Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/151/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Stanislav Vojtko, v právnej veci žalobcu: L. zastúpeného JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Farská 32, Michalovce, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zastúpeného advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, o určenie, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, o zaplatenie 150 ,- € a o zaplatenie 309,60 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, z a m i e t a .

II. Žalobu v časti o určenie, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, z a m i e t a.

III. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 150 ,- € z a m i e t a .

IV. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 309,60 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Za konanie v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov p r i z n á v a žalovanému plnú náhradu trov konania.

VI. Za konanie v časti o určenie, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná p r i z n á v a žalovanému plnú náhradu trov konania.

VII. Za konanie v časti o zaplatenie sumy 150 ,- € p r i z n á v a žalovanému plnú náhradu trov konania.

VIII. Za konanie v časti o zaplatenie sumy 309,60 € p r i z n á v a žalobkyni plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 11.11.2016 žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o úvere č.. zo dňa 15.5.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, určenia, že zmluva o zabezpečení splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.. zo dňa 15.5.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, zaplatenia sumy 309,60 € z titulu bezdôvodného obohatenia, zaplatenia sumy 150,- € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.5.2013 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,. predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver v sume 360,- € s úrokovou sadzbou 22,38 % ročne t.j. vo výške 51,84 € a s poplatkom za garantovanú službu (administratívny poplatok) v sume 72,36 €. Žalobkyňa mala zaplatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach vo výške 8,07 €. V ten istý deň t.j. 15.5.2013, žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na

základe ktorej sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal žalobkyni za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol daný na základe zmluvy. Žalobkyňa ako zákazník sa zaviazala za tieto služby platiť celkovú odmenu 185,40 € v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 3,09 €. Žalobkyňa doposiaľ uhradila na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sumu vo výške 484,20 € a na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru sumu vo výške 185,40 €. Zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom a preto odplata za službu mala byť podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak by sa tak stalo, podstatne by sa zvýšila RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa ako spotrebiteľ si pri podpisovaní zmluvy o zabezpečení splátok úveru neuvedomila, že odplata je ešte vyššia ako odplata za samotný úver a predstavuje v skutočnosti 50 % sumy úveru. U žalovaného je bežnou praxou pri uzatváraní spotrebiteľských úverov, že ak manažér, ktorý schvaľoval ďalšie ako prvé úvery pre žalobkyňu, pokiaľ ešte nemala splatený nejaký úver celkom, nesúhlasil s tým, aby úver mala uzatvorený ako bezslužbový, t.j. musela ako podmienku poskytnutia úveru uzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru. V prípade, ak teda manažér neschváli, že úver môže byť bez služby, tak podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. V prípade, ak s tým zákazník nesúhlasí, musí počkať, kým doplatí predchádzajúci bezslužbový úver. V prípade žalobkyne manažér neschválil úver bez služby, tak musela pristúpiť aj na službu, a to uzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Je nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle uzatvoril zmluvu o zabezpečení splátok úveru, čím sa úver predraží, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi zato, že bude vyberať splátky úveru v jeho domácnosti. Žalobkyňa má zato, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorením zmluvy o zabezpečení splátok úveru chcel žalovaný obísť zákon tým, že odmenu obchodného zástupcu nezahrnul do celkových nákladov súvisiacich so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a taktiež vo výške odmeny obchodného zástupcu, ktorá predstavuje 50 % z poskytnutého úveru, sa skrývajú aj skryté úroky z úveru. Vzhľadom na to žalobkyňa považuje zmluvu o zabezpečení splátok úveru za absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu si žalobkyňa uplatňuje od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko finančné prostriedky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli nad rámec poskytnutého úveru prijaté bez právneho dôvodu a finančné prostriedky zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru boli prijaté z neplatného právneho úkonu. Výška bezdôvodného obohatenia je tvorená úrokmi z úveru vo výške 51,84 €, administratívnym poplatkom vo výške 72,36 €, a poplatkom zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 185,40 €. Zároveň má žalobkyňa ako spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie a to z dôvodu, že porušenie jej práv a povinnosti je spôsobilé privodiť jej ujmu. S ohľadom na závažnosť konania žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, na jeho úžernícke správanie, značne zásahy do súkromia žalobkyne, nakoľko musela pristúpiť na vyberanie splátok v hotovosti v domácnosti, intenzitu a dĺžku trvania závadného konania a dosahu tohto konania si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- €. Žalobkyňa odôvodnila naliehavý právny záujem na určovacej žalobe tým, že sa takto môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv žalovaným a môžu sa odstrániť spornosti v uvádzaní a výpočte RPMN.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.4.2017 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nároky uplatnené žalobcom v celom rozsahu neuznáva a žalobu považuje za neprípustnú v zmysle § 137 CSP. Predmetom konania nie je žaloba o určenie právnej skutočnosti, ktorej možnosť podania by vyplývala priamo z právneho predpisu, keďže objektívne právo výslovne neupravuje osobitne žalobu, ktorou by sa spotrebiteľ individuálne domáhal samostatne určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Pred účinnosťou by preto išlo určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinnom do 30.6.2016, ktorou sa bolo možné domáhať určenia existencie nielen práva ale aj právneho vzťahu za predpokladu naliehavého právneho záujmu. Ustanovenie § 137 písm. c/ už vypustilo žaloby o určenie, či tu právny vzťah je, alebo nie je, a ponechalo iba žaloby o určenie, či tu právo je, alebo nie je. Z toho vyplýva, že v súčasnosti nemožno žalobu podanú žalobcom podriadiť pod § 137 písm. c/ CSP, keďže nejde o žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je. Takáto žaloba je potom podľa § 137 písm. d/ neprípustná, keďže žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ sú prípustné, iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je prípad podanej žaloby. Účinnosťou sa s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti podľa osobitných predpisov, iné žaloby o určenie právnej skutočnosti vo všeobecnosti už nepripúšťajú. Naďalej však zostali prípustné žaloby o určenie či tu právo je , alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP. Žaloba podaná žalobcom je preto žaloba o určenie právnej skutočnosti, ktorá nie je prípustná.

Žalobca navyše nepreukázal ani existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobou navrhovanom určení. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola so žalobcom uzavretá osobitne až po uzavretí zmluvy o úvere. Uzavretie zmluvy o doplnkovej službe bolo vždy dobrovoľné. Zmluva o doplnkovej službe je samostatnou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej žalovaný poskytuje doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v pravidelnom preberaní peňažných súm na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti na mieste určenom zákazníkom. Táto zmluva o doplnkovej službe nie je podmienkou získania úveru. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľa, žalovaný uviedol, že v zmysle § 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z.z. do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Odmena za doplnkovú službu podľa zmluvy o doplnkovej službe je primeraná a v súlade s dobrými mravmi. V plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že okrem iného obchodný zástupca sa 60 krát musí dostaviť do obce trvalého pobytu žalobcu za účelom plnenia zmluvy o doplnkovej službe, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému aj značné náklady spočívajúce predovšetkým v cestových nákladov a amortizácii, rovnako tak aj náklady súvisiace zo stratou času a zabezpečovaní úhrad ľuďom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného vykonávajú. Zákazník, ktorý nemá v záujme uskutočňovať takéto platby bezhotovostne, navyše ušetrí 60 krát poplatok banky za vklad na účet žalovaného v hotovosti. Výška odmeny podľa zmluvy o doplnkovej službe nepodlieha súdnemu prieskumu jej primeranosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o cenové dojednanie, ktoré je vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Odmena za dojednanú službu je v zmluve o doplnkovej službe hlavným zmluvným dojednaním, nejde teda o vedľajšie zmluvné dojednanie. To vylučuje aj možnosť súdu posudzovať primeranosť ceny tejto služby. Znamená to, že priamo zákon stanovuje, že ustanovenia o predmete plnenia a o cene plnenia nemôžu nikdy vyvolávať nerovnováhu, pretože ide o základné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré si vie spotrebiteľ ustrážiť. Dojednanie o cene preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uzavretie zmluvy o doplnkovej službe bolo dobrovoľné, žalobca návrh takejto zmluvy nemusel akceptovať a mohol využiť ostatné dostupné spôsoby splácania (vklad na účet). Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, táto bola uzavretá platne v písomnej forme obsahujúc všeobecné aj osobitné náležitosti, ktoré sa na ňu vzťahujú podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v okamihu jej uzavretia. Dojednanie o poplatku za garantovanú službu a dojednanie o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku alebo výšky tohto dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu časť ceny úveru. Zákon síce rozlišuje hlavný predmet plnenia ale nerozlišuje cenové plnenia na hlavné cenové plnenia a vedľajšie cenové plnenia. Zákon vylučuje možnosť zaoberať sa neprijateľnosť cenového dojednania ako takého, a keďže nerozlišuje medzi hlavnými a vedľajšími cenovými dojednaniami, vylučuje aj možnosť zaoberať sa neprijateľnosťou jednotlivých zložiek cenového dojednania, ktorými sú v tomto prípade úrok a poplatok za garantovanú službu. Poplatok za garantovanú službu podľa zmluvy o úvere nespadá medzi zakázané poplatky uvedené v § 9 ods. 10 Zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatok za garantovanú službu je v zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom protiplnenie za daný poplatok je bližšie vymedzené v bode 4 v zmluve o úvere. Pokiaľ ide o úrok žalovaný uviedol, že banky poskytujú úvery aj za podstatne vyššie úrokové sadzby (napr. Poštová banka, a.s., za 32,50 % ročne, OTP banka, a.s. za 27,50 % ročne) a aj súdna prax považuje úroky vo výške 25 % ročne za primerané. Z tohto dôvodu nemôže byť úroková sadzba 22,30 % ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o výšku RPMN, žalovaný uviedol, že podľa tabuliek vydaných podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. sa v roku 2008-2010 pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76 % až 112,52 %. Keďže v zmluve o úvere bola RPMN 70,38 %, nemôže byť takáto RPMN v rozpore so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v zmluve o úvere chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalovaný uviedol, že žalobca si uvedené ustanovenie nesprávne vyložil a to tak, že uvedené ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadne náklady. Takýto rozpis sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5. Správnosť takéhoto výkladu nedávno potvrdil rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., sp. zn. C-42/15. Podľa žalovaného je absolútne dostatočné ak zmluva o úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termín splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. Žalovaný poukázal aj na smernicu rady 2008/48/ES, ktorá zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa

nemožno odchýliť. Na základe toho má žalovaný zato, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru sú v celom rozsahu v súlade s právnou úpravou. Žalovaný považuje taktiež za nedôvodný nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 150,- €. Zdôvodnenie žalobkyne je podľa názoru žalovaného nedostatočné a účelové. Žalobkyňa predmetný úver splatila pred lehotou splatnosti, počas splácania úveru nikdy žalovaná nenaznačovala, žeby s produktmi žalovaného mala akýkoľvek problém. Práve naopak dňa 4.11.2013, 21.2.214, 15.8.2014 a 8.3.2015 uzatvorila so žalovaným ďalšie zmluvy. Ak čerpanie , resp. splácanie úveru nakoľko zasiahol do sféry žalobkyne, že úver napokon splatila predčasne a že si napokon vzala od žalovaného ďalší úver, potom nemožno takýto postup hodnotiť inak než, že so službami a produktmi žalovaného bola žalobkyňa spokojná a nie nespokojná, alebo žeby jej ubližovali. Priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie je navyše predčasné, pretože žalobkyňa zatiaľ neuplatnila na súde právoplatne žiadne porušenie práva, alebo povinnosti žalovaného. Žalobkyňa taktiež nepreukázala, žeby žalovaný porušil konkrétne zákonné alebo zmluvné právo, alebo povinnosť, ktorú mal voči žalobkyni a nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi porušením uvedené práva alebo povinnosti a prípadnou ujmou, ktorú žalobkyňa nepreukázala. Žalovaný ďalej uviedol, že údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaný žalobkyňou je premlčaný z dôvodu, že uplynula subjektívna lehota na uplatnenie nároku podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa splatila celý úver dňa 17.4.2014, pričom žalobkyňa by sa o údajnom nároku dozvedela najneskôr v okamihu poskytnutia plnenia žalovanému. Žalovaný preto s opatrnosti uplatnil námietku premlčania.

3. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a prečítaním listinných dôkazov.

4. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že úver by jej nebol zo strany žalovaného poskytnutý v prípade, ak by neuzavrela so žalovaným aj zmluvu o doplnkovej službe.

5. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 15.5.2013 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 360 ,- €, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú je 8,07 €, a výške poslednej splátky je 8,07 €. Celkové náklady dlžníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 51,84 €, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 72,36 €. RPMN bola určená vo výške 70,38 %. Podľa zmluvy sa úver poskytol na dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje sumu 484,20 €.

6. Podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 15.5.2013 uzavretej medzi žalovaným ako poskytovateľom a žalobkyňou ako zákazníkom sa poskytovateľ zaviazal, že zákazníkovi za odmenu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom. Zákazník sa zaviazal, že za poskytnuté služby zaplatí poskytovateľovi celkovo odmenu vo výške 185,40 €, pričom zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky) vo výške 3,09 € a poslednú splátku vo výške 3,09 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovanej, táto uhradila žalovanému do 10.11.2013 (t.j. 45. týždňa 2013) sumu v celkovej výške 282,36 €.

8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 9.6.2013 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa veriteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. c/ smernice Európskeho parlamentu a Rady č, 2008/48/ES z 23.4.2008 (ďalej len smernica 2008/48/ES) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere.

27. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

34. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

35. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

36. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

37. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

38. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Po preskúmaní žaloby dospel súd k záveru, že žaloba je neprípustná v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, a že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná. Žalobkyňa sa domáhala žalobou určenia právnych skutočností, t.j. bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žaloba o určení právnej skutočnosti je však v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že žaloba o určenie neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy z osobitného právneho predpisu nevyplýva, súd žalobu v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, a že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, ako neprípustnú zamietol.

42. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569087069 zo dňa 15.5.2013 poskytol žalobkyni úver vo výške 360 ,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky bola 8,07 €. Podľa zmluvy sa úver poskytol na dobu 60 týždňov, pričom termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, pričom celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť predstavuje sumu 484,20 €. Súd taktiež zistil, že toho istého dňa uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni za odmenu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej sumy určenej na úhradu splátky vyššie uvedeného spotrebiteľského úveru, a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť za tieto služby žalovanému odmenu vo výške 185,40 €, pričom žalobkyňa sa zaviazala splácať túto odmenu v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 3,09 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru.

43. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.. zo dňa 15.5.2013 je potrebné posudzovať podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka a to s poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodný záväzkový vzťah. Zároveň je však táto zmluva taktiež spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný ako veriteľ), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom ako fyzickou osobou (žalobkyňa ako dlžník), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Taktiež je táto zmluva zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sa ňou veriteľ (žalovaný) zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi (žalobkyňa) peňažné prostriedky vo forme úveru, t.j. spotrebiteľský úver, a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Súd preto aplikoval na túto zmluvu okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci spotrebiteľské úvery.

44. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje konkrétny termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., ale iba označenie, že týmto termínom je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takéto označenie nemožno považovať za uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva o úvere musí obsahovať dve náležitosti. Jednak dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jednak termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalovaný však v zmluve uviedol iba dobu trvania zmluvy, t.j. 60 týždňov. Termín konečnej splatnosti úveru nemožno následne opísať ako siedmy deň posledného 60. týždňa, ale je

potrebné uviesť presný časový údaj, t.j. deň, mesiac a rok konečnej splatnosti. Táto požiadavka je na mieste, pretože spotrebiteľovi umožňuje presne zistiť, ktorým dňom je splatný jeho úver bez toho, aby si musel tento údaj samostatne vypočítať podľa dĺžky trvania zmluvy a splatnosti splátok. Žalobkyni je predsa z údaja o dĺžke trvania zmluvy (60 týždňov) a z údaja o splatnosti jednotlivých splátok (siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej týždennej splátky) jasné, kedy nastáva konečná splatnosť úveru, t.j. siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., však výslovne vyžaduje, aby bol v zmluve obsiahnutý aj presný údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý nemožno nahradiť odkazom na údaje o dĺžke trvania zmluvy a splatnosti splátok, ako to urobil žalovaný v predmetnej zmluve o úvere s tým, že výpočet presnej doby konečnej splatnosti úveru ponechal na žalobkyňu. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť spôsobuje že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

45. Pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/48/ES neustanovuje termín konečnej splatnosti ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba dĺžku trvania zmluvy, súd poukazuje nato, že smernica nemá priamy účinok, t.j. nemôže ukladať povinnosti jednotlivcom, ale iba účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok sa prejaví tým, že súd pri aplikácii vnútroštátneho zákona bez ohľadu nato, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. však nemožno vykladať eurokonformne tak, že zmluva o úvere nemusí obsahovať termín konečnej splatnosti úveru, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k aplikácia práva contra legem.

46. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená iba mesačná splátka, počet splátok a termín ich splatnosti. Zo zmluvy však nevyplýva, aká je výška splátok istiny a výška splátok úrokov. Žalobca do zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť výšku istiny a výšku úrokov. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. táto skutočnosť spôsobuje že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

47. Pokiaľ ide o skutočnosť, že smernica 2008/48/ES neustanovuje spresnenie, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny a úroku, ako náležitosť zmluvy o úvere, ale iba výšku, počet a frekvenciu splátok, súd poukazuje nato, že smernica nemá priamy účinok, t.j. nemôže ukladať povinnosti jednotlivcom, ale iba účinok nepriamy. Tento nepriamy účinok sa prejaví tým, že súd pri aplikácii vnútroštátneho zákona bez ohľadu nato, či aplikované ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie a účelu smernice, aby sa dosiahol výsledok sledovaný smernicou. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. však nemožno vykladať eurokonformne tak, že zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko by takýto extenzívny výklad viedol k aplikácia práva contra legem. Pokiaľ ide rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15, tak Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Aj v tomto prípade Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad smernice 2008/48/ES a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.

48. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 15.5.2013 je potrebné považovať za spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko je uzavretá medzi dodávateľom (žalovaný ako poskytovateľ), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom ako fyzickou osobou (žalobkyňa ako zákazník), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd preto aplikoval na túto zmluvu ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

49. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebolo zo strany žalobkyne dobrovoľné, ale bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569087069 zo dňa 15.5.2013. Navyše z obsahu zmluvy vyplýva, že táto zmluva nemá samostatný charakter, ale jej účelom je hlavne zabezpečiť evidenciu a vymáhanie pohľadávky od žalobkyne, pričom žalobkyňa zato musí ešte aj zaplatiť. Jedná sa evidentne o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal

z úrokov formálne uvedených v zmluve. Samotná zmluva je teda uzavretá hlavne v prospech žalovaného za účelom zvýšenia jeho zisku. Takúto zmluvu, ktorú si žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyžiadala, považuje súd za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, pričom tento rozpor súd vidí v zjavnej neprimeranosti a neproporcionality odplaty za poskytnuté služby a v snahe žalovaného obísť neadekvátnu odmenu.

50. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému iba poskytnutý úver vo výške 360 ,- € bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa doposiaľ uhradila žalovanému z titulu úveru sumu 484,20 €, zaplatila žalovanému sumu 124,20 € bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil. Žalovaný je preto povinný podľa § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobkyni sumu 124,20 €.

51. Keďže zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, žalovaný je povinný v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť žalobkyni, čo podľa nej dostal, t.j. sumu 185,40 €.

52. Celkovo je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 309,60 €.

53. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobkyňa zaplatila celý úver dňa 17.4.2014. Po preskúmaní námietky premlčania dospel súd k záveru, že táto je nedôvodná. V zmysle rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1Cdo/67/2011, síce začína plynúť subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňom poskytnutia peňažného plnenia bez ohľadu na skutočnosť, kedy sa žalobkyňa dozvedela, ako môže svoj nárok právne kvalifikovať. V danom prípade však tento princíp musí ustúpiť dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na povahu spotrebiteľských právnych vzťahov a zložitosť právnej problematiky nemožno od spotrebiteľa spravodlivo požadovať znalosť právnych predpisov v tejto oblasti a takáto nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu. Z tohto dôvodu súd poukazujúc na to, že žalovaný nijako nepreukázal, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení dňom poskytnutia plnenia žalovanému, vychádzal z toho, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka najneskôr za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa uhradila v období pred 11.11.2013 (teda tri roky pred podaním žaloby) sumu 282,36 €. V súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola táto suma započítaná najskôr na istinu vo výške 360 ,- €. Vzhľadom k tomu, že premlčaná je iba časť istiny, pričom žalobkyňa sa istiny v tomto konaní nedomáhala, námietka premlčania je bezpredmetná.

54. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa žalobkyňa domáhala, súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti nedôvodná. Žalobkyňa dostatočne neodôvodnila aká ujma okrem finančnej jej porušením práv zo strany žalovaného vznikla, na základe čoho by súd mohol posúdiť dôvodnosť a výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o značné zásahy do súkromia žalobkyne, žalobkyňa nijako nepreukázala, žeby obchodný zástupca pri vyberaní splátok vstupoval do obydlia žalobkyne a tým zasahoval do jej súkromia.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

56. Pokiaľ išlo o konanie v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

57. Pokiaľ išlo o konanie v časti o určenie, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná, žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

58. Pokiaľ išlo o konanie v časti o zaplatenie sumy 150 ,- €, žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

59. Pokiaľ išlo o konanie v časti o zaplatenie sumy 309,60 €, žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363/.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle ust. § 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.