Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cbi/3/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: Y.. Y. Y., L.., T.S. X. X, XXX XX X. X. ako správca úpadcu L., právne zast. Advokátska kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 257 946, proti žalovanému: 1/ N.. G. L., B.. XX.XX.XXXX, X. Q. S. X, J. XHQ W., U. W. P. X. H. U. Í., právne zast. Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o., Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, 2/ V. L., B.. XX.XX.XXXX, X. A. K. K., XXX X. G. (X. V.), U., J. XNP, U. W.Á. P. X. H. U. Í., právne zast. JUDr. Ján Kasenčák, advokát so sídlom Juraja Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, IČO: 42 104 386, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o vrátenie plnenia, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta. Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Žalovanej v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.10.2015, podanou na súde dňa 28.10.2015, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Nájomná zmluva zo dňa 01.01.2013 je neúčinná a zaviazať žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 20.000,- Eur, taktiež že Zmluva o ekonomickom poradenstve zo dňa 16.08.2011 je neúčinná a zaviazať žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 30.800,- Eur a zároveň určiť, že Zmluva o sprostredkovaní č. XX zo dňa 15.08.2011 je neúčinná a zaviazať žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie vo výške 1.086,72 Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že Nájomná zmluva je právny úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň všetky zmluvy sú úkony ukracujúce, pričom v čase uzatvorenia právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa MAGNA ENERGIA a.s., ktorá nebola uspokojená, bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou XX. Predmetná pohľadávka nebola popretá správcom a ani žiadnym z veriteľov a považuje sa za zistenú. Taktiež existovala pohľadávka veriteľa SFÉRA, a.s. a bola prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod položkou XX. Pokiaľ by úkony neboli zrealizované, ostalo by úpadcovi viac likvidného majetku, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie veriteľov. Žalovaný 1/ bol dokonca spriaznenou osobou.

2. V žalobe označených žalovaných žalobca označil - ďalej ako „žalovaní“ a v petite uvádzal iba „žalovaný“ (teda bez ďalšieho označenia 1/ a 2/), avšak následne na výzvu súdu túto vadu odstránil tak, že upresnil, že 1.petit sa týka žalovaných 1/ a 2/ a 2. a 3.petit sa týka iba žalovaného v rade 1/ a trovy si uplatňuje voči obidvom žalovaným. Súd napriek námietke právneho zástupcu žalovanej 2/ ohľadom danej vady posúdil, že žalobca odstránil danú vadu, pričom súd nie je viazaný petitom ako takým, ale obsahom celej žaloby, ktorú je nutné posudzovať podľa obsahu, podľa ktorého je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, preto súd neposúdil žalobu za zmätočnú, či nezrozumiteľnú.

3. Žalovaný 1/ a následne aj žalovaná 2/ vzniesli námietku nedostatku právomoci s poukazom na § 37 ZMPS, nakoľko v danej veci nejde o majetkové práva, ale o odporovanie právneho

úkonu. Taktiež namietli lehotu na podanie žaloby, nakoľko vraj bola zachovaná iba 5-ročná lehota týkajúca sa odporovateľnosti ukracujúcemu právnemu úkonu, nie však zákonná lehota týkajúca sa iných odporovateľných úkonov. Zároveň uviedli, že správcom deklarované pohľadávky spol. MAGNA ENERGIA, a.s. a SFÉRA, a.s. reálne nevznikli a neexistovali. (l.č. 91, 132)

4. Čo sa týka námietky nedostatku právomoci, súd poukazuje na to, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní, je daná právomoc slovenského súdu, v danom prípade Okresného súdu Žilina. Otázku právomoci súdu rozhodovať o odporovacích žalobách v súvislosti s konkurzom riešil ESD vo veci S. U., konajúci ako konkurzný správca spol. K. verzus J. T.G. X. B.. Skutkové okolnosti sa týkajú konkurzu nemeckej spoločnosti K., v rámci ktorého konkurzný správca odporoval právnemu úkonu úpadcu voči belgickej spoločnosti J. T. X. B., nakoľko odporcom bola belgická spoločnosť, nemecký prvostupňový a odvolací súd rozhodli, že nemajú právomoc o tejto veci rozhodovať. Konanie bolo nakoniec prerušené Spolkovým súdnym dvorom Nemecka, ktorý sa obrátil s predbežnou otázkou na Európsky súdny dvor. Otázka, ktorú nemecký súdny dvor položil, sa týkala určenia hranice medzi nariadením o konkurznom konaní a Nariadením Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Išlo konkrétne o to, či právomoc súdu pre rozhodovanie o odporovacej žalobe spadá pod čl. 3 ods.1 nariadenia alebo sa určí na základe nariadenia 44/2001. Záver ESD bol taký, že čl. 3 ods.1 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29.05.2000 o konkurznom konaní musí byť vykladaný v tom zmysle, že súdy členského štátu, na ktorého území bolo začaté konkurzné konanie, majú právomoc rozhodovať o odporovacej žalobe, ktorá sa zakladá na platobnej neschopnosti a smeruje proti žalovanému, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte. ESD pri formulácii záveru vychádzal najmä z bodu 6/ preambuly nariadenia, ktoré uvádza, že by sa nariadenie malo týkať aj „rozhodnutí“, ktoré sú vynesené priamo na základe konkurzného konania. Z hľadiska určenia hranice nariadenia o právomoci ESD pripomenul aj svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci R. (133/78). V tomto prípade ESD rozhodol, že žaloba podobná odporovacej žalobe súvisí s konkurzom, a preto nemôže spadať pod Bruselský dohovor o súdnej právomoci a vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (predchodca nariadenia 44/2001). Bruselský dohovor v čl. 1 ustanovuje, že sa netýka konkurzného konania. Obdobné ustanovenia vyplýva aj v čl. 1 bod 2 nariadenia o právomoci, a preto odporovacia žaloba v súvislosti s konkurzom nespadá pod predmet úpravy tohto nariadenia. S poukazom na uvedené

- je daná právomoc slovenského súdu.

5. Následne súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých, pričom všetci boli riadne poučení aj podľa § 90 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaných 1/ a 2/ a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že uznesením zo dňa 22.10.2014, č.k. XK/XX/XXXX-XX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 28.10.2014, vyhlásil súd na majetok úpadcu konkurz.

7. Podľa výpisu z obchodného registra na úpadcu vyplýva, že žalovaný 1/ bol štatutárnym orgánom úpadcu - člen predstavenstva v období od 30.12.2009 do 30.11.2014 a žalovaná 2/ jeho manželkou.

8. Podľa § 9 ods.1, 2 a 3 (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel

držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

9. Súd posúdil, že žalovaný 1/ je skutočne spriaznenou osobou v zmysle § 9 ods.1 ZKR.

10. Zároveň súd mal zistené, že žalovaný v rade 1/ a v rade 2/ v čase uzavretia zmlúv, ktoré žalobca odporuje, boli manželmi.

11. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti Nájomnej zmluvy, Zmluvy o ekonomickom poradenstve a Zmluvy o sprostredkovaní.

12. Žalovaní vzniesli námietku uplynutia zákonnej lehoty na podanie odporovacej žaloby voči Zmluve o ekonomickom poradenstva a Zmluvy o sprostredkovaní.

13. Podľa § 58

(1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

14. Podľa § 59 ods.4 odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 58 ods.3 odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 60 ods.3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

15. Podľa § 60 ods.1, 2, 3 (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

16. Podľa § 14 ods.3 zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

17. Pokiaľ žalovaní poukazujú na nedodržanie zákonnej lehoty pre odporovanie týchto úkonov, súd poukazuje na citované zákonné ustanovenia ZKR, v zmysle ktorých v prípade zvýhodňujúceho právneho úkonu a právneho úkonu bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať úkonom urobeným počas 3 rokov pred začatím konkurzného konania. V danom prípade nepochybne ide u žalovaného v rade 1/ o spriaznenú osobu, v prospech ktorej bol úkon urobený. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 20.10.2014, teda účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 21.10.2014. Následne uznesením

zo dňa 22.10.2014, č.k. XK/XX/XXXX-XX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 28.10.2014 súd vyhlásil na majetok úpadcu konkurz.

18. Nájomná zmluva bola uzavretá v roku 2013, teda v rámci 3-ročnej lehoty pred začatím konkurzného konania. Zmluva o ekonomickom poradenstve a Zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá (obidve) dňa 15.08.2011. Je nutné zdôrazniť, že žalobca odporoval zmluvy podľa § 58 a § 60 ZKR, teda nájomnú zmluvu ako úkon bez primeraného plnenia, kde platí 3-ročná lehota na uplatnenie odporovateľnosti a Zmluvu o ekonomickom poradenstve a Zmluvu o sprostredkovaní a zároveň aj nájomnú zmluvu ako ukracujúce právne úkony, kde platí lehota 5-ročná na odporovanie takého úkonu pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom na dátum začatia konkurzného konania (21.10.2014) a na dátum uzavretia predmetných zmlúv: Nájomná zmluva 01.01.2013 a dňa 15.08.2011 - Zmluva o sprostredkovaní a Zmluva o ekonomickom poradenstve, žaloba pre odporovanie týmto úkonom bola podaná v zákonnej lehote. Vzhľadom na začatie konkurzného konania bolo možné odporovať úkon - Nájomnú zmluvu, vykonaný 3 roky pred začatím konkurzného konania, teda od 21.10.2011 do 21.10.2014, pričom nájomná zmluva bola uzavretá 01.01.2013. Žalobca odporoval Zmluvu o sprostredkovaní a Zmluvu o ekonomickom poradenstve z dôvodu ako ukracujúcich právnych úkonov, kedy je stanovená 5-ročná lehota, teda žalobca podal aj v tomto prípade žalobu v rámci zákonnej lehoty. Pokiaľ nájomnú zmluvu odporoval tiež z daného dôvodu, tiež bola žaloba podaná v zákonnej lehote. Teda je nepochybné, že žalobca žalobou sa domáhal odporovaniu ukracujúcemu právnemu úkonu u všetkých troch zmlúv, a to v zmysle § 60 ZKR, (u nájomnej zmluvy aj podľa § 58 , podľa ktorého odporovať možno len tým ukracujúcim úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote a námietka žalovaných je tak neopodstatnená.

19. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov podrobne k veci vyjadrili, pričom zhodne uviedli, že správcom uvedené údajné pohľadávky spoločnosti T. r.o. a U.., ktoré mali byť podľa žalobcu napadnutými právnymi úkonmi ukrátené, úpadca dlhodobo právne popieral ešte pred vyhlásením konkurzu. O týchto pohľadávkach sa viedli súdne konania, ktoré v dobe vyhlásenia konkurzu a prihlasovania pohľadávok do konkurzu neboli právoplatne skončené. Predmetní veritelia si tieto pohľadávky síce v konkurze uplatnili prihláškou, avšak pohľadávky boli samotným úpadcom popierané, pričom vo veci prebiehali dlhoročné súdne spory - spory s T. viedla s úpadcom súdny spor o zaplatenie sumy 506.879,76 Eur s prísl. z titulu náhrady škody a iné, pričom úpadca pohľadávky spoločnosti T. neuznával a popieral. Naopak úpadca voči spoločnosti T. eviduje pohľadávky vo výške 330.658,78 eur z titulu zmluvných pokút, ktoré boli aj predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp.zn. XCb XX/XXXX. Žaloba spoločnosti T. voči úpadcovi bola prejednávaná na rozhodcovskom súde, avšak úpadca následne podal na súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu so žiadosťou o odklad vykonateľnosti, kde OS Bratislava I. právoplatne odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku svojim uznesením č.k. XX S. XX/XXXX-XX zo dňa 20.04.2011, pričom konanie je vedené na OS Bratislava I. pod sp. zn.: XXCb/XX/XXXX a ku dňu vyhlásenia konkurzu nebolo právoplatne ukončené. Súdny spor so spoločnosťou U. o zaplatenie sumy 1.782,86 eur s prísl. vedený na OS v Žiline pod sp.zn. XXCb/XXX/XXXX nebol ku dňu vyhlásenia konkurzu právoplatne skončený. Žalovaný 1/ uviedol, že v dobe vykonania odporovaných právnych úkonov tak ešte žalobcom v žalobe uvádzané pohľadávky spol. T. a U. právne neexistovali, a preto ani nemohli byť ukrátené. Správca úpadcu tak podľa žalovaného 1/ nekonal s odbornou starostlivosťou, keď pohľadávky uvedených veriteľov napriek niekoľkoročnému opodstatnenému popieraniu týchto pohľadávok úpadcom, a to aj v súdnych konaniach, nepoprel a uplynutím lehoty na popieranie ich uznal, a to v neprospech úpadcu. Žalovaný 1/ uviedol, že správca mal vzhľadom na vedenie súdnych konaní a širokú a trvalú právnu obranu úpadcu tieto pohľadávky aj bez podnetu v konkurze poprieť, avšak správca takto nevykonal, čo nemožno charakterizovať ako konanie v súlade so záujmami úpadcu a jeho veriteľov. Z účtovných závierok úpadcu za roky 2011 a 2013 (to sú roky, v ktorých boli vykonané napadnuté úkony) vyplýva, že úpadca predmetnými úkonmi neukrátil žiadneho veriteľa a navyše v dobe ich vykonania nebol v úpadku a ani tieto úkony úpadok nespôsobili. Podľa účtovnej závierky úpadcu za rok 2011 hodnota úpadcovho majetku v roku 2011 predstavovala sumu 5.202.798 Eur (znížená o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 226.865 Eur predstavoval majetok úpadcu čistú (netto) hodnotu 4.975.933 Eur) a celkové záväzky boli vo výške 3.189.854 Eur (pričom sa jedná o nesplatné záväzky, z ktorých veľkú časť tvoril úver poskytnutý bankou, ktorý však v tej dobe nebol splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014). Úpadca v roku 2011 dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 160.784 Eur a mal nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške

538.250 Eur. V roku 2011 mal úpadca tržby z predaja vo výške 20.134.568 Eur. Podľa účtovnej závierky úpadcu za rok 2012 hodnota úpadcovho majetku v roku 2012 predstavovala brutto sumu 7.325.592 Eur (znížená o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 392.229 Eur predstavoval majetok úpadcu čistú (netto) hodnotu 6.933.293 Eur) a celkové záväzky boli vo výške 4.847.257 Eur (pričom sa jedná o nesplatné záväzky, z ktorých väčšinu tvoril úver poskytnutý bankou, ktorý však v tej dobe nebol splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014). Úpadca v roku 2012 dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 272.352 Eur a mal nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 684.219 Eur. V roku 2012 mal úpadca tržby z predaja vo výške 71.562.200 Eur. Podľa účtovnej závierky úpadcu za rok 2013 hodnota úpadcovho majetku v roku 2013 predstavovala sumu brutto 8.241.850 Eur (znížená o korekciu za opravné položky, t.j. odpisy, vo výške 607.203 Eur predstavoval majetok úpadcu čistú (netto) hodnotu 7.634.647 Eur ) a celkové záväzky boli vo výške 5.361.832 eur (pričom sa jedná o nesplatné záväzky, z ktorých väčšinu tvoril úver poskytnutý bankou, ktorý však v tej dobe nebol splatný, pretože jeho predčasná splatnosť nastala až v septembri roku 2014). Úpadca v roku 2013 dosiahol výsledok hospodárenia po zdanení - zisk vo výške 193.415 eur a mal nerozdelený zisk z minulých rokov vo výške 929.949 eur. V roku 2013 mal úpadca tržby z predaja vo výške 113.034.233 eur. Z tohto plynie jednoznačný záver, že hodnota majetku úpadcu v rozhodnej dobe, t.j. v dobe vykonania predmetných úkonov, vysoko presahovala hodnotu záväzkov úpadcu. Z uvedeného je zrejmé, že majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných úkonov ako aj po ich vykonaní postačoval na uspokojenie všetkých veriteľov, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky v danom momente, v celom rozsahu (a to navyše s vysokou rezervou). Ak by aj súd pripustil, že pohľadávky spoločnosti T., ktoré mali byť podľa tvrdenia žalobcu úkonmi údajne ukrátené, existovali (pričom žalovaný stále trvá na tom, že tieto pohľadávky neexistovali z uvedených dôvodov a nemali byť správcom v konkurze ani uznané), stále bol však majetok úpadcu v dobe vykonania odporovaných úkonov dostatočný na uspokojenie aj týchto údajných veriteľov (t.j. aj týchto neexistujúcich údajných veriteľov T. energia a U. uvádzaných žalobcom). Navyše žalovaný 1/ uviedol, že všetky pohľadávky prihlásené do konkurzu vznikli až v roku 2014, t.j. po vykonaní odporovaných úkonov a úpadca ani žalovaní nemohli v dobe urobenia napadnutých úkonov reálne vedieť a ani predpokladať budúcu situáciu na trhu a ekonomickú situáciu úpadcu, ktorá mala nastať až o niekoľko rokov. Žalovaný 1/ dodal, že ak majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných právnych úkonov stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná, čo vychádza aj z konštantnej judikatúry súdov (napr. rozhodnutie R 33/2016). Z toho potom plynie záver, že predmetnými úkonmi nedošlo k ukráteniu žiadneho veriteľa a ani nemohol existovať úmysel úpadcu ukrátiť akéhokoľvek veriteľa. Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že v dobe vykonania úkonov nebol úpadca v úpadku a ani tieto úkony úpadok nespôsobili. Úpadca taktiež žiadneho veriteľa neukrátil a ani nemal úmysel ukrátiť akéhokoľvek veriteľa a žalovaný tak preto ani nemohol mať žiadnu vedomosť o úmysle úpadcu ukrátiť akéhokoľvek veriteľa, pretože takýto úmysel úpadcu ani neexistoval. O tomto okrem vyššie popísaných skutočností svedčí aj fakt, že výška plnenia vyplatená žalovanému na základe predmetných úkonov je úplne zanedbateľná v porovnaní s celkovou hodnotou majetku úpadcu (v roku 2011 v hodnote 5.202.798 eur, v roku 2012 v hodnote 7.325.592 eur, v roku 2013 v hodnote 8.241.850 eur) a tržbami úpadcu (v roku 2011 v hodnote 20.134.568 eur, v roku 2012 v hodnote 71.562.200 eur, v roku 2013 v hodnote 1 13.034.233 eur, v roku 2014 v hodnote 54.121.899 eur). Žalobou odporované úkony nemali za následok žiadne zníženie hodnoty majetku úpadcu, práve naopak - došlo k jeho zvýšeniu, nakoľko činnosť poskytovaná žalovaným na základe týchto zmlúv prinášala ďalší rozvoj podnikania úpadcu ako aj príjem finančných prostriedkov. Zdôraznil, že žalobca je povinný preukázať základný predpoklad pre úspešné odporovanie týchto úkonov (či už podľa § 58, § 59 alebo § 60 , a to, že hodnota majetku úpadcu v momente uzavretia namietaných úkonov postačovala na uspokojenie vymáhateľných pohľadávok veriteľov majúcich pohľadávku voči úpadcovi k tomuto momentu a ich uzavretím došlo k ukráteniu ich uspokojenia, pričom takéto ukrátenie uspokojenia veriteľov sa posudzuje v rozhodnej dobe, t.j. v dobe vykonania predmetných úkonov, teda pre úspešné odporovanie úkonov je potrebné preukázať zo strany žalobcu, že majetok úpadcu v dobe vykonania predmetných úkonov postačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči úpadcovi a uzavretím predmetných úkonov došlo k ich ukráteniu. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu, avšak žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca podľa vyjadrenia žalovaných nesprávne v žalobe vychádza z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo údajne dôjsť uzavretím sporých zmlúv (ich účinnosťou), a preto žalobca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka ku dňu účinnosti spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. V konaní musí byť zo strany

žalobcu preukázané, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), ktorí majú vykonateľnú pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu. Žalovaný 1/ tvrdil, že toto preukázané žalobcom v konaní nebolo. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery dlžníka mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov. Argumentácia žalobcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, nič nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu (tento záver vyplýva aj z rozsudku KS v Banskej Bystrici z 21. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014 zverejnený v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2016 pod č. R 33/2016). V tejto súvislosti žalovaný 1/ navyše poukazuje, že úpadca bol veľkým dodávateľom elektrickej energie, pričom úpadcu úverovala banka U. a predtým D. pričom poskytovanie takýchto veľkých úverov a financovanie veľkých spoločností podlieha prísnej kontrole zo strany úverujúcej banky, pričom v tejto súvislosti sa preverujú rôzne ekonomické ukazovatele týkajúce sa podnikania spoločnosti. Preto ak by bola spoločnosť v úpadku alebo by dochádzalo k ukracovaniu veriteľov, určite by nebolo došlo v rozhodnej dobe (t.j. rokov 2011 až 2013) k poskytovaniu úverov zo strany financujúcej banky. Z uvedeného vyplýva, že úpadca v týchto rozhodných rokoch neukracoval veriteľov a nemohol byť v úpadku a ani predmetné úkony nemohli úpadok spôsobiť, inak by úver úpadca nezískal. O tom, že úvery od banky dostal, svedčia aj predložené účtovné závierky. Taktiež žalovaný uviedol, že úpadca je akciovou spoločnosťou, ktorá má svoju dozornú radu, ktorá je povinná kontrolovať ekonomickú situáciu spoločnosti, pričom podľa § 197 Obchodného zákonníka dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti, pričom členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi. Dozorná rada preskúmava účtovné závierky a ak to vyžadujú záujmy spoločnosti, navrhuje potrebné opatrenia. Z uvedeného potom plynie, že spoločnosť a jej podnikateľská činnosť bola pod neustálym dozorom bánk a dozornej rady. Žalovaný 1/ uviedol, že všetky žalobcom napadnuté právne úkony boli vykonané v dobe, keď úpadca ešte nebol v úpadku a taktiež tieto úkony ani úpadok úpadcu v žiadnom prípade nespôsobili, pričom ozrejmil situáciu, že až do septembra roku 2014 úpadca riadne plnil všetky svoje záväzky, až v auguste roku 2014 začal mať úpadca finančné problémy. (pričom tieto finančné problémy a úplné ochromenie podnikania spôsobila skutočnosť, že spoločnosť OKTE, a.s. odstúpila od Zmluvy o zúčtovaní odchýlky č. XXXX-XX-XXX na rok 2014 uzavretej dňa 17.12.2013) Spoločnosť C. je organizátor krátkodobého trhu s elektrinou a jej vlastníkom je štát prostredníctvom spoločnosti U.. Takúto zmluvu o zúčtovaní odchýlky musí mať subjekt, ktorý chce podnikať na trhu s dodávkou elektrickej energie, povinne so spoločnosťou C. uzavretú v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z.z., v opačnom prípade to pre takýto subjekt znamená nespôsobilosť podnikať v danej oblasti (t.j. v oblasti dodávky elektrickej energie). Tým, že C. odstúpila od Zmluvy o zúčtovaní odchýlky, došlo tým súčasne k zániku Zmluvy o prístupe a podmienkach účasti na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu s elektrinou uzavretej medzi úpadcom a C. dňa 17.12.2013, čo znamenalo pre úpadcu ukončenie spôsobilosti dodávať elektrickú energiu. Z tohto dôvodu úpadca v podstate nemohol ďalej vykonávať svojej podnikanie, pretože jeho výlučným predmetom činnosti bola dodávka elektrickej energie. Toto všetko sa však udialo až v priebehu mesiaca september roku 2014, pričom k odstúpeniu od zmluvy o zúčtovaní odchýlky došlo až listom zo dňa 11.09.2014 doručeného úpadcovi dňa 23.09.2014. Ihneď po zverejnení tohto odstúpenia na web stránke spoločnosti C.verujúca banka úpadcu U. vyhlásila dňa 12.09.2014 predčasnú splatnosť úveru, ktorý poskytla úpadcovi, čo v podstate znamenalo, že úpadca sa tým dostal do úpadku, preto štatutárny orgán úpadcu podal ihneď po vzniknutí tohto stavu dňa 26.09.2014 návrh na vyhlásenie konkurzu.

20. Z uvedeného je zrejmé, že v dobe uskutočnenia všetkých žalobou odporovaných právnych úkonov úpadca nebol v úpadku, ani tieto právne úkony úpadok nespôsobili a taktiež žalovaný 1/ a ani úpadca nemohli v dobe urobenia napadnutých úkonov vedieť ani predpokladať, že sa v budúcnosti úpadca do úpadku dostane, t.j. nemohli reálne predpokladať budúcu situáciu na trhu a ekonomickú situáciu úpadcu, ktorá mala nastať až o niekoľko rokov. Podľa žalovaného 1/ je nutné zdôrazniť, že všetky napadnuté zmluvy uvedené v petite žaloby boli reálne plnené, skutočne prinášali úpadcovi ekonomický prospech. Žalovaný 1/ tvrdil, že nešlo o nevýhodné, či ukracujúce zmluvy, resp. úkony bez primeraného protiplnenia alebo úkony v neprospech úpadcu alebo jeho veriteľov, ako sa snaží tvrdiť žalobca. Taktiež výška zmluvných plnení bola v danom odvetví obvyklá. Žalovaný taktiež preukázal, že žalobca vo svojom

výpočte súm, ktoré mali byť údajne ukrátené uzavretím predmetných zmlúv, zahrnul aj sumu DPH, ktorú z prijatého plnenia odviedol žalovaný 1/ štátu, čo je však absurdné, nakoľko túto DPH získal štát a úpadca by musel aj bez vykonania týchto úkonov túto DPH štátu odviesť. Žalovaný trval na tom, že predmetnými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu žiadneho veriteľa. (Taktiež žalovaný poukázal na to, že obdobný spor už žalobca viedol na Okresnom súde v Žiline pod sp.zn. XCbi/XX/XXXX, kde bola žaloba správcu zamietnutá rozsudkom OS Žilina č.k. XCbi/XX/XXXX zo dňa 31.5.2016.) Svoje tvrdenia riadne preukázali predloženými listinami a súd sa s tým stotožnil bez potreby ďalšieho doplnenia, nakoľko vyššie uvedené zdôvodnenie je postačujúce.

21. Súd mal zistené, že žalovaný 1/ a 2/ ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca platne uzavreli dňa 01.01.2013 Nájomnú zmluvu, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Predmetom zmluvy bol nájom nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 Zmluvy (administratívna budova postavená na parc. KNC č. XXX a pozemky KNC parc.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX, všetko v k.ú. P.). Účel nájmu bol definovaný v čl. III Zmluvy - na výkon podnikania, najmä na administratívnu činnosť, skladovanie, prevádzku obchodnej spoločnosti a činnosť firemnej kancelárie, a to od 01.01.2013 na dobu neurčitú. V článku VII bolo dohodnuté nájomné vo výške 20.000,- Eur ročne, t.j. 1.666,66 Eur mesačne. Zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami. (l.č. 6 obsahu spisu)

22. Žalobca poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti boli v takom stave, že neumožňovali ich využívanie na žiadnu z činností uvedených ako účel nájmu, napriek tomu zmluva bola uzavretá a prenajímateľovi tak bolo poskytované plnenie ako nájom, hoci výška nájmu nezodpovedala obvyklej cene za obdobný predmet nájmu. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný 1/ bol do 16.12.2014 členom predstavenstva úpadcu a teda mal kvalifikovanú účasť v úpadcovi, ktorá spočívala v možnosti uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim podielu 5% na základnom imaní. Žalovaný 1/ je spriaznenou osobou úpadcu, preto platí vyvrátiteľná domnienka úpadku v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu. Žalobca považoval danú zmluvu za úkon bez primeraného protiplnenia a ukracujúci právny úkon.

23. Žalobca predložil list od spol. H.. zo dňa 16.01.2017, v ktorom daná spoločnosť uviedla, že trhová cena prenájmu predmetných nehnuteľností je 0,- Eur v rokoch 2013, 2014, 2015, 2016, a to na základe osobnej návštevy, znaleckého posudku č. XX/XXXX a situácie na realitnom trhu. Súd však danú listinu neposúdil za hodnovernú, nakoľko jednak bola vyžiadaná žalobcom od danej spoločnosti a z ničoho relevantného nevyplýva, že daná spoločnosť skutočne bola vykonať ohliadku, a tiež z ničoho nevyplýva relevantné a objektívne konštatovanie o situácii na realitnom trhu v danom k.ú. Taktiež aj žalovaný v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu poprel a spochybnil tvrdené skutočnosti danou spoločnosťou s tým, že pokiaľ sa daná spoločnosť odvoláva na znalecký posudok, ten je z roku 2016, čo je 3 roky po rozhodnom období a medzičasom došlo k rozkradnutiu a znehodnoteniu požiarom. Zároveň je potrebné uviesť, že dané nehnuteľnosti boli dňa 10.08.2016 vydražené v dobrovoľnej dražbe správcom úpadcu za 183.000,- Eur. Teda je nelogické tvrdenie o nulovej hodnote nájmu, keď dané nehnuteľnosti niekoľko rokov po uzavretí zmluvy boli vydražené za takú cenu. Uvedené súd mal preukázané aj notárskou zápisnicou o dobrovoľnej dražbe. Žalobca trval na tom, že nájomné nebolo v obvyklej cene a predmet nájmu nebol primeraný k využitiu dohodnutého účelu. Žalobca požadoval výsluch žalovaného 1/ formou písomného podania a po takom navrhnutom vykonaní následne trval aj na osobnom výsluchu žalovaného 1/, pričom jedným z dotazov voči jeho osobe bolo, aký účel nájmu bol dohodnutý a či úpadca využíval nehnuteľnosti tak, ako bolo dohodnuté. V tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že žalovaný 1/ so žalovanou 2/ bol v pozícii prenajímateľa, teda bolo vecou nájomcu, t.j. úpadcu, ako využíva prenajaté nehnuteľnosti. Žalobca je správcom úpadcu a tieto skutočnosti mohol zistiť hodnovernejším spôsobom, a to napríklad predovšetkým priamo u nájomcu - úpadcu. Je evidentné, že prenajímatelia dané nehnuteľnosti v spornom období nevyužívali, boli predsa prenajaté úpadcovi a žalobca napriek tomu využitie úpadcom požadoval uviesť od žalovaného 1/.

24. Súd mal preukázané, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli žalovaní v podiele 1/1, teda v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo následne zrušené, avšak bez vyporiadania.

25. Súdu bol predložený Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.08.2012 vyhotovený znalcom N.. W..X. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty administratívnej budovy č.s. XXXX s príslušenstvom a pozemkom na parc. KNC č. XXX, XXX, XXX/XX,X XXX/XX, XXX/XX v k.ú. P., pričom zadávateľom

bol úpadca. Podľa znaleckého posudku hodnota je 202.000,- Eur. Znalecký posudok obsahuje aj fotodokumentáciu predmetných nehnuteľností. (l.č. 325)

26. Súd poukazuje na to, že hodnota nehnuteľností tesne pred ich prenajatím vyplýva zo znaleckého posudku vo výške 202.000,- Eur (nájomná zmluva je z 01.01.2013 a znalecký posudok z 10.08.2012), pričom tieto nehnuteľnosti následne o niekoľko rokov boli vydražené za 183.000,- Eur. Teda z toho vyplýva, že nemali nulovú hodnotu a preto nie je ani dôvod usudzovať, že nájomné by malo byť 0 Eur. Z ničoho také konštatovanie nevyplýva. Znalecký posudok obsahuje aj fotodokumentáciu daných nehnuteľností a je síce pravdou, že z fotografií je zrejmý dezolátny stav nehnuteľností, avšak nie bez možného využitia. Ani znalec, hoci opísal stav nehnuteľností, neuviedol, že by tieto nehnuteľností neboli využiteľné na dané účely. V zmluve bol dohodnutý účel a už záviselo od nájomcu, čo a ako využije. Avšak aj pre laika bez odborného posúdenia je možné konštatovať, že nehnuteľnosti bolo možné využiť

- minimálne niektoré časti budovy, ako aj pozemkov, a to napríklad na skladovacie účely,... Dokonca úpadca mal vedomosť o stave nehnuteľností ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy, keďže on sám - úpadca, požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku. Pokiaľ by mal úmysel ukracovať veriteľov, tak je nelogické, aby si dal vyhotoviť znalecký posudok, teda nejaký dôkaz o stave nehnuteľností. Súd s poukazom na uvedené má za to, že nehnuteľnosti bolo možné využiť na dojednaný účel - minimálne na skladovanie, a teda aj podnikateľské účely, pričom hodnota nájmu 1.666,66 Eur mesačne je primeraná za taký rozsah nehnuteľností a vzhľadom na hodnotu podľa znaleckého posudku vypracovaného len niekoľko mesiacov pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy a s prihliadnutím na vydraženú cenu daných nehnuteľnosti a s poukazom na bežnú prax, súd má za to, že nejde o neobvyklú cenu.

27. S poukazom na uvedené súd skonštatoval, že v prípade Nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2013 nejde o úkon bez primeraného protiplnenia, ani o úkon ukracujúci, nakoľko vzhľadom na hodnotu nehnuteľností súd výšku nájomného posúdil za obvyklú a nie neprimeranú. Tvrdenie žalobcu o opaku nebolo ničím preukázané. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil relevantné dôkazy o tom, že by nájomné bolo neprimerané a že nehnuteľnosti neboli schopné využitiu podľa dohodnutého účelu. Hoci nehnuteľnosti podľa fotodokumentácie v znaleckom posudku sú v zlom stave, neznamená, že by neboli využiteľné. Z fotografií je zrejmé, že miestnosti boli zasklené, mali 4 steny, strechu,... a predsa nebolo povinnosťou nájomcu využívať všetky priestory, bolo jeho rozhodnutím, ktoré využije a ako ich využije pri zachovaní dohodnutého účelu nájmu. Zároveň zo znaleckého posudku vypracovaného pred uzavretím zmluvy je nepochybná hodnota, z ktorej vyplýva, že nehnuteľnosti vykazujú určitú hodnotu. Keďže úpadca si tento znalecký posudok dal vypracovať, mal vedomosť o stave nehnuteľnosti a posúdil ich za schopné využiť na následne dojednaný nájomný účel, a ktoré priestory konkrétne využil a akým spôsobom, bolo jeho vecou a nebolo potrebné žalovaného 1/ ako prenajímateľa za tým účelom vypočúvať. Prenajímateľ nie je ani povinný kontrolovať a evidovať, čo a ako sa využíva. Súd opätovne uvádza, že predsa keby úpadca chcel ukracovať veriteľov, tak logicky by nevyžadoval vypracovanie znaleckého posudku s fotodokumentáciou ako nejakým dôkazom svedčiacim prípadne v jeho neprospech.

28. Je nutné podotknúť, že znalec sa vyjadroval ku stavu nehnuteľností, ale nie k možnému využitiu a konštatovanie znalca ohľadom stavu nevylučuje využívanie nehnuteľností na nejaký účel. Ak mal žalobca nejaké pochybnosti o využívaní nájmu a o možnosti využitia a teda či bol splnený účel nájmu, žalovaný 1/ potvrdil využívanie nehnuteľností na dohodnutý účel. taktiež z fotodokumentácie je možné konštatovať určité využitie nehnuteľností, čo ani znalec nevylúčil. Žalobca ničím nevyvrátil uvedené a nepreukázal nemožnosť využitia, boli to iba jeho domnienky a teda svoje pochybnosti nepreukázal, hoci práve žalobca je správcom úpadcu - nájomcu, ktorý v konaní sa nevyjadroval. Napriek tomu písomné vyjadrenie žalovaného 1/ na základe žalobcom podaných otázok žalobca nepovažoval za dostatočné (keďže žalovaný 1/ neodpovedal podľa predstáv žalobcu, neboli dané odpovede vyhovujúce žalobcovi) a požadoval osobný ústny výsluch nie úpadcu, ale žalovaného 1/.

29. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní na otázky položené žalobcom uviedol, že úpadca predmet nájmu využíval v rozsahu uvedenom v nájomnej zmluve a podľa jeho vedomostí bol predmet nájmu využívaný úpadcom, pričom nehnuteľnosti boli v stave na skladovanie a administratívne účely a na účely výkonu podnikania. Potvrdil, že na predmete nájmu v období od 31.07.2012 do 01.01.2013 boli vykonané stavebné úpravy - oprava strechy, okien, oplotenie vybudované, úprava vonkajších a vnútorných stien a dňa 05.11.2014 bola budova poškodená požiarom. Napriek tomu dané nehnuteľnosti boli dňa 10.08.2016 vydražené v dobrovoľnej dražbe správcom úpadcu za sumu vo výške 183.000,-

Eur. Z toho je zrejmé, že nehnuteľnosti mali určitú nezanedbateľnú hodnotu, z ktorej sa odvíjala hodnota nájmu posúdená súdom ako primeraná.

30. Čo sa týka Zmluvy o ekonomickom poradenstve, súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa 15.08.2011 medzi úpadcom ako mandantom a žalovaným 1/ ako mandatárom, čo vyplýva aj z čl. IV. Zmluvy. Predmetom zmluvy bol záväzok mandatára sústavne a nepretržite uskutočňovať činnosti uvedené v čl. II Zmluvy a mandant sa zaviazal poskytnúť za to odmenu podľa čl. V. Zmluvy, podľa ktorého záloha predstavovala 4.000,- Eur bez DPH mesačne a o výške odmeny rozhodne predstavenstvo. Medzi stranami bolo nesporné celkové vyplatenie odmeny vo výške 30.800,- Eur. (l.č. 7)

- Súd poukazuje na to, že žalobca nesprávne označil zmluvu, keďže domáhal sa neúčinnosti zmluvy zo dňa 16.08.2011, avšak z čl. IV. Zmluvy vyplýva, že sa stáva účinnou a zmluvný vzťah vzniká dňa 15.08.2011, pričom zo zmluvy nevyplýva žiadny iný dátum. Súd nemal zistené uzavretie takej zmluvy aj dňa 16.08.2011. Avšak z obsahu žaloby je zrejmé, ktorej zmluvy sa domáha neúčinnosti, čo bolo zrejmé aj protistrane, aj keď na druhej strane pri striktnom posudzovaní žalobca sa domáha odporovateľnosti zmluvy, ktorá nebola nikdy uzavretá. Avšak súd (ako aj strany konania) vychádzal z obsahu spisu.

31. Žalovaný 1/ k Zmluve o ekonomickom poradenstve zo dňa 15.08.2011 uviedol, že na základe tejto zmluvy žalovaný 1/ vykonával pre úpadcu účtovné a ekonomické služby a poradenstvo, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti developérskych aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti v G.. Žalovaný na základe tejto zmluvy vykonával pre úpadcu taktiež činnosti spojené so založením, riadením a spravovaním dcérskej spoločnosti v G., pričom na základe tejto činnosti žalovaného bola v roku 2011 v G. založená dcérska spoločnosť úpadcu L. a žalovaný 1/ následne vykonával riadenie a správu tejto dcérskej spoločnosti. Založenie, riadenie a správa takejto pobočky vyžaduje štúdium a znalosť trhu s elektrickou energiou v danej krajine, vybavenie certifikátov a povolení na podnikanie, získanie dodávateľov energie atď. Taktiež žalovaný 1/ vykonával činnosti smerujúce k založeniu ďalších dcérskych spoločnosti v balkánskych krajinách (X. H. H.). Ďalej žalovaný 1/ vykonával pre úpadcu a jeho dcérsku spoločnosť v G. na základe tejto zmluvy činnosti ako rokovanie, konzultácie a komunikáciu s dodávateľmi, zmluvnými partnermi a príslušnými orgánmi štátnej správy a samosprávy, prevádzkovateľmi distribučnej sústavy, spoločnosťou O. - O. G. a distribučnými spoločnosťami, týkajúce sa realizácie obchodu s elektrickou energiou. Žalovaný 1/ vykonával tiež činnosť smerujúcu k získavaniu povolení, rozhodnutí a stanovísk orgánov štátnej správy a samosprávy potrebných na vykonávanie obchodu s elektrickou energiou. Zmluva trvala od 16.08.2011 do 30.04.2012. Plnenie z titulu Zmluvy o ekonomickom poradenstve bolo žalovaným reálne vykonané v prospech úpadcu a výška odplaty bola obvyklá, primeraná a rozhodne nie vysoká. Za celú dobu trvania zmluvy (t.j. takmer 9 mesiacov) podľa žaloby úpadca vyplatil žalovanému odmenu vo výške 30.800 Eur vrátane DPH, čo predstavuje sumu 3.422,22 Eur vrátane DPH mesačne, čo rozhodne nie je vysoká, resp. neobvyklá suma za všetky vyššie uvedené činnosti. V tejto súvislosti uviedli, že úpadca mal veľmi vysoké obraty (v roku 2011 je to 20.134.568 Eur a v roku 2012 je to 71.562.200 Eur), to znamená, že vykonávať všetky vyššie popísané činnosti pre spoločnosť s takýmito obratmi stojí nemálo úsilia, vyžaduje si značné vedomosti a takisto so sebou nesie veľkú zodpovednosť za správnosť a odbornosť poskytovaných služieb, preto vyššie uvedená suma za poskytovanie takýchto činnosti zjavne nemôže byť považovaná za neobvyklú, resp. neprimeranú podmienkam na trhu. Ak by úpadca zabezpečoval tieto činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorých by musel za tým účelom zamestnať, určite by musel na to vynaložiť vyššie finančné prostriedky ako uhrádzal žalovanému za vykonávanie týchto služieb, pretože keď by sme spočítali len priemernú mzdu v hospodárstve plus príslušné sociálne a zdravotné odvody za zamestnanca a daň z príjmu a zohľadnili príslušnú DPH a náklady na školenie zamestnanca, a samozrejme cestovné náklady, tak by takýto náklad určite presiahol vyššie uvedenú sumu. Uviedol, že takéto nakupovanie (outsourcing) služieb je v podnikateľskej praxi úplne bežná činnosť, vzhľadom na to, že sa jedná o flexibilné a menej nákladné zabezpečovanie služieb. Preto žalovaný 1/ považuje tvrdenie žalobcu, že týmto úkonom mal úpadca ukrátiť veriteľov, a navyše mal mať údajne úmysel ukrátiť veriteľov, za absurdné a právne a ekonomicky nepodložené. Žalovaný 1/ tvrdenie žalobcu o tom, že sa jedná o ukracujúci právny úkon popieral. Žalovaný 1/ dal do pozornosti, že zmluvy o rôznom poradenstve v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, ohľadom poskytovania bankových úverov a ich získavania, marketingovom poradenstve a pod. mal úpadca uzatvorené aj s inými subjektmi. (napr. so spol. O. - Mandátna zmluva na marketingové činnosti, cena 1900 eur/mesiac, N.. L. T., Y..H. XXXX/ X, T., N.: XX XXX XXX - Mandátna zmluva zo dňa 31.01.2011, predmetom ktorej boli marketingové činnosti v oblasti obchodu s elektrinou (pričom tento subjekt mal dohodnutú odmenu 400 Eur/mesiac,

od 01.01.2012 bola odmena 600 Eur/ mesiac, od 01.05.2012 odmena 800 Eur/mesiac, od 01.10.2012 odmena 1.200 Eur/mesiac, od 01.03.2013 odmena 1.700 Eur/mesiac), H., - Mandátna zmluva zo dňa 31.05.2013, predmetom ktorej bolo poradenstvo v oblasti obchodu s el. energiou, pri nákupe a predaji elektrickej energie, v oblasti obchodovania na energetických trhoch a burzách, analýza cien komodít na trhoch, pričom odmena bola 400 eur/mesiac, od 01.02.2014 odmena 800 eur/mesiac,..., až celkovo bola úpadcom vyplatená odmena 252.000 Eur). Žalovaný 1/ pripojil niektoré z uvedených zmlúv, čím preukázal svoje tvrdenia.

32. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento právny úkon v žiadnom prípade neukracuje žiadneho veriteľa a ani nebol úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu, a preto logicky ani nemohol byť takýto úmysel žalovanému 1/ známy, nakoľko úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa neexistoval. Z uvedených dôvodov žalovaný 1/ má za to, že nie sú splnené podmienky na odporovanie tohto úkonu podľa § 60 ZKR. Navyše je taktiež zrejmé, že tento úkon nebol vykonaný počas úpadku úpadcu, ani nespôsobil úpadok úpadcu, pričom zmluvné strany reálne nemohli predpokladať, že sa úpadca dostane o niekoľko rokov po vykonaní tohto úkonu do úpadku v dôsledku zmeny vývoja trhu v oblasti podnikania s elektrickou energiou.

33. Žalobca uvedené skutočnosti ničím relevantným nespochybňoval. Boli preukázané obraty, ktoré sú v značnom rozsahu a výške a teda odmena/provízia vyplatená žalovanému 1/ je minimálne primeraná, ak nie dokonca podpriemerná vzhľadom na obraty.

34. Žalovaný v rade 1/ prehlásil, že na základe danej zmluvy vykonával pre úpadcu účtovné a ekonomické služby a poradenstvo, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti obchodovania s elektrickou energiou, komplexnú poradenskú a konzultačnú činnosť v oblasti developerských aktivít úpadcu a jeho dcérskej spoločnosti v G. a v rámci danej zmluvy vykonával aj činnosti spojené so založením, riadením a spravovaním dcérskej spoločnosti G. založenej v roku 2011. Žalovaný 1/ vykonával činnosti pre úpadcu aj smerujúce k založeniu dcérskych spoločností v balkánskych krajinách (X.. H.), realizoval rokovania v R., kde dojednal kontrakt o dodávaní elektrickej energie pre spol. U. a dohadoval a zabezpečoval stretnutia so švajčiarskou spol. RWE ako dodávateľom elektriny pre úpadcu.

35. Žalovaný 1/ preukázal existenciu dcérskej spoločnosti úpadcu v G. výpisom z obchodného registra a preukázal aj podnikanie žalovaného 1/ ako fyzickej osoby spolu s oprávnením na vykonávanie daných činností. Uvedené vyplýva z predloženého živnostenského listu na činnosti - ekonomické poradenstvo, organizačné poradenstvo, účtovné poradenstvo, vedenie účtovníctva,...., a to v období od 01.07.2006 do 01.02.2014. (l.č. 396-397) Teda žalovaný 1/ mal oprávnenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré boli v podstate nesporné medzi stranami a zároveň relevantne preukázané, súd posúdil, že daná zmluva nie je ukracujúcim právnym úkonom.

36. Čo sa týka Zmluvy o sprostredkovaní, súd mal preukázané, že bola uzavretá dňa 15.08.2011 medzi úpadcom ako záujemcom a žalovaným 1/ ako sprostredkovateľom. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. I. Zmluvy, v zmysle čoho žalovaný 1/ mal vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu združených zmlúv o dodávke silovej elektriny a distribučných služieb medzi záujemcom a tretími osobami. Podľa čl. IV. Úpadca sa zaviazal žalovanému 1/ za jeho činnosť platiť provízie, nárok vzniká uzavretím jednotlivej sprostredkovanej zmluvy. (l.č. 9)

37. Žalovaný 1/ k Zmluve o sprostredkovaní č. XX zo dňa 15.08.2011 uviedol, že vykonával pre úpadcu sprostredkovanie obchodov, predmetom ktorých bola dodávka elektrickej energie zo strany úpadcu tretím osobám (t.j. sprostredkovanie zmlúv medzi úpadcom ako dodávateľom elektrickej energie a tretími osobami ako odberateľmi el. energie), vykonával starostlivosť o týchto odberateľov spojenú s odberom elektrickej energie a taktiež vykonával sprostredkovanie obchodov, kde úpadca stál na strane odberateľa energie a tretia osoba na strane dodávateľa energie. Uzavieranie obchodov prostredníctvom sprostredkovateľov je v podnikateľskej praxi úplne bežná činnosť, najmä v oblasti podnikania s elektrickou energiou, preto sa jedná o úplne štandardnú a obvyklú činnosť. Na základe tejto zmluvy žalovaný pre úpadcu reálne sprostredkovával obchody a vykonával podnikateľskú starostlivosť o odberateľov el. energie, pričom na základe týchto činností žalovaného dosahoval úpadca zisk, preto má právo na vyplatenie provízie za takúto činnosť. Provízia bola vyplatená len za reálne uskutočnené obchody a reálne poskytnutú starostlivosť o odberateľov a navyše provízia bola vyplácaná vždy až keď došlo k skutočnému splneniu obchodu zo strany tretej osoby, t.j. až keď došlo k skutočnému

odberu elektrickej energie odberateľom elektrickej energie. K províziám, ktoré uviedol žalobca v žalobe vo svojom súpise priloženom k žalobe, ktoré boli vyplatené žalovanému 1/ na základe zmluvy o sprostredkovaní, však prislúchajú žalovaným skutočne sprostredkované obchody pre úpadcu, a to obchody na dodávku elektrickej energie, a vykonaná starostlivosť o odberateľov energie, pričom sa jednalo o sprostredkované obchody v celkovom objeme tržieb 145.222,47 Eur. To znamená, že úpadca získal činnosťou žalovaného tržbu v takejto výške (145.222,47 Eur), čo určite nie je možné považovať za zanedbateľný prínos pre podnikanie úpadcu. Získaná provízia je tak obvyklá a primeraná k objemu získaných obchodov a vykonaným činnostiam a z nich plynúcim tržbám. Navyše žalovanému vznikol nárok na odmenu vždy až skutočným odobratím elektrickej energie konkrétnym odberateľom, takže dochádzalo k skutočným odberom elektrickej energie a skutočne získanej tržbe úpadcu za takýto odber. Z uvedeného je zrejmé, že provízia je plne primeraná a obvyklá k objemu sprostredkovaných obchodov a k vykonávanej starostlivosti o predmetných odberateľov elektrickej energie zo strany žalovaného 1/. Žalovaný 1/ predložil zoznam získaných tržieb úpadcom zo sprostredkovaných obchodov a zoznam osôb získaných žalovaným pre úpadcu a o ktoré žalovaný 1/ vykonával starostlivosť na základe zmluvy o sprostredkovaní, dodatky k zmluve o sprostredkovaní, z ktorých je zrejmá výška odmeny žalovaného. Žalovaný 1/ uviedol, že každá faktúra na províziu bola vystavená na základe provízneho listu, ktorý podpisovali úpadca a žalovaný 1/ a navyše aj zamestnanci úpadcu, ktorí potvrdzovali správnosť tohto súpisu, pričom týmito súpismi sa potvrdzovala príslušná provízia v každom jednotlivom prípade. Všetky provízne listy žalovaný 1/ predložil súdu. Žalovaný 1/ poukázal, že rovnaké, resp. obdobné zmluvy mal úpadca uzatvorené aj s inými subjektmi, napr. s tými, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2016 a taktiež napríklad so subjektmi: D. (tento sprostredkovateľ mal podľa vedomostí žalovaného 1/ dohodnutú s úpadcom ešte vyššiu províziu ako žalovaný), p. W., M.T.S. - U., ... Z vyššie uvedeného, ako aj z ostatných uvedených skutočností vyplýva, že tento právny úkon v žiadnom prípade neukracuje žiadneho veriteľa (práve naopak - vykonaním tohto úkonu získal úpadca skutočne obrovský objem tržieb) a ani nebol úpadcom vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľa úpadcu a preto logicky ani nemohol byť takýto úmysel žalovanému známy, nakoľko úmysel úpadcu ukrátiť veriteľa neexistoval. Z uvedených dôvodov žalovaný 1/ má za to, že nie sú splnené podmienky na odporovanie tohto úkonu podľa § 60 ZKR. Preto žalovaný 1/ považuje tvrdenie žalobcu, že týmto úkonom mal úpadca ukrátiť veriteľov, a navyše mal mať údajne úmysel ukrátiť veriteľov, za absurdné a právne a ekonomicky nepodložené. Žalovaný 1/ preto tvrdenie žalobcu o tom, že sa jedná o ukracujúci právny úkon, popieral. Navyše je taktiež zrejmé, že tento úkon nebol vykonaný počas úpadku úpadcu, ani nespôsobil úpadok úpadcu. Zmluvné strany navyše reálne nemohli predpokladať, že sa úpadca dostane o niekoľko rokov po vykonaní tohto úkonu do úpadku v dôsledku zmeny vývoja trhu v oblasti podnikania s elektrickou energiou.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na relevantne preukázaný objem zisku, súd posúdil, že vyplatená odmena žalovanému 1/ bola nie ukracujúca, ale pomerne nízka vzhľadom na zabezpečený zisk - tržby v objeme 145.222,47 Eur v prospech úpadcu činnosťou žalovaného 1/, čím získal tržbu v značne vysokom objeme a vyplatenú províziu/odmenu nemožno posudzovať ako ukracujúci úkon. Žalovaný 1/ preukázal svoje tvrdenia. S poukazom na to nemožno považovať ani túto zmluvu za ukracujúci úkon.

39. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť strany konania, a to aj napriek návrhu žalobcu na osobný výsluch žalovaného 1/ na tunajšom súde. Súd vykonanie toho považoval za nehospodárne vzhľadom na to, že žalovaný 1/ žije dlhodobo, ak nie už trvalo v zahraničí, pričom žalobca pôvodne súhlasil s tým, že položí mu písomne otázky a teda súhlasil s jeho písomným vyjadrením na základe ním položených otázok. Napriek tomu po vykonaní tohto úkonu žalobca začal trvať na osobnom výsluchu, nakoľko zodpovedanie otázok v písomnej forme považoval za neúplné, ako napríklad uvedenie účelu nájmu, rozsahu využitia a pod. Súd však posúdil, že žalovaný 1/ zodpovedal riadne na položené otázky zo strany žalobcu, a to na tie, ktoré boli relevantné. Súd má za to, že žalovaný 1/ ak odkázal na konkrétny článok v zmluve ohľadom účelu nájmu bez toho, aby to v odpovedi presne odcitoval, je postačujúce. Vyžadovanie presnej citácie účelu zo zmluvy je šikanózne. Odpovedal predsa tak, ako mal za to, že sa tak udialo. Taktiež namietanej odpovedi ohľadom rozsahu užívania, predsa žalovaný 1/ jednoznačne uviedol odpoveď a je predsa vecou žalobcu, aby si zistil u úpadcu, čo vlastne užíval a nie od prenajímateľa toto požadoval, ktorý predsa nehnuteľnosti prenechal do užívania úpadcovi a nebolo povinnosťou prenajímateľa zisťovať, či nájomca všetko užíva, resp. v akom rozsahu, napriek tomu takú otázku voči žalovanému 1/ pripustil a žalovaný 1/ odpovedal.

40. Podľa § 195 ods.1, 3CSP

(1) Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. (3) Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.

41. Súd má za to, že boli splnené podmienky podľa § 195 ods.3 a z toho dôvodu nebolo potrebné nariaďovať výsluch strany, nakoľko tvrdené skutočnosti bolo možné preukázať aj inak a zároveň aj z dôvodov hospodárnosti vzhľadom na pobyt žalovaného v rade 1/ v zahraničí, pričom žalobca trval na osobnom výsluchu na tunajšom súde, nesúhlasil s výsluchom prostredníctvom dožiadaného súdu, pričom toto požadoval až po písomnom vyjadrení žalovaného 1/ práve na návrh žalobcu a na otázky ním položené. Súd uložil žalovanému 1/ odpovedať na otázky písomne a z dôvodu rýchlosti konania a hospodárnosti súd toto uložil prostredníctvom jeho právneho zástupcu, a to so súhlasom všetkých strán konania, aj keď následne vzniesli určité námietky, ale súd to považoval len za špekulácie a účelovosť s cieľom predĺžiť konanie, pričom je nepochybné, že s takým postupom všetci súhlasili a daný postup bol v súlade s CSP. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ súd predvolával všetky strany, nielen právnych zástupcov, neznamená to, že ich predvolával za účelom nariadenia výsluchu a teda uloženie povinnosti dostaviť sa. Súd takýmto spôsobom chcel iba upovedomiť o nariadenom pojednávaní a bolo vecou každého predvolaného, či sa dostaví alebo nie, je to jeho právo, nie povinnosť. Zo žiadneho predvolania nevyplývalo, že súd nariadil výsluch konkrétnej strany. Pričom v zmysle § 195 to ani nebolo nutné, keďže skutočnosti bolo možné aj iným spôsobom preukázať a pokiaľ bol vykonaný písomný dotaz na žalovaného 1/ na odpovede na otázky položené právnym zástupcom žalobcu, z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti bol dotazovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu a nie prostredníctvom dožiadaného súdu, ani doručovanie otázok prostredníctvom príslušného súdu, keďže žalovaný v rade 1/ je dlhodobo mimo SR. S týmto postupom všetci zhodne súhlasili, čo výslovne uviedli pred súdom, preto následné pripomienky, či námietky súd nepovažoval za opodstatnené. Pokiaľ následne právny zástupca žalobcu nesúhlasil s odpoveďami, ktoré považoval za neúplné, keďže napr. žalovaný v rade 1/ na otázku ohľadom účelu nájmu odkázal iba na konkrétny článok zmluvy, ..., súd takéto námietky zo strany žalobcu považoval za neopodstatnené a odpovede považoval za dostatočné a adekvátne vzhľadom jednak na časový odstup a jednak na to, že žalovaný 1/ bol dotazovaný predovšetkým ako prenajímateľ a niektoré otázky vyplývali priamo zo znenia zmluvy. Pokiaľ žalobca následne požadoval osobný výsluch žalovaného 1/ z uvedených dôvodov a z dôvodu, že by chcel klásť prípadné doplňujúce otázky, súd poukazuje na to, že práve žalobca - jeho právny zástupca bol ten, ktorý navrhoval postup písomného odpovedania na otázky, ktoré sám položil a špecifikoval a boli zaslané bez úpravy súdu a teda v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti mal právny zástupca otázky špecifikovať tak, aby nedošlo k predlžovaniu konania ďalšími prípadnými otázkami, či výsluchom a to zvlášť s poukazom na to, že tieto otázky boli predložené a teda aj formulované advokátom, teda osobou s právnickým vzdelaním a preto otázky mali byť hneď formulované riadne a s prezieravosťou a po starostlivej odbornej príprave. Preto súd nepovažoval výsluch strany - žalovaného 1/ (a to na tunajšom súde) za potrebné, keďže súdu bolo doručené jeho vyjadrenie na otázky žalobcu.

42. Súd vykonal dokazovanie, na základe čoho posúdil, že žaloba je neopodstatnená vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti riadne vyplývajúce a preukázané z predložených listín, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Vykonané dokazovanie považoval za dostatočné bez potreby vykonania ďalšieho dokazovanie, pričom na ďalšom dokazovaní v závere zotrval len žalobca, a to na osobnom výsluchu žalovaného 1/, k čomu súd podal odôvodnenie vyššie. Pokiaľ žalovaný 1/ navrhoval v svojich písomných vyjadreniach nejaké dokazovanie ako predloženie zmlúv medzi úpadcom a tretími subjektmi, na ktoré žalovaný 1/ poukazoval, súd toto nevykonal jednak preto, lebo to nikto nerozporoval a nebolo potrebné teda skúmať tieto zmluvy a nikto ich nerozporoval, súd mal za nesporné tieto skutočnosti a jednak žalovaní už na takom dokazovaní následne netrvali. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa jednalo o úkony bez primeraného protiplnenia, či zvýhodňujúce alebo ukracujúce právne úkony.

43. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods.1 a ods.2

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v celom rozsahu ako plne úspešnej strane v konaní, keďže boli úspešní v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

46. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).