobca síce podal na súd dňa 18.3.2015 žalobu , ktorou sa domáhal vyslovenia právnej
neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012, avšak toto právo v žalobe uplatnil proti žalovanému 1/, ktorý nebol účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012, a nemal z nej prospech. Ako už bolo uvedené právo mal žalobca uplatniť podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, a tou osobou bol žalovaný 2/, ktorý predmetné nehnuteľnosti v k.ú. K.d dlžníka na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012 nadobudol do vlastníctva, a získal tak majetkový prospech z odporovateľného právneho úkonu. Žalobca svoje právo odporovať právnemu úkonu dlžníka - kúpnej zmluve zo dňa 21.3.2012 uplatnil proti žalovanému 2/ až podaním zo dňa 11.8.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.8.2015, teda po márnom uplynutí trojročnej prekluzívnej doby. Jeho právo odporovať kúpnej zmluve zo dňa 21.3.2012 teda zaniklo pred podaním žaloby na súd. V konaní nebolo z výpisov z obchodného registra preukázané ani to, žeby žalovaný 3/ ako dlžník žalobcu a žalovaný 2/ ako kupujúci boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy 21.3.2012 personálne alebo majetkovo prepojené obchodné spoločnosti a nemožno tieto spoločnosti, resp. konateľov spoločností považovať ani za blízke osoby. Úmysel dlžníka a vedomosť žalovaného 2/, resp. jeho konateľa T. o ukracujúcom úmysle dlžníka sa teda neprezumuje, a žalobca bol povinný preukázať aj tieto okolnosti v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené sa však žalobcovi nepodarilo. Z dokazovania nevyplynulo, že možno osobám konajúcim za žalovaného 3/ pričítať úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku sama o sebe nepreukazuje úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, keďže existencia vymáhateľnej pohľadávky je otázkou aktívnej vecnej legitimácie. Z výsluchov V. S., Miroslava S., ml. a Miroslava S. st. vyplynulo, že žalovaný 3/ mal viacero dlhov ale aj pohľadávok s tým, že dlhy sa snažili vyplácať, a takto uhradili mzdy zamestnancom žalovaného X/, dlhy voči daňovému úradu a dodávateľom energií, dlh voči SLSP, a.s. titulom kontokorentného úveru, ako aj dlhy voči spol. KSJ, s.r.o., v ktorej je konateľkou manželka konateľa žalobcu , keďže sám konateľ žalobcu konateľovi žalovaného 3/ uviedol, že má byť uprednostnená pohľadávka firmy KSJ, s.r.o., a túto skutočnosť žalobca nerozporoval. Dohodnutá kúpna cena bola podľa zhodných tvrdení V. S., V. S., st. a V. S. ml. a T. A. vyplatená v hotovosti krátko po podpise kúpnej zmluvy v kancelárii T. A. do rúk V. S. a bola použitá na výplatu miezd zamestnancov žalovaného X/. Doklad o tom žalovaní 1/, 2/ nepredložili, no predložili originál výdavkového pokladničného dokladu č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX a príjmového pokladničného dokladu č. XXHPXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, z ktorých bola preukázaná úhrada kúpnej ceny XX.XXX Eur zo strany žalovaného 1/ v prospech žalovaného 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že žalovaný 2/, resp. jeho štatutárny zástupca T. A. mal vedomosť o úmysle dlžníka žalobcu ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky. T. A. poprel, žeby vedel o dlhu žalovaného 3/ voči žalobcovi. Konatelia oboch obchodných spoločností neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX navzájom blízke osoby, ani v priateľskom vzťahu , neudržiavali osobný styk, a ani spolu neobchodovali okrem prípadu, keď V. S. kupoval v roku 2008 za žalovaného 3/ od inej obchodnej spoločnosti, ktorej bol spolumajiteľom T. A. motorové vozidlo, a chcel u T. A. vybaviť zľavu, ktorú ale dostal v malej výške 2 až 3%. O kúpu predmetných nehnuteľností prejavil žalovaný 2/ záujem z dôvodu, že prevádzkoval chránenú dielňu a chcel rozšíriť prevádzku o ďalšiu chránenú dielňu, na čo mala slúžiť hala s pozemkami. Až po uzavretí tejto kúpnej zmluvy sa konateľ žalovaného 2/ u dodávateľa elektrickej energie dozvedel, že sa chystá odstávka trafostanice, pôvodná elektrická prípojka bude zrušená, a kým by sa namontovala nová prípojka trvalo by to pol roka až rok ale žalovaný 2/ takú dobu čakať nemohol, pretože zákonom je stanovená doba 3 mesiace na otvorenie a prevádzkovanie chránených dielní a preto žiadal žalovaný 2/ anulovať kúpnu zmluvu zo dňa 21.3.2012, no žalovaný 3/ nedisponoval peňažnými prostriedkami vo výške dostatočnej na vrátenie kúpnej ceny, čo je zrejmé aj z obratov vo výpise z jeho účtu vedeného vo VÚB, a.s., a zmluvné strany napokon situáciu vyriešili tak, že nehnuteľnosti od žalovaného 2/ kúpil žalovaný 1/. Žalovaní 1/ a 2/, ich konatelia teda dostatočne vysvetlili okolnosti a dôvody, na základe ktorých bola uzavretá prvá kúpna zmluva a následne druhá kúpna zmluva, ktorou boli prevádzané predmetné nehnuteľnosti. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať ani jeho tvrdenie, že v kúpnej zmluve zo dňa 21.3.2012 bola dohodnutá kúpna cena neprimerane nízka, teda že dlžník z predaja nezískal rovnocenné plnenie. Kúpna cena 24.000 Eur vrátane DPH zodpovedala podľa názoru žalovaných 1/, 2/ stavu nehnuteľností, chýbajúcej priamej prístupovej ceste z verejnej komunikácie, a skutočnosti, že pozemky pod halou neboli vysporiadané. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ spochybňoval dôkaznú hodnotu odborného posudku č. 11/2017 vypracovaného REALSERVIS MAX s.r.o., ktorý predložil žalobca. Súd sa priklonil k námietkam žalovaných 1/, 2/ voči tomuto odbornému posudku. Zhotoviteľ stanovil hodnotu nehnuteľností vzhľadom na ich technický stav, výmeru, dostupnosť v roku 2012 na 36 Eur za 1 m2, a pri celkovej výmere 1537 m2 stanovil predajnú cenu za celý súbor nehnuteľností vo výške XX.XXX Eur. K odbornému posudku však zhotoviteľ nepriložil žiadne zmluvy, z ktorých by vyplývalo, že v marci 2012 sa naozaj obdobné nehnuteľnosti v danej lokalite
predávali za takúto cenu. Zhotoviteľ nijako nešpecifikoval a nevysvetlil, na základe akých kritérií dospel k stanovenej cene nehnuteľností. Z posudku zároveň vyplýva, že jedna zo stavieb je po rozsiahlej rekonštrukcii, no právny zástupca žalovaných 1/, 2/ poukazoval na to, že v marci 2012 bola táto stavba pred rekonštrukciou, čo má tiež význam na stanovenie hodnoty nehnuteľností. Preto nemožno na základe tohto listinného dôkazu uzavrieť, že kúpna cena 24.000 Eur dojednaná v kúpnej zmluve zo dňa 21.3.2012 bola podhodnotená. S poukazom na tieto skutočnosti súd musel konštatovať, že podmienky odporovateľnosti vo vzťahu k úkonu dlžníka, t.j. kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2012 neboli splnené, a z tohto dôvodu musel žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti tohto právneho úkonu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietnuť. Keďže zákon túto žalobu proti dlžníkovi veriteľa nepripúšťa, súd musel žalobu v celom rozsahu proti žalovanému 3/ ako dlžníkovi veriteľa zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/.
19. Z ustanovení § 42a ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovať možno rôznym úkonom, tak dvojstranným, ako aj jednostranným, odplatným, bezodplatným, ale zakaždým sa musí jednať o úkon dlžníka, pretože odporovať možno len právnym úkonom dlžníka, keďže len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. To, že odporovateľnosť sa vzťahuje len na úkon dlžníka jednoznačne vyplýva z jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti uvedených v ustanoveniach § 42a ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, v ktorých je zakaždým riešená odporovateľnosť len úkonu dlžníka. Odporovateľnosť následného právneho úkonu nie je možné založiť ani na ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení je zakotvené, že právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka za bodkočiarkou je potrebné vykladať v súvislosti s časťou tohto ustanovenia pred bodkočiarkou, a teda za tretie osoby treba považovať len dedičov a právnych nástupcov osoby, ktorá dojednala s dlžníkom odporovateľný právny úkon. Jedná sa teda právnych nástupcov v dôsledku univerzálnej sukcesie, proti ktorým možno právo odporovať právnemu úkonu uplatniť len vtedy ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Žalovaní sú právnické osoby, žalovaný 1/ nie je dedičom žalovaného 2/, a nebolo tvrdené žiadnou zo strán, žeby žalovaný 1/ bol právnym nástupcom žalovaného 2/, teda osoby, ktorá s dlžníkom žalobcu dojednala právny úkon. Ustanovenie § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka teda poskytuje ochranu veriteľovi v situáciách , keď v dôsledku úkonu dlžníka je veriteľ ukrátený, keďže dlžník previedol majetok na nadobúdateľa, ktorý však zomrel, resp. zanikol (v prípade právnickej osoby), a to čo ušlo z majetku dlžníka prešlo v zmysle príslušných právnych predpisov do vlastníctva dedičov nadobúdateľa, resp. právneho nástupcu nadobúdateľa právnickej osoby, a vtedy už veriteľ proti nadobúdateľovi, ktorý mal prospech z právneho úkonu žalobu podať nemôže, keďže tento subjekt už neexistuje, a preto aby veriteľ mal zabezpečenú ochranu jeho práv, zákonodarca zakotvil veriteľovi právo podať žalobu proti dedičovi nadobúdateľa alebo právnemu nástupcovi zaniknutého nadobúdateľa (právnickej osoby) a domáhať sa touto žalobou určenia, že právny úkon dlžníka je voči nemu právne neúčinný. Ak bude právny úkon vyhlásený voči veriteľovi za právne neúčinný, veriteľ môže v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, teda z toho majetku, ktorého sa následne dotkla ďalšia právna zmena spočívajúca v prechode vlastníctva na dedičov nadobúdateľa, alebo na právneho nástupcu nadobúdateľa. Aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. II ÚS 7/2012-9 zo dňa 6.3.2012 vyslovil právny názor, v zmysle ktorého domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba vo vzťahu k právnym úkonom dlžníka, a nie aj vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. Za tretie osoby, voči ktorým možno uplatniť v zmysle § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu nemožno považovať druhého nadobúdateľa, ktorý predmetný majetok nadobudol od prvého nadobúdateľa na základe kúpnej alebo inej zmluvy, teda na základe singulárnej sukcesie. Pre takéto prípady, keď osoba, ktorá získala majetok od dlžníka, a tento majetok prevedie následným právnym úkonom na druhého nadobúdateľa a teda majetok už nie je vo vlastníctve prvého nadobúdateľa, ktorý ho nadobudol od dlžníka a veriteľ sa z tohto majetku v rámci exekúcie uspokojiť už nemôže, veriteľovi v zmysle § 42b ods. 4 časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka vzniká právo domáhať sa voči prvému nadobúdateľovi, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a práva na peňažnú náhradu, ktorá je limitovaná výškou získaného prospechu. Z uvedených dôvodov súd musel žalobu aj v časti o určenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.3.2012 v celom rozsahu zamietnuť, pretože nejde o úkon dlžníka, teda žalovaného 3/, ale o následný úkon žalovaného 2/ ako prvého nadobúdateľa, ktorým previedol
predmetné nehnuteľnosti na žalovaného 1/ ako druhého nadobúdateľa. Záverom súd podotýka, že pokiaľ by aj bol správny výklad ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by za tretiu osobu bolo možné považovať druhého nadobúdateľa, ktorý majetok získal od prvého nadobúdateľa na základe kúpnej alebo inej zmluvy, ani v takom prípade by súd nemohol vyhovieť žalobe, pretože podmienky odporovateľnosti sa v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka posudzujú vždy vo vzťahu k úkonu dlžníka vykonaného s prvým nadobúdateľom, t.j. vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 21.3.2012, a tieto podmienky naplnené všetky neboli (nepreukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, vedomosť žalovaného 2/ o tomto úmysle), čo vyplynulo z vykonaného dokazovania ako to súd konštatuje v 18. odseku odôvodnenia tohto rozsudku.
20. S poukazom na uvedené dôvody súd výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu. Preto vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo žalovaným 1/ až 3/ podľa ust. § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Súd výrokom II. vyslovil, že žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku. Keďže si žalovaný 3/ náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu vznik trov konania nevyplýva, súd žalovanému 3/ náhradu trov konania výrokom III. nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 6 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.