Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_9C-181-2012.pdf
PDF · 118.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/181/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu zo dňa 23.04.2015 na prerušenie konania zamieta. II. Súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovaný voči žalobcovi nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v celkovej výške 125 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 302,42 € a náhrady trov konania za prieťahy spôsobené v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde v súvislosti s nedodržaním 15 dňovej lehoty na udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie a v súvislosti s vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný súd v rámci žiadosti exekútora o udelenie poverenia preskúmaval okrem formálnych náležitostí aj materiálnu stránku rozhodcovského rozsudku aplikujúc právne predpisy na ochranu spotrebiteľa v dôsledku čoho nevydal poverenie exekútorovi v lehote 15 dní stanovenej v rozpore s § 44. Ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania exekučného súdu (ďalej len "EP") v dôsledku čoho exekučný súd v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/807/2012 rozhodol o žiadosti exekútora o udelenie poverenia s omeškaním viac ako 164 dní a to navyše rozhodnutím o zamietnutí žiadosti a v exekučnom konaní. Uvedenou nečinnosťou exekučného súdu mala žalobcovi vzniknúť, v súvislosti s exekučným konaním vedeným pod sp. zn. 1Er/807/2012, škoda predstavujúca náhradu istiny vo výške 125 € s príslušenstvom, predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou uskutočňovanou vo veci vymáhania a správy pohľadávky, ktorá by inak nevznikla, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o udelení poverenia. Okrem majetkovej škody mala byť žalobcovi spôsobená aj nemajetková ujma za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom. Vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv vyvolal u žalobcu pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti a nepriaznivo ovplyvnil celkovú ďalšiu hospodársku a podnikateľskú činnosť žalobcu.
2. Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 15.04.2013 a žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len "ZoZŠ") K otázke prieťahov v konaní odporca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 16/2002, dostupný na www.concourt.sk, ktorý
konštatuje, že nedodržanie lehôt stanovených zákonom nemožno automaticky považovať za porušenie práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na § 9 ods. 2 ZoZŠ podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré v prípade návrhov navrhovateľa chýbajú. Vo vzťahu k namietaným prieťahom v exekučnom konaní v súvislosti so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia uviedol, že objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie vedenej na podklade rozhodcovského rozsudku alebo notárskej zápisnice a posúdenia prípadnej nekalej povahy rozhodcovskej doložky je 15 dňová lehota pre udelenie poverenia exekútorovi výraznou prekážkou, pričom táto povinnosť vyplýva exekučnému súdu nie len zo zákona ale aj z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci Asturcom C-40/08. Súčasne však uviedol, že nemožno stotožňovať zákonom stanovenú lehotu na vydanie poverenia s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na vydanie poverenie, pre ktoré zákon lehotu nestanovuje a rovnako bol toho názoru, že aj v zmysle vtedy účinnej právnej úpravy bolo potrebné rozhodcovské rozsudky na účely exekučného konania považovať za rozhodnutie rozhodcovskej komisie podľa § 41 ods. 2 písm. d/ EP, a ktoré predstavovali výnimku, spolu s notárskymi zápisnica podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP, zo zákonnej 15 dňovej lehoty. Uvedené, podľa názoru žalovaného potvrdil aj zákonodarca novelou exekučného poriadku č. 102/2011 Z. z., účinnou od 01. 06. 2011, ktorou do formulácie § 41 ods. 2 písm. d/ EP" zahrnul aj rozhodcovské rozsudky. Poukázal na to, že vzhľadom na uvedené akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15 dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá oporu v zákone. K zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote poukázal na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné aby nezákonnosť bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zruší alebo zmení v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu. Uvedená podmienka v danom prípade splnená nebola.K materiálnej škode, ktorá mala vzniknúť žalobcovi uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že žalobca nesprávne stotožňuje subjektívne pocity štatutárnych orgánov a spoločníkov keďže odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 11. 2011, sp. zn. 30 Cdo/675/2011. V neposlednom rade odporca poukázal na aspekt prihliadnutia na dobré mravy vo vzťahu k osobe poškodeného, ktorého praktiky sú vnímané spoločnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.
3. Podľa § 3 ods. X zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len Zákon), Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 1Er/807/2012.
5. Súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán v spore a ich zástupcov.
6. Z obsahu exekučného spisu 1Er/807/2012 súd zistil, že dňa 03.05.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 08471/11 zo dňa 06.09.2011 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 20.03.2012, v ktorej sa uvádza, že oprávnený poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah vznikajúci na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd dňa 07.05.2012 vyzval exekútora na doplnenie náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor výzvu prevzal dňa 11.05.2012. Dňa 26.07.2012 žalobca zaslal exekučnému súdu súdom požadované náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 31.07.2012, č. k. 1Er/807/2012-19 exekučný súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia s tým odôvodnením, že zmenkový úrok je neprimerane vysoký a rozpore s dobrými mravmi Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2012, č. k. 22CoE/356/2012-30-23, zrušené a vrátené exekučnému súdu na ďalšie konanie. Ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie a dňa 03.12.2013 bolo exekučnému súdu vrátené poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že došlo k vymoženiu pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie.
7. Uvedené exekučné konanie sa vykonávalo na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorým bol dlžník zaviazaný na zaplatenie istiny spolu s príslušenstvom pozostávajúcim zo zmluvných úrokov eventuálne aj zákonných úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne a poplatkov za upomienky titulom nesplateného úveru poskytnutého dlžníkovi na podnikateľské účely bol rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade zmenky, ktorou dlžník podľa bodu 15 Všeobecných obchodných podmienok ručil za splnenie svojich záväzkov.
8. Sporným v konaní bolo otázka posúdenia oprávnenia exekučného súdu preskúmať exekučný titul aj z hľadiska jeho materiálnej správnosti mimo postupu podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") a nedodržanie zákonom stanovenej lehoty pre vydanie poverenia exekútorovi resp. rozhodnutie exekučného súdu o návrhu exekútora na udelenie poverenia na výkon exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku.
9. Rozhodcovská doložka bola dojednaná medzi zmluvnými stranami postupom podľa § 4 ods. 4 ZoRK formou odkazu na Všeobecné obchodné podmienky, kde v bode 15 sa dohodli na riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úver a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. alebo príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde, čo sa na účely rozhodcovskej doložky považuje za rozväzovaciu podmienku.
10. Pri rozhodovaní o nároku na primerané zadosťučinenie je nutné najprv overiť, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo či došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ak je tento predpoklad naplnený, je potrebné posúdiť, či v dôsledku takéhoto výkonu verejnej moci vznikla žalobcovi majetková alebo nemajetková ujma ako aj či a v akej forme a výške bude zadosťučinenie poskytnuté.
11. Aj u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutným predpokladom jej vzniku príčinná súvislosť medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá (t. j. medzi nesprávnym úradným postupom), a vznikom škody, teda či je postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku; samotná existencia nesprávneho úradného postupu škodu nepredstavuje. Majetková ujma, ktorej vznik účastník odôvodňuje prieťahmi v konaní, je teda odškodniteľná, ak včasné nevydanie rozhodnutia malo dopad do majetkové sféry účastníka, Ak sa v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom stalo právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi fakticky nevymáhateľným, a je už vylúčené, aby bolo uspokojené, je daná zodpovednosť štátu za takto vzniknutú škodu. O odškodniteľnú majetkovú ujmu sa preto jedná, ak nesprávnosť postupu (nečinnosť) mala dopad do majetkovej sféry žalobcu, teda nebyť tejto nesprávnosti, nedošlo by k majetkovej ujme. Posúdenie existencie prípadnej vzniknutej ujmy bude vždy výsledkom hodnotenia konkrétnych skutkových okolností, ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (najmä rozsudok veľkého senátu vo veci AS.sku zo dňa 29. marca 2006, § 93, či rozsudok vo veci Z.o proti Portugalsku zo dne 10. 6. 2008, č. 33729/06, § 53), pri posúdení vzniku nemajetkovej ujmy sa uplatní pevná (aj keď vyvrátiteľná) domnienka, že neprimeraná dĺžka konania takúto ujmu pôsobí, bez toho aby v tomto smere žalobca musel predkladať akékoľvek dôkazy. Jej existencie je odvodzovaná z predpokladu, že účastník uplatňuje v konaní svoje práva v dobrej viere v správnosť svojich tvrdení, pričom bezdôvodné odďaľovanie rozhodnutia pre neho znamená pretrvávanie neistoty plynúcej zo samotnej možnosti, že o jeho nároku bude rozhodnuté inak. V súladu s vyššie uvedenou judikatúrou však nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch dĺžka konania by mohla spôsobiť iba veľmi malú ujmu alebo dokonca žiadnu ujmu a rovnako pojem primeraná dĺžka konania je potrebné vykladať autonómne a nemožno ho stotožňovať s lehotami stanovenými v právnych predpisoch pre rozhodnutie súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75)
12. Pri posudzovaní či rozhodcovský rozsudok v súvislosti so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spadal pod režim notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií je potrebné vychádzať z charakteru rozhodcovského konania a rozhodcovských rozsudkov, ktoré, na rozdiel od ostatných exekučných titulov uvedených v § 41 ods. 2 EP, nevydáva orgán verejnej moci ale súkromná osoba, a to rozhodca resp. rozhodcovský súd alebo notár v rámci výkonu notárskej činnosti pričom exekučný súd okrem náležitostí uvedených v § 44 ods. 2 EP skúma aj osobitné náležitosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku a v § 34 ZoRK. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že lehote 15 dní určená súdu na udelenie poverenia na výkon exekúcie sa nevzťahuje na rozhodcovské rozsudku v zmysle výnimky vzťahujúcej sa na rozhodnutia rozhodcovských komisií a notárske zápisnice z dôvodu zvýšených požiadaviek na ich prieskum.
13. Podľa § 34 ods. 2 písm. g/ ZoRK jednou z podstatných náležitostí rozhodcovského je náležité odôvodnenie pričom rozhodcovský súd má povinnosť postupovať čo do odôvodnenia svojho rozhodnutia s rovnakou starostlivosťou ako všeobecný súd Slovenskej republiky. V rámci rozhodovania rozhodcovský súd musí vziať do úvahy: relevantné ustanovenia právnych predpisov, ustálenú judikatúru, rešpektované názory občianskoprávnej náuky obsiahnutej v odbornej literatúre. V tomto kontexte je rozhodcovský súd povinný sa riadne zaoberať otázkou posúdenia charakteru zmluvného vzťahu ako obchodnoprávneho alebo spotrebiteľského (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci VB S. 137/08 a C. 618/10, Banif Plus Bank, C-472/11 a Faber, C-497/13), otázkou platnosti
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu absencie jej individuálneho dojednania a možnosti spotrebiteľa ovplyvniť výber rozhodcu, otázkou prípustnosti zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou ako aj súlade výšky dojednaných úrokov z omeškania z hľadiska ich súladu s dobrými mravmi prípadne zásadami poctivého obchodného styku.
14. Vo všeobecnosti je možné povedať, odhliadnuc od problematiky ochrany spotrebiteľa, že: "Zmluvu nie je možné považovať za hodnú rešpektovania, kým zmluvné strany nie sú vo vzťahu nielen slobody ale aj rovnosti. Ak je jedna zo strán bez obrany alebo bez prostriedkov donútená vyhovieť požiadavkám druhej strany, výsledkom je obmedzenie skutočnej slobody" (J. Charmont, Renesancia prirodzeného práva, 1927).
15. V prípade, že sa rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku obmedzí výlučne na jednoduchú aplikáciu zákonných ustanovení právnych predpisov osobitne v situácii ak je o žalobcovi vo všeobecnosti známe, že zmluvnými dojednaniami sa snaží obchádzať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď poskytnutie úveru podmieňuje vyhlásením dlžníka, že úver sa poskytuje na účely podnikania prípadne povolania a rozhodcovské konanie je vedené v neprítomnosti žalovanému. . 16. Nároky žalobcu uplatňované v súvislosti s nedodržaním 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia exekútorovi v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1Er/807/2012 súd považuje za bezpredmetné nakoľko exekučný súd rozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia doručenej exekučnému súdu dňa 03.05.2011, doplneného na výzvu súdu dňa 26.07.2011 po 5 dňoch, t.j. dňa 31.07.2012. Súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia uznesením 31.07.2012, č. k. 1Er/807/2012-19 exekučný súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia s tým odôvodnením, že zmenkový úrok je neprimerane vysoký a rozpore s dobrými mravmi Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2012, č. k. 22CoE/356/2012-30-23, zrušené a vrátené exekučnému súdu na ďalšie konanie. Ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie a dňa 03.12.2013 bolo exekučnému súdu vrátené poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že došlo k vymoženiu pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie.
17. Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú plnené zákonom stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus).
18. Dôkazné bremeno preukázania základných predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú aj "márne vynaložené náklady". Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti), či v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne nevydanie rozhodnutia vôbec. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.
19. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
20. Na základe vyššie uvedeného súd v prvom rade skúmal, či nárok na náhradu škody nebol na súde včas uplatnený predčasne, to znamená, či sa žalobca obrátil so svojim nárokom na náhradu škody na príslušný orgán pred podaním žalobného návrhu. Nakoľko v danej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, je orgánom príslušným na predbežné prerokovanie tohto nároku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nie je sporné, že žalobca podal u žalovaného žiadost o predbežné prejednanie nárokuŽalovaný, ako príslušný orgán, neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov, odo dňa prijatia žiadostí (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), a preto v čase rozhodovania súdu, boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.
21. Súd preto skúmal, či v danej veci sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
22. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že exekučný súd nerozhodoval o jeho návrhoch v zákonných lehotách a postupoval so zbytočnými prieťahmi.
23. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy, je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v zmysle ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy (napr. nález Ústavného súdu I.ÚS 63/00).
24. Ústavný súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom čase už 15- dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomnosti, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. Ústavný súd uviedol, že v čase jeho rozhodovania bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď Ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako neopodstatnená.
25. Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
26. Zo zhodného dôvodu a s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR nebolo možné konštatovať zbytočné prieťahy v konaniach exekučného súdu v zmysle či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
27. Podľa názoru súdu v žalobca nepreukázal ani predpoklad zodpovednosti za škodu a to existenciou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd v tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalovaného.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhy na doplnenie dokazovania požadované žalobcom súd zamietol ako irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania, majúce za následok len nehospodárne predĺženie konania.
30. Na základe uvedeného, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
31. Podaním zo dňa 23. 04. 2015 žalobca navrhol prerušiť konanie vedené pod sp. zn. 9C/181/2012 až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XC/X/ XXXX. Okresný súd Prešov v uvedenom konaní požiadal Súdny dvor Európskej únie o zodpovedania prejudiciálnych otázok nasledovného znenia:
1.) Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2.) V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu?
3.) Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4.) Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody?
ktorých zodpovedanie má podľa navrhovateľa zásadný význam i v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/181/2012, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
32. Podľa § 164C.s.p.ak súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet
33. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 164 C.s.p. musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).
34. Súd preskúmal návrh žalobcu na prerušenie konania a dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania z dôvodu zodpovedania prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Prešov v konaní pod sp. zn. 7C 6/2010 tunajší súd má za to, že uvedené prejudiciálne otázky neriešia podstatu sporu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 9C/181/2012, ktorého predmetom je nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup súdu. Predmetom konania na Okresnom súde Prešov (7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. V danom prípade teda položené prejudiciálne otázky a ani výsledok konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 nemajú súvis s otázkou, či má žalobca ako oprávnený nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stavenej lehote o jeho návrhu. Súd má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že uvedená otázka, resp. zodpovednosť štátu je predmetom úpravy vnútroštátneho právneho poriadku a je upravená zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, môže byť predmetom vnútroštátneho preskúmania všeobecnými súdmi, a preto nie je dôvod na vyčkanie rozhodnutia vo vyššie uvedenom konaní, ktoré sa v konečnom dôsledku týka iného skutkového a právneho stavu.
35. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP keď z obsahu spisu zistil, že žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Bratislave, dňa 18. mája 2017 Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa