Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-182-2016.pdf
PDF · 99.31 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: UK Profit, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Hornočermánska 797/59, IČO: 35 937 815, zastúpený JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 18, IČO: 42 254 396, proti žalovanej: L. o zaplatenie 3.839,45 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 3.300 EUR s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 70,98 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3.300 EUR od 3.9.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.6.2016 voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 3.839,45 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o splátkovom úvere. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 14.8.2009 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.300 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 57,23 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 20.9.2009 a konečná splatnosť úveru k 20.7.2019. Žalovaná si však svoje povinnosti riadne a včas neplnila a to ani napriek výzve zo dňa 30.7.2013, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil žalovanej mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 2.9.2013. 3. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.9.2013 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom. 4. Žaloba spolu s procesným poučením (Uznesenie sp.zn.č.38C/182/2016-44 zo dňa 26.9.2016) boli žalovanej doručené dňa 1.2.2017. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 5. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP") nariadil pojednávanie na deň 17.5.2017, na ktoré bol žalobca predvolaný dňa 27.4.2017, z neúčasti sa ospravedlnil dňa 3.5.2017, navrhol pojednávať v jeho neprítomnosti, žalovaná bola predvolaná z adresy uvedenej v REGO dňa 2.4.2017 (§ 112 CSP). Preto súd v súlade s § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
Súd v y k o n a l navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia považuje : 6. Dňa 19.1.2006 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere P., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníkovi splátkový spotrebný bezúčelový úver vo výške 3.300 EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi
dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných 119 mesačných splátkach vždy ku 20. dňu v mesiaci po 57,23 EUR. Ročná úroková sadzba podľa Zmluvy predstavovala 15,80 % v deň uzavretia Zmluvy. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 20.29.2009, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.7.2019. Poplatok za správu úveru dohodnutý v Zmluve predstavoval 1,99 EUR mesačne a spracovateľský poplatok na sumu 89,59 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 19,28 % a priemerná hodnota RPMN 17,73 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom predstavovali sumu 3.625,04 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. 7. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30.7.2013 označeným ako „výzva" vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 1.451,19 EUR najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Právny predchodca žalobcu následne listom zo dňa 3.9.2013 označeným ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti" vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 4.735,59 EUR a vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 2.9.2013. 8. Podľa špecifikácie žalovanej sumy žalobcom v žalobnom návrhu, žalobca sa domáha zaplatenia istiny vo výške 3.839,45 EUR, riadneho úroku vo výške 795,57 EUR, zákonných úrokov z omeškania vo výške 70,98 EUR (vyčíslených ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), zákonného úroku z omeškania vo výške 235,20 EUR pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 64,27 EUR (vyčísleného za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do dňa postúpenia pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu, t.j. do dňa 26.9.2013), ďalej z úroku z omeškania vo výške 170,93 EUR (vyčísleného za obdobie od 26.9.2013 do dňa postúpenia pohľadávky , t.j. 8.9.2014) a z poplatkov vo výške 26,91 EUR. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.839,45 EUR od 9.9.2014 (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky na žalobcu) do zaplatenia.
Zistený skutkový stav súd podradil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 9. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 10. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 11. Podľa § 23a ods. 1,2 zák.č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( § 52 - 60), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 12. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 14. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 19. Podľa § 2 písm. a) a b) cit. zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 20. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. 21. Podľa ust. § 7 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z. je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 22. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 23. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 14.8.2009 bola vo výške 1 %.
Súd dospel k právnemu z á v e r u : 25. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z. z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obchodný zákonník), je potrebné právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. 27. Súd má za preukázané, že strany sporu dňa 27.6.2016 platne uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere P., na základe ktorej právny predchodca žalovanej poskytol bezúčelový spotrebný úver v sume 3.300 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť vo forme 119 pravidelných mesačných splátok vždy ku 20. dňu v mesiaci vo výške 57,23 EUR.
28. Žalobca však v spore nepreukázal skutočnosť, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho strany nedošlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona tým, že pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej, ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, s ohľadom na dobu, na ktorú poskytol spotrebiteľský úver, ďalej na výšku spotrebiteľského úveru, na príjem spotrebiteľa a prípadne aj na účelnosť spotrebiteľského úveru. Žalobca nepreukázal, že by pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť žalovanej splácať úver, t.j. že by skúmal údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Žalobca teda nepredložil žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať tento úver, preto sa v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 29. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 30. Okrem toho, posudzovaná Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, neobsahovala všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. 31. Účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedná len taký výklad § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. , ktorý každý z údajov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok" viaže ku každej z tam uvedených položiek, teda k istine, ako aj k úrokom a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa zmluva, ktorá neobsahuje vyčíslenie výšky splátok, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov pri každej takejto čiastkovej položke. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani splnenie povinnosti ustanovenej § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. 32. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.z. 24Co/422/2014 text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Absencia niektorej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje neplatnosť zmluvy, avšak od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzavierania. Zásada poctivosti sa však vzťahuje aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že aplikácia všeobecných obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách má nielen formálne, ale aj obsahové obmedzenia. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to aby ich nebolo potrebné prepisovať do každej zmluvy. Nemôžu však slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné. Pokiaľ tak dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. 33. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa nesmie dohoda o výške úrokov priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. 34. V Úverovej zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 15,80 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov boli v tom čase (august 2009) vo výške 8,93 %, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska, čo značí, že dohoda o vyššom ako povolenom úroku je neplatná. 35. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 26,91 EUR, ktorú si žalobca uplatňuje v žalobnom návrhu, súd dospel k záveru, že túto taktiež nie je možné žalobcovi priznať. Žalobca nepreukázal, a základe čoho si túto sumu uplatňuje, ani z čoho táto suma pozostáva. Pri posúdení predmetného nároku súd vychádzal zo skutočnosti, že úverová zmluva, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané, pričom je zrejmé, že žalovaná nemala možnosť túto zmluvu z hľadiska jej obsahu ovplyvniť pri uzatváraní dodatkov k zmluvám. 36. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/396/2014, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia.
37. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca preukázateľne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.300 EUR a žalovaná ich nevrátila z titulu splácania úveru, ako aj vzhľadom na to, že súd považoval tento úver za bezúročný a bez poplatkov, tak uznal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 3.300 EUR za dôvodný a vo zvyšku uplatnenej istiny, t.j. o zaplatenie sumy 539,45 EUR, spolu aj s prislúchajúcim úrokom, ako aj s úrokom z omeškania z tejto sumy, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. Súčasne súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 70,98 EUR, vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 2.9.2013. 39. Úrok z omeškania k priznanej istine 3.300 EUR súd priznal vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 3.9.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 1 %, a teda úrok z omeškania zvýšený o osem percentuálnych bodov predstavoval 9% ročne. Nakoľko si však žalobca si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,15 %, tak súd v súlade so zásadou, že nie je možné priznať viac, ako je žalované, priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej výške a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto : 40. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 42. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 44. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania tak, že nakoľko mal žalobca v spore o zaplatenie istiny úspech len čiastočný, t.j. vo výške 86 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 3.839,45 EUR) a žalovaný bol úspešný vo výške 14 % (o zaplatenie 539,45 EUR), tak konečný úspech žalobcu predstavuje 72 %. 45. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).