Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_6C-68-2012.pdf
PDF · 99.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobkyne: C. D., L.. XX.XX.XXXX, P. J. R. XXX,právne zastúpená: Legium s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: X. J., L.. XX.XX.XXXX, P. J. R. XXX, XXX XX L. Ž., zastúpený splnomocneným zástupcom: I.. S. Y., L.,. XX.XX.XXXX, J. N. X, XXX XX J. o vydanie bezdôvodného obohatenia takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 19.815,72 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,5% ročne od 12.06.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Dunajská Streda 1.189,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 14.06.2012 sa domáhala na tunajšom súde od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, pôvodne vo výške 45.000,-€ s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy za obdobie od 12.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Poukázala na tú skutočnosť, že v dobrej viere na základe kúpnej zmluvy odkúpila od I. T. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX , pre kat.územie R. , dom súp.č. XX, postavený na parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 767 m2, parc.č. XXX - záhrady o výmere 1.014 m2. Kúpna cena predstavovala sumu 1.600.000,-Sk, čo je 53.110,27 €. Nehnuteľnosť bola vo veľmi zlom technickom stave, dá sa povedať, že bola neobývateľná a nutne si vyžiadala rekonštrukciu. Žalobkyňa konala v dobrej vôli tým, že si zhodnocuje vlastné , do nehnuteľnosti z titulu jej zhodnotenia vložila sumu 45.000,-€ ( hodnota prác a materiálu vložená žalobkyňou do tejto nehnuteľnosti ). Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 5Cb 190/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava bolo určené, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti. V tomto konaní sa riešila otázka neplatnosti Zmluvy o úvere a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzatvorenú s obchodnou spoločnosťou J. W., D..O..M.., teraz C..E.. G., D..O..M.. Žalovaný je vlastníkom spornej nehnuteľnosti a preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, teda toho, čo na vlastné náklady investovala do tohto rodinného domu. K žalobe doložila znalecký posudok znalca W.. C. C. z ktorého znaleckého posudku vyplýva celkovo cena materiálu a prác vynaložených a investovaných žalobkyňou do spornej nehnuteľnosti spolu 30.078,-€ a vo zvyšku sa domáhala zhodnotenia sumy s ktorou sa táto nehnuteľnosť zhodnotila.
2. Podaním zo dňa 03.06.2013 žalobkyňa čiastočne zobrala späť žalobu v časti istiny vo výške 14.922,- € a v časti úroku z omeškania 9% z tejto sumy od 12.06.2012 do zaplatenia a následne súd rozhodol na pojednávaní o zastavení konania v tejto časti. Zároveň dňa 03.06.2013 žalobkyňa požiadala o nariadenie predbežného opatrenia. Súd uznesením 6C/68/2012-64 zakázal žalovanému scudziť, zriaďovať vecné bremená , darovať, prenajímať, predať, zaťažovať záložným právom, dať do zábezpeky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.území R., obec L. Ž., okres K. D., zapísané na LV č. XX, ako parc.č. XXX o výmere 766 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp.č. XX, parc.č. XXX o výmere 1.014 m2 - záhrady, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.07.2013 a vykonateľnosť 02.07.2013. 3. Dňa 13.04.2015 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti istiny 10.262,28 € s príslušenstvom a v tejto časti žiadala o zastavenie konania. K tomuto späťvzatiu žaloby došlo po doručení znaleckého posudku znalca Ing. Gerhardta. Súd opätovne konanie v časti o zaplatenie 10.262,28 € zastavil a predmetom konania zostala suma 19.815,72 € z titulu bezdôvodného obohatenia. 4. Žalovaný v celom rozsahu žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa veľmi dobre vedela, že nehnuteľnosť je v sporovom konaní. Na tejto nehnuteľnosti nemala čo investovať. Všetky práce ktoré na nehnuteľnosti žalobkyňa vykonala boli neodborné. Tieto práce neboli ohlásené stavebnému úradu. Jednalo sa o čiernu stavbu a preto je toho názoru, že z nepráva nemôže pre žalobkyňu vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa práve naopak nehnuteľnosť zdevastovala, žalovanému na nehnuteľnosti vznikla škoda. Žalovaný nemá možnosť požiadať stavebný úrad ani o dodatočnú legalizáciu vykonaných prác a to z dôvodu, že chýba projektová dokumentácia. Tým pádom je v patovej situácii. Jednoznačne mu vznikla škoda ktorú však ešte nemá vyčíslenú a túto škodu si však od žalobkyne bude uplatňovať v samostatnom konaní. Žalobu však v celom rozsahu považuje za nedôvodnú a žiada žalobu zamietnuť. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, spisom Okresného súdu Dunajská Streda 5Cb 190/2007, znaleckým posudkom Ing. C. C. ako listinným dôkazom, príslušným listom vlastníctva č. 11 pre kat.územie R., obec L. Ž., okres K. D. Okresného úradu Dunajská Streda , vypočul v konaní strany sporu, vypočul v konaní svedkova Jána Kamenca bez príbuzenského vzťahu k stranám sporu, Petra Balázsa - bývalého zaťa žalobkyne, Y. J. - dcéry žalobkyne, E. D. - syna žalobkyne , I. D. - syna žalobkyne, I. D. - syna žalobkyne, W. E. - bez príbuzenského vzťahu k stranám sporu, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác W.. I. N., vypočul v konaní znalca a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalobkyňa spornú nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy od vlastníka Jána Kamenca. Na základe vkladu katastrálneho úradu E.-XXXX/XX zo dňa 17.09.2007 prešlo na žalobkyňu vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti . Časť C ťarchy LV bola bez zápisu. LV v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti neobsahoval žiadne informácie o ťarche ani poznámku o tom, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom súdneho konania. Žalobkyňa v čase kúpy nehnuteľnosti nemala o tejto skutočnosti žiadnu vedomosť, nakoľko predmetná nehnuteľnosť sa nachádzala vo veľmi zlom technickom stave, bola neobývateľná a nutne vyžadovala rekonštrukciu . Žalobkyňa ako vlastníčka stavby pristúpila k rekonštrukcii nehnuteľnosti za účelom jej zobytnenia. S vedomím, že si rekonštruuje svoju vlastnú nehnuteľnosť. Na nehnuteľnosti plánovala natrvalo bývať . Tvrdila, že do nej investovala sumu vo výške 45.000,-€. 6. Medzičasom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 5Cb 190/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava 9Co 152/2011 bolo určené, že žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tu ako predbežnú otázku riešil súd otázku neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX a Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva č. 0158/2007 uzavreté s obchodnou spoločnosťou J. W. D..O..M.., následne ako C..E.. G. D..O..M.. a teda kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a žalovaným súd vyhlásil za absolútne neplatnú Na základe vyššie ujedeného teda žalobkyňa investovala za žalovaného to čo on mal sám plniť a to mal plniť povinnosť ktorá mu vyplývala z príslušného ustanovenia § 86 ods. 1 Stavebného zákona . Žalobkyňa na vlastné náklady vykonala rekonštrukciu nehnuteľnosti ktorej vlastníkom je žalovaný a tým zhodnotila žalovanému jeho vlastnú nehnuteľnosť a z tohto žalobkyňa má za to, že žalovaný sa na jej úkor obohatil. Žalovaný neustále tvrdil, že žalobkyňa vykonala opravy na vlastné riziko. Žalobkyňa však v čase rekonštrukcie nevedela o tejto situácii, čím sa dostala sama do ťažkej životnej situácie kedy nevlastní ani ňou rekonštruovanú nehnuteľnosť ani svoje životné úspory ktoré na túto rekonštrukciu vynaložila. Žalobkyňa spornú nehnuteľnosť odkúpila cestou realitnej kancelárie od I. T. tak, ako je vyššie uvedené. Všetku právomoc v prestavbe rodinného domu ako aj finančné prostriedky dala svojej dcére. Už v tom čase mala zlý zdravotný stav a všetky práce súvisiace s opravou nehnuteľnosti mala na starosti jej dcéra a 3
dospelí synovia. Krátko po tom, ako sa stala jedinou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti dala deťom pokyn na rekonštrukciu aby sa ponáhľali, pretože sa blížila jeseň a mala potrebu na nehnuteľnosti bývať. Do nehnuteľnosti investovala podľa znaleckého posudku 30.078,-€. 7. Svedok I. T. - bez príbuzenského vzťahu k stranám sporu uviedol, že je bývalým vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Spornú nehnuteľnosť odkúpil od spoločnosti J. W. D..O..M.. a následne ju predal žalobkyni. V čase predaja spornej nehnuteľnosti nemal žiadnu vedomosť o existencii sporu žalovaného ohľadom spornej nehnuteľnosti. V septembri roku 2007 bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti bez akýchkoľvek vedomostí o súdnom spore žalovaného. LV bol absolútne čistý bez akejkoľvek poznámky o existencii predmetného súdneho sporu a tak pristúpil k odpredaju nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Čo sa týka žalovaného, tohto osobne spoznal až na tunajšom súde v inej veci a jednalo sa o spor medzi spomínanou firmou a žalovaným-. Bolo to však po uzavretí kúpnej zmluvy. Poprel skutočnosť, že by ho žalovaný niekedy pred uzavretím kúpnej zmluvy kontaktoval. Svedok jednoznačne potvrdil, že o existencii sporu medzi žalovaným a spomínanou spoločnosťou sa dozvedel až potom, ako nehnuteľnosť odpredal žalobkyni. Svedok potvrdil skutočnosť, že v čase odpredaja bola nehnuteľnosť v pôvodnom „neudržateľnom“ stave a jednoznačne nebola obývateľná bez potreby vykonania úprav, pretože tam chýbal základný štandard. 8. Svedok G. J. - bývalý zať žalobkyne uviedol, že v podstate od roku 1995 je rozvedený s dcérou žalobkyne. Bývalá manželka, teda dcéra žalobkyne ho požiadala , či nemá nejaké kontakty alebo možnosti pomôcť s rekonštrukciou tohto domu. Čo sa týka samotných okolností nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňou, k tomuto sa vyjadriť nevie, potvrdil však, že sporná nehnuteľnosť v tomto čase nebola v žiadnom prípade obývateľná. Kúpeľňa bola celá mokrá, boli vytrhané elektrické káble, trubky, bola tam hodená stará liatinová vaňa v dezolátnom stave, boli tam gamatky, pričom jedny boli vytrhnuté, v dvoch miestnostiach bola drevená podlaha ktorá čiastočne bola hnilá. Zistilo sa, že pod podlahou čiastočne sa nachádza iba škvára, žiadna izolácia, elektrika bola odpojená, nebolo tam WC. Na nehnuteľnosti sa urobili základné veci. Dala sa dole podlaha, urobila sa hydroizolácia, musela sa osekať omietka nakoľko bola plesnivá, urobila sa kompletne nová elektroinštalácia, kúrenie , dorobilo sa plynové kúrenie, bola nanovo nahodená omietka, vyliali sa betónové podlahy , dala sa tepelná izolácia podlahy a parkety do celého domu. Svedok zároveň potvrdil, že tam nebola vybudovaná kanalizácia, preto sa musela urobiť. Dorobila sa kúpeľňa a WC. V podstate sa urobili základné veci tak, aby tam mohla žalobkyňa bývať. Mali záujem pokračovať aj s výmenou strechy, avšak následne práce zastavili, pretože sa dozvedeli o existencii spomínaného súdneho konania, na základe ktorého vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalovaný. Zistili, že existujú nejaký problémy okolo nehnuteľnosti avšak boli v presvedčení , že kúpna zmluva bola riadne podpísaná, zavkladovaná, s čistým LV bez akejkoľvek ťarchy , preto sa pokračovalo v stavebných prácach. 9. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa Y. J.X. - dcéra žalobkyne ako aj jej synovia I. D., E. D. S. I. D.. XX. Súd tu, čo sa týka samotného stavu spornej nehnuteľnosti v čase jej kúpy žalobkyňou však poukazuje na svedeckú výpoveď nezaujatého svedka I. T. - bez príbuzenského vzťahu k stranám sporu ktorý potvrdil, že nehnuteľnosť v čase odpredaja nebola obývateľná , bez potreby vykonania úprav. Na nehnuteľnosti chýbal základný štandard a bola v neudržateľnom stave. 11. Žalovaným navrhnutý svedok W. E. sa v podstate vyjadril iba k okolnostiam priebehu miestneho šetrenia znalcom. O prítomnosť ho žiadal na mieste samom žalovaný. On sám je vyučený ako mechanik strojových zariadení. Znalcovi položil niekoľko otázok, na ktoré znalec neodpovedal, on sám do tohto nezasahoval, pretože to nebolo ani v jeho právomoci. 12. Nakoľko bolo preukázané, že žalobkyňa do predmetnej nehnuteľnosti investovala, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo - odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Za znalca súd ustanovil Ing. I. N.. Súd uložil znalcovi okrem iného ohodnotiť ceny materiálu a stavebných prác vynaložených zo strany žalobkyne do spornej nehnuteľnosti. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 65/20147. Zo znaleckého posudku vyplýva, že na miestnom šetrení sa zúčastnil žalovaný X. J. a sprístupnil nehnuteľnosť za účelom zamerania, zistenia realizovaných stavebných prác, úprav v roku 2007 za účelom ohodnotenia ceny materiálu a stavebných prác vynaložených žalobkyňou. Na tomto šetrení bola vyhotovená fotodokumentácia ktorá je súčasťou prílohy znaleckého posudku. Znalec všetky ceny stavebných úprav a materiálov stanovil na cenovej úrovni tretieho kvartálu roku 2007 a celkovo cenu stavebných úprav a materiálu určil sumou 19.815,72 €. 13. Súd na pojednávaní vypočul znalca W.. N. ktorý potvrdil, že na podanom znaleckom posudku v celom rozsahu zotrváva. Na miestnom šetrení na rodinnom dome zisťoval práce vykonané žalobkyňou za prítomnosti zo strán sporu iba pána J., teda žalovaného. Bol to práve on, ktorý mu presne uviedol, aké práce na nehnuteľnosti boli vykonané. Mal k dispozícii kompletný súdny spis ktorý obsahoval aj doložený znalecký posudok k žalobe od W.. C. C.. On sám vychádzal z vecí ktoré zisťoval priamo na
miestnom šetrení. Každú miestnosť rodinného domu so žalovaným prešli, v každej miestnosti mu bolo povedané aké práce tam boli vykonané. Týkalo sa to rodinného domu vrátane prístavby k vchodu, taktiež aj vedľajšej budovy. V zadnej časti za vedľajšou budovou boli zahájené práce nejakej vedľajšej budovy, čo taktiež zameral, a ocenil to v takom stave ako to zistil, ocenil aj žumpu ktorá bola vybudovaná pred domom. Všetky rozmery zisťoval meraním na miestnom šetrení a z toho všetkého vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku na závere ktorého v celom rozsahu zotrváva. Týmto znaleckým posudkom ocenil práce ktoré žalobkyňa na spornej nehnuteľnosti vykonala. 14. Žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že stavebný úrad nedostal žiadne oznámenie v rokoch 2008 a 2008 kedy sa stavebné úpravy žalobkyňou realizovali. Teda žalobkyňa túto skutočnosť neoznámila stavebnému úradu a nežiadala o stavebné povolenie. Z toho dôvodu ide o čiernu stavbu, čo je protiprávny stav a z protiprávneho stavu nemôže teda vzniknúť právo pre žalobkyňu domáhať sa vrátenia bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalovaný založil do spisu potvrdenia od obce Nový Život o tom, že v rokoch 2007 a 2008 nebolo vydané žiadne stavebné povolenie pre investora Margita Sýkorová v kat.území obce L. Ž. ( čl. 202 spisu ) a zároveň aj potvrdenie ( čl. 203 spisu ) vydané Obecným úradom v Novom živote o tom , že v rokoch 2007 a 2008 nebolo obci doručené ohlásenie drobnej stavby resp. stavebnej úpravy rodinného domu súp č. XX v miestnej Č. R. obce L. Ž. C. D.. XX. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1 OZ ). 16. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( § 451 ods. 2 OZ). 17. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu ( § 456 OZ ). 18. Výsledkami vykonaného dokazovania v predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa do spornej nehnuteľnosti investovala potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva z titulu kúpy. Nehnuteľnosť v uvedenom čase keď ju nadobudla do vlastníctva tvorila výlučné vlastníctvo predávajúceho Jána Kamenca. Nehnuteľnosť bola bez akýchkoľvek tiarch. Žalobkyňa nehnuteľnosť odkúpila a vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola vo veľmi zlom technickom stave tak, ako to bolo preukázané jednak svedeckými výpoveďami , do tejto nehnuteľnosti investovala. Následne na základe rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda 5Cb 190/2007 vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa opätovne stal žalovaný potom, ako predchádzajúce úkony a Zmluvy o úvere ako aj Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva boli vyhodnotené ako neplatné. Na základe toho automaticky nastala neplatnosť aj ďalších právnych úkonov a to Kúpnej zmluvy ktorou nehnuteľnosť prešla do vlastníctva Jána Kamenca a následne aj do vlastníctva žalobkyne. Teda žalobkyňa v tomto konaní sa domáha bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu s poukazom na § 451 ods. 2 OZ. V konaní nepochybne bolo preukázané dokazovaním aj znaleckým dokazovaním bola preukázaná výška investícií žalobkyne do spornej nehnuteľnosti. Bol to samotný žalovaný ktorý na miestnom šetrení znalcovi uviedol, aké práce na tejto nehnuteľnosti boli vykonané. Aké práce boli vykonané vyplýva aj z vyššie hodnotených svedeckých výpovedí. Keďže jednoznačne bola ustálená výška hodnoty materiálu a stavebných prác, znaleckým dokazovaním tak, ako je vyššie uvedené súd žalobe vyhovel. Je nepochybné, že týmito investíciami sa zhodnotila nehnuteľnosť žalovaného a preto takéto bezdôvodné obohatenie je potrebné vydať. Súd poukazuje aj na judikatúra RČ 25/1986-„majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty. Môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenší, zodpovednosť za získaný majetkový prospech ktorý sa musí vydať vzniká bez zreteľa na zavinenie“. 19. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, v akom zlom technickom stave bola nehnuteľnosť ktorej vlastníkom v súčasnosti je opäť žalovaný. Bolo preukázané, že na nehnuteľnosti boli vykonané stavebné práce a stavebné úpravy, čím došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa mala stavebné povolenie resp. či ohlásila drobnú stavbu v zmysle Stavebného zákona príslušnému stavebnému orgánu , pretože žalobkyňa následne mala zákonnú možnosť si tieto stavby pokiaľ pre ne bolo potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie drobnej stavby dodatočne v súlade so Stavebným zákonom zlegalizovať. K tomuto však nedošlo, nakoľko boli obnovené vlastnícke práva žalovaného k spornej nehnuteľnosti. Samotná skutočnosť, že na tieto práce nebolo vydané stavebné povolenie alebo stavby neboli oznámené stavebnému úradu , nemá vplyv na to, že nehnuteľnosť žalovaného sa v skutočnosti zhodnotila. Na tomto nič nemenia ani tvrdenia žalovaného o tom, že stavebnými úpravami na nehnuteľnosti mu práve vznikli škody. Pokiaľ žalovanému žalobkyňa škodu spôsobila, nič nebráni žalovanému domáhať sa náhrady škody samostatnou žalobou voči žalobkyni.
20. Výsledkami vykonaného dokazovania súd mal za jednoznačne preukázané, že žalovanému na úkor žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške v zmysle záverov znaleckého posudku , preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 21. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca v konaní bol v celom rozsahu úspešný a preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník. 25. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v aktuálnom znení ak je poplatník od súdneho poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od súdneho poplatku oslobodený . Túto povinnosť však žalovaný nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. V predmetnom konaní žalobkyňa bola v celom rozsahu oslobodená od súdneho poplatku zo žaloby, preto s poukazom na § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku ako trov štátu súd zaviazal žalovanú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje ( § 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.