Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_16C-41-2016.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/41/2016
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: K. X., H.. XX.XX.XXXX, C. S.. N.. Q. X/XX, XXX XX Z., právne zastúpená Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 323,79 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 323,79 € a úrok z omeškania z tejto sumy 5,05% ročne od 29.01.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 14.03.2016, žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť poistné plnenie vo výške 323,79 € s príslušenstvom, pretože jej motorové vozidlo bolo poškodené prevádzkou iného motorového vozidla, ktoré v čase škodovej udalosti nebolo povinne zmluvne poistené. Žalovaná si poškodené motorové vozidlo nechala opraviť, ale žalovaný jej z celkových nákladov na opravu vo výške 3 011,11 € zaplatil len sumu 2 687,32 €. Časť nákladov za vykonanú opravu vo výške 323,79 € jej žalovaný nepriznal, pretože vykonanou opravou sa zmenila technická hodnota jej motorového vozidla.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému splnomocnený zástupca žalovaného podal odpor, v ktorom žalovaný nárok neuznal. Odvolával sa na viaceré rozhodnutia súdov, podľa ktorých sa vykonanou opravou auta technický stav vozidla zhodnotil a od nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu, sa má odrátať čiastka predstavujúca toto zhodnotenie.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, listinami založenými v spise a zistil:
Dňa 01.11.2015 došlo v meste Vrútky ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo motorové vozidlo žalobkyne EČ: Z. poškodené prevádzkou motorového vozidla EČ: Z., ktoré v čase škodovej udalosti nebolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa si poškodené motorové vozidlo dala opraviť spoločnosti GAPAcar, s.r.o. a za vykonanú opravu auta zaplatila podľa faktúry č. XXXXXXXX sumu 3 011,11 €. V tejto výške si žalobkyňa uplatnila právo na poistné plnenie voči žalovanému. Žalovaný žalobkyni oznámil, že poistnú udalosť zaevidoval pod číslom 85417 a na základe § 24 ods. 9 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poveril vybavením poistnej udalosti spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
Splnomocnená spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. podaním zo dňa 13.01.2016 žalovanej oznámila, že výšku poistného plnenia určila tak, že od fakturovanej ceny za opravu poškodeného vozidla 3 011,11 € odrátala zhodnotenie vozidla vykonanou opravou vo výške 323,79 € a skutočnú škodu na vozidle vyčíslila vo výške 2 687,32 € a takto vyčíslenú sumu žalobkyni aj zaplatil. Podaním zo dňa 08.02.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej náhradu škody zaplatil v plnom rozsahu a to vo výške ceny vykonanej opravy 3 011,11 €. Žalovaný svojím podaním zo dňa 01.03.2016 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku.
4. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. (2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť, d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401> e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401>, f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo usmrtenie, g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti, 2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo, alebo zvláštne evidenčné číslo, 3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 9 Zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
V súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody. Prakticky však majetok poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu a to pred vznikom škody. Poškodenému by sa mala vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody, to sa týka najmä škody spôsobenej na veciach. Skutočnú škodu možno vymedziť aj ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za skutočnú škodu možno považovať napríklad aj náklady potrebné na obstaranie novej veci a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.
V minulosti a to najmä pred rokom 1989 prevládal názor, že od nákladov na vykonanie opravy je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Podľa tohto názoru zhodnotenie spočívalo v použití nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené opotrebované súčiastky. V opačnom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu poškodeného (R3/1984). Obdobným spôsobom súdy určovali výšku škody aj po roku 1989 tak, ako to vyplýva aj z odporu proti platobnému rozkazu, v ktorom sa žalovaný odvolával na niektoré rozhodnutia súdov. Podľa názoru súdu je pri určovaní výšky škody potrebné zohľadniť aj prípadné zhodnotenie veci, ktoré bolo v súdenom prípade žalovaným vypočítané vo výške 323,79 €.
Je spravodlivé určiť výšku škody tak, že predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia amortizácie tých náhradných dielov, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. Uplatnenie amortizácie (zníženie hodnoty majetku spôsobené najmä opotrebením, alebo starnutím veci) je porušením zásady („neminem laetere - nikoho nepoškodzovať“). Zmyslom určenia výšky náhrady škody bez zohľadnenia amortizácie je, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým výkladom zákona. Poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následná oprava s použitím nových náhradných dielov vozidlo fakticky nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa jeho všeobecná technická hodnota znižuje. Správanie sa žalobkyne ako poškodenej smerovalo k tomu, aby sa obnovil technický stav vozidla, ktorý bol pred dopravnou nehodou. K vynaloženiu nákladov na opravu vozidla bola žalobkyňa donútená tým, že prevádzkou motorového vozidla EČ: MT431CX jej bola na motorovom vozidle spôsobená škoda. Inými slovami zhodnotenie poškodeného motorového vozidla žalobkyne bolo žalobkyni vnútené a sama ho nezavinila. Nie je možné žalobkyňu znevýhodňovať tým, že sa na ňu prenesie bremeno náhrady časti škody, ktorú jej spôsobil niekto iný porušením dopravných predpisov, pretože by to bolo nespravodlivé a to aj s prihliadnutím na to, že každé motorové vozidlo v dôsledku havárie stráca na svojej trhovej cene.
Z týchto dôvodov súd určil, že poškodenej vznikla dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 01.11.2015 škoda vo výške fakturovanej ceny za opravu motorového vozidla, t.j. vo výške 3 011,11 €. Pretože žalovaný zaplatil len časť tejto škody a to vo výške 2 687,32 €, súd žalovaného zaviazal, aby žalovanej doplatil aj zostávajúcu časť škody vo výške 323,79 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Súd priznal žalovanej právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy 323,79 € od 29.01.2016 až do zaplatenia.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný oznámil žalobkyni, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a to podaním zo dňa
13.01.2016, pričom lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa 28.01.2016 a žalovaný sa dňa 29.01.2016 dostal do omeškania so splnením tejto povinnosti (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobkyni, ktorá bola v spore úspešná v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.