Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-6-2017.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K., E. XX a N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Z. XXX/XX/A, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/4/2016-39 zo dňa 28.09.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že otec návrhom podaným 23.12.2015 žiadal znížiť výživné na minimálny rozsah z dôvodu, že na jeho strane došlo k zmene pomerov. Počas roka 2015 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, zároveň je invalidným dôchodcom a poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140 eur mesačne, ktorý mu bol priznaný v apríli 2015. Od marca 2015 pracuje aj na dohodu s príjmom 20 eur mesačne. Jeho manželka je zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom 400 eur mesačne. Maloleté dieťa pochádzajúce z terajšieho manželstva navštevuje materskú školu. Bývajú v podnájme, za ktorý hradia 240 eur mesačne a 50 eur mesačne za energie. Je po operácii chrbtice a preto má určité obmedzenia čo sa týka výkonu prác. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, citujúc ustanovenia § 62 odsek 1, 4 a 5, § 75 odsek 1 a § 78 odsek 1 a 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) zistil, že o výživnom pre mal. N. a mal. M. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/295/2014-10 zo dňa 08.01.2015, ktorým súd schválil dohodu rodičov o znížení výživného u mal. N. na sumu 70 Eur mesačne a u mal. M. na sumu 70 Eur mesačne. Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že na strane otca k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nedošlo. V čase predchádzajúceho rozhodnutia poberal otec nemocenskú dávku vo výške 300 eur mesačne, v súčasnosti má priznaný invalidný dôchodok vo výške 140 eur mesačne, k tomu si privyrába na dohodu a teda je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby dosahoval príjem do 300 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť, ktorá otcovi pribudla súd bral do úvahy už v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov nastala na strane mal. detí, hlavne na strane mal. M., ktorá začala navštevovať ZŠ. U oboch detí došlo k nárastu ich potrieb, k zvýšeniu výdavkov zo strany matky v súvislosti so školou a podobne. Matka je poberateľkou náhradného výživného. Zníženie výživného by nebolo v záujme mal. detí. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine - § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 2 ,4, 5. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých. Uviedol, že od poslednej úpravy sa jeho príjem znížil o 140 eur a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. K.. Náklady na mal. K. sú škôlka (45 eur), hygienické potreby (35 eur), ošatenie, strava (70 eur), ZRPŠ (10 eur), Slniečko (30 eur), hygienické potreby pre domácnosť (30 eur) a iné. Jeho príjem spolu s manželkiným príjmom činí 560 eur mesačne. Na strane matky je príjem 745 eur mesačne plus prídavky na deti. Ďalej uviedol, že náklady spojené so školou nie sú také, ako súd opisoval v rozsudku. Pokiaľ by mu zdravotný stav dovolil zarábať 300 eur a viac, tak určite tak učiní. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, nakoľko na ich strane došlo k zmene pomerov, najmä u mal. M., ktorá začala navštevovať prvý ročník základnej školy. Výdavky, ktoré matka má v súvislosti s výchovou a starostlivosťou majú stúpajúci charakter. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Matka maloletých vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že každým rokom sa zvyšujú náklady na školné, krúžky a osobné potreby mal. N. a mal. M.. Otec každý rok žiada o zníženie vyživovacej povinnosti. Okresný súd Poprad vyhovel otcovi a znížil mu vyživovaciu povinnosť z 200 eur na 140 eur, no on naďalej žiada o zníženie povinnosti. Preto dáva plnú dôveru Okresnému súdu Poprad, aby rozhodol v záujme a v prospech mal. N. a mal. M..
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.
6. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP a citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 230 určuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Zákon však počíta s prípadmi, kedy nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie § 121 CMP výslovne umožňuje zmenu rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o výžive maloletých aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne, zmenili okolnosti na strane oprávneného, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúc rozhodnutie o výživnom.
8. Podľa ustanovenia § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie skutočný stav veci nezistil v úplnosti a skutkový stav, ktorý zistil, nevyhodnotil správne. V dôvodoch, pre ktoré zamietol návrh otca na zníženie výživného uviedol len to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval príjem 300 Eur. Súd prvej inštancie nevyhodnotil vyživovaciu povinnosť otca k mal. Bianke ako podstatnú zmenu pomerov na otcovej strane, nakoľko danú skutočnosť zobral do úvahy už v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd sa však nevysporiadal s ďalšom dôležitou zmenou na strane otca a to so skutočnosťou, že otec je oproti pomerom zisťovaných v poslednom rozhodnutí o výživnom nezamestnaný, došlo u neho k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % a je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 140 eur mesačne. Tiež sa nevysporiadal s tým, že dôvodom skončenia pracovného pomeru otca dohodou bola dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa posudkov lekára (č.l. 35 spisu). O pochybnosti, či je skutočne v možnostiach a schopnostiach otca ako povinného rodiča prispievať na výživné sumou spolu 140 eur mesačne svedčí aj vyjadrenie samotnej matky, že otec neplatil výživné v plnej čiastke, niekedy ho neplatil vôbec a že je poberateľkou náhradného výživného.
10. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd dbá, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
11. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené otcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
12. Po vrátení veci bude potrebné o návrhu otca opätovne rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci a riadne odôvodniť rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného, zistiť príjmové pomery, možnosti a schopnosti otca s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a jeho vyživovaciu povinnosť, to všetko v pomere k potrebám maloletých detí a možnostiam a schopnostiam vyživovacej schopnosti ich matky.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.